Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9CoCsp-27-2020.pdf
PDF · 90.5 KB
Case nature
Subarea
9CoCsp/27/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Grösslingova 77, Bratislava, IČO: 31 351 026, zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO : 36 853 186 proti žalovanému: B. E., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom D. XX, T., o zaplatenie 28.429,64€ s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 52Csp/104/2019-94 zo dňa 3.9.2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil, že v spore strán nemá právomoc, konanie zastavil a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
1.1. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 3, § 9, § 161 ods. 1 a 2 C.s.p., čl. 7 Ústavy a čl. 4 ods. 1, čl. 18 ods. 2, čl. 27 a čl. 28 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj ako „Nariadenie“). Predmetom konania podľa súdu prvej inštancie bola pohľadávka žalobcu proti žalovanému vyplývajúca zo zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako fyzickou osobou a žalobcom ako dodávateľom, ktorá tak má charakter spotrebiteľského právneho vzťahu v zmysle § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, pričom preukázanie okolností popierajúcich zjavný spotrebiteľský charakter tohto právneho vzťahu zaťažuje v konaní žalobcu. Žalobca v žalobe označil bydlisko žalovaného na adrese D. XXXXX/XX, T., pričom šetrením Policajné zboru bolo zistené, že žalovaný na uvedenej adrese nemá zvonček ani schránku s jeho menom a susede jeho meno nič nehovorí ani žalovaného nepozná. V systéme registra obyvateľov SR nebola zistená žiadna iná adresa trvalého pobytu a prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Lustráciou cez Sociálnu poisťovňu bola zistené, že žalovaný v období od 1.12.2015 do 31.8.2019 bol zamestnaný na Slovensku. Z lustrácie cez Sociálnu poisťovňu prvoinštančný súd zistil adresu (bydlisko) žalovaného v zahraničí, a to v Holandsku, a to V. Xb, Q.. Súd žalovanému zaslal výzvu za účelom zistenia, či sa žalovaný zúčastní na konaní. Uvedenú výzvu sa žalovanému nepodarilo doručiť, zásielka sa z vyššie uvedenej adresy vrátila súdu dňa 11.8.2020 neprevzatá.
1.2. Z obsahu podanej žaloby podľa súdu prvej inštancie jednoznačne vyplývalo, že sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaný je spotrebiteľom. Súd nemal preukázané, že žalovaný mal v čase podania žaloby bydlisko, a teda skutočne sa zdržiaval, na území Slovenskej republiky. Súdu sa podarilo zistiť adresu žalovaného v zahraničí, na ktorú mu bola doručovaná výzva na vyjadrenie, či sa zúčastní konania. Výzva sa vrátila súdu ako nedoručená dňa 11.8.2020. Súd teda nedisponoval vyjadrením o účasti na konaní, čo by mohlo hypoteticky založiť právomoc tunajšieho súdu na konanie v spore. S poukazom na uvedené súd preto nemá právomoc konať v predmetnom spore, nakoľko bydlisko
žalovaného ako spotrebiteľa na území Slovenskej republiky nemal preukázané a právomoc tunajšieho súdu nemôže byť založená na žiadnom z ustanovení Nariadenia. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci súdu na konanie je neodstrániteľnou podmienkou konania, súd prvej inštancie konanie v súlade s § 9 C.s.p. zastavil.
1.3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p.. V predmetnom spore došlo k zastaveniu konania z dôvodu nedostatku právomoci súdu, a teda žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Avšak s poukazom na skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy nevznikli a v danom štádiu konania ani nemohli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie prvoinštančnému súdu. Vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku jeho právomoci na základe nesprávnej aplikácie čl. 27 Nariadenia. Citované ustanovenie Nariadenia je totiž aplikovateľné iba ak je v zmysle čl. 24 Nariadenia daná výlučná právomoc súdu iného členského štátu vo veci konať. Ide o taxatívne vymedzené konania, v ktorých je výlučná právomoc súdu založená bez ohľadu na dohodu o voľbe právomoci, účasti v konaní, miesta zmluvného plnenia, či domicilu žalovaného. O prípad výlučnej právomoci podľa čl. 24 Nariadenia v danej veci nejde. Z tohto dôvodu nie je prípustné ani vyhlásenie nedostatku právomoci v zmysle čl. 27 Nariadenia. S poukazom na štádium konania neprichádza do úvahy ani aplikácia čl. 28 ods. 1 Nariadenia. Jeho účelom je poskytnúť žalovanému určité záruky na zabezpečenie práva na spravodlivý súdny proces v situácii, keď sa nezúčastní konania. Skutočnosť, že sa žalovanému nepodarilo doručiť výzvu súdu, nemožno považovať za jeho neúčasť v konaní. Neúčasť žalovaného je potrebné skúmať so zreteľom na jeho vyjadrenie, postoj a nezáujem zúčastniť sa konania (s prihliadnutím na prípadnú aplikáciu čl. 26 Nariadenia). Keďže súdu sa do dnešného dňa nepodarilo doručiť žalovanému žiadne písomnosti, nedisponuje jeho vyjadrením a vo veci nevykonal pojednávanie, je zastavenie konania podľa čl. 28 Nariadenia predčasné. Vzhľadom na vylúčenie aplikácie čl. 27 a čl. 28 ods. 1 Nariadenia je v súčasnosti naďalej oprávnený a zároveň povinný vo veci konať Okresný súd Bratislava II.
