Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/8/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: H. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. č. XXXX, F. nad F., zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Milanom Rojčekom, advokátom, so sídlom B., ul. R. č. X, proti žalovanej: Y. F., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. č. XXXX, F. nad F., zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Fratričom, advokátom, so sídlom L., ul. V. č. X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k bytu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -351 zo dňa 28. októbra 2020, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu vo výroku V. p o t v r d z u j e .

Vo výrokoch I., II., III. a IV. zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. -351 zo dňa 28.10.2020 rozhodol, že zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným na Liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcim sa v katastrálnom území F. nad F., obec Krásno nad Kysucou, okres Čadca, a to

- bytu č. 28, nachádzajúcemu sa na 7. poschodí, vchod 1378, v obytnom dome č. s. XXXX, postavenom na parc. CKN č. 6780/150 - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 347 m2, - spoluvlastníckemu podielu k priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu č. s. XXXX, vo veľkosti podielu 6773/178374, - spoluvlastníckemu podielu k pozemku parcela CKN č. 6780/149 - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 233 m2 a k pozemku parcela CKN č. 6780/150 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 347 m2, vo veľkosti podielu 6773/178374 a zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že všetky uvedené nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej (výrok I.). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva ako finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobcu sumu 33.600,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej titulom vynaložených investícií sumu 1.557,60 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Návrh žalovanej voči žalobcovi v časti o zaplatenie sumy 31,26 eur zamietol (výrok IV.). Zároveň rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.02.2018 domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva žalobcu v podiele 1-ice a žalovanej v podiele 1-ice k nehnuteľnosti - trojizbovému bytu č. 28 s príslušenstvom, nachádzajúcim sa na 7. poschodí bytového domu č. súp. XXXX, postavenom na parc. KNC č. 6780/150 na sídlisku Struhy v Krásne nad Kysucou. Taktiež k spoluvlastníckemu podielu vo výške 6773/178374-ín k parc. KNC č. 6780/149 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 233 m2 a k parc. KNC č. 6780/150 - zastavané plochy a nádvoria, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. F. nad F.. Zároveň žalobca žiadal prikázať nehnuteľnosť do výlučného

