Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-211-2019.pdf
PDF · 107.48 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/211/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V., T. X. XXXX/X, proti žalovanému: U. právne zastúpený JUDr. Andrej Kučera, advokát so sídlom 920 01 Hlohovec, SNP 6, o neplatnosti zmlúv o pôžičke a o neplatnosť zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 9C/54/2018-229 zo dňa 29. mája 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu vo výrokoch I., II., III., IV. a V., a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.
1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na podanú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal viacerých nárokov a to: I. uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja na dobrovoľnej dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže, ako aj prenajatím nehnuteľnosti (ani jej časti) podľa Zmluvy o zriadení záložného práva v prospech žalovaného zo dňa 17.7.2017 v obci V., katastrálne územie V., obec V., evidovaný na LV č. XXXX, pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ evidované na katastrálnej mape, stavba so súp. číslom XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX, druh stavby rodinný dom, popis stavby rodinný dom, a to až do právoplatného ukončenia konania vo veci samej, II. uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja na dobrovoľnej dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže, ako aj prenajatím nehnuteľnosti (ani jej časti) podľa Zmluvy o zriadení záložného práva v prospech žalovaného zo dňa 19.7.2017 v obci V., katastrálne územie V., obec V., evidovaný na LV č. XXXX, pozemok parc. č. XXXX/ XX o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ evidované na katastrálnej mape, stavba so súp. číslom XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX, druh stavby rodinný dom, popis stavby rodinný dom, a to až do právoplatného ukončenia konania vo veci samej, III. uloženia povinnosti žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja na dobrovoľnej dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej súťaže, ako aj prenajatím nehnuteľnosti (ani jej časti) podľa Zmluvy o zriadení záložného práva v prospech žalovaného zo dňa 28.8.2017 v obci V., katastrálne územie V., obec V., evidovaný na LV č. XXXX, pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ evidované na katastrálnej mape, stavba so súp. číslom XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX, druh stavby rodinný dom, popis stavby rodinný dom, a to až do právoplatného ukončenia konania vo veci samej, IV. určenia, že právne úkony žalovaného smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v obci V., kat. územie V., obec V., evidovanej na LV č. XXXX, pozemok, parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, parcely reg. „C“ evidované
na katastrálnej mape, stavba so súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX, druh stavby rodinný dom, popis stavby rodinný dom sú neplatné, V. určenia, že žalovaný má nárok na finančné plnenie od žalobcu za úver podľa Zmluvy o pôžičke podpísanej medzi žalovaným a žalobcom dňa 17.7.2017 vo výške reálne požičanej istiny rovnajúcej sa nula celých nula eur, podľa Zmluvy o pôžičke podpísanej medzi žalovaným a žalobcom dňa 19.7.2017 vo výške reálne požičanej istiny rovnajúcej sa nula celých nula eur a Zmluvy o pôžičke podpísanej medzi žalovaným a žalobcom dňa 28.8.2017 vo výške reálne požičanej istiny a VI. povinnosti v prípade úspechu na zaplatenie trovy súdneho konania žalovaným, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že finančné nároky žalovaného považuje za absolútne neoprávnené, jeho nároky sú preukázateľne bez právneho titulu a sú bezdôvodným obohacovaním sa žalovaného vo finančný neprospech žalobcu.
