Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62Csp-28-2019.pdf
PDF · 103.92 KB
Case nature
Area
Subarea
62Csp/28/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Hegedušovou, Majerníkova č. 3/A, Bratislava, proti žalovanému: O. A., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. (C. A. N.), o zaplatenie istiny 101,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 101,- €, odplatu v sume 56,- €, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 157 € od 19.08.2016 do zaplatenia a zmluvnú pokutu v sume 33,- €, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu v časti nároku na zmluvný úrok a v časti týkajúcej sa poplatku za upomienky z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 13.08.2019, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 101,- €, odplaty v sume 56,- €, zmluvného úroku vo výške 70,00 % ročne: zo sumy 200,- € od 18.08.2015 do 26.10.2015, zo sumy 167,- € od 27.10.2015 do 21.11.2015, zo sumy 134,- € od 22.11.2015 do 21.12.2015 a zo sumy 101,- € od 22.12.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 157,- € od 19.08.2016 do zaplatenia, zmluvnej pokuty v sume 33,- € a poplatku za upomienky v sume 270,- € titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobu odôvodnil vecne tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 106801326 zo dňa 18.08.2015 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver v sume 200,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov v sume 56,- € a úrok vo výške 70,00 % ročne z poskytnutého úveru. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 18.08.2016. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, sa strany dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v Zmluve, zaväzuje sa zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 33,- €. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- €, pričom žalovanému bolo zaslaných spolu 6 upomienok, teda je povinný zaplatiť celkom 270,- € za zaslané upomienky. Vzhľadom na to, že žalovaný riadne a včas svoj záväzok neplnil, čím porušil dojednania predmetnej zmluvy, žalobca ho vyzval na úhradu záväzku, avšak do podania žaloby uhradil iba čiastku v sume 99,- €. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.08.2015, Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru a Výpisom žalobcu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 23636/B.
2. Žalovaný si neprevzal žalobu na adrese označenej žalobcom (Kollárova č. 15, Senec) ani na adrese uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.08.2015 (Komenského č. 5, Pezinok), pričom
v evidencii registra obyvateľov Slovenskej republiky má žalovaný hlásený pobyt bezdomovca v Senci, preto súd doručoval žalobcu prostredníctvom Mestského úradu Senec, ktorú zásielku si taktiež žalovaný neprevzal, a tak súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, v dôsledku čoho nastala zákonná fikcia doručenia žaloby bez ohľadu na to, či sa žalovaný o žalobe dozvedel.
3. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
4. Konštatujúc splnenie všetkých zákonných podmienok vyžadovaných ustanovením § 297 písm. b) CSP, súd rozhodol v posudzovanom spotrebiteľskom spore bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil v súlade s § 219 ods. 3, veta prvá CSP.
Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav sporu:
5. Žalobca ako veriteľ dňa 18.08.2015 uzatvoril so žalovaným ako spotrebiteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 106801326, na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 200,- € a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne (18.08.2016 - termín konečnej splatnosti úveru) predstavuje sumu 196,- €, t. j. zaplatiť celkovú čiastku v sume 396,- €.
6. Podľa bodu 2. Zmluvy, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v sume 56,- €, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 28 %, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie. Podľa bodu 3. odsek 6 Zmluvy, výška priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver, platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy, činí 24,67 %.
7. Podľa bodu 3. Zmluvy, úrok je vo výške 70,00 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 140,- €.
8. Podľa bodu 3. odseku 5 Zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 33,- €. Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- €, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.
Skutkový stav sporu súd podriadil nasledovným právnym normám (právnemu stavu):
9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.04.2015 do 29.09.2015 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
10. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí
navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
12. Podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
14. Podľa § 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru sa rozumie úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.
15. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.04.2015 do 30.09.2015 (ďalej len „Občiansky zákonníka“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
18. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
19. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
21. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
22. Podľa § 545a veta prvá Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
23. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
24. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
25. Súd považoval žalobcom deklarované skutkové tvrdenia v súlade s § 151 ods. 1 CSP za nesporné, nakoľko žalovaný ich v konaní nepoprel, k žalobe sa nevyjadril, a teda neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany v zmysle § 149 CSP, preto súd nemal žiadnu pochybnosť o skutočnosti, že žalovaný nesplnil svoj zmluvný záväzok, keď riadne a včas nevrátil žalobcovi peňažné prostriedky v sume
zodpovedajúcej poskytnutému úveru (200,- €) a nezaplatil celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (196,- €), pričom svoj peňažný záväzok splnil iba čiastočne, a to v sume 99,- €. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že žalovaný porušil svoju platobnú povinnosť a žalobcovi ako veriteľovi vznikla peňažná pohľadávka, ktorú tvorí zvyšná časť istiny (101,- €) a príslušenstvo, v rámci ktorého si žalobca okrem iného nárokoval odplatu v sume 56,- € a úrok v sume 140,- €, pričom odplata je paušálnym vyjadrením ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 28 % a úrok reflektuje ročnú úrokovú sadzbu z poskytnutého úveru vo výške 70,00 %.
