Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4C-118-2016.pdf
PDF · 89.86 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/118/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v spore žalobcu: XXL Servis Slovakia, s.r.o., so sídlom Nádražná 1134/3, 901 01 Malacky, IČO 46 153 837, zast. JUDr. Ing. Peter Slávik, advokát so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, proti žalovanému: F. L. nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom R., o zaplatenie 65,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 65 Eur od 23.09.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.06.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 65 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 65 Eur od 30.06.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzavreli dňa 09.04.2015 pracovnú zmluvu, ktorou vznikol medzi nimi pracovný pomer. Žalobca odovzdal žalovanému pri vzniku pracovného pomeru pracovný odev, a to spolu v hodnote 65 Eur, ktorého prevzatie potvrdil zamestnanec svojím podpisom a súčasne vyjadril súhlas s podmienkami týkajúcimi sa oblečenia. Vo vzťahu k oblečeniu sa žalobca a žalovaný v pracovnej zmluve dohodli, že ak zmluvné strany ukončia pracovný pomer v skúšobnej dobe alebo ak zamestnávateľ okamžite skončí pracovný pomer so zamestnancom podľa ust. § 68 Zákonníka práce, považujú sa osobné ochranné prostriedky (pracovný odev a obuv), ktoré prevzal zamestnanec od zamestnávateľa pri nástupe do zamestnania zo strany zamestnávateľa za zakúpené a zamestnanec je tak povinný uhradiť zamestnávateľovi ich hodnotu, nakoľko zamestnávateľ už nemôže takéto osobné ochranné pracovné prostriedky využiť žiadnym iným vhodným spôsobom. Pracovný pomer sa skončil ku dňu 29.06.2015 na základe oznámenia zamestnávateľa o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 16.04.2015, a to s poukazom na § 38 ods. 4 Zákonníka práce, dňom vrátenia nedoručenej zásielky s oznámením o skončení pracovného pomeru zamestnávateľovi. Po skončení pracovného pomeru žalovaný porušil svoju zmluvne dojednanú povinnosť a neuhradil hodnotu ochranných prostriedkov, ktoré mu žalobca poskytol. Žalobca písomne vyzval žalovaného na zaplatenie, pričom mu poskytol lehotu na plnenie do 22.09.2015. Úroky z omeškania si žalobca uplatňuje od prvého dňa omeškania, čo je podľa žalobcu deň nasledujúci po skončení pracovného pomeru.
2. O žalobe rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č.k. 4C/118/2016-22 zo dňa 30.11.2016, ktorý však v súlade s § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uznesením č.k.
4C/118/2016-59 zo dňa 06.08.2019 zrušil, pretože sa ho nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk.
3. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p., ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
4. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
5. Keďže sa žaloba nepodarila doručiť žalovanému ani po vykonaní postupu podľa § 116 ods. 1 C.s.p., súd v zmysle § 116 ods. 2 C.s.p. dňa 27.07.2020 vyvesil na úradnú tabuľu súdu a na webovú stránku súdu oznámenie o podanej žalobe. Žaloba sa považuje za doručenú po 15-tich dňoch od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, tvrdenia žalobcu nerozporoval.
6. Podľa § 316 ods. 1 C.s.p., individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.
7. Podľa § 321 C.s.p., ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech zamestnanca.
8. Podľa § 322 C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak s tým strany súhlasia a neodporuje to účelu tohto zákona.
9. V prejednávanej veci súd rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní neospravedlnil, doručenie predvolania mal riadne vykázané. Žalobca na pojednávaní dňa 29.01.2021 navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. S poukazom na ust. § 321 C.s.p. však súd napriek návrhu žalobcu nerozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie, keď jeho vydanie by bolo v neprospech žalovaného, ktorý má v prejednávanej veci postavenie zamestnanca a vydanie rozsudku pre zmeškanie zákon v takomto prípade vylučuje.
10. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami procesných strán a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými žalobcom, a to: pracovnou zmluvou zo dňa 09.04.2015 spolu s jej dodatkom, potvrdením zo dňa 09.04.2015 o prevzatí pracovného oblečenia, oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 16.04.2015 s potvrdením o vrátení zásielky, predžalobnou upomienkou s podacím lístkom zo dňa 17.09.2015 a vrátenou zásielkou zo dňa 29.06.2015, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.
