Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/271/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: F.. O. H., J.. X.XX.XXXX, G. XX, G., zastúpeného LÖWY & LÖWY, s.r.o., IČO: 47 236 230, Slowackého 56, Bratislava, proti žalovanému: K. U., J.. XX.X.XXXX, G. XX/A, G., zastúpenému advokátom Mgr. Jakubom Malým, Advokátska kancelária DETVAI, LUDIK, MALÝ, UDVAROS, Cukrová 14, Bratislava, o zaplatenie 17 000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23.5.2018 č.k. -260, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 11 800 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 16.5.2017 do zaplatenia. Vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 38,82 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.8.2017 domáhal vydania osobného motorového vozidla zn. G., V. X, D. G., I. T., čiernej metalízy, alternatívne zaplatenia 17 000 eur a 5 % úroku z omeškania od doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia. Žalobca v žalobe uviedol, že približne od roku 2014 bol vlastníkom predmetného vozidla, vozidlo používal jeho syn M. H.ret a v marci 2015, po dopravnej nehode vozidlo ostalo nepojazdné. Žalobca dal prostredníctvom syna vozidlo na opravu žalovanému, ktorý mal záujem kúpiť ho za 20 000 eur, od čoho mali byť odrátané nákladov na jeho opravu, približne 3 000 eur a v novembri 2015 mu odovzdal aj technický preukaz kvôli vybaveniu leasingu. V decembri 2015 žalovaný oznámil žalobcovi, že si leasing nevybavil, o kúpu vozidla už nemá záujem, syn našiel nového záujemcu o kúpu. Pri vybavovaní predaja vozidla však zistil, že toto bolo prepísané na nového vlastníka, hoci on žiadnu zmluvu o predaji vozidla neuzavrel a nikoho ani nepoveril, aby za neho zmluvu o predaji vozidla uzatvoril a od žalovaného nedostal za vozidlo žiadne peniaze.

3. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobca pôvodne mal záujem, resp. minimálne nenamietal proti predaju vozidla synom M. a vedel o tom, že v tejto záležitosti jeho syn komunikuje so žalovaným. Sporným však bolo, či došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovaným a žalobcom. Žalobca túto skutočnosť popieral, lebo bol informovaný, že žalovaný od zámeru kúpiť vozidlo upustil a syn mu oznámil, že má iného záujemcu o jeho kúpu. Medzi stranami bolo tiež sporné, či bolo za vozidlo žalovaným zaplatené žalobcovi; žalobca tvrdil, že on od žalobcu ani prostredníctvom syna nedostal/ neprevzal odplatu za vozidlo. Súd prvej inštancie z výpovede svedka M. H. zistil, že so žalovaným sa v priebehu roka 2015 dojednávali na predaji predmetného vozidla a v novembri žalovanému poskytol údaje potrebné pre vybavenie leasingu. Z výsluchu svedka S. A. súd zistil, že niekedy zjari v roku 2015 bola u neho na jeho počítači spísaná zmluva o prevode motorového vozidla G., rady 6 a on vedel, že vlastníkom

vozidla je žalobca. Z výsluchu svedka S.. Š. U. zistil, že aj tento vedel o záujme žalovaného kúpiť vozidlo a že niekedy v lete 2015 bol prítomný pri jeho predaji žalovanému, a že žalovaný kúpnu cenu za vozidlo, ktorej výšku neuviedol, odovzdal synovi žalobcu, M. H.. Zo zápisnice o výsluchu žalovaného z vyšetrovacieho spisu vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave V, OO PZ Petržalka - sever ORP-1427/PS-B5-2016 a zo zápisnice o jeho výsluchu z vyšetrovacieho spisu vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave III, odborom kriminálnej polície pod ČVS: ORP-228/2-VYS-B3-2016, zistil, že žalovaný vedel o tom, že predmetné motorové vozidlo, ktoré mal záujem kúpiť, patrí žalobcovi, a nie jeho synovi M. H. a že na kúpe vozidla sa dohodol s M. H. niekedy začiatkom roka 2015. Keďže žalovaný trval na tom, aby bola uzavretá písomná zmluva, uzavreli písomne a urobili tak u S. A.. Vzhľadom na skutočnosť, že vozidlo nebolo dlho opravené, žalovaný ho previezol zo servisu, v ktorom ho nechal M. H. a keďže oprava by bola pomerne drahá, vozidlo predal.