26. Inštitút odplaty sa premieta v celkových nákladoch, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere ako provízia pre dodávateľa za ním poskytnuté finančné prostriedky. Zmluvné strany si dojednali odplatu v sume 56,- €, ktorá suma vyjadruje percentuálnu sadzbu rovnajúcu sa ročnej percentuálnej miere nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, t. j. 28 % z poskytnutého úveru. Súd uvádza, že vzhľadom na priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov pre spotrebiteľské úvery na trhu (24,67 %), zmluvne dohodnutá odplata je porovnateľná s priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov a tak predstavuje prijateľnú zmluvnú podmienku. Napriek tomu, že výška odplaty je právne udržateľná, keďže je na približnej úrovni ako priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov, nepripúšťa - nevytvára priestor pre iné položky tvoriace celkové náklady spotrebiteľa súvisiace s predmetným úverom, nakoľko sama odplata činí 28 % z poskytnutého úveru, avšak už z elementárnej logiky je zrejmé, že celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom nemôže predstavovať iba odplata; ich súčasťou okrem iných poplatkov je aj zmluvný úrok, preto ak tento je stanovený na ročnom základe v sadzbe 70,00 %, ročná percentuálna miera nákladov nemôže zodpovedať výške 28 %. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že ročná percentuálna miera nákladov nie je v zmluve uvedená správne a jej výpočtom zistil, že správna sadzba ročnej percentuálnej miery nákladov posudzovaného spotrebiteľského úveru je v skutočnosti vo výške 93,07 %, a teda je v neprospech spotrebiteľa. Uvedením podstatne nižšej a nesprávnej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov žalobca uviedol žalovaného do omylu pri uzatváraní spotrebiteľskej úverovej zmluvy a ovplyvnil jeho ekonomické rozhodnutie predmetnú zmluvu uzavrieť, hoci za predpokladu uvedenia správnej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov by žalovaný s vysokou pravdepodobnosťou na zmluvu nepristúpil. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, z dôvodu nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov je potrebné spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto súd žalobcovi nárok na zmluvný úrok a poplatok za zaslanie upomienok, okrem iných, nižšie uvedených vecných dôvodov (bod 29. a 31.), nepriznal.
27. So zreteľom na nespornú skutočnosť, že žalovaný neuhradil celkovú čiastku úveru v zmluvne dohodnutom termíne konečnej splatnosti úveru (do 18.08.2016), je nepochybné, že nastal zákonný predpoklad pre vznik práva žalobcu požadovať od žalovaného zmluvnú pokutu, nakoľko žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť, pričom výšku zmluvnej pokuty (33,- €) si strany určito ako paušálnu sumu dojednali a výška zmluvnej pokuty nie je vzhľadom na celkovú hodnotu zabezpečovanej povinnosti neprimeraná, preto súd žalobcovi ním uplatnenú zmluvnú pokutu priznal.
28. V súvislosti s uplatneným zmluvným úrokom súd pre úplnosť tiež uvádza, že žalobca si nesprávne uplatnil úrok aj za obdobie nasledujúce po dni konečnej splatnosti úveru, t. j. po dátume 18.08.2016 až dovtedy, kým žalovaný zmluvný úrok nezaplatí. Takto uplatnený zmluvný úrok nadobúda charakter sankcie za porušenie zmluvnej povinnosti, ktorý účel však má plniť úrok z omeškania, a nie zmluvný úrok, ktorý má povahu odplaty za poskytnutý úver a na rozdiel od úroku z omeškania patrí veriteľovi i v prípade riadneho a včasného splatenia úveru. Vzhľadom na uvedené je nutné vo všeobecnosti uzavrieť, že veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník v termíne konečnej splatnosti úveru zaplatil ako cenu peňazí. V prevyšujúcej časti zmluvného úroku uplatneného za obdobie dlhšie, ako je dohodnutá doba trvania zmluvného záväzku, resp. termín konečnej splatnosti úveru, je nárok na zmluvný úrok nedôvodný a nemožno ho veriteľovi priznať.
