Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cb-109-2007.pdf
PDF · 105.7 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-2Cb/109/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobkyne Q. Š. s miestom podnikania Nad Medzou č. 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 33 062 218, právne zastúpenej JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému RONDO, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Slavkovská 812/28, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 671 162, právne zastúpenému JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom so sídlom Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, o bezodplatné odstránenie vád diela, takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Slovenská republika m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa na žalovanom po zmene žaloby z 31.001.2019 domáhala bezodplatného odstránenia vady stavby Polyfunkčného objektu Ž. - polyfunkčný objekt súpisné číslo XXX, na parcele XXXX/X, katastrálne územie Ž., obec Ž., okres V..
2. V dôvodoch žaloby uviedla tvrdenia, podľa ktorých 10.10.2000 uzavrela so žalovaným Zmluvu o dielo na výstavbu polyfunkčného objektu ,,Ž.“ podľa projektovej dokumentácie spracovanej kanceláriou Víta Svobodu.
3. Podľa ust. Článku VI Zmluvy je upravená zodpovednosť za vady a záručná doba 60 mesiacov od odovzdania diela objednávateľovi (žalobkyni).
4. Už počas výstavby a neskôr po jeho odovzdaní sa na diele vyskytli nedostatky. Tieto boli reklamované v rámci písomnej komunikácie so zhotoviteľom (žalovaným). Na poslednú reklamáciu zo 06.12.2006 nereagoval. Žalobou špecifikovala vady vychádzajúc z jednotlivých odborných vyjadrení.
5. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k znaleckému posudku č. 202/2014 vypracovanom Ústavom stavebnej ekonomiky, ktoré bolo jeho prvým vyjadrením vo veci samej namietol nesprávnosť tohto posudku z viacerých dôvodov. Podstatným problémom stavby je podľa neho skutočnosť, že pri realizácii diela nebol dodaný ani vypracovaný realizačný projekt. Bol vypracovaný len projekt pre stavebné povolenie a aj ten sa počas realizácie diela niekoľkokrát menil podľa pokynov objednávateľa (žalobkyne). Projekt pre stavebné povolenie tak nerieši detaily stavby a detaily použitých materiálov. To priznáva i znalec v kritickom znaleckom posudku.
6. Okrem uvedeného sa žalovaný podaním z 13.07.2015 vyjadril k jednotlivým zisteniam technických nedostatkov konštatovaných v posudku. Žalovaný v ďalšom poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa si žalobou z 19.04.2007 uplatnila voči nemu niekoľkokrát zľavu z ceny diela. Túto však nebola schopná vyčísliť a špecifikovať vady diela.
7. Podľa žalovaného je nárok žalobkyne nedôvodný, keďže žalobkyňa nebola počas 19 rokov užívania penziónu schopná urobiť voľbu nároku voči žalovanému.
8. Medzi sporovými stranami nebolo sporným, že zmluvou o dielo z 10.10.2000 sa žalovaný zaviazal zhotoviť pre žalobkyňu stavbu s označením ,,Polyfunkčný objekt Ž.“ v rozsahu určenom projektovou dokumentáciou spracovanou Ing. Vítom Svobodom a žalobkyňa sa za to zaviazala zaplatiť žalovanému cenu v celkovej výške 227.909,45 eur (6.866.000,- Sk). V zmluve bol ďalej dohodnutý preddavok na stavebné práce v celkovej výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk), ktorý mal byť vyúčtovaný v konečnej faktúre za dielo. Cenu diela sa žalobkyňa zaviazala uhrádzať postupne na základe faktúr žalovaného odsúhlasených a podpísaných stavebným dozorom a to podľa doby splatnosti siedmych dní od dátumu vystavenia faktúry s tým, že žalovaný v právnom postavení zhotoviteľa faktúru s popisom prác predloží žalobkyni (objednávateľovi) k 3. kalendárnemu dňu nasledujúceho mesiaca.
9. Sporové strany nenamietli ani dohodu zo 04.03.2002 o vzájomnej kompenzácii účtovaných a vyplatených prác naviac spočívajúcej vo vykonaných no nevyplatených prác žalovaného.
10. Spornou nebola skutočnosť, že listom datovaným 20.03.2002 žalobkyňa oznámila žalovanému vadu diela na izolácii proti vode v súlade so závermi kontrolného dňa konaného 04.03.2002. Žalobkyňa požiadala žalovaného o odstránenie uvedenej vady. Tieto skutočnosti sporové strany neučinili predmetom sporu.
11. 12.04.2002 žalobkyňa vrátila žalovanému faktúry uvedené v liste s tým, aby špecifikoval koľko a akých prác naviac bolo vykonaných, kto ich odsúhlasil a aby presne špecifikoval množstvo a jednotkovú cenu materiálu obstaraného a použitého na diele. Tieto okolnosti žiadna zo sporových strán nenamietala.