4. Zo zápisnice o výsluchu žalobcu z vyšetrovacieho spisu vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave V, OO PZ Petržalka - sever vedeného pod č. ORP-1427/PS-B5-2016 súd prvej inštancie zistil, že žalobca mal pôvodne zámer predať predmetné motorové vozidlo a bol uzrozumený s tým, že ho pri predaji bude zastupovať syn. Pôvodne mu udelil aj plnomocenstvo, to však ostalo u jeho syna bez overeného podpisu, pretože sa pri overovaní svojho podpisu u notára nevedel preukázať totožnosť občianskym preukazom. Z kúpnej zmluvy (č l. 22 až 24 spisu) súd zistil, že v nej je uvedený ako predávajúci žalobca a ako kupujúci žalovaný, že vozidlo sa malo predávať ako havarované s poškodenou prednou časťou za kúpnu cenu 11 800 eur a mala byť uzatvorená 29.6.2015. Zo splnomocnenia (č. l. 88-89 spisu) súd zistil, že k prepisu vozidla na žalovaného bolo predložené splnomocnenie, ktorým žalobca mal splnomocniť žalovaného na prepis motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel a podpis žalobcu mal byť osvedčený 2.12.2015 na Miestnom úrade Mestskej časti Bratislava - Dúbravka. Zo žiadosti o vykonanie zmeny v evidencii vozidiel (č. l. 93-94 spisu) súd zistil, že žalovaný previedol motorové vozidlo na tretiu osobu. Z odpovede Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Dúbravka z 27.11.2017 a stanoviska z 24.8.2016 (z vyšetrovacieho spisu ČVS ORP-1427/ PS-B5-2016) súd zistil, že v osvedčovacej knihe podpisov Miestneho úradu Bratislava - Dúbravka sa záznam o osvedčení podpisu žalobcu nenachádza. Z odpovede notárskeho úradu Z.. S.É. Č. z 31.5.2016 zistil, že podpis žalobcu na splnomocnení na predaj vozidla zn. G., V. X, D. G., I. T. sa v databáze osvedčených podpisov nenachádza.

5. Súd prvej inštancie ďalej z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V, OO PZ Petržalka - sever z 8.11.2016 č. ČVS: ORP-1427/PS-B5-2016 zistil, že trestné stíhanie začaté za prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa ustanovenia bolo prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Trestné oznámenie M. H., že žalovaným bol spáchaný trestný čin podvodu podľa ustanovenia pri jednaniach o kúpe predmetného motorového vozidla bolo odmietnuté uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V, OO PZ Petržalka - sever z 29.7.2016 č. ČVS: ORP-228/2-VYS-B3-2016.

6. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení , , , a , , (ďalej len „“) a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov. Nakoľko žalobca popieral svoj podpis na kúpnej zmluve o prevode motorového vozidla, žalovaný podľa súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, keď nepreukázal, že predmetnú zmluvu o prevode vozidla podpísal žalobca. Súd prvej inštancie ani po oboznámení sa s komunikáciou v aplikácii WhatsApp, nepovažoval za preukázané, že došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy a odovzdaniu kúpnej ceny. S ohľadom na uvedené, z dôvodu absencie prejavu vôle žalobcu uzatvoriť so žalovaným zmluvu o predaji vozidla, nepovažoval posudzovanú kúpnu zmluvu za platne uzavretú. Nakoľko bolo v konaní preukázané, že žalovaný predmetné vozidlo predal tretej osobe, súd sa ďalej zaoberal len alternatívnym žalobným návrhom na vydanie sumy 17 000 eur. Hodnotu vozidla pri predaji určil na 11 800 eur, ktorá bola medzi stranami podľa súdu nesporná. Pokiaľ išlo o úroky z omeškania, súd prvej inštancie považoval za začiatok omeškania žalovaného s plnením považoval deň nasledujúci po dni kedy mu bola doručená žaloba a to 16.5.2017 a žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5 % od tohto dňa. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia a ods. a ustanovenia a (ďalej len „“) tak, že na základe pomeru úspechu vo veci bol žalobca bol vo veci úspešný na 69,41 % a žalovaný na 30,59 %, výsledný úspech žalobcu bol 38,82 % a tak žalobcovi priznal 38,82 % náhradu trov konania.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti podal žalovaný odvolanie a žiadal v tejto časti rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil ustanovením , a . Namietal, že súd prvej inštancie vydal rozsudok na základe nesprávnych skutkových zistení, ktoré nevyplývajú z dokazovania. Mal za to, že v konaní bolo riadne preukázané, že syn žalobcu bol splnomocnený na predaj vozidla, k uzatvoreniu kúpnej zmluvy riadne došlo a tiež aj k odovzdaniu kúpnej ceny. Súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom sa nesprávne vysporiadal s jednoznačne preukázaným úmyslom žalobcu zabezpečiť predaj vozidla prostredníctvom syna ako splnomocnenca a tiež, že na platnosť tohto splnomocnenia nemá žiadny vplyv písomná alebo ústna forma a ani to, či došlo k overeniu podpisu žalobcu. Tvrdenie žalobcu o nemožnosti overenia podpisu na splnomocnení z dôvodu, že si syn zabudol občiansky preukaz je podľa neho nelogické a účelové, pretože by sa v tomto prípade overoval podpis splnomocniteľa a nie splnomocnenca. Žalobca v konaní nepopieral úmysel udeliť synovi splnomocnenie na predaj vozidla a on mal za to, že ho aj udelil. Uviedol tiež, že nemal dôvod pochybovať o udelenom splnomocnení, a to z dôvodu príbuzenského vzťahu medzi žalobcom a splnomocnencom. Taktiež konštatoval, že na uvedené nemalo vplyv ani splnomocnenie na prepis vozidla, pri ktorom dôkazy nasvedčovali, že podpis žalobcu nebol overený, pretože vlastnícke právo k vozidlu bolo prevedené na neho už momentom jeho odovzdania a nie až prepisom vlastníka vozidla v evidencii motorových vozidiel, pretože takýto prepis nemá konštitutívny účinok.

7. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že písomná kúpna zmluva z 29.6.2015 potvrdzovala obsah už predtým ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy, pričom písomná forma slúžila najmä na vykonanie prepisu vozidla v evidencii motorových vozidiel a na platnosť právneho úkonu postačovala aj jej ústna forma. Nestotožnil sa s odôvodnením súdu o nesúlade medzi uzatvorením ústnej kúpnej zmluvy medzi ním a žalobcom, ktorého zastupoval jeho syn a uzatvorením písomnej kúpnej zmluvy priamo medzi ním a žalobcom, k čomu uviedol, že udelenie splnomocnenia na určitý právny úkon nezbavuje splnomocniteľa práva konať osobne. K posudzovaniu podpisu na zmluve uviedol, že ani znalecké posúdenie zhody podpisov by neposkytlo nevyvrátiteľný dôkaz o jeho pravosti. Uviedol, že súd nezohľadnil ďalšie dôkazy, ktoré preukazovali vôľu žalobcu a nasvedčovali platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a to odovzdanie technického preukazu a kópie jeho občianskeho preukazu žalobcu žalovanému na účely prepisu vozidla, faktické odovzdanie vozidla potvrdené komunikáciou v aplikácii WhatsApp, prevzatie peňazí vo výške sumy zodpovedajúcej dohodnutej kúpnej cene a tiež dlhodobý nezáujem žalobcu o vozidlo. Nezáujem žalobcu o vozidlo v období od začiatku roka 2015 do januára 2016 podľa neho mohol nasvedčovať na zanedbanie náležitej starostlivosti žalobcu o majetok alebo na účelové a nedobromyseľné konanie žalobcu a jeho syna dosiahnuť opakovane zaplatenie kúpnej ceny na jeho úkor. Aj v prípade neplatnosti kúpnej zmluvy, túto neplatnosť by spôsobil uvedeným konaním žalobca a preto v zmysle ustanovenia sa jej nemôže dovolávať.

8. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s obsahom predloženej komunikácie medzi synom žalobcu a ním prostredníctvom aplikácie WhatsApp, ktorá jednoznačne potvrdzovala že žalobcovi odovzdal aspoň 10 000 eur ku dňu 11.5.2015 a 11 000 eur ku dňu 9.9.2015 s tým, že ani syn žalobcu túto komunikáciu, vedenú prostredníctvom jeho telefónu, v konaní úspešne nepoprel. Skutočnosť, že odovzdal žalobcovi väčšiu sumu peňazí preukazovala aj výpoveď svedka S.. Š. U. zo všetkých uvedených dôkazov vyplýva, že pre odovzdanie peňazí existoval práve jeden právny titul, a to kúpa vozidla. Neprihliadanie súdu prvej inštancie na všetky okolnosti zistené vo veci je podľa neho arbitrárny postup tohto súdu.

9. Žalovaný označil za nesprávny aj právny záver súdu, že splnomocnenie žalobcu na predaj vozidla v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy netrvalo, pretože žalobca udelenie tohto splnomocnenia nespochybnil a netvrdil ani to, že toto splnomocnenie odvolal. Podľa neho v konaní nevyšla najavo žiadna skutočnosť, ktorá by mohla nasvedčovať zániku splnomocnenia na uzavretie kúpnej zmluvy, k čomu dodal, že aj v prípade prekročenia oprávnenia syna žalobcu ako splnomocnenca, uzatvorená kúpna zmluva zaväzovala žalobcu, ak tento prekročenie oprávnenia nenamietal bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o predaji vozidla dozvedel. Za právny nedostatok napadnutého rozsudku považoval aj určenie jeho

povinnosti na 11 800 eur, nakoľko ak bola zmluva absolútne neplatná, nemožno podľa nej stanoviť výšku jeho obohatenia, vydania ktorého by sa žalobca mohol domáhať a preto považoval rozsudok za arbitrárny aj pri stanovovaní výšky úhrady pre žalobcu.

10. Konaniu pred súdom prvej inštancie vytkol aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to, že súd právne nekvalifikoval nárok žalobcu, na ktorý zaviazal žalovaného. V odôvodnení súd odkázal na ustanovenie ako základné ustanovenie o kúpnej zmluve, pričom nárok žalobcu v zmysle rozsudku nemohol byť nárokom na zaplatenie kúpnej ceny, pretože súd označil kúpnu zmluvu za absolútne neplatnú. Vzhľadom na uvedené, s ohľadom na ustanovenie je podľa neho napadnutý výrok rozsudku nepreskúmateľný pre neuvedenie právnej kvalifikácie priznaného nároku.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Právny záver súdu o neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy v dôsledku absencie prejavu vôle žalobcu, založený na tom, v konaní nebolo preukázané, že žalobca uzatvoril písomnú kúpnu zmluvu so žalovaným, je podľa neho správny. Keďže sa so žalovaným pred pojednávaním osobne nestretli, nemohli uzatvoriť kúpnu zmluvu ani ústne a žalovaný nepreukázal ústne uzatvorenie takejto zmluvy ani medzi ním a jeho synom, pre nepreukázanú dohodu o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy, vrátane kúpnej ceny. K splnomocneniu syna na predaj vozidla uviedol, že pôvodne mal v úmysle splnomocnenie udeliť, avšak tak neurobil, a v prípade ak by tak urobil, urobil by to v písomnej forme, keďže nešlo o bežný právny úkon. K splnomocneniu žalovaného na prepis vozidla uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že podpis žalobcu na tejto listine nebol pravý. Podľa neho bolo preukázané, že kúpna zmluva nemohla byť platne uzatvorená a preto nemohlo dôjsť ani k legálnemu prepisu vozidla v evidencii motorových vozidiel na žalovaného. Ku komunikácii v aplikácii WhatsApp, ktorou mala byť preukázaná úhrada kúpnej ceny uviedol, že táto bola nezrozumiteľná, nebolo zrejmé, ohľadom čoho prebiehala a nedalo sa z nej zistiť ani to, či išlo o komunikáciu medzi žalovaným a jeho synom. Trval na tom, že žiadna kúpna cena mu uhradená nebola, pretože ak by bola, žiadal by aby bolo prevzatie hotovosti písomne potvrdené. Ustanovenie sa podľa neho vzťahuje na relatívnu neplatnosť právneho úkonu a nie na jeho absolútnu neplatnosť, na ktorú prihliada súd ex offo a tiež, že neplatnosť kúpnej zmluvy nemohol spôsobiť on, pretože o existencii predmetnej kúpnej zmluvy nemal vedomosť. K námietke žalovaného o nemožnosti určiť hodnotu vozidla na 11 800 eur, uviedol, že v predmetnom prípade, vzhľadom na okolnosti, nebolo možné ju určiť, ale bolo nepochybné, že žalovaný bol ochotný za vozidlo uhradiť 11 800 eur, a preto minimálne v takejto výške je jeho nárok dôvodný.

12. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa pred pojednávaním nestretli a že v konaní netvrdil, že by k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo priamo medzi ním a žalobcom. Zopakoval, že kúpnu zmluvu uzavrel so synom žalobcu, ktorý bol na tento úkon splnomocnený žalobcom ústne. Tvrdenie žalobcu, že v prípade skutočného úmyslu udeliť splnomocnenie by tak urobil v písomnej forme, je podľa neho hypotetické a účelové. Za právne relevantnú považoval len skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva nemusela byť uzatvorená v písomnej forme a preto ani splnomocnenie v tomto prípade nemuselo byť udelené písomne, pričom nie je podstatné, či šlo vzhľadom na hodnotu prevádzanej veci o bežný úkon. S poukazom na ustanovenie uviedol, že v danom prípade postačovalo ústne splnomocnenie na predaj vozidla, táto forma bola v konaní aj preukázaná a mandát syna žalobcu v čase prevodu motorového vozidla trval. Okolnosti udelenia splnomocnenia na prepis vozidla v evidencii motorových vozidiel na nového vlastníka, považoval pre posúdenie platnosti kúpnej zmluvy, za irelevantné. Z komunikácie v aplikácii WhatsApp vyplývalo, že išlo o predaj predmetného vozidla, že komunikoval so synom žalobcu, bolo z nej možné presne určiť obdobie komunikácie a taktiež z nej vyplývalo, že so synom žalobcu komunikovali aj o odovzdaní peňazí, pričom bolo zrejmé, že synovi žalobcu vyplatil kúpnu cenu. V tejto súvislosti poukázal aj na svedeckú výpoveď S.. Š. U. a na to, že v konaní nebol preukázaný žiaden iný právny vzťah na plnenie synovi žalobcu. Samotná neexistencia potvrdenia o prevzatí peňazí synom žalobcu nemôže podľa neho znamenať, že že sa tak nestalo, najmä s ohľadom na to, že syn žalobcu v komunikácii cez aplikáciu WhatsApp prevzatie hotovosti od neho nepoprel.

13. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenie v spore. Zdôraznil, že dôkazné bremeno preukázať platné uzatvorenie predmetnej kúpnej zmluvy, ako aj

zaplatenia kúpnej ceny, zaťažovalo žalovaného. Uviedol, že ak má žalovaný finančné nevyporiadané vzťahy s jeho synom, má si ich riešiť osobitne dostupnými právnymi prostriedkami.

14. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle ustanovenia a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. V skúmanej veci bolo predmetom konania vydanie motorového vozidla, čo si žalobca uplatnil ako vlastník predmetného vozidla, eventuálne pre prípad, že by to nebolo možné, žiadal priznať peňažnú náhradu za vozidlo 17 000 eur. Súd prvej inštancie na základe nespornej skutočnosti, že žalovaný motorové vozidlo nemá v dispozícii, pristúpil k rozhodovaniu o návrhu na priznanie peňažnej náhrady za vozidlo. Rozhodoval o návrhu s tzv. primárnym (hlavným) a subsidiárnym (eventuálnym, náhradným) petitom a dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný podľa druhého petitu (na peňažné plnenie). Po tom, čo dospel k záveru, že vydanie predmetného vozidla žalovaným nie je možné, mal prvý návrh (na vydanie veci) výslovne zamietnuť. Keďže zamietnutie žaloby vo zvyšnej časti vo výroku II. rozsudku možno považovať aj za rozhodnutie i o primárnom petite, aj keď to súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vyslovene neuviedol a tento nedostatok nebol napadnutý odvolaním, odvolací súd nepovažoval toto za také procesné pochybenie, ktoré by mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Odvolací súd považoval za dôvodnú námietku žalovaného, že odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti neobsahuje právny dôvod uloženej povinnosti, keď sa v ňom súd vysporiadaval iba s otázkou platnosti kúpnej zmluvy. Odôvodnenie rozhodnutia súdu v napadnutej časti je aj podľa odvolacieho súdu nedostatočné a robí rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nepreskúmateľným.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Žalobca si uplatňoval právo na vydanie veci ako jej vlastník podľa ustanovenia , eventuálne peňažnú náhradu za vozidlo. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že žalobca nie je aktívne legitimovaným v spore, pretože nie je vlastníkom vozidla, nakoľko vlastníctvo k nemu získal kúpnou zmluvou on. Na základe tejto obrany považoval súd prvej inštancie v konaní za sporné to, či došlo medzi stranami k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej malo byť prevedené vlastníctvo vozidla zo žalobcu na žalovaného. Posudzoval písomnú kúpnu zmluvu z 29.6.2015 predloženú žalovaným na dopravný inšpektorát, v ktorej bol ako predávajúci uvedený žalobca, a pretože ten ju nepodpísal, vyhodnotil ju pre nedostatok vôle žalovaného v zmysle ustanovenia za neplatnú. Záver, že písomnú kúpnu zmluvu z 29.6.2015 a ani plnomocenstvo na prepis vozidla na dopravnom inšpektoráte nepodpísal žalobca, žalovaný v odvolaní nespochybnil. Súd prvej inštancie sa však nezaoberal tvrdeniami žalovaného, že so synom žalobcu ako jeho zástupcom už predtým uzavrel ústnu zmluvu, na základe ktorej si prevzal predmetné motorové vozidlo, za ktoré zaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Súd prvej inštancie uviedol len to, že ak žalobca tvrdil, že zmluva bola písomná (z 29.6.2015) a potvrdil to aj svedok S. A., nebol dôvod zisťovať, či nebola uzavretá ústne.

19. V zmysle ustanovenia písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Za situácie, keď nedostatok vôle žalobcu na uzavretí písomnej kúpnej zmluvy bol skutočnosťou, na základe ktorej súd prvej inštancie rozhodol, pričom táto zmluva podľa zákona nemusela byť písomná a v konaní nezisťoval dohodu účastníkov o jej písomnej forme (vyžadovalo by sa aj písomné splnomocnenie), mal sa vysporiadať s ďalšími okolnosťami zistenými vo veci, teda aj tvrdeniami žalovaného, ktorými opisoval priebeh uzatvárania kúpnej zmluvy zmluvy so synom žalobcu.

20. Podľa ustanovenia z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

21. Podľa ustanovenia pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

22. Podľa ustanovenia a ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene. Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

23. Podľa ustanovenia ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

24. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé ( ).

25. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol jednoznačne, či mal za preukázané splnomocnenie syna žalobcu na predaj vozidla, keď uviedol, že žalobca bol „uzrozumený“, že ho syn zastupuje a pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobca splnomocnil syna na predaj vozidla, avšak bez toho, aby sa zaoberal tým, či a kedy bolo poverenie na predaj vozidla žalobcom odvolané a či sa o tom žalovaný dozvedel. Takéto odôvodnenie záveru súdu prvej inštancie o neexistencii ústnej kúpnej zmluvy je podľa odvolacieho súdu nedostatočné a robí napadnutý rozsudok nepreskúmateľným. Súd prvej inštancie pri vyvodzovaní záveru, že účastníci konania sa nedohodli na kúpe predmetného vozidla neuviedol, ako hodnotil vyjadrenie žalobcu v návrhu na začatie konania, že pri predaji ho zastupoval syn a že sa dohodli so žalovaným na kúpnej cene 20 000 eur, z ktorej mala byť odpočítaná cena opravy vozidla. Napriek nejednoznačnému hodnoteniu skutkových zistení z odôvodnenia vyplýva, že súd vychádzal z toho, že žalobca poveril syna predajom predmetného vozidla a bez toho, aby objasnil, či poverenie na predaj auta bolo odvolané, ako to tvrdil žalobca, a či a kedy sa o tom žalovaný dozvedel, rozhodoval na základe záveru, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania nedošlo.

