Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9CoCsp-47-2020.pdf
PDF · 81.02 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/47/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, D. - E., o zaplatenie 209,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 10Csp/102/2019-73 zo dňa 30. júna 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku uplatneného nároku zamietol a vo výrokoch o trovách konania, potvrdzuje.
Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.
Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.
Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom súd vo výroku I. rozhodol, že žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť sumu 121 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 30.04.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol. Vo výroku III. priznal žalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 21 % celkovo vzniknutých trov konania žalobcu a vo výroku IV. rozhodol, že o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V danom prípade nemal pochybnosti o tom, že žalobca sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky stal novým veriteľom pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke, uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a žalovanou dňa 17.08.2015, ktorá má parametre zmluvy o spotrebiteľskom úvere a má náležitosti vyžadované v ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. Mal preukázané, že žalovaná pôžičku riadne nesplácala, na jej úhradu zaplatila len sumu 55 eur v dňoch od 07.01.2016 do 09.03.2016, ktorá skutočnosť viedla k tomu, že predchodca žalobcu vyzval žalovanú listom zo dňa 27.02.2017 k splateniu celého úveru. V prejednávanej veci vychádzal z ust. § 53 ods. 9, § 54a, § 100 ods. 1, 2, a 3 OZ a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by jeho predchodca bol žalovanú minimálne 15 dní pred zosplatnením úveru upozornil na úmysel postupovať podľa § 565 OZ, a preto takýto jednostranný úkon veriteľa (výzva k splateniu celého úveru zo dňa 27.02.2017), považoval za neplatný a v rozpore so zákonom. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovanej zostala povinnosť splácať úver v splátkach a prihliadajúc na premlčanie nároku veriteľa potom mal za to, že keďže žaloba žalobcu bola podaná dňa 25.10.2019, žalobe možno vyhovieť, len v časti splátok zročných od 23.11.2016 do 23.09.2017 (teda celkovo 11 splátok po 11 eur), čo spolu predstavuje sumu
121 eur a vo zvyšku premlčaného nároku žalobu zamietol. V zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. žalobcovi priznal aj požadovaný nárok na úrok z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP s poukazom na úspech žalobcu v spore.
2) Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd vo zvyšku zamietol žalobu, podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby odvolací súd konanie prerušil až do doby, dokým sa rozhodne o podanom návrhu Okresného súdu Martin o súlade § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou SR. Dôvodil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dospel k názoru, že aplikáciou ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka došlo k značnému narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. l. Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 11/2016 a namietal, že aktuálne znenie ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka vykazuje zhodné znaky protiústavnosti ako ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, pri interpretácii ktorého mal Ústavný súd SR za to, že jednostranne zvýhodňuje zmluvnú stranu, čo nie je v súlade s princípom nestrannosti súdu, teda ani s princípmi právneho štátu. Zásadný protiústavný rozpor ustanovenia § 54a OZ videl najmä vo zvýhodňovaní spotrebiteľa ako dlžníka tým, že inak nestranný súd je povinný prihliadať na premlčanie práva. Uviedol, že Okresný súd Martin podal dňa 30.07.2020 na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou SR, a preto súd prvej inštancie mal postupovať v zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 CSP a konanie prerušiť, a to až do rozhodnutia o podanom návrhu.
3) K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.
4) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku uplatneného nároku zamietol, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania (III., IV.) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Vo výroku (I.), ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 121 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 30.04.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok nedotknutý. Návrh žalobcu na prerušenie konania až do doby, dokým sa rozhodne o podanom návrhu Okresného súdu Martin o súlade ust. § 54 a OZ s Ústavou SR, podľa ust. § 162 ods. 3 CSP zamietol.
5) Podľa ust. § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 <. tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
6) Podľa § 164 CSP, ak sú neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
7) Podľa ust. § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
8) Žalobca v odvolaní namietal neprípustnú aplikáciu ust. § 54a OZ, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní, keď dospel k záveru, že v danom prípade musel na premlčanie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi prihliadnuť z úradnej povinnosti, v dôsledku čoho žalobcovi premlčané nároky nepriznal a v tomto rozsahu žalobu zamietol. Žalobca namietal tento postup, nakoľko mal za to, že dané
ustanovenie možno prirovnať k ustanoveniu 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo Ústavným súdom SR dňa 07.02.2018 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Poukázal aj na to, že Okresný súd Martin podal na Ústavný súd SR dňa 30.07.2020 návrh na začatie konania o súlade § 54a OZ s Ústavou SR, a preto súd prvej inštancie nemal aplikovať dané ustanovenie na túto vec, ale mal konanie prerušiť a to až do rozhodnutia o podanom návrhu.
9) Krajský súd zdôrazňuje, že odvolateľ v prevažujúcej miere primárne namieta právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a predkladá odvolaciemu súdu vlastné právne posúdenie a vlastné predstavy záverov, ku ktorým by mal súd dospieť v predmetnej veci. So žalobcom predkladanými závermi nemožno súhlasiť. Zo zrušeného ust. 5b zákona o ochrane spotrebiteľa totiž vyplýva, že súd rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadal na premlčanie nároku aj bez toho, aby sa ho spotrebiteľ dovolával, avšak z ust. § 54a OZ vyplýva, že premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno na súde ani len vymáhať, t. j. uplatniť, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), aj keď nie z totožných dôvodov. Vo vzťahu k uvedeným námietkam odvolací súd zdôrazňuje, že prebiehajúce konanie na Ústavnom súde SR nie je dôvodom na prerušenie konania pred všeobecným súdom. Odvolateľ poukazoval na ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého, súd preruší konanie, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania. Odvolací súd mal za to, že návrh na takéto konanie dal Okresný súd Martin, a preto nie je dôvod podávať ďalší návrh. Toto ustanovenie neumožňuje prerušiť konanie z dôvodu, že návrh bol už podaný (iným súdom).
10) Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je vhodné poukázať na to, že Ústavný súd SR po podaní návrhu Okresného súdu Martin nepozastavil účinnosť napadnutého právneho predpisu. Ustanovenie § 54a OZ je účinné a platné a doposiaľ neexistuje rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorým by bol vyslovený nesúlad uvádzanej právnej normy s Ústavou SR. V zmysle ust. § 193 CSP je totiž súd viazaný až samotným rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. V tomto prípade, by prerušenie konania nebolo ani v súlade s čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
11) Na základe uvedených záverov, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správne potvrdil a návrhu žalobcu na prerušenie konania až do doby, dokým sa rozhodne o podanom návrhu Okresného súdu Martin o súlade ust. § 54 a OZ s Ústavou SR zamietol.
12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná, mala v ňom úspech, a preto by mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jej nečinnosť v odvolacom konaní jej súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).