29. V posudzovanom spore však súd považuje za nutné zdôrazniť a poukázať na výšku dojednaného zmluvného úroku a v tejto súvislosti zastáva názor, že zmluvný úrok vo výške 70,00 % ročne z poskytnutého úveru v sume 200,- €, t. j. ročný úrok v sume 140,- € je zjavne neprimerane vysoký k istine a súčasne je v rozpore s ročnou percentuálnou mierou nákladov úveru, ktorá činí 28 % zo sumy poskytnutého úveru. Ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, medzi ktoré okrem iných patria aj úroky. Vzhľadom na uvedenú legálnu definíciu je zrejmé, že úrok je imanentnou zložkou celkových nákladov spotrebiteľského úveru,
a teda predstavuje súčasť týchto celkových nákladov a je nepochybne štrukturálnou jednotkou širšej veličiny, akou sú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Z uvedeného je potrebné vyvodiť jednoznačný záver, že percentuálne vyjadrenie výšky zmluvného úroku musí zodpovedať nižšej hodnote, ako je hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov a vychádzajúc z tejto premisy v danom prípade posudzovanej spotrebiteľskej zmluvy ročný zmluvný úrok by mal byť nižší ako 28 %. V predmetnom konaní však zmluvný úrok nielenže nie je nižší ako 28 %, ale v markantnej miere túto percentuálnu sadzbu prevyšuje, pričom zmluvný úrok vo výške 70,00 % ročne možno považovať až za výsledok úžerníckeho konania žalobcu ako nebankového subjektu -dodávateľa, ktorý zneužil finančnú odkázanosť dlžníka, ktorého insolventnosť je zrejmá vzhľadom na relatívne nízku sumu úveru, ktorou sa žalovaný zadlžil. Súd preto konštatuje, že zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvného úroku vo výške 70,00 % ročne z poskytnutého úveru sa absolútne prieči dobrým mravom, preto je podľa § 39 v spojení s § 39a Občianskeho zákonníka neplatné a v takto dojednanej výške úrok nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať. Ak by súd žalobcovi zmluvný úrok (odhliadnuc od ex lege danej bezúročnosti úveru) priznal, plnenie získané od dlžníka by naplnilo skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, nakoľko by išlo o plnenie z neplatného právneho dôvodu.
30. Pokiaľ ide o pohľadávku v sume 270,- € z titulu poplatku žalobcu za zaslané upomienky, súd uvádza, že žalobca nesprávne vyčíslil celkovú sumu poplatku za šesť upomienok, ktoré mal žalovanému zaslať, keďže v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- €, preto ak žalobca mal zaslať žalovanému šesť upomienok, nevznikol mu nárok na poplatok v sume 270,- €, ale iba v sume 180,- €.
31. Odhliadnuc od nesprávnej výšky poplatkov a podmienky splnenej pre uplatnenie ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, súd vzhliadol neopodstatnenosť nároku žalobcu na uvedené príslušenstvo pohľadávky aj v tom, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovaného upomienkami (v počte šesť) vyzýval na zaplatenie dlhu, nakoľko nepredložil ani jednu upomienku, ktorá by osvedčovala skutočnosť, že žalovaného na dodatočné splnenie záväzku skutočne vyzval, čím by preukázal svoje oprávnenie domáhať sa paušálne dojednaného poplatku. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno k svojmu tvrdeniu, že žalovanému zaslal šesť upomienok. Vzhľadom na uvedené ako aj s prihliadnutím na neprimeranú celkovú výšku poplatku (180,- €) v relácii k výške žalovanej pohľadávky súd žalobcovi nárok na zaplatenie poplatku za zaslané upomienky nemohol priznať. Navyše súd považuje za nutné uviesť, že žalobca duplicitným spôsobom zaviazal žalovaného jednak na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 33,- € v prípade porušenia zmluvného záväzku a zároveň z rovnakého dôvodu zaviazal žalovaného na platenie poplatku za zaslanú upomienku v sume 30,- €, pričom je nepochybné, že upomienka predstavuje reakciu veriteľa na porušenie zmluvného záväzku dlžníka. Posudzujúc právny dôvod žalobcom uplatneného nároku na poplatok za zaslané upomienky, súd uvádza, že uvedený nárok by prináležal žalobcovi len za predpokladu, ak by predstavoval náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Formulácia zmluvnej klauzuly síce viaže poplatkovú povinnosť spotrebiteľa na zaslanie upomienky, avšak paušálne stanovená výška poplatku vôbec nekorešponduje s výškou poštovného za podanie upomienky a je evidentné, že výška poplatku v sume 30,- € za každú upomienku nerefunduje náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ale predstavuje ekvivalent zmluvnej pokuty, ktorú si však strany tiež zmluvne dojednali. Z uvedeného je v posudzovanom spore nepochybné, že funkciu jednorazového sankčného postihu dlžníka v paušálne vyjadrenej sume plní popri zákonných úrokov z omeškania i zmluvná pokuta, preto priznanie ešte aj poplatku v paušálnej sume porovnateľnej s výškou zmluvnej pokuty by bolo právne neopodstatnené a nespravodlivé.
32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2015 (v čase vzniku záväzkového vzťahu strán), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie (obchody). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného, ktorým v posudzovanom spore je deň nasledujúci po termíne konečnej splatnosti úveru (ku dňu 19.08.2016) predstavovala 0,00 %, preto súd žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 19.08.2016 do zaplatenia, a to zo žalobcom správne uplatnenej sumy 157,- € (istina + odplata).
35. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je právne dôvodný, riadne preukázaný a v správnej výške uplatnený v časti nároku žalovanej istiny, odplaty, zmluvnej pokuty a zákonných úrokov z omeškania, preto žalobe v uvedenej časti nárokov vyhovel a vo zvyšnej časti, týkajúcej sa zmluvného úroku a poplatku za upomienky, žalobu ako vecne a právne nedôvodnú zamietol.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že v žalovanej istine plne procesne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.