Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/14/2024

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, 2. C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXXX/XX, XXX XX A., obaja zastúpení JUDr. Martinou Stankovičovou, advokátkou IČO: 51428491, so sídlom Protifašistických bojovníkov 3, 080 01 Prešov proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava 832 37, IČO: 00 151 653, o nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Z a m i e t a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

II. Žalobcovia n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu 26.03.2024 sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia v tomto znení: I. Žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. A., a to na rodinnom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele č. XXXX/X o výmere 105 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, na parcele s parc. č. XXXX/X o výmere 105 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na parcele s parc. č. XXXX/X o výmere 267 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a na parcele s parc. č. XXXX o výmere 281 m2, druh pozemku záhrada, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. II. Žalovaná je povinná nahradiť trovy súdneho konania žalobcov.

2. Žalobcovia návrh odôvodnili tým, že v právnej veci žalobcov: A. B. a C. B., spoločne trvale bytom A., D. XX proti žalovanému: E. F., trvale bytom G., F. H. XX o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na ul. D. XX, Prešov v k. ú. A., evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej ako „Nehnuteľnosti“) vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. a následne na základe odvolania žalovaného na odvolacom Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. odvolací súd dňa 29.1.2024 vyniesol Rozsudok, ktorým potvrdil Rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 10.10.2022. Predmetným Rozsudkom Okresný súd Prešov určil, že vlastníkmi Nehnuteľností nachádzajúcich sa na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. A. sú žalobcovia. Na predmetnom liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. A. je v časti C: Ťarchy pod I. XXXX/XXXX zapísané záložné právo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva pre Slovenskú sporiteľňu, a.s. na Nehnuteľnostiach (ďalej ako „Záložná zmluva“). Žalobcovia síce nedisponujú uvedenou Záložnou zmluvou, avšak majú vedomosť, že na základe Zmluvy bol žalovanou Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytnutý úver vo výške 100 000,- € C. F. J. B. - súčasnej manželky E. F., ktorá v čase podpisu Záložnej zmluvy bola jeho družkou. Až do dnešného dňa boli splátky úveru zo strany C. F. uhrádzané, avšak C. F. a aj E. F. sa žalobcom viackrát vyhrážali, že prestanú platiť splátky, v dôsledku čoho žalovaná banka pristúpi ku zosplatneniu zostatku z úveru a uspokojí sa z predaja Nehnuteľností. Nakoľko sú žalobcovia obidvaja v dôchodkovom veku a nemajú žiadne ďalšie nehnuteľnosti vo vlastníctve, obávajú sa o to, že E. F. s manželkou sa im budú chcieť pomstiť práve tak, že vedome neuhradia splátky úveru. Okrem uvedeného žalobcovia zdôvodňujú nebezpečenstvo

hroziacej ujmy nasledovne: V júni 2011 E. F. nadobudol od žalobcov Nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva bez zaplatenia kúpnej ceny, pričom tvrdil, že túto riadne žalobcom zaplatil. V citovaných rozsudkoch súd vyslovil záver o neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15.6.2011, na základe ktorej malo byť prevedené vlastnícke právo zo žalobcov na žalovaného E. F. k Nehnuteľnostiam (ďalej ako „Kúpna zmluva“). V bode 74 Rozsudku odvolacieho súdu sa Krajský súd stotožnil s odôvodnením súdu 1.stupňa o neplatnosti Kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o vyplatenie Kúpnej ceny na základe uvedenej kúpnej zmluvy, v bode 75 Rozsudku odvolacieho súdu súd skonštatoval, že „aj v tomto prípade sa odvolací súd stotožnil v celom rozsahu so záverom súdu prvej inštancie, že kúpna cena žalovaným zaplatená nebola“. Skutočnosť, že žalovaný E. F. zaplatil kúpnu cenu, potvrdila na pojednávaní dňa 19.10.2020 jeho už súčasná manželka C. F. tak, ako je to uvedené v bode 78 Rozsudku Krajského súdu. Z uvedeného je zrejmé, že E. F. a rovnako aj C. F. vypovedali nepravdivo a tiež že E. F. sa chcel svojím konaním obohatiť na úkor žalobcov. Vzhľadom na toto nedôveryhodné a nepredvídateľné konanie E. F., ako aj na konanie jeho manželky C. F., ktorá v jeho prospech podala nepravdivú výpoveď, sa žalobcovia obávajú, že z dôvodu pomsty žalobcom pre svoj neúspech v spore, C. F. ako jeho manželka je schopná prestať platiť žalovanej pravidelné mesačné splátky. Uvedené je zdôraznené práve ich predchádzajúcimi vyhrážkami voči žalobcom. Nakoľko však Nehnuteľnosti predstavujú pre žalobcov obydlie, v ktorom po celý čas žijú, pričom k uzatvoreniu Záložnej zmluvy došlo bez ich vedomia, k jej uzatvoreniu nedali súhlas, pričom žalobcovia neboli prijímateľmi plnenia od žalovanej - záložného veriteľa, žalobcovia o platení či neplatení splátok nemajú žiadnu vedomosť a speňažením zálohu by prišli o strechu nad hlavou, ktorú len v nedávnej dobe znovunadobudli Rozsudkom okresného súdu potvrdeným Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.1.2024.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia pripojili listinné dôkazy a to Rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. , Rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. a výpis z katastra nehnuteľností - z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie A..