vlastníctva žalobcu, uložiť mu povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 30.000,- eur ako finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanej k uvedenej nehnuteľnosti do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 23.03.2018 navrhla zrušiť podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam a zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadať tak, že všetky nehnuteľnosti súd prikáže v celosti do jej výlučného vlastníctva a uloží jej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 21.350,- eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Súd konštatoval, že medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k dohode o zrušení a vzájomnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a preto bolo potrebné, aby podielové spoluvlastníctvo zrušil a následne ho vyporiadal. Dospel k záveru, že reálne rozdelenie nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, teda bytu a spoluvlastníckych podielov na jeho spoločných častiach a zariadeniach, ako aj príslušného pozemku neprichádza do úvahy vzhľadom na zhodné vyjadrenia žalobcu a žalobkyne o faktickej a funkčnej nedeliteľnosti predmetu spoluvlastníctva. Pristúpil preto k druhému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd ako významné pri rozhodovaní, ktorému spoluvlastníkovi nehnuteľnosti prikázať, považoval okolnosti, kto byt až doposiaľ obýva, kto ho udržiava, opravuje, vykonáva investície ako i na to, kto je na užívanie bytu z hľadiska naliehavosti bytovej potreby najviac na byt odkázaný. S prihliadnutím na tieto skutočnosti dospel k záveru, že touto osobou je žalovaná. Medzi stranami bola sporná všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania. Na znalecký posudok predložený žalovanou č. 129/2017 zo dňa 29.06.2017 neprihliadol vzhľadom na to, že neobsahuje doložku znalca, a pretože bol vypracovaný pred troma rokmi v roku 2017 a za účelom poskytnutia hypotekárneho úveru a uzavretí záložnej zmluvy. Nariadil znalecké dokazovanie na návrh žalobcu, ktorý spochybňoval všeobecnú hodnotu bytu stanovenú v znaleckom posudku č. 129/2017 s tým, že táto nie je reálna a je neprimerane nízka. Súd určil všeobecnú hodnotu bytu spolu s príslušenstvom vo výške 67.200,- eur v zmysle znaleckého posudku č. 4/2019 a preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi polovicu z tejto sumy, t.j. 33.600,- eur. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 23.09.2020 žiadala, aby jej žalovaný uhradil polovicu nákladov vynaložených na výmenu vchodových dverí, rekonštrukciu elektrických rozvodov a úhradu poistky v súvislosti so škodu na byte dňa 05.12.2019, teda sumu 1.588,86 eur. Žalobca s tým nesúhlasil majúc za to, že táto vec nesúvisí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a je založená na inom skutkovom a právnom základe. Nevidel dôvod prečo by sa mal podieľať na týchto nákladoch, keď predmetný byt neužíva a spochybňuje v celom rozsahu aj ich výšku. Súd v tomto konaní vykonal vyporiadanie v tzv. širšom zmysle. Keďže podiely oboch podielových spoluvlastníkov sú rovnaké, má žalovaná nárok na náhradu 1-ice týchto vynaložených investícií, t.j. sumu 1.557,60 eur. O inú situáciu ide v prípade vynaložených nákladov na úhradu poistného titulom poistnej zmluvy uzavretej s Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. dňa 11.12.2019 vo výške 62,52 eur. Žalovanou uplatnený nárok v časti o zaplatenie 31,26 eur zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa (ďalej len „“) tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. V danom prípade možno konštatovať, že ani jedna zo strán sporu nemala úspech v plnom rozsahu. Žalobca sa domáhal v rámci vyporiadania prikázania nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, avšak súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej, preto v tejto časti bol žalobca neúspešný a neúspešný bol aj v časti žalovanou uplatneného nároku na zaplatenie polovice vynaložených investícií v sume 1.557,60 eur. Na druhej strane žalovaná bola neúspešná v časti výšky náhrady, ktorú jej súd uložil zaplatiť žalobcovi za jeho spoluvlastnícky podiel, ktorá bola podstatne vyššia, ako navrhovala žalovaná a tiež v časti o náhradu nákladov vynaložených na zaplatenie poistného v sume 31,26 eur. Vzhľadom na uvedené, keď nemožno konštatovať úspech žalobcu, ani žalovanej v plnom rozsahu, je dôvodné, aby každá zo strán sporu znášala trovy konania, ktoré jej v konaní vznikli, sama.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie žalovaná prostredníctvom splnomocneného zástupcu, a to do výroku V., ohľadom ktorého žiadala napadnutý rozsudok o trovách konania zmeniť tak, že má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že súdne konanie inicioval žalobca vo februári 2018, pričom sa domáhal, aby bol byt v rámci vyporiadania prikázaný do jeho výlučného vlastníctva s tým, že on bude povinný vyplatiť ju. Ona takýto návrh žalobcu vnímala ako schválnosť, nakoľko žalobca byt reálne nepotreboval, dlhodobo v ňom nežil a cieľom jeho konania bolo iba spôsobiť jej komplikácie pri riešení jej bytovej otázky. Mala snahu dohodnúť sa na celkovom riešení situácie, čo vyplýva aj z konania pred Okresným súdom Nové Zámky, kde prebiehalo konanie o vyporiadanie o druhej nehnuteľnosti a len vďaka jej veľkorysému prístupu bol uzavretý súdny zmier, ktorým nadobudol žalobca nehnuteľnosť za výrazne nižšiu cenu, než bola určená