2.1. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia výslovne nevyplýva, kde (v akom členskom štáte) mal žalovaný bydlisko v čase začatia konania. Touto skutočnosťou sa súd nezaoberal, a to napriek tomu, že je na účely zisťovania právomoci rozhodujúca. V zmysle zásady perpetuatio fori (§ 36 ods. 2 C.s.p.) skúma súd svoju príslušnosť, vrátane právomoci, ku dňu začatia konania. Následná zmena okolností, napr. zmena bydliska žalovaného, nemá na už raz založenú príslušnosť a právomoc súdu žiaden vplyv. Opak by viedol k absurdným a nežiaducim dôsledkom, keď by žalovaný (ako povinný vrátiť nesplatený úver) v snahe zmariť judikovanie pohľadávky účelovo menil trvalý pobyt a docielil tak zastavenie konania pre nedostatok právomoci súdu. Žaloba bola podaná dňa 12.6.2019, pričom žalobca v dobrej viere vychádzal z údajov a podkladov, ktoré mu poskytol samotný žalovaný. Ten v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.5.2017 uviedol ako adresu trvalého pobytu D. XXXXX/XX, XXX XX T.. Žalobca mal tento údaj za osvedčený na základe žalovaným predloženého pobytového preukazu občana EÚ č. S.. Identifikovaný preukaz bol vydaný dňa 2.3.2016 a je platný do 1.3.2021. Žalobca nemal a objektívne nemohol mať vedomosť o prípadnej zmene bydliska žalovaného. Vychádzajúc z pravdivosti a aktuálnosti údajov uvedených v úverovej zmluve a pobytovom preukaze inicioval súdne konanie na upomínacom súde, resp. následne na všeobecnom súde, určenom na základe posledného známeho bydliska žalovaného. Odhliadnuc od pobytového preukazu žalovaného a neohlásenia zmeny adresy jeho trvalého pobytu, objektívne možno predpokladať, že žalovaný mal v čase začatia súdneho konania evidovaný pobyt na území Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie totiž v odseku 4 napadnutého uznesenia uviedol, že žalovaný bol v období od 1.12.2015 do 31.8.2019 zamestnaný na Slovensku. Z citovanej časti odôvodnenia rozhodnutia možno abstrahovať logický záver o tom, že žalovaný sa zdržiaval na území Slovenskej republiky minimálne do 31.8.2019. V danom období bolo nielenže začaté súdne konanie (perpetuatio fori), ale aj vydaný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10.7.2019 sp. zn. 13Up/769/2019. Navyše, nahliadnutím do elektronického súdneho spisu bolo zistené, že v totožný deň bol daný pokyn kancelárii na doručovanie platobného rozkazu žalovanému na známu adresu. Dňa 29.7.2019 bol spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalší postup, keďže zásielku sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk. Napriek týmto skutočnostiam súd
v odseku 15 uznesenia výslovne uviedol, že „nemá za preukázané, že žalovaný mal v čase podania žaloby bydlisko a teda skutočne sa zdržiaval na území Slovenskej republiky.“ Skutočnosť, že žalovaný po začatí konania (pravdepodobne) zmenil pobyt, resp. sa aktuálne nezdržiava na území Slovenskej republiky, nemá vplyv na už raz založenú právomoc slovenského súdu vo veci konať.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, keďže mu odvolanie nebolo doručované.
4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).
5. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou - návrhom na vydanie platobného rozkazu, podaným na upomínací súd dňa 12.6.2019, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 28.429,64 € s príslušenstvom, a to na základe spotrebiteľskej zmluvy o stavebnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/ XXXX zo dňa 15.5.2017. Na adrese žalovaného uvedenú v žalobe (D. XX, T.), sa súdu prvej inštancie žalobu doručiť nepodarilo a jeho prítomnosť na tejto adrese nebola zistená ani šetrením vykonaným Policajným zborom. Žalobu sa prvoinštančnému súdu nepodarilo doručiť ani na adresu V. Xb, XXXXX Q., U. P., zistenú z lustrácie v Sociálnej poisťovni. Z uvedenej lustrácie v Sociálnej poisťovni však vyplýva, že žalovaný bol v Slovenskej republike zamestnancom spoločnosti JOHNSON CONTROLS INTERNATIONAL spol. s r. o., so sídlom Pribinova 19, Bratislava, IČO: 31363695 od 1.12.2015 do 31.8.2019.
7. Odvolací súd nemal pochybnosti, že v posudzovanej veci ide o spotrebiteľský spor s cudzím prvkom, čo správne ustálil aj súd prvej inštancie. Z týchto dôvodov bolo na mieste zaoberať sa otázkou existencie právomoci súdov Slovenskej republiky. S právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa však odvolací súd nemôže stotožniť.
8. V zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy je pri skúmaní právomoci slovenských súdov nevyhnutné primárne aplikovať relevantné ustanovenia komunitárneho práva, v tomto prípade pôjde o nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I bis). V prípade spotrebiteľských sporov Nariadenie upravuje tzv. obligatórnu právomoc (oddiely 3, 4 a 5 kapitoly II Nariadenia, resp. čl. 10 až 23 Nariadenia).
9. Odvolací súd poznamenáva, že obligatórna právomoc je pojmovo odlišná od výlučnej právomoci (oddiel 6 kapitoly II Nariadenia, resp. čl. 24 Nariadenia). Nemožno teda tak, ako to urobil súd prvej inštancie, na prípady obligatórnej právomoci aplikovať čl. 27 Nariadenia, podľa ktorého ak má súd členského štátu konať vo veci, v ktorej majú výlučnú právomoc súdy iného členského štátu na základe článku 24, aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. Ako je z jeho znenia zrejmé, čl. 27 Nariadenia sa vzťahuje iba na prípady výlučnej právomoci.
10. Na posudzovaný spotrebiteľský spor, v ktorom ako žalobca vystupuje dodávateľ, sa vzťahuje vyššie citovaný čl. 18 ods. 2 Nariadenia, z ktorého vyplýva právomoc súdu toho členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, ak je žalobcom druhý účastník zmluvy. Nariadenie vždy rieši otázku, kde určitý subjekt možno žalovať, teda na súde ktorého štátu možno podať žalobu. Prípadná neskoršia zmena skutočnosti (v tomto prípade bydliska), od ktorej sa odvodzuje právomoc konajúceho súdu, nespôsobuje zánik právomoci súdu. Vzhľadom aj na konkrétnu dikciu čl. 18 ods. 2 Nariadenia teda bydlisko spotrebiteľa, ktoré predstavuje v tomto prípade tzv. hraničný ukazovateľ, je potrebné skúmať ku dňu začatia konania (podania žaloby).
11. Podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný mal ku dňu začatia konania (12.6.2019) bydlisko na území Slovenskej republiky. V čase začatia konania (a následne až do 31.8.2019) bol žalovaný zamestnaný u zamestnávateľa so sídlom v Slovenskej republike, čo umožňuje bezpečne vyvodiť záver o tom, že na území Slovenskej republiky v rozhodnom čase mal bydlisko.
Skutočnosť, že sa mu neskôr v priebehu konania nepodarilo doručiť žalobu na jeho poslednú tunajšiu známu adresu (adresu trvalého pobytu), nie je z tohto hľadiska významná.
12. Z vyššie uvedeného tiež vyplýva, že nemožno na posudzovaný spor aplikovať čl. 28 ods. 1 Nariadenia, ako to urobil súd prvej inštancie, podľa ktorého ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia. V posudzovanom spore nenastala situácia predpokladaná týmto ustanovením Nariadenia, nakoľko žalovaný bol práve naopak žalovaný na súde toho členského štátu, kde mal v rozhodujúcom čase svoje bydlisko.
13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je právomoc slovenských súdov na konanie a rozhodnutie v predmetnom spore daná. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil, keďže nesprávnym procesným postupom a to zastavením konania keď nato neboli splnené podmienky bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).
14. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Bude úlohou súdu prvej inštancie vec prejednať (§ 177 a nasl. C.s.p.) a rozhodnúť.
15. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).