4. Z aktuálneho listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie A., ktorý súd zabezpečil s údajmi platnými k 05.04.2024 vyplýva, že E. F., narodený XX.XX.XXXX, F. H. XX, G., XXXXX je evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na tomto liste vlastníctva ako rodinný dom a pozemky, tak ako sú uvedené vyššie. K uvedenému vlastníkovi je vyznačená plomba na základe K. - XXXX/ XXXX (rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva). V časti C ťarchy je evidovaná pod V 6603/2011 zmluva o zriadení záložného práva pre Slovenskú sporiteľňu, a.s. L. XX, XXX XX M. (00151653) na KN C XXXX/X, XXXX/X, XXXX rodinný dom súpisné číslo XXXX N. A. O. P. XXX X/X. Na uvedenom liste vlastníctva je okrem iných evidovaná poznámka - dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Okresného súdu Prešov zo dňa 22.03.2024 proti rozsudku Krajského súdu v Prešove spisová značka - 1016 zo dňa 29.01.2024 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prešov spisová značka - 771 zo dňa 10.10.2022.

5. Rozsudkom spisová značka - 771 zo dňa 10.10.2022 Okresný súd Prešov určil, že vlastníkom horeuvedených nehnuteľností na liste vlastníctva XXXX pre katastrálne územie A. sú žalobcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci v rozsahu 7/8 v pomere k celku a C. B. v podiele 1/8 v pomere k celku. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove spisová značka - 1016 zo dňa 29. januára 2024.

6. Podľa Čl. 20 (1) , každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

7. Podľa Čl. 21 (1) , Obydlie je nedotknuteľné.

8. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

9. Podľa (1) vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje.

10. Podľa ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

11. Podľa Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

12. Podľa (1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. (2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a . (3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. (4) môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné určiť.

13. Podľa (1) predať spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv. (4) Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie u seba. (5) Osoba, ktorá má počas výkonu záložného práva u seba, je povinná zdržať sa všetkého, čím by sa hodnota zmenšila, okrem bežného opotrebovania.

14. Podľa zákona číslo o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, (1) Dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby, b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby, c) či ide o opakovanú dražbu, d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu, e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť, f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia; či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom, g) ak je prípustný aj iný spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením ako úhrada v hotovosti, uvedenie tohto spôsobu; spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením nesmie byť pre vydražiteľa spojený s nadbytočnými ťažkosťami, h) dátum a čas vykonania obhliadky predmetu dražby, pri hnuteľných veciach tiež miesto konania obhliadky a organizačné opatrenia na zabezpečenie obhliadky, i) pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené, j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to vyžaduje tento zákon (), poučenie podľa až 6. (2) Oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku. (4) Pre predmety dražby podliehajúce skaze je dražobník oprávnený lehotu na uverejnenie oznámenia o dražbe primerane skrátiť. (5) V lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného

veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa, b) osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné právo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv,14) v evidencii podľa osobitných zákonov15) alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a nevyhnutných na nakladanie s ním, c) ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri nehnuteľností, a tiež príslušnému okresnému úradu na vyznačenie poznámky, d) ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby predkupné právo k predmetu dražby, e) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným spoluvlastníkom k tejto veci oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3), f) ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa miesta trvalého pobytu alebo miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak je vlastník fyzickou osobou, alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou osobou, a správcovi dane, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť nachádza, g) ak je predmetom dražby podnik alebo jeho časť, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, h) ak je predmetom dražby majetok právnickej osoby, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štát, aj orgánu štátu vykonávajúcemu práva zakladateľa, zriaďovateľa, spoločníka alebo člena tejto právnickej osoby, i) notárovi, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou [(ods. 1 písm. k)].