1.2 Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 657, § 658 ods. 1, § 151j ods. 1, § 151l ods.1,4 Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 5 písm. c) , § 21 ods.2 zákona č. 527/2002 Z.z., § 43 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., ako aj zisteným skutkovým stavom. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany sporu uzavreli tri zmluvy o pôžičke, a to Zmluvu o pôžičke zo dňa 17.07.2017, keď žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi pôžičku vo výške 8.000,- eur so splatnosťou najneskôr do 31.08.2017, Zmluvu o pôžičke zo dňa 19.07.2017, keď žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi pôžičku vo výške 12.000 eur so splatnosťou najneskôr do 30.09.2017 a Zmluvu o pôžičke zo dňa 28.08.2017, keď žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi pôžičku vo výške 12.000 eur, kde splatnosť pôžičky bola dohodnutá tak, že predmetnú pôžičku uhradí žalobca v deň, ktorý veriteľ určí vo svojej písomnej výzve adresovanej žalobcovi na vrátenie poskytnutej pôžičky. S poukazom na poskytnuté pôžičky a riadne a platne uzavreté právne úkony titulom zmlúv o pôžičke mal zato, že nemožno súhlasiť s námietkou žalobcu, že uzavrel so žalovaným iba dve zmluvy o pôžičke tak, ako to uviedol v žalobe, keď uviedol, že z vlastnej iniciatívy prevzal od žalovaného pôžičku vo výške 2.000 eur a následne z vlastnej iniciatívy mu žalovaný poslal na jeho bankový účet sumu 10.000 eur, spolu teda mal poskytnutú pôžičku od žalovaného vo výške 12.000 eur, z ktorých mu pred budovou banky v ten istý deň žalobca vrátil prvých 2.000 eur a navyše mu vyplatil odmenu 1.000 eur za vybavovanie bankového úveru, ktoré tvrdenia žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal. Preukázané bolo, že žalovanému splatil poskytnutie vyššie citovaných pôžičiek v celkovej výške 1.400 eur. Žalobca namietal v konaní, že neuzavrel so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o pôžičke zo dňa 19.07.2017, túto skutočnosť však v konaní nepreukázal, naopak žalovaný preukázal existenciu všetkých troch zmlúv, pričom predložil aj kópiu Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.07.2017. Súd mal za preukázané, že žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky z troch zmlúv o pôžičke v celkovej výške 32.000 eur. Žalobca žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že neprevzal poskytnuté finančné prostriedky. Žalovaný si pohľadávky vyplývajúce z troch zmlúv o pôžičke zabezpečil zároveň troma zmluvami o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorených podľa ustanovení § 151a
- § 151md Občianskeho zákonníka. Žalobca aj tieto zmluvy podpísal rovnako ako aj zmluvy o pôžičke. Okrem toho nie je možné dať za pravdu žalobcovi, že nevedel o tom, že podpísal so žalovaným ako veriteľom aj Zmluvu o pôžičke zo dňa 19.07.2017, keď v prílohách k žalobe predložil výpis z LV č. XXXX pre kat. územie V., kde bolo zaznamenané zriadenie záložného práva v prospech žalovaného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 19.07.2017 a sám aj predložil s prílohami k žalobe takúto zmluvu, z ktorej jednoznačne vyplýva, že zmluva bola uzatvorená so žalovaným na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 19.07.2017. Žalobca nepreukázal, že žalovaný sfalšoval doklady súvisiace so zriadením záložného práva rodinného domu vo vlastníctve žalobcu.
1.3 Súd prvej inštancie uzatvorené zmluvy o pôžičke vyhodnotil ako platne uzatvorené právne úkony podľa § 657 až § 658 OZ, ktoré obsahovali všetky podstatné náležitosti a za platne uzatvorené považoval aj zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z predmetných zmlúv o pôžičke, keď tieto zmluvy strany sporu podpísali. Žalovaný preukázal reálne odovzdanie finančných prostriedkov žalobcovi na základe listinných dôkazov príjmových pokladničných dokladov zo dňa 17.07.2017, 19.07.2017, platobným príkazom na úhradu zo dňa 28.08.2017 a hotovostným vkladom na účet žalobcu zo dňa 09.08.2017. Žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom, že by tieto finančné prostriedky neobdržal, resp., že by mu ich žalovaný neposkytol, naopak, preukázal listinnými dôkazmi, ktoré predložil sám, a to výpismi zo svojho účtu, že tieto pôžičky začal splácať od 06.09.2017 do 15.03.2018 v celkovej výške 1.400 eur. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že ide o neplatné právne úkony v súlade s ustanovením § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, keď žalobca nepreukázal že tieto právne úkony by uzavrel pod nátlakom, alebo že by ich neurobil slobodne,
vážne, určite a zrozumiteľne. Zmluvy o pôžičke v zmluvných podmienkach obsahujú ustanovenia, podľa ktorých boli uzatvorené pôžičky bezúročne a bez akýchkoľvek poplatkov, iba v prípade omeškania boli dohodnuté úroky z omeškania a zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % z dlžnej sumy a to za každý aj začatý deň omeškania, až do zaplatenia celej dlžnej sumy. Žalobca považuje zmluvy za neplatné, pretože v nich vystupuje ako spotrebiteľ a z tohto dôvodu žalovaný uplatnil v týchto zmluvách nekalé obchodné praktiky. S týmito tvrdeniami sa súd prvej inštancie nestotožnil.
