Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/7/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX a A. Q., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky: E.. E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. X/ A, T., a otca: E.. D. Q., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.. U. XXXX/XX, J., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.01.2021, sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal styk otca s oboma maloletými deťmi.

2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že obe maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva rodičov zverené do výchovy a opatery matky. Rodičia detí sa nevedia dohodnúť na spolupráci pri výchove detí, najmä vo veci starostlivosti o ich zdravie, školskú dochádzku, prípravu na výučbu a mimoškolské záujmové činnosti u syna či starostlivosti o zdravie dcéry. Predovšetkým vinou otca neexistuje žiadna rozumná komunikácia. Výsledkom je, že zdravotný stav dcéry nevykazuje zásadné zlepšenie, syn stráca svoj nesporný športový talent, nakoľko otec nemá záujem rozvíjať jeho talent napriek tomu, že je mu známe vyjadrenie jeho trénera. V dôsledku negatívneho prístupu otca bola matka nútená podať na neho trestné oznámenie. Na základe odporučenia vyšetrovateľky, ktoré bolo matke tlmočené na výsluchu dňa 10.12.2020, sa matka rozhodla podať aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne zákazu styku.

3. Na tunajšom súde sa aktuálne vedie pod sp. zn. XXP/X/XXXX konanie vo veci samej o zmenu úpravy styku otca s maloletou A.F.. Toto konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené.

4. Rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným a vykonateľným dňa 04.04.2017, súd schválil rodičovskú dohodu v znení, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Q. a maloletou A. každý párny víkend v roku od piatka od 19.00 hod. do nedele do 16.30 hod., každý párny rok počas vianočných prázdnin od posledného dňa vyučovania od 19.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. a od 01.01. od 10.00 hod. do 06.01. do 15.00 hod., počas veľkonočných sviatkov od posledného dňa vyučovania od 19.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 19.00 hod., počas letných prázdnin od 30.06. od 19.00 hod. do 14.07. do 19.00 hod., každý nepárny rok počas vianočných prázdnin od 25.12. od 10.00 hod. do 01.01. do 10.00 hod., počas veľkonočných sviatkov od posledného dňa vyučovania od 19.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod., počas letných prázdnin od 15.07. od 19.00 hod. do 31.07. do 19.00 hod.. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každé jesenné, polročné a jarné prázdniny od posledného dňa vyučovania od 19.00 hod. do 15.00 hod. dňa pred začiatkom vyučovania.

Otec si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a odovzdá ich matke na tom istom mieste. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a v určený deň a hodinu ich odovzdať otcovi. Matka je povinná informovať otca maloletých detí každý týždeň do nedele o ich zdravotnom stave, školskom prospechu a rodičovských združeniach formou e-mailu na e-mailovú adresu otca. Týmto rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu G. Č..P.. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v časti úpravy styku s maloletými deťmi.

5. Na okresnom súde Bratislava II sa pod sp. zn. XXEm/X/XXXX vedie konanie o výkone rozhodnutia o úprave styku. Uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXEm/X/XXXX-XXX W.o dňa XX.XX.XXXX v spojené s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCoE/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX nariadil výkon rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX.

6. Uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXEm/X/XXXX-XXX zo dňa 12.8.2020 bola matke uložená pokutu vo výške 500,- eur, z dôvodu, že nerešpektuje súdne rozhodnutia, ktorým bol upravený styk otca s maloletými deťmi a informačná povinnosť matky. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené , že hoci matka neustále tvrdí, že problémy vznikajú z dôvodu voľno-časových aktivít syna, ktorého otec odmieta voziť na tréningy, je zrejmé, že k neuskutočneniu stretnutí otca s maloletými deťmi prichádza aj z iných dôvodov, pričom sama matka ani len nemá záujem o poskytnutie iných termínov a hľadania riešenia pre stretávanie sa otca s deťmi. Je zarážajúce kam sa uberal pod diktátom matky vzťah detí k ich otcovi. Matka ako preferenčný rodič, ktorému boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti urobila viacero rozhodnutí ohľadom miesta pobytu maloletých detí samostatne bez toho, že by si žiadala súhlas otca detí (odsťahovanie sa z miesta obvyklého pobytu detí zo J. C. T., následne opätovné presťahovanie detí v rámci T., kedy adresa bola otcovi len oznámená na súdnom pojednávaní). Matka rovnako samostatne rozhoduje o všetkých voľnočasových aktivitách detí, návšteve školských zariadení ako aj všetkých veciach týkajúcich sa detí. Aj keď mal konajúci súd spočiatku pochopenie pre záujmy maloletých detí, je absolútne neprípustné, aby voľnočasové aktivity maloletých detí (najmä staršieho syna) viedli k postupnej absolútnej degradácii ich vzťahu k otcovi. Je na počudovanie aké je výchovné pôsobenie matky na mal. deti vo vzťahu k ich otcovi, ktoré na pohovore nenašli na otcovi ani jednu pozitívnu vlastnosť. V čase vyhotovenia znaleckého posudku (rok 2016), t.j. v čase pred rozhodnutím Okresného súdu Galanta, č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, boli obaja rodičia hodnotení ako spôsobilí vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti, pričom znalec sa vyjadril: „matka má tendenciu deti vyvlastniť a ich vývin usmerniť bez vplyvu biologického otca. Matka rázne skončila s minulosťou aj otcom detí a nevidí dôvod, aby komunikovala s bývalým manželom. Striktný odstup od otca maloletých sa postupne bude odrážať aj na zmene ich postoja k otcovi, budú nasledovať postoj a vzor matky.“ Vzhľadom na v minulosti vykonávaný znalecký posudok a správanie sa matky ako preferenčného rodiča, ktorá opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletými deťmi, má súd vážne pochybnosti o udržateľnosti pôvodného rozsudku, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Súd si dovoľuje opätovne dôrazne apelovať na matku, aby korigovala svoje správanie pred mal. deťmi, nevyjadrovala sa na adresu otca pred maloletými deťmi negatívne, všímala si a ocenila pred deťmi aj dobré veci, ktoré otec vo vzťahu k deťom urobí a podporila deti vo vzťahu s ich otcom, čo neznamená len „zbalené tašky“, ale aj nevyhnutnú psychickú prípravu a podporu. Konajúci súd verí v to, že keď v rámci pohovoru s deťmi, nebol absolútne žiadny problém pozitívne motivovať mal. A. k stretnutiu s otcom, že sa to matke, ktorá najlepšie pozná svoje deti pri troche úsilia podarí vo vzťahu k obom deťom. Je nutné poukázať na to, že aj Krajský súd v Bratislave v uznesení, ktorým potvrdil nariadenie výkonu predmetného rozsudku konštatoval: „Je neprípustné, aby právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie nebolo realizované z dôvodu jeho neakceptovania povinnou a aby v dôsledku toho dochádzalo k takému hlbokému narušeniu väzieb otca s maloletými deťmi a po takú dlhú dobu, ako je tomu v danom prípade. Z obsahu spisu a to predovšetkým z podaní samotnej povinnej, je jednoznačne zrejmé, že v danom prípade povinná ako preferenčný rodič, nevyvíja žiadnu reálnu snahu a to, aby mali maloleté deti možnosť rozvíjať svoje vzťahy s oprávneným ako rodičom.“ Aj keď možno pochopiť, že maloleté deti môžu mať niekedy záujem o iný program, občas môžu byť choré, ak by mala matka skutočne záujem o ich rozvíjanie vzťahu s otcom snažila by sa aspoň o dohodnutie náhradného termínu, resp. o iné kompromisné riešenie. Skutočnému záujmu matky však nesvedčí ani jej konanie počas pandémie Covid 19, kedy len využila toto obdobie na úplné prerušenie kontaktov detí s ich otcom. Obe deti tak ako v minulosti prišli na pohovor „dobre pripravené“, negatívne nastavenie celej rodiny voči ich otcovi bolo z ich vyjadrenia viac než zrejmé. Ak sa aj témy uberali iným smerom ( ich športové

úspechy), A. nezabudla hneď tému vrátiť na stretávanie sa s otcom... „nemali by sme sa vrátiť k tým jarným prázdninám, že my tam nechceme k otcovi ísť.“ Obe deti už vopred vedeli, že na prázdniny už majú program a pôjdu k dedkovi, ktorý rovnako býva v J., ako ich otec. Hoci bola A. počas pohovoru ochotná zavolať otcovi a dohodnúť si s ním program na jarné prázdniny (Q. mal v tom čase zranenú nohu a netrénoval, čiže mohol rovnako prázdninový pobyt absolvovať), Q. však zrejme poučený matkinou negatívnou reakciou na jeho pozitívne nastavenie k otcovi, všetku iniciatívu stopol ešte v začiatkoch. Následné vyjadrenie A., že k otcovi nechce ísť sama : „Lebo dedko hovorí, že je to ako s pastelkami, jednu pastelku ľahko zlomíš, ale keď sú dve spolu tie už nezlomíš.“, už samo o sebe len dokresľuje rodinnú situáciu a vzťah aj ostatných rodinných príslušníkov k otcovi dieťaťa. Pohovor s maloletými deťmi bol vykonaný za účelom zistenia ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré nie je možné realizovať styk otca s mal. deťmi, pričom musí ísť o ospravedlniteľné dôvody objektívneho charakteru, t.j. nemôže ísť o dôvody založené na subjektívnych záujmoch niektorého z rodičov a jeho neochote akceptovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré je exekučným titulom. Vzhľadom na doteraz zistené skutočnosti a vyjadrenia účastníkov konania súd nezistil ospravedlniteľné dôvody neplnenia súdom uložených povinností. Hoci bola povinná písomne vyzvaná na dobrovoľné plnenie vykonateľného súdneho rozhodnutia a upozornená na následky neplnenia, povinná naďalej nerešpektuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie v rozsahu a spôsobom stanoveným súdnym rozhodnutím a neplní si v plnom rozsahu ani svoju informačnú povinnosť, ktorá jej bola súdom uložená, čím bráni oprávnenému vo výkone jeho rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Na základe uvedených dôvodov a neplnenia súdom uložených povinností preto súd pristúpil k uloženiu pokuty povinnej v zmysle . V tomto smere ide o sankciu vo výške 500,- eur, ktorú súd považoval za primeranú dlhodobému nerešpektovaniu súdneho rozhodnutia. Je potrebné matku upozorniť, že súd môže ukladať opakovane pokuty za každé porušenie povinnosti, pričom ak ani po sankciách vo vykonávacom konaní nedôjde k rešpektovaniu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, je nutné matku upozorniť aj na možné trestnoprávne následky pri marení výkonu úradného rozhodnutia.

7. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

14. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

15. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti

skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie ( ). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Neznamená to však, že by bolo možné predbežné opatrenie vydať len na základe návrhu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Inštitút predbežného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine .

16. Súd v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté detí je povinný dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto mu nevyhovel. Vyslovenie zákazu styku rodiča s jeho maloletým dieťaťom je opatrenie krajného charakteru, ktoré závažným spôsobom zasahuje do rodičovských práv ako aj práv dieťaťa na pravidelný kontakt s rodičom, pričom k nariadeniu neodkladného opatrenia by mal súd pristúpiť iba v jednoznačne odôvodnených prípadoch. Súd dospel k záveru, že matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov pred rozhodnutím vo veci samej, bez riadne vykonaného dokazovania. Medzi rodičmi trvajú dlhoročné spory ohľadne realizácie rozhodnutia o úprave styku, ktoré matka dlhodobo nerešpektuje. Postoj matky je podrobne opísaný v rozhodnutí vydanom v konaní o výkone rozhodnutia, ktorým jej bola uložená pokuta, za nerešpektovanie súdneho rozhodnutia o úprave styku. Zdá sa , že matka ani nehodlá súdne rozhodnutie rešpektovať, resp. zmeniť svoj postoj ale naopak hľadá cesty ako zmeniť rozhodnutie. Iste, tieto kroky nemožno označiť za nelegitímne, matka má právo podávať návrhy na zmenu právoplatných rozhodnutí , na rozdiel od matky má však súd pochybnosti o tom, že je to v súlade so záujmami maloletých detí. Argumenty , ktoré matka uvádza, napr. že sa nevie s otcom dohodnúť na spolupráci, nemôžu predsa viesť k tak zásadnej veci ako je zákaz styku rodiča so svojim maloletým dieťaťom. Ako ďalšie dôvody na zákaz styku matka uvádza nezlepšujúci sa zdravotný stav maloletej, pričom nielenže nepreukázala kauzalitu medzi stretávaním sa dcéry s otcom a jej nezlepšujúcim sa zdravotným stavom ale nepreukázala ani zhoršený zdravotný stav maloletej. Ďalším argumentom pre zákaz styku otca s deťmi je strácanie nesporného talentu u syna, vzhľadom na to, že otec nemá záujem rozvíjať jeho športový talent. Súd v žiadnom prípade nespochybňuje obrovský prínos športových aktivít pre maloleté dieťa, nemožno ich však povýšiť nad ostatné aktivity, a už vôbec nie nad naplnený vzťah medzi otcom a dieťaťom. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze styku rodiča s dieťaťom by mali byť vážne a aktuálne skutočnosti svedčiace o tom, že styk rodičia s dieťaťom je proti záujmu dieťaťa a pre dieťa predstavuje vážnu hrozbu. Dôvody na zákaz styku, ktoré matka uvádza nie sú nové, tie isté argumenty matka používa vo vyjadreniach, ktorými odôvodňuje to, že sa styk nerealizuje v zmysle rodičovskej dohody. Ide teda minimálne o 2 roky staré argumenty, hlavne čo sa týka športovej činnosti maloletého Q.. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad, zatiaľ čo komplexne budú vzťahy vyriešené až po skončení riadneho a

úplného dokazovania v konaní vo veci samej. Ako bolo už vyššie uvedené matka nepreukázala dôvody, na tak závažný zásah do rodičovských práv otca ako aj maloletých detí ako je zákaz styku. Až v konaní vo veci samej ( u maloletej A.), po vykonaní náležitého dokazovania, bude môcť súd rozhodnúť, aká úprava styku je v najlepšom záujme maloletej.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.