Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6Co-223-2019.pdf
PDF · 109.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/223/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobcu: B. I., nar. XX.X.XXXX, XXX XX O. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom M. XX, XXX XX Y., proti žalovaným: 1/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX O. XXX, 2/ V. R., nar. XX.X.XXXX, XXX XX O. XX, 3/ O. R., nar. XX.X.XXXX, XXX XX O. XXX, žalovaní v rade 2/ a 3/ zastúpení spoločnosťou: Advokátska kancelária VARMUS s. r. o., so sídlom Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, 5/ Z. I., nar. X.X.XXXX, I. XX, XXX XX K., 6/ V. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX K. - M., Česká republika, zastúpená všeobecnou splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Gabrielou Polesnou, so sídlom O. XXX/X, XXX XX K., Česká republika, 7/ I. I., nar. X.X.XXXX, XXX XX C. XXX, 8/ B. Y., nar. X.XX.XXXX, Y. L. XX, XXX XX G. K. 9/ I. M., nar. X.XX.XXXX, V. XX, XXX XX E., 10/ B. I., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX I. K. XXX, 11/ P. I. nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. XXX, 12/ P. K., nar. XX.X.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX K., Česká republika, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/31/2017-173 zo dňa 19.3.2019, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovaní v rade 1/-3/ a 5/-12/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu proti žalovaným 1/ - 12/ v celom rozsahu (výrok I.), ktorou sa žalobca v spojení s pripustenou zmenou žaloby (uznesením č. k. 4C/31/2017-157 z 3.12.2018) domáhal určenia, že nehnuteľnosti parcela C-KN 926/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 236 m2, C-KN 927/2 - záhrady o výmere 25 m2, vytvorené Geometrickým plánom č. 69/2018 Ing. Petrom Mikolajom - GEOSTAV Turzovka zo dňa 8.8.2018, z časti parciel E-KN 1405 - záhrady o výmere 178 m2, E-KN 1406 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 303 m2, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. O., patria do výlučného vlastníctva žalobcu. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalobca je tieto povinný nahradiť žalovaným 1/ - 12/ v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).
2. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe darovacej zmluvy vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice N145/2012, Nz19691/2012, zavkladovanej pod V 1590/2012. Nehnuteľnosti boli v prírode reálne vydelené ešte pred rokom 1950 na základe reálnej deľby medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi. Východiskom úvahy a právnych záverov súdu prvej inštancie bolo rozhodnutie č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky uverejnené v zbierke IV, podľa ktorého deľba
a zámena predstavujú v zmysle Občianskeho zákonníka „iné skutočnosti ustanovené zákonom“, na základe ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva.
3. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v dávnej minulosti právni predchodcovia strán sporu nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam 1404/3, 1405, 1406, 1407 (ktoré sú teraz parcelami EKN a tvoria predmet sporu) zapísaným v PKN vložke XXX pre kat. úz. O. zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou. Právny predchodca strán sporu - O. O. bol zapísaný ako vlastník uvedených PKN nehnuteľností v ideálnych spoluvlastníckych podieloch avšak na základe reálnej deľby mu boli tieto reálne vydelené (neskôr zmapované ako parcely EN pred THM mapami EN). Zároveň 1928 došlo k reálnej deľbe týchto reálne vydelených nehnuteľností v prospech jeho príbuzných - B. I. a jeho ženy M., rod. O., Z. A., rod. O., E. M., rod. O., B. O.. Súdu však nebolo známe, ktoré konkrétne reálne