Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Co-7-2020.pdf
PDF · 93.76 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/7/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Silverside, a. s., so sídlom Bratislava-Ružinov, Plynárenská 7/B, IČO: 50 052 560, zastúpený: Mgr. Hana Kulíšková, advokátka so sídlom Bratislava, Klariská 7, IČO: 42 267 285, proti žalovanému: M.. D. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., H. XXX/XX, o zaplatenie 6161,09 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. februára 2019, č. k. 4Csp/118/2018-115, takto
rozhodol:
Súd návrh na pribratie do konania na strane žalovaného Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 z a m i e t a .
Odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku o d m i e t a .
V zamietajúcej časti (výrok II.) a v časti o nároku na náhradu trov konania (výrok III.) rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4907,52 eura, zmluvné úroky vo výške 1253,57 eura, zmluvnú pokutu vo výške 154,14 eura, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 4907,52 eura od 12. 04. 2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX dňa 13. 12. 2016. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 5000 eur, pričom ho mal splácať v 60-tich mesačných anuitných splátkach vo výške 139,43 eura. Aktuálna výška úrokovej sadzby v dobe uzavretia zmluvy bola 22,47 p.a. Žalovanému bolo dňa 11. 04. 2018 zaslané oznámenie o zosplatnení pohľadávky, pričom výška istiny bola vyčíslená v sume 4907,52 eura, výška zmluvných úrokov v sume 1253,57 eura, výška úrokov z omeškania z dlžných splátok úveru v sume 50 eur, zmluvná pokuta z dlžných splátok úveru v sume 101,46 eura, ako aj poplatok vo výške 4 eur. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1, § 2 zák. č. 129/2010 Z. z., § 4 ods. 1, 2, § 9 a § 11 uvedeného zákona, § 52 ods. 1, § 53 a § 54 OZ. Posúdil nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy a v časti uplatnenej výšky dlžnej istiny úveru ku dňu zosplatnenia vo výške 4907,52 eura považoval žalobu za dôvodnú, i keď výška istiny bola zo strany žalovaného rozporovaná, avšak žalovaný neprodukoval v priebehu konania žiadny dôkaz, ktorým by spochybnil žalobcom uplatnený nárok. Zaoberal sa tiež nárokom žalobcu na uplatnenie sumy 1253,57 eura a to titulom zmluvných úrokov z úveru vo výške 22,47% ročne. Zistil, že v článku II. úverovej zmluvy boli presne špecifikované podmienky, za ktorých žalobca žalovanému úver poskytol a teda mu bolo zrejmé, že z úveru je povinný splácať aj úroky podľa úverovej zmluvy. Výšku úrokov vo výške 22,47% ročne považoval v súlade s platnou právnou úpravou. Takisto výška RPMN bola v zmluve o úvere vyčíslená na 24,68%, pričom priemerná RPMN činila 16,06%
a výška RPMN dojednaná medzi stranami sporu neprekročila o 10% výšku priemernej RPMN. V časti nároku žalobcu o zaplatenie úroku vo výške 22,47 % ročne z nezaplatenej istiny priznal tieto úroky do zosplatnenia, pričom po zosplatnení bol toho názoru, že už mu tieto úroky nepatria. Súd priznal žalobcovi aj zmluvnú pokutu, keďže bol toho názoru, že táto zmluvná pokuta je v súlade s § 3a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania od 12. 04. 2018 do zaplatenia z nesplatenej časti istiny, nakoľko k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo 11. 04. 2018. Nárok žalobcu na uplatnený úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty vo výške 101,46 eura, ako aj nárok žalobcu na úroky z omeškania z vyčíslených úrokov z omeškania považoval za duplicitne vyčíslený nárok, ktorý podľa názoru súdu žalobcovi neprináleží, pretože žalobca si uplatnil úroky z úrokov, čo Občiansky zákonník nepripúšťa. Z toho dôvodu súd v tejto časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi (neúspech žalobcu spočíval len v časti príslušenstva pohľadávky) priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho výroku I. a II., ktoré odôvodnil porušením ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Čo sa týka porušenia práva na spravodlivý súdny proces toto videl v tom, že odôvodnenie rozsudku vo výroku I. a II. je arbitrárne, konal v rozpore s princípom právnej istoty a rozhodol nad rámec zákona svojich kompetencií. Mal za to, že postupom Okresného súdu Nové Zámky mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že v odôvodnení rozsudku súd prezentoval právny názor, ktorým nereflektoval predložené dôkazné prostriedky a argumentáciu žalobcu. Súd prvej inštancie na pojednávaní uviedol predbežné právne posúdenie, na ktoré žalobca reagoval a odpovedal na všetky sporné otázky o tom, že dohodnutie o zmluvnej pokute je v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a že nepožaduje duplicitne vyčíslené nároky. Svoju argumentáciu podporil aj tým, že obdobne vyčíslené žalobné nároky boli žalobcovi priznané už inými všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Samotný súd prejudikoval, že zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti a že neobsahuje ustanovenia, ktoré by spôsobovali značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a napriek tomu okresný súd vyhodnotil žalobný návrh ako duplicitný. Súd ako orgán štátnej správy je povinný rozhodovať v súlade s ústavnou, s právnymi predpismi a tak aj v súlade s princípom právnej istoty. V predmetnom prípade súd prekročil svoje ústavné zákonné kompetencie a rozsudok vydal v rozpore s princípom právnej istoty. Má za to, že zo žiadnych dôkazov a skutočností, ktoré predložil súdu prvej inštancie nemožno vysloviť záver o tom, že je žalobný nárok duplicitne vyčíslený.