12. Žalovaný listom zo 17.04.2002 žalobcovi oznámil svoj nesúhlas s reklamáciou a odstránením vád diela, o ktoré ho žiadal žalobca listami z 20.03.2002 a 12.04.2002. K vytknutej vade na izolácii spodnej stavby namietol, že bola zrealizovaná podľa projektovej dokumentácie (izolácie proti zemnej vlhkosti, ochranná fólia PLATON, uloženie flexibilnej hadice do štrkového lôžka po obvode stavby). Zdôraznil, že počas realizácie diela jeho projektant nevzniesol požiadavku na zmenu na izoláciu proti tlakovej vode, pričom ani základové pomery nepreukázali prítomnosť spodnej vody, a preto nebolo nutné zmeniť izoláciu proti vode. Výskyt vlhkých miest v suteréne spôsobilo podľa žalovaného viacero faktorov. Jedným z nich bolo, že pred realizáciou diela v jeho okolí neboli realizované terénne úpravy. Nebol zabezpečený odvod povrchovej vody z pozemku, na ktorom sa stavba realizovala, pričom žalovaný zdôraznil, že tieto úpravy predmetom zmluvy sporových strán neboli.
13. V súvislosti s vadou týkajúcou sa obvodových múrov žalovaný uviedol, že na ich výstavbu boli použité tehlobloky SETA s hrúbkou 38 cm vyhovujúce z hľadiska statiky. Zmena tehlového muriva za betónové bolo z dôvodu rýchlejšej výstavby a menšieho rizika v prípade výskytu prvých mrazov, keďže začiatok výstavby bol v októbri. Poukázal na skutočnosť, že v čase realizácie spodnej stavby nebola zo strany žalobcu vznesená výhrada k použitému materiálu, z ktorého sa realizovali obvodové steny. Práve naopak, bola dohodnutá aj zmena stropnej konštrukcie z armovanej betónovej platne na montovaný keramický strop SETA priamo na stavbe za účasti projektanta, statika, investora a zhotoviteľa.
14. V uvedenom liste (zo 17.04.2002) žalovaný žalobkyni o. i. navrhol, že 23.04.2002 príde odstrániť nedorobky a závady na diele.
15. Sporným nebolo ani to, že 22.04.2002 došlo k odovzdaniu a prevzatiu predmetu diela ako vyplýva zo Zápisnice o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ucelených častí, z ktorej je o. i. zrejmé, že žalobkyňa (označená ako investor) prevzala odovzdané práce bez výhrad.
16. Listom z 24.04.2002 žalobkyňa u žalovaného opätovne reklamovala vady diela, vytkla skutočnosť, že žalovaný neviedol stavebný denník, faktúry mu nepredkladal priebežne podľa skutočne vykonaných
prác, ako aj to, že žalovaný mal hrubú stavbu odovzdať a vyúčtovať ako celok a neurobil tak. Žalovanému tiež vytkla, že práce vyúčtoval rôzne a nie ako celok, a preto možno vykonať zápočet úhrady len v súlade so zmluvou podľa výkazov výmer a cien podľa platných cenníkov. Vytkla i skutočnosť, že kontrolné dni neboli žalovaným vykonávané vôbec, ako aj to, že počas realizácie stavby nebolo celkom zrejmé, čo bolo predmetom fakturácie s tým, že v niektorých prípadoch boli práce vykonané žalovaným vysoko nadhodnotené. Žalobkyňa adresovala žalovanému i výhradu, podľa ktorej jej žalovaný nedostatočne špecifikoval rozpočet.
17. Posledne uvedeným listom žalobkyňa žalovanému oznámila, že má záujem na finančnom vyrovnaní podľa zmluvy o dielo a že mu zaplatí len skutočne vykonané práce podľa platných cenníkov s tým, že pritom bude zohľadnená celková hodnota materiálov a prác, ktoré kúpila a realizovala samotná žalobkyňa.
18. 21.05.2002 žalobkyňa žalovanému oznámila ďalšie vady diela. Vyzvala ho na ich okamžité odstránenie s tým, že ak sa tak nestane, bude si voči žalovanému uplatňovať všetky škody. Žalovaného zároveň vyzvala, aby mu oznámil, kedy budú všetky vady odstránené.
19. 20.06.2002 žalobkyňa oznámila žalovanému vady na železných zárubniach a vyzvala ho na predloženie termínu na stretnutie oboch zmluvných strán.
20. Právne vzťahy medzi sporovými stranami sa riadia ust. §536 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie, ktorá musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
21. Podľa ust. §537 Obchodného zákonníka je zhotoviteľ povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela a objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
22. Podľa ust. §554 Obchodného zákonníka splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi. Pokiaľ zo zmluvy alebo zo zákona nevyplýva niečo iné, vzniká zhotoviteľovi podľa ust. §548 Obchodného zákonníka nárok na cenu vykonaním diela a objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve.
23. Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve (ust. §560 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§554) a za vady, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
24. Objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možností čo najskôr po odovzdaní predmetu diela (ust. §562 ods. 1 Obchodného zákonníka).
25. Podľa ust. §562 ods. 2 Obchodného zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu potom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa možností objednávateľa čo najskôr po odovzdaní predmetu diela, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov, od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Ustanovenia §428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky uvedené v odseku 2 (ods. 3).
26. Podľa ust. §564 Obchodného zákonníka platí, že pri vadách diela platia primerane ust. §436 až 441.
27. Ustanovenie §436 ods. 1 Obchodného zákonníka uvádza výpočet nárokov, ktoré patria kupujúcemu (objednávateľovi), ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená podstatným spôsobom. Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení (ods. 2). Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v tejto lehote, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.
28. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny (§436 ods. 2 in fine).
29. Podľa ust. §437 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci (objednávateľ) požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny (ods. 1). Dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa ods. 5, je predávajúci (zhotoviteľ) povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov (ods. 2). Ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote (ods. 3). Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť ... Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť (ods. 5).
30. Podľa ust. §439 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie. Kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa §502 (ods. 2). Do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené (ods. 4).
31. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že zákon rozlišuje z hľadiska právnych následkov medzi oznámením vád (§562 ods. 2 v spojení s ust. §428 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka) a oznámením voľby medzi nárokmi z týchto vád (§564 v spojení s §436 a §437 Obchodného zákonníka). Opomenutie prvého má (zásadne) za následok (na námietku zhotoviteľa) nemožnosť domôcť sa nárokov zo zodpovednosti za vady diela súdnou cestou.
32. Neoznámenie voľby nároku z vád objednávateľom je spojené s odlišnými následkami. V prípade vád, ktoré predstavujú porušenie zmluvy podstatným spôsobom, zostávajú objednávateľovi, ak neoznámi voľbu svojho nároku včas, nároky, ktoré by mu patrili pri nepodstatnom porušení zmluvy, to znamená právo požadovať odstránenie vád diela zhotoviteľom, alebo právo na zľavu z ceny diela (§437 ods. 1 Obchodného zákonníka).
33. V prípade vád, ktoré nepredstavujú podstatné porušenie zmluvy zákon s absenciou voľby konkrétneho nároku objednávateľa nespája iný následok než ten, že dokiaľ objednávateľ neuplatní nárok na zľavu z ceny diela, môže zhotoviteľ oznámiť objednávateľovi, že odstráni vady v určitej lehote, v ktorej objednávateľ nemôže uplatniť voči zhotoviteľovi iné nároky z vád diela (§437 ods. 4 Obchodného zákonníka). Právo požadovať zľavu nezanikne skôr než dôjde k odstráneniu vád zhotoviteľom, prípadne k odstúpeniu od zmluvy podľa ust. §437 ods. 5 Obchodného zákonníka).
34. Ak zhotoviteľ odmietne dôvodne uznať existenciu vád a nepristúpi k ich odstráneniu, má objednávateľ v zásade právo uplatniť voči zhotoviteľovi zľavu z ceny diela spôsobom predpokladaným ustanovením §439 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pre postup podľa ust. §439 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. §564 Obchodného zákonníka je však rozhodné, či predtým objednávateľ uplatnil u zhotoviteľa voľbu nároku zľavy z ceny diela (v prejednávanom spore žiadať od zhotoviteľa vrátenie ceny diela do výšky zľavy).
35. Pre posúdenie nároku pôvodne uplatneného v žalobe ako alternatívneho nároku na zľavu z ceny diela je v ďalšom potrebné uviesť nasledovné, tak ako to urobil súd prvej inštancie i vo veci sporových strán vedenej pod sp. zn. 2Cb 102/2004.
36. Žalovaný nebol s dodaním tovaru v omeškaní aj napriek tomu, že žalobkyni nedodal tovar bez vád lebo priamo z dikcie ust. §324 ods. 3 Obch. z. vyplýva, že ak dlžník poskytol veriteľovi vadné plnenie,
obsah záväzku sa v takom prípade mení spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom vzniknutým z vadného plnenia, ak veriteľ nemal právo na odstúpenie od zmluvy alebo toto právo nevyužil.