vydelené nehnuteľnosti z pozemnoknižných parciel 1404/3, 1405, 1406, 1407 boli reálne vydelené O. O. a ktorý z týchto reálne vydelených nehnuteľností v prospech O. O. boli následne vydelené jeho právnym nástupcom (právny nástupcovia O. O. boli B. I. a žena M., rod. O., B. O., Z. A., rod. O., E. M., rod. A.). Vlastníci reálne vydelených nehnuteľností ďalej disponovali s predmetom vlastníctva, ale vo formálnej rovine bol väčšinou prevod alebo prechod vlastníckeho práva realizovaný v ideálnych spoluvlastníckych podieloch. Na tomto základe súd konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 137 písm. c) CSP). V skoršom konaní vedenom na Okresnom súde v Čadci sp. zn. 10C/362/82 sa pozemnoknižní vlastníci domáhali zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva podľa skutočného užívania a skutočnej reálnej deľby, ktorá prebehla a vyplývala z pozemnoknižných vložiek. Predmetné konanie skončilo zamietnutím žaloby, avšak v rámci dokazovania - v znaleckom posudku Ing. Káčeríka zo dňa 19.06.1983 znalec konštatoval skutočné užívanie konkrétnych parciel EN pred THM podľa reálnej deľby uvedenej v pozemnoknižných vložkách. Vykonanú deľbu v zmysle tohto dôkazného prostriedku súd prvej inštancie bližšie špecifikoval v odseku 22. napadnutého rozsudku. Súčasťou bol aj polohopisný plán a geometrický plán, ktorý zameral a graficky znázornil uvedenú reálnu deľbu a skutočné pozemkov. Tento však nebol v katastri nehnuteľností zapísaný, keďže v konečnom dôsledku nedošlo k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva. Uvedené súd považoval za jednoznačný dôkaz o tom, že týmto geometrickým plánom bola odborným znaleckým, grafickým a technickým spôsobom zadokumentovaná reálna deľba a užívanie na základe reálnej deľby od roku 1927, 1928. Z týchto dôvodov aj navrhnuté výsluchy ďalších svedkov považoval súd za nadbytočný dôkaz, keďže mal dostatočne odborne preukázanú deľbu a užívanie listinnými dôkazmi, ktoré boli súčasťou spisu 10C/362/82. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že touto deľbou by mal súd preukázanú deľbu reálnej vydelených nehnuteľností na základe rozhodnutia 911/32 v prospech právnej predchodkyne žalobcu V. I., rod. A.. Reálna deľba by nepreukázala vlastnícke právo žalobcu, pretože žalobca nezískal vlastnícke právo na základe titulu „inej skutočnosti“ podľa § 132 Občianskeho zákonníka, ktorým je rozhodnutie o deľbe do roku 1950. V. I. (právna predchodkyňa žalobcu) mohla na žalobcu previesť len tie práva, ktoré jej patrili, mohla disponovať len s tými nehnuteľnosťami, u ktorých je preukázané jej vlastnícke právo (§ 123 OZ). Pokiaľ by previedla na žalobcu aj nehnuteľnosti, ktorých nebola vlastníčkou ku dňu prevodu, išlo by o absolútnu neplatnosť právneho úkonu - Darovacej zmluvy zo dňa 4.6.2012 v nadväznosti na § 39 OZ a § 123 OZ.
4. Následne okresný súd konštatoval, že v prvom rade bolo povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné bremeno a preukázať vzájomnú identifikáciu parciel, ktorým parcelám EN pred THM zodpovedali parcely tvoriace predmet sporu C-KN 926/6, C-KN 927/2, aby súd mohol ustáliť, či ide o nehnuteľnosti, ktoré právna predchodkyňa žalobcu získala v stave EN pred THM reálnou deľbou a v akom rozsahu. Bez uvedenej vzájomnej identifikácie pozemkov súd nemal dostatočný sumár dôkazov, aby rozhodol, že sporné nehnuteľnosti C-KN 926/6, 927/2 boli výsledkom reálnej rodinnej deľby v roku 1928 v prospech právnej predchodkyne žalobkyne a nemal dostatok dôkazov k rozhodnutiu, že išlo o reálnu deľbu, nielen čo do užívania, ale ja čo do vlastníckeho práva. S uvedenou požiadavkou bol právny zástupca žalobcu oboznámený na pojednávaní dňa 21.6.2018 a v tejto súvislosti požiadal o možnosť vyhotoviť znalecký posudok, čomu súd vyhovel. Na to dňa 26.11.2018 súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote 1 mesiaca doručil súkromný znalecký posudok súdu. Súčasne bol vyzvaný, aby v rovnakej lehote predložil identifikáciu predmetu sporu po pripustení zmeny žaloby. V súdom určenej lehote tento nebol súdu doručený, preto bol vytýčený termín pojednávania na 19.3.2019. Od prevzatia predvolania do termínu pojednávania mala strana sporu k dispozícii ešte lehotu 2 mesiace. Vzhľadom na takýto stav súd konštatoval, že nesplnenie pokynu súdu ohľadom dôkazného bremena žalobcu nie je možné reparovať vznesením procesného návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania súdom. Bez uvedených dôkazov nebolo možné ustáliť, či predmet sporu bol vo vlastníctve V. I. - darkyne a či tento platným spôsobom
získal vlastnícke právo žalobca na základe Darovacej zmluvy zo dňa 4.6.2012 v reálne vydelenom stave. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol. V závere skonštatoval, že žalobca môže podať novú žalobu, pretože žaloba nebola zamietnutá z dôvodu, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností označených v žalobe, ale z dôvodu, že nebolo možné rozhodnúť o jeho vlastníckom práve k uvedeným nehnuteľnostiam z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, t. j. žalobca neuniesol dôkazné bremeno k svojim tvrdeniam a nepredložil znalecký posudok na vzájomnú identifikáciu sporných nehnuteľností na stav reálne vydelených nehnuteľností EN pred THM a opačne. Súd tak postupoval v zhode s rozhodnutím NS SR 3Cdo 146/2003 zo dňa 26.2.2004.
5. Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP a v ňom zakotvenej zásady úspechu v spore.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne ho zmenil a žalobe vyhovel. Odvolateľ poukázal na dôvod zamietnutia žaloby, a síce, že v koncentračnej lehote nedoručil znalecký posudok na identifikáciu parciel v nadväznosti na znalecký posudok Ing. B. Káčeríka a následnej ohliadky zo dňa 21.5.1982 v konaní pred Okresným súdom v Čadci 10C/362/82 a bez týchto dôkazov nebolo možné ustáliť, či predmet sporu bol vo vlastníctve V. I., a teda, že či žalobca platným spôsobom nadobudol vlastnícke právo na základe Darovacej zmluvy zo dňa 4.6.2012 v reálne vydelenom stave. Ďalej poukázal na body 16 a 17 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Za podstatné považoval, že znalecký posudok Ing. B. Káčeríka konštatoval, kto ktoré vydelené časti reálne užíval v rámci reálnej deľby z roku 1927. Zároveň týmto znaleckým posudkom bolo preukázané, že ani žalovaní v rade 2/ a 3/ (ani ich právni predchodcovia) predmet sporu nikdy neužívali a ani v rámci reálnej deľby na podiel, ktorý si nárokovali, im nikdy nepatril. Ich nárok, ktorý si uplatňujú zo žalovaných parciel, je tak nedôvodný, právne nepodložený, čo z tohto dokazovania vyplynulo. Je toho názoru, že nové znalecké dokazovanie, ktoré by potvrdzovalo už preukázanú reálnu deľbu konštatovanú znalcom Ing. Jozef Káčeríkom, by reálne nič neprinieslo. Z ich pohľadu bol dôležitým dôkazom navrhnutý výsluch svedkov: Z. C., M. O., B. A. a M. I.. Týmto chceli preukázať reálne užívanie a držbu žalovaných nehnuteľností aj v nadväznosti na predloženú fotodokumentáciu, kto reálne užíval predmet sporu. Súd tento návrh zamietol. Reálnu deľbu popierali jedine žalovaní v rade 2/ a 3/. Napriek tomu, že žalovaná v rade 1/ sa nikdy k veci nevyjadrila, prakticky potvrdila ním tvrdené skutočnosti, a to reálnu držbu a reálnu deľbu. Jedine táto žalovaná mohla mohla túto reálnu deľbu popierať, čo nikdy nepoprela. Je teda na zváženie, či v danom prípade v rámci vykonaného dokazovania má prednosť znalecký posudok alebo výsluch svedkov. Výsluch svedkov znalých miestnych pomerov, má podľa neho vyššiu dôkaznú hodnotu ako znalecký posudok a vniesol by do celej veci viac.