4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP) a v časti podľa § 386 písm. b/ CSP odmietnuť.
6. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu veci, zaoberal sa návrhom Občianskeho združenia, všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktorá žiadala, aby súd pribral do konania na strane žalovaného Občianske združenie, všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962. Poukázal na ust. § 95 ods. 1 CSP ako aj ust. § 157 ods. 2 CSP. Žiadal, že ak v prípade súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o tomto návrhu, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval.
7. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorej je ochrana základných ľudských práv a slobôd alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana na ochranu práv, ktorej má vystupovať súhlasí.
8. Podľa § 378 ods. 2 CSP na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov.
9. Odvolacie konanie je upravené v štvrtej časti CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní na súde prvej inštancie (§ 378 ods. 1 CSP). V odvolacom konaní je však vylúčené použitie niektorých inštitútov a tým je aj použitie ust. § 95 CSP, kde vyslovene v ustanovení §
378 ods. 2 CSP je zakotvené, že na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov. V danom prípade podala návrh na pristúpenie do konania právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, avšak až v priebehu odvolacieho konania a preto odvolací súd rozhodol tak, že jej návrh na pristúpenie do konania na strane žalovaného zamietol.
10. V danej veci podal odvolanie žalobca proti celému rozsudku súdu prvej inštancie, teda i v tej časti, v ktorej mu bolo vyhovené (výrok I.).
11. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, alebo d/ nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
12. V civilnom sporovom konaní platí zásada, že ten, komu bola rozhodnutím spôsobená ujma, má právo na riadne opravné konanie, ktoré je iniciované podaním riadneho opravného prostriedku, ktorým je odvolanie. Toto právo však nie je bezvýnimočné, preto zákon podmieňuje vykonanie odvolacieho konania naplnení tzv. procesných podmienok prípustnosti odvolania. Preto je prvotnou úlohou odvolacieho súdu prv, než pristúpi k posudzovaniu dôvodnosti podaného odvolania z jeho vecnej stránky posúdiť, či odvolateľ splnil všetky zákonom vyžadované podmienky, ktoré odvolaciemu súdu umožnia odvolanie meritórne prejednať. Ak to tak nie je, rozhodne o odmietnutí odvolania bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
13. Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ust. § 359 - § 361. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Je preto povinnosťou odvolacieho súdu skúmať, či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech. Podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vyhádzať z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním.
14. V predmetnej veci podal odvolanie žalobca i proti tej časti rozsudku, ktorým bolo jeho žalobe vyhovené a preto odvolací súd jeho odvolanie v tejto časti odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, keďže v tejto časti rozsudku mu žiadna ujma nevznikla.
15. V prejednávanej veci žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Žalobca vyvodzoval prípustnosť ním podaného odvolania § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa ktorého nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a v podstatnej miere arbitrárne.
16. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu - porušenie práva na spravodlivý proces sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces, b/ nesprávny procesný postup súdu. Odvolací súd skúmal, či došlo k procesnej vade, ktorú namietal odvolateľ. Mal pri tom na zreteli, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Pod pojem procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca sa možnosť jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 1Cdo 202/2017, 5Cdo 112/2018). Postupom súdu možno rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie, posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
17. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je
vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv priznaných jej v civilnom sporovom konaní. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektný a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.