15. Podľa (1) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Podľa (1) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby (d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

17. Podľa (1) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Opísanie skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) k návrhu musí navrhovateľ pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva.

18. Podľa (1), ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak navrhne na vydanie neodkladného opatrenia zamietne. (2) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

19. Podľa (1) súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenie strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (2) pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

20. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Náležitosti návrhu vymedzuje priamo . Vo vzťahu k uvedeným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik, alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac

neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické, alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, respektíve reálna hrozba takýmito úkonmi.

21. Medzi osvedčením a dokazovaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu a stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanou v základnom konaní. Toto je pojmovo vylúčené. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Po ich zisťovaní neprihliada ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš vysoko pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012).

22. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť, ak navrhovateľ neosvedčí danosť aspoň základných skutočností, ktoré musia byť nepochybné a presvedčivé, umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má dočasná ochrana poskytnúť a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Skutočnosti, ktoré majú osvedčiť nutnosť potreby dočasnej úpravy nemusia byť nepochybne preukázané, postačí ak sú pravdepodobné. Súd pritom vychádza iba zo skutočností vyplývajúcich zo spisového materiálu a zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu (rozsudok NS SR , 6M ).

23. Vychádzajúc z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu 26.03.2024 v tejto právnej veci mal súd za to, že žalobcovia osvedčili danosť svojho vlastníckeho práva judikovaného rozhodnutím Okresného a Krajského súdu, avšak z listu vlastníctva číslo XXXX pre k.ú. A. v aktuálnom znení vyplýva podanie dovolania proti týmto rozhodnutiam. Žalobcovia nepredložili a ani súdu nenavrhli zabezpečenie v liste vlastníctva evidovanej zmluvy o zriadení záložného práva pre Slovenskú sporiteľňu, a.s. Súd teda nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom tejto zmluvy a jej stranami a podmienkami.

24. Žalobcovia odôvodnili svoju obavu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy v podstate tým, že C. F. a aj E. F. sa žalobcom viackrát vyhrážali, že prestanú platiť splátky na základe záložnej zmluvy, v dôsledku čoho žalovaná banka pristúpi ku zosplatneniu zostatku úveru a uspokojí sa s predajom nehnuteľností. Žalobcovia majú za to, že je tak ohrozené ich obydlie. Súd konštatuje, že v tomto prípade žalobcovia ani len neosvedčili, že by záložný veriteľ mal dôvod, alebo vôbec pristupoval k výkonu záložného práva zapísaného na predmetnom liste vlastníctva. Žalobcovia nenavrhli súdu, aby zabezpečil predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva a z nej zistil či ide o zmluvu spotrebiteľskú, respektíve na základe akých podmienok bola uzatvorená a kedy môže záložný veriteľ pristúpiť k výkonu záložného práva. Napriek tomu, ako je vyššie citované, právny poriadok v a zákona číslo o dobrovoľných dražbách zabezpečuje, že predať nie je možné bez toho, aby minimálne začatie výkonu záložného práva nebolo registrované katastri nehnuteľností. Zároveň v týchto ustanoveniach je zabezpečovaná oznamovacia povinnosť osobám majúcim právo k predmetným nehnuteľnostiam. To, že by došlo k uvedeným skutočnostiam, nebolo žalobcami tvrdené a ani osvedčené. Žalobcovia teda neosvedčili, že by tu existovala reálna hrozba výkonu záložného práva v neprospech žalobcov zo strany záložného veriteľa – žalovaného, spočívajúca v reálnych úkonoch žalovaného smerujúcich k výkonu záložného práva. Žalobcami konštatovaná reálne hroziaca ujma zostáva tak len v rovine nimi tvrdených, avšak neosvedčených vyhrážok zo strany doteraz zapísaného vlastníka nehnuteľnosti a jeho manželky. Súd poukazuje navyše na to, že poznámka zapísaná na aktuálnom liste vlastníctva pod - dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky proti predmetnému rozhodnutiu Krajského súdu svedčí o tom, že doteraz zapísaný vlastník E. F. pokračuje domáhaní sa svojho vlastníckeho práva a nerezignoval na ňho tak, ako to v podaní naznačujú žalobcovia.

25. Súd má teda za to že žalobcovia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi na osvedčenie rozhodujúcich skutočností neosvedčili, že tu existuje potreba bezodkladne upraviť pomery, alebo že exekúcia bude ohrozená.

26. Súd preto o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, teda návrh zamietol .

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Nakoľko žalobcovia boli v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia plne neúspešní, nemajú právo na náhradu trov konania. Podľa obsahu spisu žalovanému trovy konania nevznikli, preto mu súd právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).