7. Z vyjadrenia žalovaných v rade 2/ a 3/ k odvolaniu žalobcu vyplynulo, že títo sa v plnej miere stotožnili s rozsudkom súdu prvej inštancie, tento navrhli potvrdiť a priznať žalovaným v rade 2/ a 3/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedli, že žalobca v žiadnom ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Poukázali na predbežný právny názor súdu vyslovený na pojednávaní 21.6.2018, chýbajúcu vzájomnú identifikáciu znalca na stav C-KN, P-KN, EN pred THM, a to na všetky parcely E-KN 1405, 1406, 1407, 1404 a všetky deti tak, ako mali byť podelené podľa reálnej deľby tvrdenej žalobcom. Žalobca nechal vypracovať len geometrický plán bez vzájomnej identifikácie pozemkov. V lehote ustanovenej súdom nepreukázal reálnu deľbu, neuniesol dôkazné bremeno v tejto zásadnej otázke, i napriek tomu, že súd žalobcu jasne upovedomil o tom, aké dôkazy považuje za dôležité v tomto spore vykonať a v akej lehote. Pretože príslušné dôkazy neboli žalobcom predložené včas, súd správne rozhodol o zamietnutí žaloby pri uplatnení sudcovskej koncentrácie konania. Snaha o vykonanie dôkazu výpoveďou svedkov sa v situácii, kedy žalobca mal možnosť dokázať ním tvrdené skutočnosti prostredníctvom znaleckého posudku, javia ako účelové. Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa žalovanej v rade 1/ Z. Bazgerovej, faktom ostáva, ako tvrdí i žalobca, že táto bola v konaní pasívna, k veci sa nevyjadrila. Žalobca však nemôže z jej pasivity vyvodzovať pre seba pozitívne závery tak, ako je to v tomto prípade. Je potrebné vziať do úvahy, že výpovede svedkov s ohľadom na dávne obdobie, ku ktorému sa mali svedkovia vyjadrovať, by boli do veľkej miery subjektívne, zrejme aj nepresné. Znalecký posudok vypracovaný znalcom, ktorý je odborníkom na danú oblasť, je v plnej miere objektívny a to aj s poukazom na hroziacu sankciu za vypracovanie úmyselne nepravdivého znaleckého posudku a spochybniteľný iba iným znalcom v danej oblasti. V závere vyjadrenia poukázali na ustanovenie § 185 ods. 1 CSP a súdnu prax.
8. Odvolanie žalobcu, ako aj vyjadrenie žalovaných v rade 2/ a 3/, bolo zaslané stranám sporu v zmysle ustanovenia § 374 CSP. S ďalšími vyjadreniami strán sporu v rámci odvolacieho konania odvolací súd nedisponoval.
9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379 CSP a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie vo veci samej, t. j. vo výroku I. (v zamietajúcom výroku), ako aj vo výroku II. o trovách konania ako výroku závislom, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
10. Odvolací súd vyzval strany sporu v zmysle ustanovenia § 382 CSP na možnú aplikáciu ustanovenia § 132 ods. 1 a § 133 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonníka“), ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité.
11. Žalobca k tejto výzve odvolacieho súdu uviedol, že súhlasí s aplikáciou ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože toto ustanovenie nebolo použité pri doterajšom rozhodovaní a súčasne je možné ho aplikovať na rozhodnutie v predmetnej veci. Z opatrnosti súhlasil aj s aplikáciou ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
12. Žalovaní v rade 2/ a 3/ vo vyjadrení uviedli, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdenej reálnej deľbe, pričom nikdy počas konania netvrdil, že by mala existovať písomná zmluva, ktorú by bolo možné vložiť do katastra nehnuteľností, alebo akokoľvek inak verifikovať. V uvedenom prípade absentuje akýkoľvek nadobúdací titul žalobcu, a pokiaľ v konaní tvrdil, že existovala ústna zmluva, tak existenciu tejto sa mu v konaní nepodarilo preukázať a žalovaní toto tvrdenie v plnom rozsahu rozporujú.
