Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/2/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaných N.. J. Y. a N.. Y. P., za prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 28. januára 2021, o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Revúca a zástupcu poškodenej strany N.. T. Y. proti uzneseniu Okresného súdu Revúca sp. zn. zo dňa 11. decembra 2020, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť okresného prokurátora a zástupcu poškodenej strany N.. T. Y. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Uznesením sp. zn. zo dňa 11. decembra 2020 samosudca Okresného súdu Revúca podľa z dôvodu uvedeného v postúpil vec Okresnému úradu Rimavská sobota, odboru všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie ako priestupok pre skutok, ku ktorému malo dôjsť tak, že

- dňa 17. augusta 2019 okolo 06.50 hod. v katastrálnom území obce U., okres G. na území poľovného revíru L. združenia U. II. spoločne po predchádzajúcej vzájomnej dohode neoprávnene zasiahli do výkonu práva poľovníctva tak, že bez povolenia strelnou zbraňou ulovili srnca hôrneho (Capreolus capreolus) vo veku približne 4 rokov, šestoráka o hmotnosti približne 16 kg, takto uloveného srnca nevyvrhli a neoznačili značkou na ulovenie raticovej zveri, ale v plastovej prepravke ho premiestnili a naložili do motorového vozidla značky V. S. ev. č. X stojaceho na ľavej strane vozovky medzi obcami S. a U. a takto prepravili na doposiaľ nezistené miesto, čím konali v rozpore s o poľovníctve, čím svojím spoločným konaním spôsobili U. poľovníckemu zväzu, L. združeniu U. II. majetkovú škodu vo výške 59,20 Eur a Slovenskej republike, v zastúpení Okresným úradom Rimavská Sobota, pozemkovým a lesným odborom, pracovisko Revúca spoločenskú škodu vo výške 1200,-- Eur, ktorý by tento skutok mal prejednať ako priestupok.

Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú písomne zdôvodnil podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 22. decembra 2020. V sťažnosti v podstate namietal, že Okresný súd Revúca nesprávne rozhodol, keď trestnú vec obi N.. J. Y. a N.. Y. P. stíhaných pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. postúpil Okresnému úradu Rimavská Sobota, odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku bez toho, aby na podklade podanej obžaloby vytýčil hlavné pojednávanie a vykonal dôkazy navrhované procesnými stranami. Nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu na túto trestnú vec, ktorý je vyjadrený v odôvodnení napadnutého uznesenia. Dôvodil, že výpoveď priameho svedka T. Y. možno aj v kontexte ďalších zadovážených dôkazov označiť ako pravdivú, vierohodnú a ničím nezaujatú. S jeho usvedčujúcou výpoveďou korešpondujú aj ďalšie vykonané dôkazy, a to výsluch svedka Z. W., zápisnica o obhliadke miesta činu, výsledkom ktorej bolo zaistenie steru z kaluže červenej farby na

území PZ U. II. pričom odbornou analýzou DNA bolo potvrdené, že zaistená krv pochádza zo srnca hôrneho. Usvedčujúca výpoveď svedka poškodeného T. Y., ktorý v rámci neskôr vykonanej rekognície aj opoznal osobu N.. Y. P., ktorý sa spolupodieľal na spáchaní trestného činu pytliactva, vytvára spoločne s ďalšími dôkazmi (zápisnica o obhliadke miesta činu, výpoveď svedka Z. W., odborná analýza DNA) ničím nenarušenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov preukazujúcich, že obv. N.. J. Janšo a N.. Y. P. dňa 17.08.2019 na území poľovného revíru U. neoprávnene zasiahli do výkonu práva poľovníctva tým, že bez povolenia ulovili, prechovávali a prepravovali srnčiu zver. Akcentoval, že nie je najmenší dôvod označiť výpoveď priameho svedka T. Y., ktorý usvedčuje zo spáchania prečinu pytliactva tak N.. J. Y., ako aj jemu dovtedy neznámu osobu N.. Y. P., ako tendenčnú z dôvodu akejsi zaujatosti voči synovi obv. N.. J. Y.. Svedok T. Y. nemal najmenší dôvod klamať vymýšľať si, krivo niekoho obviňovať a škodiť N.. J. Y., ako aj ďalšej jemu neznámej osobe. K zaisteniu ulovenej zveri nedošlo len preto, že túto obvinení rýchlo naložili do svojho motorového vozidla a odviezli smerom na obec S., pričom nerešpektovali výzvu T. Y., aby s motorovým vozidlom zastali až do príchodu polície.