26. Vo všeobecnosti v súdnej praxi platí, že v prípade, ak ide o právny úkon urobený ústne, či konkludentne, sa dá len ťažko zistiť, ako strany tohto právneho úkonu zamýšľali upraviť svoje práva a povinnosti. Pri skúmaní právne relevantnej vôle účastníkov konania je preto treba prihliadnuť aj k okolnostiam, za ktorých k nemu došlo, a v rámci súdneho konania prispôsobiť tomu nároky kladené na preukázanie zmluvného dojednania dikcii zákona a spoločenskej realite. Treba tiež vychádzať z následného konania sporových strán, lebo možno dôvodne predpokladať, že takéto konanie bude zodpovedať posudzovanej vôli.

27. Súd prvej inštancie pri objasňovaní okolnosti významných pre posúdenie, či účastníci konania uzavreli zmluvu o predaji/kúpe predmetného vozidla nepovažoval komunikáciu žalovaného so synom žalobcu v aplikácii WhatsApp dostatočnú pre preukázanie žalovaným tvrdených skutočností, že sa so synom žalobcu dohodol na predaji vozidla, odovzdaní technického preukazu vozidla, kópií občianskeho preukazu a že synovi žalobcu zaplatil dojednanú kúpnu cenu a to preto, že nebolo preukázané obdobie, v ktorom táto komunikácia prebiehala, ako aj to, za čo synovi žalobcu platil. Pokiaľ žalovaný uvedené skutočnosti tvrdil, a aj preukazoval, a súd mal pochybnosť len o tom, či sa týkali prejednávanej veci, možno považovať tieto skutočnosti v spojení s tvrdení žalovaného za preukázané a bolo vecou žalobcu, aby tieto poprel a to spôsobom uvedeným v ustanovení , teda s uvedením vlastných tvrdení o predmetných skutkových okolnostiach, teda o tom, prečo odovzdal doklady a kľúče od auta žalovanému a z akého dôvodu od neho, prípadne v akom čase prevzal sumu 11 000 eur („11 som ti dal“). V hodnotení vykonaných dôkazov a poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu súdom prvej

inštancie podľa odvolacieho súdu chýba najmä odôvodnenie toho, prečo neveril tvrdeniam žalovaného, že uzavrel so žalovaným ústnu kúpnu zmluvu a nezobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov konania vyplynuli, najmä, ak napokon nebolo v konaní ani sporné, že žalovanému boli k predmetnému vozidlu odovzdané aj kľúče a doklady od vozidla.

28. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutej časti rozhodnutia nevyhodnotil jednotlivé dôkazy vo vzájomnej súvislosti a pri formulovaní právnych záverov o neexistencii kúpnej zmluvy nevzal do úvahy všetky pred ním vykonané a pre rozhodnutie vo veci samej relevantné dôkazy a uloženie povinnosti žalovanému uhradiť žalobcovi 11 800 eur právne vôbec neodôvodnil, čím znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Keďže uvedený nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia v napadnutej časti zrušil a podľa ustanovenia vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

29. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle ustanovenia viazaný. Vec opätovne prejedná, na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre rozhodnutie a po opätovnom rozhodnutí sporu závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu tak, aby v ňom bolo presne a zrozumiteľne uvedené, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, skutkové a právne závery odôvodní zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom tak, aby bolo v plnej miere naplnené právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie.

30. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov celého konania ( ).

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).