13. Na výzvu súdu reagovala aj žalovaná v rade 1/. Svoje vyjadrenie stroho napísala na obálku doručenej súdnej zásielky (s výzvou odvolacieho súdu) a takto zaslala späť. Uviedla, že I. na roli G. (označenie role nie je dobre čitateľné, pozn. odvolacieho súdu) nič nevlastní, ona nič jeho nemá, nič nevlastní pod č. 28. Dodala nasledovné:„...žiadam, aby ste nič od I. nebrali ...mi neposielali nič.“
14. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a po ich preskúmaní dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, ale v rozsahu uvedenom nižšie sa nestotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie resp. so smerom ktorým sa v konaní vydal nepriamo vyplýva aj z výzvy odvolacieho súdu adresovanej stranám, aby sa vyjadrili k aplikácii iného zákonného ustanovenia. Pokiaľ ide o zistenie rozsahu skutkového stavu pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, tento bol postačujúci z hľadiska dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.
15. Čl. 20 ods. 1 ústavy zabezpečuje každému rovnaké zákonné predpoklady a možnosti nadobúdať veci do vlastníctva za podmienok, ktoré sú upravené v ústave alebo v ďalších zákonoch. Vlastnícke právo každej osoby má rovnaký zákonný obsah a požíva ochranu bez ohľadu na to, či ide o štát, právnickú osobu, obec alebo fyzickú osobu. Z formulácie obsiahnutej v čl. 20 ods. 1 ústavy nemožno však odvodzovať ústavné právo získať vec do svojho vlastníctva (vlastniť majetok) bez dodržania predpokladov, ktoré sú na tento účel upravené zákonmi. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla súčasne aj trvale garantovaná právna istota, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, nemožno obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (nález Ústavného súdu SR zo 16.decembra 2009, sp. zn. III. ÚS 237/09, obdobne aj nález Ústavného súdu SR z 21. február 1996, sp. zn. I. ÚS 128/95).
16. Nadobudnutím vlastníctva sa rozumie prípad, keď sa vlastníkom konkrétnej veci a nositeľom subjektívneho vlastníckeho práva (§ 123 OZ) stane niekto, kto doposiaľ vlastníkom nebol, pretože vlastníkom bol niekto iný alebo vlastníkom nebol nikto. Vlastnícke právo možno nadobudnúť určitými spôsobmi upravenými zákonom (napr. Občiansky zákonník).
17. V ust. § 132 ods. 1 OZ sú uvedené jednotlivé právne tituly (dôvody) nadobudnutia vlastníckeho práva. Výpočet jednotlivých právnych titulov, na základe ktorých sa nadobúda vlastnícke právo v cit. zák. ustanovení nie je vyčerpávajúci. Exemplárne tiež uvádza zmluvy, na základe ktorých dochádza k
prevodu vlastníckeho práva medzi inými aj darovaciu zmluvu. Predmetom tejto zmluvy je určitá vec, ktorá na základe konsenzu zmluvných strán prechádza z vlastníctva jedného subjektu do vlastníctva druhého subjektu. K platnému prevodu vlastníckeho práva dôjde len vtedy, ak je prevodca vlastníkom veci. Zároveň platí, že prevodca môže previesť na nadobúdateľa len toľko práv, koľko v skutočnosti má. Z uvedeného vyplýva, že zmluvné prevody vlastníckeho práva sú v našom právnom systéme v zásade založené na princípe, že nikto nemôže previesť viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet). Inak povedané, ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom, alebo ak neexistuje výslovné zákonné ustanovenie, ktoré by ustanovovalo opak (napr. uznesenie NS SR z 18. decembra 2012, sp. zn. 2M Cdo20/2011). Pre zmluvné nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti platí zásada, že vlastníctvo nehnuteľností, ktorá sa zapisuje do katastra sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 2 OZ). Platnosť (náležitosti) právneho úkonu (a to aj úkonu nasledujúceho zmenu vlastníctva) sa posudzuje podľa práva platného v čase uskutočnenia právneho úkonu.