znaleckým posudkom. Túto jej ústretovosť žalobca v konaní pred súdom vôbec nedocenil. Z pohľadu úspešnosti v konaní je podľa nej rozhodujúce posúdenie, či je sporová strana úspešná v otázke, komu bol byt prikázaný do výlučného vlastníctva. Otázka výšky výplaty je až nadväzujúcou otázkou a v zásade s minimálnym dosahom sporových strán na výsledok. Zároveň treba vziať do úvahy, že výška výplaty záleží od všeobecnej hodnoty bytu v čase vyporiadania - teda teoreticky v čase vyhlásenia rozsudku - nie v čase iniciovania súdneho konania či vyjadrenia strán. V danom prípade bol jej prvý návrh na výšku vyporiadania konkretizovaný v jej vyjadrení zo dňa 22.03.2018 sumou 21.350,- eur a bol odvodený z hodnoty stanovenej znaleckým posudkom, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu bytu v danom čase čo je oproti sume priznanej rozsudkom 33.600,- eur o sumu nižšiu približne o 36,5 %. Nakoľko od tej doby došlo k nárastu cien nehnuteľností upravila aj svoj petit tak, že by bola povinná mu vyplatiť sumu 27.500,- eur, čo je oproti priznanej sume rozsudkom 33.600,- eur suma nižšia približne o 18,16 %. To, že súd nakoniec rozhodol v časti stanovenia všeobecnej hodnoty inak ako požadovala, ona v konečnom dôsledku rešpektuje ako kompromisné riešenie, avšak to neznamená, že jej požiadavka v súdnom konaní bola vo svojej podstate neopodstatnená alebo svojvoľná. Rozhodnutie súdu ani neznamená, že by sa rozhodnutie súdu od jej návrhu odlišovalo tak výrazne, že by sa to dalo samostatne hodnotiť ako neúspech v spore. Skutočnosť, že súd v súvislosti so širším vyporiadaním medzi účastníkmi nepriznal sumu 31,26 eur ohľadom výroku IV. rozsudku, považovala v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania za neúspech v nepatrnej časti.

3. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ on navrhol v žalobe, aby súd prikázal byt jemu, vyplývalo to zo skutočnosti, že žalovaná ho nezákonne nadobudla a iná nehnuteľnosť - dom vo Veľkých Lovciach nebol vhodný na celoročné bývanie. Nie je na mieste tvrdenie žalovanej, že medzi sumami (30.000,- eur suma, ktorú žiadal on, aby bol povinný vyplatiť a sumou 21.350,- eur, ktorú žiadala žalovaná vyplatiť jemu) nie je tak výrazne odlišný, že by sa dalo hovoriť o jej neúspechu v spore. Pokiaľ táto poukazovala na skutočnosť, že byt bol prikázaný do jej vlastníctva a v tomto bola jednoznačne a v plnom rozsahu úspešná, mal žalobca za to, že vysporiadanie podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch strán sporu a keďže sa jedná o konanie, kde súd nie je viazaný žalobným návrhom nemožno jednoznačne hovoriť o úspešnosti či neúspešnosti tej - ktorej strany sporu. V tejto súvislosti uviedol, že už uhradil poplatok za podanie žaloby i zálohu na znalecké dokazovanie vo výške 400,- eur nakoľko žalovaná nesúhlasila s cenou bytu 60.000,- eur a trvala na hodnote bytu 42.700,- eur. Podľa žalobcu rozhodnutie súdu neodporuje ani právnej praxi a rozhodovaní súdov pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V závere vyjadrenia poukázal na pomery strán sporu (on je starobný dôchodca a žalovaná je zamestnanec). Na záver vyjadrenia žalobca uviedol, že koncom leta 2020 došlo bez jeho súhlasu a informovania (ako polovičného vlastníka nehnuteľnosti) a bez existencie právoplatného rozhodnutia súdu k nákladnej finančnej rekonštrukcii a prerábke celého bytu a má tak oprávnený dôvod sa domnievať, že žalovaná byt už predala tretej osobe ešte pred rozhodnutím súdu na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve za podstatne vyššiu cenu ako bola stanovená znaleckým posudkom.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a rozsudok okresného súdu vo výroku V. týkajúceho sa trov konania ako vecne správny potvrdil podľa ust.

5. Okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam aplikoval ust. tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania nakoľko nemožno konštatovať úspech žalobu, ani žalovanej v plnom rozsahu. Je preto dôvodné, aby každá zo strán sporu znášala trovy konania, ktoré jej vznikli, sama.

6. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený ( ). Ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila.

7. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a prejednávanú vec aj správne právne posúdil.