18. Súd prvej inštancie vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným za spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať najmä Občiansky zákonník a zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. Skutočnosť, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je spotrebiteľská, ani jedna zo strán nenamietala. U spotrebiteľských zmlúv treba dodržiavať všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv (§ 52 - § 54 OZ) ako aj osobitnú úpravu upravenú v príslušných ustanoveniach zmluvných typov. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník profesionálne znalý podnikateľ dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality. Uzavretú zmluvu o úvere odvolací súd taktiež považuje za zmluvu spotrebiteľskú tak, ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné.
19. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 13.12.2016. Žalovanému bola poskytnutá suma 5.000 eur, pričom mal splácať predmetný úver v 60. mesačných anuitných splátkach vo výške 139,43 eura, vždy k 20. dňu v mesiaci. Aktuálna výška úrokovej sadzby v dobe uzavretia zmluvy bola 22,47 p. a., v prípade omeškania so splátkou úveru bol v zmluve dohodnutý úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Žalovaný si svoje povinnosti riadne neplnil, preto bol vyzvaný listom zo dňa 26.04.2017 na zaplatenie sumy 288,86 eura, a následne bolo žalovanému zaslané dňa 11.04.2018 oznámenie o zosplatnení pohľadávky, pričom výška istiny bola vyčíslená v sume 4.907,52 eura, výška zmluvných úrokov vo výške 1.253,57 eura, výška úrokov z omeškania z dlžných splátok úveru vo výške 50,73 eur a zmluvná pokuta z dlžných splátok úveru vo výške 101,46 eura, ako aj poplatok vo výške 4 eurá. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím priznal žalobcovi uplatnenú istinu úveru, sumu zmluvného úroku a sumu zmluvnej pokuty. Taktiež priznal žalobcovi úrok z omeškania z nesplatenej časti istiny, t. j. zo sumy 4.907,52 eura od 12.04.2018 do zaplatenia a nepriznal mu uplatnený úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty vo výške 101,46 eura ako aj nárok žalobcu na úroky z omeškania s vyčísleným úrokom z omeškania, keď tento nárok považoval za duplicitne vyčíslený a podľa názoru súdu žalobcovi neprináleží. Preto v tejto časti žalobu zamietol. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti nebol napadnutý odvolaním, rozsudok v tejto časti zostal právoplatný a prieskumom odvolacieho konania len bola tá časť rozhodnutia, ktorú žalobca vymedzil vo svojom odvolaní.
20. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uvedená časť rozhodnutia nespĺňa požiadavky ust. § 220 CSP. Každá strana sporu má procesné právo na to, aby každé rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, pričom limitom pre dôvody je samotný výrok rozhodnutia. Znamená to, že odôvodnenie rozhodnutia musí byť v súlade s výrokom rozhodnutia. Pokiaľ tomu tak nie je, také rozhodnutie je nepreskúmateľné a nie je procesnou zárukou práva na spravodlivé konanie. Odôvodnenie rozhodnutia preto musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Odôvodnenie rozhodnutia je jeho dôležitou obsahovou náležitosťou, ktorá musí plniť niekoľko funkcií. Predovšetkým musí presvedčiť strany sporu o správnosti postupu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa naplní jedno zo základných pravidiel konania, posilňovanie dôvery strany sporu, správnosť rozhodnutia, ktoré následne vedie k tomu, aby fyzické, resp. právnické osoby dobrovoľne plnili svoje povinnosti
vyplývajúce z vydaného rozhodnutia. Nemenej dôležitou funkciou je aj kontrolná funkcia spočívajúca v tom, že každé rozhodnutie je možné preskúmať, pričom presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Pokiaľ odôvodnenie rozhodnutia sa nezaoberá skutkovými zisteniami, je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné.
21. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí len jednou vetou konštatoval, že nárok žalobcu na uplatnený úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty ako aj nárok žalobcu na úroky z omeškania z vyčíslených úrokov z omeškania je duplicitne vyčíslený nárok, čo Občiansky zákonník nepripúšťa a preto v tejto časti žalobu zamietol. Takéto odôvodnenie rozhodnutia absolútne nenapĺňa požiadavku ust. § 220 CSP, keď nie je z neho zrejmé, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré prezentoval, či už v podanom vyjadrení k odporu, v priebehu konania ako aj opätovne namietajúce v odvolaní. Odvolací súd preto musí uzavrieť, že rozhodnutie v napadnutej časti, v ktorej riadne odôvodnenie absentuje je zmätočné, nepreskúmateľné a nenapĺňa princíp právnej istoty. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť spôsobom zodpovedajúcim ust. § 220 CSP tak, aby v prípade podaného odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).