1.4 Po preskúmaní všetkých troch zmlúv o pôžičke tieto posúdil podľa ustanovení § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka a nie ako zmluvy spotrebiteľské, pretože na tento prípad sa tieto zákonné ustanovenia nevzťahujú. Ide o zmluvný vzťah medzi fyzickými osobami, keď z predmetu podnikania a činnosti žalovaného nevyplýva poskytovanie pôžičiek. Považoval za pravdivé tvrdenie žalovaného, že práve žalobca bol ten, ktorý žalovaného hneď pri prvom stretnutí požiadal o poskytnutie finančných prostriedkov na vyplatenie svojich dlhov a keď mu všetky pôžičky a finančné prostriedky poskytol a žalobca ich riadne prevzal, už nesúhlasil s podmienkami predaja nehnuteľnosti tak, ako ich navrhoval žalovaný, čo žalobca v konaní nenamietal a žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali popretie tvrdení žalovaného nepreukázal. Skutočnosť, že v súčasnosti sa vedie trestné stíhanie a bolo vznesené obvinenie voči žalovanému OR PZ v Trenčíne podľa § 199 odsek 1 a podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku pod číslom ČVS: ORP-968/2-VYS-TN-2018 ešte nie je dôvodom na vyhovenie žalobe, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že žalovaný by bol právoplatne odsúdený za obvinenie, ktoré mu bolo vznesené v trestnom konaní. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v konaní dostatočným spôsobom preukázal jednak poskytnutie finančných prostriedkov prostredníctvom zmlúv o pôžičkách žalobcovi, ako aj skutočnosť, že predmetom jeho podnikania nie je poskytovanie pôžičiek alebo úverov, čo vyplýva z predloženého dôkazu kópie výtlačku regionálnych novín NOVOZÁMOCKO, kde uverejnený inzerát neobsahuje priamu ponuku pôžičky alebo úveru.
1.5 Súd prvej inštancie sa vyjadril i k petitu žaloby pod označením I. až V., ktorú v celom rozsahu zamietol, pretože petit považoval za nedôvodný, neopodstatnený, zmätočný, nezrozumiteľný a úplne nejasne formulovaný a absolútne nevykonateľný. Ďalej uviedol, že s poukazom na to, že súd všetky zmluvy o pôžičke vyhodnotil ako platné právne úkony sú potom platné aj všetky tri zmluvy o zriadení záložného práva, preto sa žalovaný nemá povinnosť zdržať výkonu záložného práva formou predaja, pokiaľ žalobca nesplnil svoju povinnosť a nevrátil žalovanému finančné prostriedky poskytnuté titulom platne uzatvorených zmlúv o pôžičkách, z ktorých čiastočne plnil a potom prestal plniť, čím sám uznal uzatvorenie dvoch pôžičiek, pričom aj tretia bola platne uzatvorená. Čo sa týka výroku IV. a V. žalobného petitu, sú absolútne nezlučiteľné s tým, že sa ich žalovaný domáha v rámci určenia, pretože žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení, pričom nárokom uplatneným v petite IV. by nedosiahol žalobca žiadnu zmenu, čo sa týka listu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Uviedol, že záložný veriteľ má právo podať návrh na výkon záložného práva výkonom dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ak si žalobca neplnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmlúv, ktoré so záložným veriteľom uzavrel. Pokiaľ by bolo realizáciou dobrovoľnej dražby zasiahnuté do vlastníckeho práva žalobcu k jeho nehnuteľnostiam, teda aj k rodinnému domu takým spôsobom, že budú porušené jeho práva nenapraviteľným spôsobom, žalobca má k dispozícii iný prostriedok nápravy stavu, a to žalobu o určenie neplatnosti dražby.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný je podvodník a zneužil jeho podpis na viacerých listinách a zmluvách, ktoré si za účelom podvodného konania na žalovaného pripravil aj so svojimi právnikmi. Až za nejaký čas žalovaný od žalobcu žiadal vrátiť sumu 46.183,78 eur a vyhrážal sa mu dražbou rodinného domu. Žalobca vo svojom odvolaní čestne prehlásil, že od žalovaného nikdy neprevzal viac ako 12.000 eur, pričom evidoval iba jednu zmluva o pôžičke. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že poskytnuté finančné prostriedky využila partnerka žalobcu pani U., lebo všetky peniaze žalobca investoval do revitalizácie jeho rodinného domu, o ktorý sa ho snaží žalovaný pripraviť. Žalobca ďalej uviedol, že sudkyňa prehliadla, že v dražbou ohrozených nehnuteľnostiach má svoj trvalý pobyt spolu s rodinou. Žalobca je toho názoru, že predmetná zmluva medzi žalobcom a veriteľom obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré súd nebral do úvahy a porušil tak svoje povinnosti v súdnom konaní v tejto právnej veci. Zároveň spolu s odvolaním podal i námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni z dôvodu, že pri rozhodovaní nebrala do úvahy doterajšie argumenty. V doplnení námietky potom uviedol, že sudkyňa nepreverila skutočnosti súvisiace s trestným oznámením a podnetmi aj iných občanov, ktorí sa obrátili na orgány činné v trestnom konaní z nekalého úžerníckeho a podvodného konania zo strany žalovaného, ktorý
sa podobných trestných skutkov úverového podvodu na občanoch dopustil minimálne v ďalších 9 prípadoch a prehliadla celý rad dôležitých rozporných konaní žalovaného a svojim konaním kryje úžernícke praktiky žalovaného.