Okresný prokurátor dôvodil, že neobstojí názor okresného súdu, že za súčasnej dôkaznej situácie nie je dôvodné vykonať dokazovanie pred súdom. Okresný súd poukazuje predovšetkým na to, že v prípravnom konaní sa nepodarilo zodpovedať otázku, ktorí z obžalovaných bol strelcom neoprávnene ulovenej zveri - srnca hôrneho. Okresný prokurátor zdôraznil, že samotné ulovenie - v tomto prípade zastrelenie, je len jedným z taxatívne vymenovaných konaní páchateľa dopúšťajúceho sa trestného činu pytliactva. Skutková podstata trestného činu pytliactva uvádza okrem ulovenia aj celý rad ďalších konaní (ukrytie, prechovávanie, prevedenie neoprávnene ulovenej zveri na seba alebo iného), ktoré postačia pre naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu pytliactva. Akcentoval, že v prípravnom konaní bolo dostatočne preukázané, že jeden z páchateľov neoprávnene strelnou zbraňou srnca hôrneho ulovil, následne spoločne obaja obžalovaní takto neoprávnene uloveného srnca nevyvrhli, neoznačili značkou na ulovenie raticovej zveri, spoločne ho naložili do motorového vozidla jedného z obžalovaných a následne ho proti vôli prítomného svedka poškodeného T. Y. (finančného hospodára PZ U. II.) prepravili na doposiaľ nezistené miesto. Takéto konanie obžalovaných napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., tak po stránke objektívnej ako aj po stránke subjektívnej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť aj zástupcu poškodenej strany N.. T. Y., a to podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 31.12.2020. V sťažnosti v podstate uviedol, že túto podáva jednak proti formálnym chybám v napadnutom uznesení, ako aj k právnemu odôvodneniu prehodnotenia trestného činu pytliactva na priestupok. K formálnym chybám namietal vecnú a miestnu príslušnosť orgánu, ktorému bola vec postúpená. Dôvodil, že príslušným orgánom na vybavenie, v prípade, že skutok je chápaný ako priestupok na úseku poľovníctva, má byť Okresný úrad Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor, pracovisko G.. Vecná a miesta príslušnosť vyplýva z o poľovníctve. Ďalej namietal chybu v písaní pri vyhotovení napadnutého uznesenia týkajúcu sa jeho mena. Uviedol, že odôvodnenie napadnutého uznesenia obsahuje nesprávnu citáciu zákona o poľovníctve s písomnou chybou keď namiesto zákona o poľovníctve správne znenie má byť podľa tohto zákona. Akcentoval, že z právnej definície trestného činu pytliactva nevyplýva, kto z obvinených strieľal na zver, ale to, že obvinení neoprávnene zasiahli do výkonu práva poľovníctva v cudzom spoločnom poľovnom revíri Na ulovenie srnca nemali vydané povolenie na lov od užívateľa revíru - PZ U. II. Poukázal na znenie zákona o poľovníctve, ako aj tohto zákona, pričom dôvodil, že okresný súd mal skutok postúpiť priamo na príslušný orgán, ktorým je Obvodná disciplinárna komisia pri Obvodnej poľovníckej komore v G..