18. V prejednávanej veci mal odvolací súd preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam EKN 1405 a EKN 1406, z častí ktorých boli vytvorené sporné nehnuteľnosti, vo výške spoluvlastníckeho podielu 11/16 na základe darovacej zmluvy zo dňa 04.06.2012 spísanej vo forme notárskej zápisnice. Z obsahu predmetnej zmluvy určitým a zrozumiteľným spôsobom vyplýva, že tieto prevodkyňa/darkyňa - V. I., rod. A. prevádza obdarovanému/žalobcovi do podielového spoluvlastníctva. Uvedenému obsahu právneho úkonu zodpovedá aj zápis v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX Obce a kat. úz. O., kde ako titul je uvedená darovacia zmluva č. V 1590/2012 zo dňa 25.06.2012. Z vykonaného dokazovania, ktoré okresný súd zhrnul v ods. 3 napadnutého rozsudku vyplynula aj tá skutočnosť, že dcéra B. O., M. C. (vypočutá ako svedkyňa v rámci vykonanej ohliadky nehnuteľností) predala tieto sporné nehnuteľnosti V. I., rod. A. (matke žalobcu). Súd však nemal k dispozícii tento právny úkon. Ďalšie tvrdenia boli už len v tom smere, že tieto nehnuteľnosti boli predané žalobcovi.
19. Individualizácia nehnuteľnosti v obligatórne písomnom právnom úkone týkajúcom sa jej prevodu musí byť vykonaná natoľko určitým spôsobom, aby bolo aj tretím osobám nepochybne zrejmé, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom právneho úkonu. V takom prípade nie je významná tá vôľa, ktorú bolo možné zistiť až objasnením skutkových okolností, za ktorých bol právny úkon urobený, ak nevyplýva priamo z písomnej zmluvy (22 Cdo 555/2008 NS ČR). Námietka držiteľa, že sporný pozemok vydržal už jeho právny predchodca, nemôže mať pozitívny vplyv na výsledok konania o určenie, že vlastníkom pozemku je držiteľ, ak právny predchodca na držiteľa sporný pozemok nepreviedol (neoznačil ho v zmluve) a previedol na neho iba pozemky iné (22 Cdo 2831/2008 NS ČR). Aj z citovaných rozhodnutí vyplýva, aký význam z hľadiska právnych účinkov má vymedzenie predmetu zmluvy o prevode nehnuteľností. Ďalším faktorom, ktorý možno v tejto súvislosti vyvodiť a má význam pre danú vec je tá skutočnosť, že v prípade žalobcu jediným v prospech neho svedčiacim predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva je len vlastníctvo k ideálnemu spoluvlastníckemu podielu, ktorý nadobudol na základe darovacej zmluvy. Iné skutkové okolnosti zistené na základe vykonaného dokazovania vo veci ohľadom reálnej deľby nie sú v tomto prípade právnym dôvodom, ktoré by svedčili v prospech žalobcu. Žalobca sa na základe darovacej zmluvy mohol stať len vlastníkom ideálnych spoluvlastníckych podielov k sporným nehnuteľnostiam, ktoré pred ním boli vo vlastníctve jeho právnej predchodkyne. Je právne bezvýznamné, ak sa jeho právna predchodkyňa subjektívne cítila byť vlastníčkou v celosti vydelenej parcely. Na základe čoho sa jeho právna predchodkyňa subjektívne pokladala za výlučnú vlastníčku prevádzaných nehnuteľností žalobca neobjasnil. Žalobca súčasne neuviedol iné skutkové tvrdenia, že by mal iným spôsobom zvyšný podiel vo výške 5/16 sporných nehnuteľností nadobudnúť. Z pohľadu a prístupu odvolacieho súdu k predmetu sporu vzhľadom na prezentovaný titul nadobudnutia sporných nehnuteľností žalobcom, bolo namieste už len z tohto dôvodu žalobu žalobcu zamietnuť. Ďalší postup okresného súdu ohľadom preukazovania reálnej deľby bol tak nadbytočný. Iná skutočnosť - nadobudnutie vlastníckeho práva reálnou deľbou svedčí priamo len jej účastníkom, v danom prípade právnym predchodcom strán sporu.
20. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotil krajský súd odvolacie námietky žalobcu ako neopodstatnené, a pretože nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
21. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok II.), ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.
22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP. Žalobca ako odvolateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto žalovaným v rade 1/-3/ a 5/-12/ patrí voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).