3.K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s podaným odvolaním žalobcu a najmä s dôvodmi odvolania, ktoré žalobca uviedol a bližšie konkretizoval v podanom odvolaní. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením. Je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a na základe takto zisteného skutkového stavu správne vo veci rozhodol a svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil. Žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s vysloveným názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je na základe výsledkov vykonaného dokazovania právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený uzatvorenými zmluvami o pôžičky nutné považovať za občianskoprávny vzťah, a nie vzťah spotrebiteľský. Snahu žalobcu o podriadenie daného právneho vzťahu pod spotrebiteľský právny vzťah tak žalovaný vníma len ako snahu privodiť si v danom prípade výhodnejšie právne postavenie spotrebiteľa a domáhať sa tak zvýšenej súdnej ochrany. Žalovaný sa rovnako stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého súd všetky tri zmluvy o pôžičke uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným, ako aj zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam platné právne úkony, ktoré obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti, pričom súd mal za preukázané aj reálne odovzdanie finančných prostriedkov žalobcovi zo všetkých troch zmlúv o pôžičke, keď žalobca prijal tieto prostriedky jednak na účet a jednak ich prijatie potvrdil svojím podpisom na príjmovom pokladničnom doklade, pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o neprevzatí týchto finančných prostriedkov. Žalovaný sa tiež stotožnil s vysloveným názorom súdu prvej inštancie, že žalobné návrhy žalobcu, formulované v bodoch I. až V. podanej žaloby sú nedôvodné a najmä zmätočné, nezrozumiteľné, nejasne formulované a nevykonateľné, pričom v prípade určovacích návrhov tieto nie sú v súlade s ustanovením § 137 CSP, keďže žalobca nepreukázal svoj naliehavý právny záujem na takomto určení.
4. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s klamlivým a tendenčným vyjadrením žalovaného a poukázal na trestné konanie vedené proti žalovanému, ktorý je vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV v Ilave za pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu. Súd zanedbal prešetrovanie tejto veci, hoci on na túto skutočnosť upozorňoval a navrhoval ako dôkaz preveriť existenciu ďalších podnetov od občanov orgánom činným v trestnom konaní. Ďalej uviedol, že žalovaný s ním od prvého mementu konal s cieľom podvodu, dokumenty od domu, ktoré si vyžiadal, mu už nevrátil, tvrdil, že je finančný poradca pre vybavovanie bankových úverov a úver mu vybaví, ale stále naťahoval čas. Opätovne prehlásil že od žalovaného nikdy neprevzal viac ako 12.000 eur. Finančné nároky žalovaného sú obohacovaním sa v neprospech žalobcu. Žalovaný mu ešte pred podpisom zmluvy nastavil veľmi sofistikované právne pasce a svojim klamlivým konaním ho chcel poškodiť. Zo strany súdu vníma nezáujem o spravodlivé konanie, sudkyňa konala vo veci benevolentne a z nepochopiteľných dôvodov uverila výmyslom a klamstvám žalovaného a jeho advokáta, ktorí sa podobných trestných skutkov podvodu dopúšťali aj v iných prípadoch. Žalobca ďalej uviedol, že opakovane popiera všetky skutkové tvrdenia protistrany a zdôrazňuje, že na rozdiel od žalovaného neklame súd a zákony a rešpektuje.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods.1 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods.1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci sa žalobca žalobou podanou dňa 03.08.2018 podľa označenia jej predmetu domáhal neplatnosti zmlúv o pôžičke a neplatností zmlúv o zriadení záložného práva, ktoré nároky vyjadril v petite žaloby tak, že žiadal aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na základe zmlúv o zriadení záložného práva zo dňa 17.07.2017, dňa 19.07.2019 a dňa 28.08.2019, pričom tieto zmluvy v petite špecifikoval (petit I., II., III.), ďalej sa domáhal určenia, že úkony smerujúce k realizácii výkonu záložného práva