11. Súd mal za preukázané, že dňa 09.04.2015 uzavrel žalobca ako zamestnávateľ so žalovaným ako zamestnancom pracovnú zmluvu s dňom nástupu 09.04.2015 a skúšobnou dobou 3 mesiace. Podľa bodu 1. čl. VIII. pracovnej zmluvy označenom ako osobitné ustanovenia sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli, že ak pracovný pomer skončí v skúšobnej dobe považujú sa osobné ochranné prostriedky, ktoré prevzal zamestnanec od zamestnávateľa za zakúpené a zamestnanec je povinný uhradiť zamestnávateľovi ich hodnotu. Z potvrdenia o prevzatí pracovného oblečenia a obuvi vyplýva, že dňa 09.04.2015 žalovaný prevzal od žalobcu obuv v hodnote 20 Eur, montérky v hodnote 15 Eur, 2 ks tričiek v hodnote 1 ks 5 Eur, mikinu v hodnote 15 Eur a vestu v hodnote 5 Eur, t.j. spolu oblečenie a obuv v hodnotne 65 Eur. Žalobca následne listom zo dňa 16.04.2015 oznámil žalovanému skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Uvedené oznámenie sa vrátilo žalobcovi ako nedoručené dňa 29.06.2015 a týmto dňom došlo k skončeniu pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným. V zmysle predžalobnej upomienky žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 65 Eur najneskôr do dňa 22.09.2015, pričom podľa podacieho lístka bola výzva na zaplatenie žalovanému odoslaná dňa 17.09.2015.
12. Podľa § 18 Zákonníka práce, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.
13. V pracovnoprávnych vzťahoch je prípustnosť atypických zmluvných foriem vylúčená. Podľa § 18 Zákonníka práce je zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Uvedené kogentné ustanovenie Zákonníka práce je právnou teóriou i aplikačnou praxou spájané so zásadou numerus clausus zmluvných typov v pracovnom práve, ktorá vyjadruje zákaz iného správania, ako je správanie predpokladané pracovnoprávnou normou (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 3 M Cdo 14/2010). Keďže zmluvná voľnosť účastníkov pracovnoprávnych vzťahov je v zmysle vyššie uvedeného značne limitovaná v tom smere, že zamestnávateľ a zamestnanec nemôžu uzatvoriť zmluvu, ktorá nie je v pracovnoprávnych predpisoch ako zmluvný typ upravená, dospel súd k záveru, že ustanovenie zakotvené v čl. VIII bod. 1 pracovnej zmluvy, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy je absolútne neplatné. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od začiatku (ex tuc) a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu aj bez návrhu (ex offo).
14. Podľa § 222 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.
15. Podľa § 222 ods. 2 Zákonníka práce, bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
16. Podľa § 222 ods. 3 Zákonníka práce, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
17. Napriek konštatovanej neplatnosti osobitného ustanovenia v čl. VIII. bod 1. pracovnej zmluvy, je súd toho názoru, že žalobca má nárok na zaplatenie dlžnej sumy, a to titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného tým, že po ukončení pracovného pomeru nevrátil pracovné oblečenie žalobcovi ani neposkytol žalobcovi zodpovedajúcu peňažnú náhradu. Pracovné oblečenie, ktoré si žalovaný po ukončení pracovného pomeru ponechal, predstavuje majetkový prospech, ktorý žalovaný získal plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Pracovné oblečenie mu bolo poskytnuté v súvislosti s uzavretím pracovného pomeru a po ukončení pracovného pomeru odpadol právny dôvod na to, aby mohol žalobca pracovné oblečenie a obuv naďalej užívať. Súd má zároveň za to, že vrátenie pracovného oblečenia a obuvi v stave, v akom bolo ku dňu ukončenia pracovného pomeru, už nie je možné, a preto má žalobca nárok na zodpovedajúcu peňažnú náhradu. Keďže pracovný pomer so žalovaným bol ukončený ešte v skúšobnej dobe a od pridelenia pracovného oblečenia zamestnancovi do ukončenia pracovného pomeru uplynuli len necelé 3 mesiace, je podľa súdu namieste, aby peňažná náhrada zodpovedala hodnote pracovného oblečenia tak, ako vyplýva z potvrdenia o jeho prevzatí, teda sume 65 Eur.
18. Z vyššie uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi sumu vo výške 65 Eur, a to titulom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktoré je povinný žalobcovi vydať.
19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
20. Časom splnenia záväzku vydať bezdôvodné obohatenie je prvý deň po tom, kedy ten, na úkor ktorého bol získaný (veriteľ) požiada toho, kto bezdôvodné obohatenie je povinný vydať (dlžník) o splnenie. Vo všeobecnosti tak platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi účastníkmi dohodnutá, stanovená právnym predpisom alebo súdnym rozhodnutím. Ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka ukladá dlžníkovi povinnosť plniť deň nasledujúci po tom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto doby.
21. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Z dôvodu, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 65 Eur od 23.09.2015 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania už odo dňa nasledujúceho po skončení pracovného pomeru, ktorý považoval za prvý deň omeškania žalovaného so zaplatením dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že súd priznal žalobcovi žalovanú istinu titulom bezdôvodného obohatenia, dlh žalovaného sa stal splatným až po tom, čo ho na jeho úhradu žalobca vyzval. Žalobca určil žalovanému vo výzve na plnenie lehotu na plnenie dlžnej sumy do 22.09.2015. Preto prvým dňom omeškania žalovaného je deň nasledujúci po márnom uplynutí lehoty na plnenie vo výzve žalobcu, t.j. 23.09.2015.
25. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 23.09.2015, predstavovala 0,05 % ročne. Žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. a vo zvyšnej časti žalovaného úroku žalobu zamietol.
26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Žalobca bol v konaní v časti žalovanej istiny plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).