9. Podľa odvolacieho súdu záver rozhodnutia súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu je správny.

10. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s ust. ) preto poukazuje na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovanej uvedené odvolaní.

11. Žalovaná v odvolaní považovala pre úspech v spore za rozhodujúce, ktorej zo strán bol byt prikázaný do vlastníctva a v tomto bola ona jednoznačne a v plnom rozsahu úspešná. Poukazovala aj na to, že výška výplaty je závislá od meniacej sa všeobecnej hodnoty bytu v čase vyporiadania a v čase iniciovania súdneho konania. Skutočnosť, že súd v súvislosti so širším vyporiadaním medzi účastníkmi nepriznal sumu 31,26 eur ohľadom výroku IV. rozsudku, považovala žalovaná v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania za neúspech v nepatrnej časti.

12. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že v konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva je potrebné prihliadnuť na to, že v tomto konaní majú sporové strany postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (zásada iudicium duplex), čo sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. V tomto špecifickom konaní nie je súd viazaný návrhmi sporových strán z dôvodu, že spôsob vyporiadania vyplýva z právneho predpisu. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch strán, preto je spravodlivé aby si strany sporu znášali trovy ktoré im vznikli. Takýto záver je ústavne udržateľný aj podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR podľa uznesenia zo dňa 15.11.2017 sp. zn. . Okrem toho konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predstavuje z hľadiska vzťahu výrokov meritórneho rozhodnutia špecifický prípad, keďže predmet takéhoto konania nie je deliteľný (m. m. nález Ústavného súdu Českej republiky zo 16. marca 2006 vo veci sp. zn. ) a konajúci okresný súd nemôže pri posudzovaní úspechu niektorého z účastníkov na účet náhrady trov konania hodnotiť jednotlivé výroky rozsudku izolovane (uznesenie ÚS SR sp. z. -19 zo dňa 27.01.2015). Preto výrok o povinnosti zaplatiť finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel tak priamo obsahovo nadväzuje na výrok o prikázaní veci do vlastníctva niektorého z predchádzajúcich spoluvlastníkov, ktorý zas musí vychádzať z výroku o zrušení doterajšieho podielového spoluvlastníctva.

13. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca žiadal zrušiť podielové spoluvlastníctvo k bytu, toto vyporiadať prikázaním do jeho vlastníctva a uložením mu povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 30.000,- eur. Žalovaná súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva avšak byt žiadala prikázať do svojho vlastníctva s uložením jej povinnosti vyplatiť žalobcovi sumu 21.350,- eur pričom v predžalobnej výzve navrhovala vyplatiť mu sumu 13.350,- eur. Žalovanej bola síce nehnuteľnosť prikázaná do vlastníctva, avšak povinnosť jej bola napokon súdnym rozhodnutím uložená sumou 33.600,- eur. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené prihliadal na to, že súd nie je viazaný návrhom a pokiaľ aj nehnuteľnosť prikázal do vlastníctva žalovanej bolo to v podstate za sumu požadovanú žalobcom 30.000,- eur a to už v mimosúdnom konaní. Nemožno preto hovoriť o úspechu žalovanej pre ktorý by jej mala byť priznaná plná náhrada trov konania. Napokon aj s prihliadnutím na nepriznanie sumy 31,26 eur ohľadom výroku IV. rozsudku. Na poukazovanie žalovanej v odvolaní aj na meniacu sa hodnotu bytu nebolo ako na rozhodnú skutočnosť prihliadané.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovanej za dôvodné a rozsudok okresného súdu vo výroku V. ako vecne správne potvrdil. Vo výrokoch I., II., III. a IV. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý nakoľko nebol napadnutý odvolaním.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a Odvolacie konanie začína na základe procesného úkonu strany sporu, ktorá nie je s rozhodnutím súdu prvej inštancie spokojná a podaním odvolania zapríčiní vznik trov protistrane. V odvolacom konaní je preto podľa názoru odvolacieho súdu potrebné rozhodnúť o trovách konania podľa

úspechu strán v odvolacom konaní. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca v celom rozsahu a preto rozhodol tak, že tento má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ( ).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti) .

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s . p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).