sú neplatné (petit IV.) a určenia, že žalovaný má nárok na plnenie od žalobcu na základe zmlúv o pôžičke zo dňa 17.07.2017, 19.07.2017 vo výške nula ( teda žalovaný nemá žiadna nárok na plnenie z titulu týchto zmlúv) a na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 28.08.2017 vo výške reálne požičanej istiny (petit V.). Zároveň žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie trov súdneho konania (VI.). Svoju žalobu odôvodňoval tým, že sa ako neskúsený a dôverčivý dostal do kontaktu so žalovaným, ktorý ako úžerník, finančný poradca a veriteľ mu sľuboval vybavenie bankového úveru s možnosťou ručenia za úver rodinným domom. Nakoľko bankový úver potreboval na rekonštrukciu rodinného domu, mal záujem o úver vo výške 20.000 eur. Žalovaný ho navštívil, dal mu na podpis doklady a hoci vie že podpísal iba dve zmluvy o pôžičke, žalovaný tvrdí že podpísal tri zmluvy a navyše žalovaný sfalšoval aj doklady súvisiace so zriadením záložného práva k rodinnému domu. Žalovaný mu poskytol titulom pôžičky iba 12.000 eur ( 2.000 + 10.000 ), pričom mu 2.000 eur v ten istý deň vrátil a zvyšnú sumu spláca v mesačných splátkach po 200 eur, zatiaľ mu splatil 1.400 eur a vrátiť mu má ešte 8.600 eur. Žalovaný však tvrdí, že mu na základe troch zmlúv o pôžičke poskytol spolu sumu 32.000 eur a žiada vrátiť 46.183,78 eur a zároveň sa vyhráža dražbou rodinného, keďže disponuje zmluvami o zriadení záložného práva. Poukázal na to, že bol žalovaným uvedený do omylu, keď na osobnom stretnutí ho žalovaný ubezpečoval, že predložená zmluvná dokumentácia je v súlade so zákonom a jej podpisom nehrozí žiadny osobný ani finančný problém a buď s predloženým textom zmlúv súhlasí a podpíše ich tak ako požaduje žalovaný, alebo pôžičku od neho nedostane. Na svoje tvrdenia v konaní predložil viaceré listinné dôkazy vrátane oznámenia o začatí výkonu záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe zo dňa 01.08.2018, ako aj oznámenie, že voči žalovanému bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie za opakovací prečin podvodu podľa § 221 ods.1,2 Trestného zákona za skutok týkajúci sa predmetného poskytnutia pôžičiek žalobcovi, ktoré konanie je vedené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trenčíne, odbor kriminálnej polície Trenčín pod ČVS:ORP-968/2-VYS- TN-2018. Po predložení spisu odvolaciemu súdu predložil záznam o nazretí do vyšetrovacieho spisu a zápisnicu o výsluchu obvineného U.. U. M. zo dňa XX.XX.XXXX vo veci ČVS: PPZ-345/NKA-ZA2-2019, vyjadrenie k ospravedlneniu trestného konania a vyjadrenie k uznaniu dlhu. 7. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 8. Podľa § 37 ods.1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. 9. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 10. Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. 11. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 12. Podľa § 151a OZ, záložná zmluva slúži na zabezpečenie pohľadávky a príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva ( ďalej len „záloh“) ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. 13. Podľa § 129 ods.1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné, alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. 14. Podľa § 129 ods.2 CSP, v uznesení podľa 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 15. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 16. Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri prejednaní a rozhodnutí predmetnej veci nepostupoval dôsledne podľa Civilného sporového poriadku, keď petit žaloby (žalobný návrh) považoval za zmätočný, nezrozumiteľný a úplne nejasne formulovaný, avšak nepostupoval podľa § 129 CSP a tieto vady neodstraňoval, ale v konaní napriek tomu pokračoval bez toho, aby si ujasnil predmet sporu vymedzený v žalobnom návrhu, ktorý sám označil za nejasný. Súd prvej inštancie následne vec rozhodol aj bez toho, aby vypočul žalobcu a aby sa v rámci dokazovania dôsledne zaoberal všetkými námietkami, ktoré žalobca v žalobe, alebo v jeho písomných vyjadreniach, uvádzal. Odvolací súd poukazuje na to, že ešte pred meritórnym rozhodnutím súdu žalobca oznámil,