Dňa 14. januára 2021 bolo krajskému súdu doručené aj vyjadrenie oboch obžalovaných k podaným sťažnostiam. Obžalovaní vo svojom vyjadrení prostredníctvom obhajcu k sťažnosti prokurátora v podstate uviedli, že v priebehu prípravného konania nebol žiadnym spôsobom preukázaný skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, práve naopak do podania obžaloby vôbec nebolo preukázané, že obžalovaní vôbec ulovili nejakú zver, čim dôvodili, že svedok Y. v žiadnej svojej výpovedi ani jeden raz netvrdil, že videl niekoho strieľať na zver, teda nemohlo byť preukázané, že by mala byť zver ulovená a ani ukrytá. Namietali, že postavenie svedka obžaloby ako zástupcu poškodeného. Poukázali, že na skutočnosť, že svedok Y. nevykonal žiadny zápis o údajnom skutku v poľovnej knihe poľovného revíru U. a neučinil tak ani poľovnícky hospodár, ani žiadna iná osoba. Pri domových prehliadkach,

či prehliadke motorového vozidla sa nenašiel údajne ulovený srnec a ani akékoľvek žiadne iné stopy. Namietali svedeckú výpoveď svedka W.. K sťažnosti N.. Y. uviedli, že jeho postavenie v predmetnej veci je právne zmätočné a nejednoznačné. Považovali za nemožné, aby táto osoba bol zároveň v procesnom postavení poškodeného. Namietali, že svedok je zaujatý, nie je nestranný. Ďalej akcentovali, že je bežným právnym postupom, že v prípade, ak súd odstupuje vec správnemu orgánu na prejednanie ako priestupku, či iný správny delikt, činí tak generálne a vec postúpi miestne príslušnému orgánu štátnej správy, pričom rozhodovanie o pridelení konkrétneho odboru je už v kompetencii okresného úradu. Považovali sťažnosť podanú N.. Y. za právne irelevantnú, podanú neoprávnenou osobou. Na základe uvedeného navrhli sťažnosť prokurátora a N.. Y. zamietnuť.

Podľa / písm. a/, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora a zástupcu poškodenej strany N.. T. Y. nebola dôvodne podaná, pretože v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na postúpenie veci podľa z dôvodu uvedeného v , v zmysle ktorého súd pri preskúmaní obžaloby postúpi vec príslušnému orgánu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný a zistí, že výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní.

Okresný súd pri dôslednom dodržaní procesného postupu rozhodol pri preskúmaní obžaloby v súlade s výsledkami zabezpečeného dokazovania. V tomto smere zabezpečené dôkazy správne vyhodnotil, a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutým v ustanovení / , pričom prejednávanému prípadu pri preskúmaní obžaloby venoval náležitú pozornosť. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení zabezpečených dôkazov. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Krajský súd uvádza, že základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin v intenciách odseku 2 . To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív).

Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa , je záverom právnym. Tento právny záver o materiálnom korektíve prečinu sa však musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako, ako záver o objektívnych a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné pre právny záver o tom, či tu je materiálny korektív prečinu, musia byť predmetom dokazovania práve tak, ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce znaky trestného činu.

Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o materiálnom korektíve prečinu, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale na jeho naplnenie treba usudzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol prečin spáchaný a zo všetkých relevantných dôkazov. Naplnenie materiálneho korektívu podľa pri prečine pytliactva podľa z pohľadu, či je jeho závažnosť nepatrná so zreteľom na spôsob vykonania

činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obvinených v danej veci, nie je preukázané.

Nie každé neoprávnené zasiahnutie do výkonu práva poľovníctva, keď nebolo preukázané, že sa ho obvinení dopustili (obaja obvinení počas celej doby opakovane využili svoje právo nevypovedať), resp. nepočkali do príchodu poľovnej stráže, čím teda nebola stotožnená osoba strelca, musí vždy napĺňať skutkovú podstatu prečinu pytliactva podľa aj z pohľadu materiálneho korektívu podľa .