že začalo trestné stíhanie žalovaného a súdu aj predložil upovedomenie OR PZ v Trenčíne, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-968/2-VYS-TN-2018 zo dňa 18.04.2019 o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia osobe Mgr. Martin Kinčík ( t.j. žalovaný) pre prečin podvodu podľa § 221 ods.1,2 Trestného zákona. Súd prvej inštancie tomuto oznámeniu nevenoval náležitú pozornosť, hoci už táto skutočnosť, bez ohľadu na to, že samotné trestné stíhanie ešte neznamená, že došlo k spáchaniu trestnej činnosti, vzbudzuje prinajmenšom pochybnosti o dobrom úmysle pri uzavretí právnych úkonov zo strany žalovaného, ako aj o jeho pohnútkach a okolnostiach, za ktorých došlo k uzavretiu týchto úkonov a teda, či právne úkony, od ktorých žalovaný odvíja svoj nárok na vrátenie pôžičky a na pristúpenie k realizácii záložného práva, boli skutočne uzavreté slobodne, vážne a so znalosťou všetkých podstatných skutočností, ovplyvňujúcich vôľu žalobcu uzavrieť tieto úkony. Žalobca pritom tak v žalobe, ako aj vo všetkých svojich podaniach, síce „laickym“ a do určitej miery aj zmätočným spôsobom, poukazoval na neštandartné okolnosti, za ktorých boli uzatvorené predmetné právne úkony, ktoré po formálnej stránke pôsobia ako bezvadné, no nemuseli zodpovedať skutočnej realite. Súd sa nezaoberal dôsledne námietkami žalobcu a nevykonal na preukázanie jeho tvrdení ním navrhované dôkazy. Následkom nesprávneho procesného postupu súd prvej inštancie potom ani nemohol objektívne zistiť rozhodujúce skutočnosti. Z takto nedostatočne zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil neprávny právny záver, čomu nasvedčujú aj dôkazy predložené žalobcom neskôr v rámci odvolacieho konania (napr. zápisnica o výsluchu žalovaného v trestnom konaní, kde opisuje „know how“ ohľadne výkupu nehnuteľností ľudí, ktorí sú vo finančnej tiesni, medzi ktorými je uvedený aj žalobca ), na ktoré odvolací súd prihliadol v súlade s ustanovením § 366 písm. d) CSP. 17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil podľa § 389 ods1. písm. b), c) CSP a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie najskôr postupom podľa § 129 ods.1,2 CSP pokúsi odstrániť vady žaloby tak, aby žalobný návrh bol jasný, určitý a zrozumiteľný a následne opätovne vec prejedná v rozsahu všetkých žalobcom namietaných dôvodov neplatnosti zmlúv o pôžičke a zmlúv o zriadení záložného práva, vrátane námietok uvedených v odvolaní, doplní dokazovanie výsluchom žalobcu a v prípade potreby aj žalovaného, oboznámi sa so stavom trestného konania vedeného proti žalovanému a po vyhodnotení vykonaných dôkazov a ustálení skutkového stavu, vec právne posúdi a opätovne rozhodne. Rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby bolo jasné, výstižné a presvedčivé. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods.3 CSP. 18. Záverom odvolací súd považuje za potrebné uviesť k námietke zaujatosti voči sudkyni, ktorú vzniesol žalobca spolu s podaním odvolania, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods.3 CSP) a na takúto námietku zaujatosti súd neprihliada a nepredkladá nadriadenému súdu na rozhodnutie (§ 53 ods.3 CSP). Z uvedeného dôvodu zákonná sudkyňa na námietku zaujatosti neprihliadala, čo vyplýva z úradného záznamu zo dňa 01.08.2019 ( č.l. 266 ). 19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).