Je potrebné uviesť, že obvinený nie je povinný v trestnom konaní spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti, z ktorej je obvinený. Právo neobviňovať sám seba predstavuje všeobecne uznávaný medzinárodný štandard, ktorý je ako súčasť práva na spravodlivý súdny proces v súlade s ústavným princípom práva na obhajobu, pretože hoci aj nepravdivá výpoveď sledujúca cieľ, aby osoba, ktorá vypovedá, neprezradila svoju inú trestnú činnosť, je v skutočnosti súčasťou obhajoby. Uvedené je vyjadrením ústavne chráneného /ustanovenie , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon a rovnako aj / zákazu sebaobviňovania, podľa ktorého každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe a ktorému je v prípade jeho kolízie s iným záujmom (v tomto prípade záujmom spoločnosti na správnom zistení skutkového stavu ako základu zákonného rozhodnutia) potrebné dať prednosť.

Z uvedeného dôvodu potom záver súdu prvého stupňa o tom, že konanie obvinených možno prejednať ako priestupok v rámci o poľovníctve, možno prijať a akceptovať.

Krajský súd dáva do pozornosti, že pre kvalifikované konanie obvinených nesvedčí ani závažnosť ich konania, ako to má na mysli ustanovenie . X. do úvahy spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti prípadu, za ktorých bol spáchaný a mieru zavinenia, ako aj pohnútku, uzatvára, že prejednávaný prečin má len formálne znaky žalovanej skutkovej podstaty, avšak jeho závažnosť je nepatrná tj. inklinuje k posudzovaniu jeho konania ako priestupku.

V tejto súvislosti treba poukázať na zásadu chápania trestnej represie ako „ultima ratio“ orgánmi aplikácie práva, tj. orgány činné v trestnom konaní a súdy by mali dať prednosť uplatňovaniu mimo trestnej zodpovednosti pred postihom podľa predpisov trestného pravá. Ultima ratio má funkciu subsidiárnu, ktorá spočíva v tom, že právne predpisy z oblasti trestného práva majú byť používané len vtedy, pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo ich použitie je zjavne neúčelné.

Krajský súd sa rozhodnutím okresného súdu plne stotožňuje. Okresný súd napadnuté uznesenie podrobne odôvodnil a krajský súd sa s dôvodmi uvedenými na stranách 2 a 3 v plnom rozsahu stotožnil, na odôvodnenie napadnutého uznesenia v podrobnostiach poukazuje, keďže opakovať správne a podrobné dôvody zákonného rozhodnutia by bolo nadbytočné. Navyše dodáva, že zákon nepožaduje, aby súd zistil a konštatoval, že žalovaný skutok je skutočne priestupkom, alebo krajným previnením, ale postúpenie veci tu viaže iba na odôvodnený predpoklad, že príslušným orgánom môže byť takto posúdený. Takýto záver musí mať dostatočnú oporu vo výsledkoch dokazovania s tým, že v danom prípade súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou skutku obžaloby.

Vzhľadom na výsledky vykonaných a zabezpečených dôkazov, totiž nemožno konštatovať, že tieto bez pochybností preukázali, že konanie obvinených naplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, t.j. prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák., § 20 Tr. zák. Za danej dôkaznej situácie a dôkaznej núdze, keď nebol naplnený jeden zo základných znakov trestného činu, nie je zisťovanie ďalších okolností priebehu skutku až tak významné, že by malo za následok iné rozhodnutie vo veci a krajský súd dospel k záveru, že konanie obvinených uvedené v obžalobe nie je trestným činom.

Ich konanie však mohlo naplniť znaky priestupku podľa o poľovníctve, preto okresný súd správne postúpil vec podľa z dôvodu uvedeného v orgánu príslušnému na prejednanie tohto priestupku, teda Okresnému úradu Rimavská Sobota. Na tom nič nemení jeho aj možné formálne pochybenie vo

výrokovej časti, keď vec postúpil orgánu na prejednanie ako priestupok síce s konkretizáciou špecifikácie odboru, avšak nesprávnou.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici jednohlasne v súlade s ustanovením zamietol sťažnosť okresného prokurátora a zástupcu poškodenej strany N.. T. Y. ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.