37. Omeškanie dlžníka tak v prípade, že veriteľ príjme vadné plnenie, nenastáva, resp. nepokračuje (pzri napr. Eliáš, K. in Prodlení dlužníka, Právní rádce 12/2003, s. 5). Vo vzťahu ku kúpnej zmluve sa tak primárny zmluvný záväzok predávajúceho dodať tovar v dohodnutej dobe v prípade vadného plnenia mení v zmysle ust. §324 ods. 3 Obch. z. na záväzok z vadného plnenia zodpovedajúci nárokom kupujúceho z vád tovaru a omeškanie predávajúceho (žalovaného zhotoviteľa) nenastáva. Je tomu tak preto, že omeškanie by v takejto situácii už nebolo na čo vzťahovať, keďže po prijatí vadného plnenia nemožno splniť pôvodný dlh, pretože ten v primárnej podobe už neexistuje (pozri o. i. napr. Eliáš in Eliáš, K. a kol. Občanský zákoník. Velký akademický komentář. 2. svazek. Praha: Linde 2008, str. 1480 alebo Škárová in Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník II. Komentář. 2. vydání. Praha: C. H. BECK, 2009). V posudzovanom spore žalobkyňa od žalovaného vadné plnenie prijala (o čom medzi stranami niet sporu) a k odstúpeniu od zmluvy nedošlo. Obsah zmluvného záväzku žalovaného sa preto zmenil, nemohli ho naďalej postihovať následky omeškania, ale dopadajú naňho len následky zodpovednosti za vadné plnenie. Bolo preto na žalobkyni, aby žalovanému vadu tovaru náležite vytkla a uplatnila voči nemu právo zo zodpovednosti za vady. Ak by tak žalobkyňa neurobila, nemohla by sa proti vadám tovaru brániť postupom podľa ust. §439 ods. 2 prípadne ods. 4 Obchodného zákonníka uplatnením nároku na zľavu z kúpnej ceny (Rozsudok NS ČR z 12.10.2015, spis. zn. 32Cdo 694/2015). Je nepochybné, že žalobkyňa takto postupovala, a preto bolo v ďalšom potrebné posúdiť, či nárok (podľa ust. §439 ods. 2) u žalovaného riadne uplatnila.
38. Vychádzajúc z predložených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v prejednávanom spore dospel súd k týmto právnym záverom:
39. Žalobkyňa voči žalovanému splnila svoju notifikačnú povinnosť viažucu sa na oznámenie vady diela. Tiež si voči nemu uplatnila nárok na odstránenie vád diela tak, ako to predpokladá ust. §436 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. §564 Obchodného zákonníka. Tieto skutkové okolnosti medzi žalobcom a žalovaným sporné neboli.
40. Spornou medzi nimi nebola ani skutočnosť, že žalovaný neodstránil vady diela v primeranej dodatočnej lehote, keďže žalobkyni oznámil dôvody, pre ktoré vytknuté vady neuznáva.
41. Žalobkyni tak vzniklo právo novej voľby medzi nárokom na odstúpenie od zmluvy a nárokom požadovať od žalovaného primeranú zľavu z ceny diela (ust. §436 ods. 2 Obchodného zákonníka).
42. Žalobkyňa v právnom postavení kupujúceho (objednávateľa) novú voľbu nároku žalovanému predávajúcemu (zhotoviteľovi) neoznámila, a preto jej patril naďalej nárok z vád tovaru (diela) ako pri nepodstatnom porušení zmluvy (ust. §436 ods. 3 Obchodného zákonníka).
43. Žalovaný v ďalšom oznámil žalobkyni, že príde vady a nedorobky odstrániť 23.04.2002, teda v ním určenej lehote (ust. §437 ods. 4 Obchodného zákonníka). Keďže ani v tejto lehote žalovaný vady diela neodstránil, mohla žalobkyňa (objednávateľ) uplatniť voči žalovanému (zhotoviteľovi) nárok na zľavu z ceny diela alebo od zmluvy odstúpiť.
44. Napriek pomerne živej vzájomnej korešpondencii so žalovaným tak žalobkyňa nepostupovala. Naďalej trvala na tom, aby žalovaný (zhotoviteľ) vytknuté vady diela odstránil. Na tomto mieste si súd prvej inštancie na podporu svojho právneho názoru dovoľuje poukázať na Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 13.03.2013, spis. zn. 13Cob 333/2012, v ktorom odvolací súd vyslovil právny záver, podľa ktorého v prípade, ak zhotoviteľ neodstráni vady v primeranej dodatočnej lehote alebo pred uplynutím tejto lehoty oznámi, že vady neodstráni, objednávateľ si môže uplatniť nárok na zľavu z ceny diela. Aj pri tomto spôsobe uplatneného zodpovednostného nároku sa vyžaduje jeho notifikovanie, teda splnenie oznamovacej povinnosti objednávateľom, že si takýto druh zodpovednostného nároku uplatňuje, t. j. je to viazané na výslovný prejav vôle objednávateľa, že v prípade neodstránenia vád diela ani v primeranej dodatočnej lehote, si uplatňuje zľavu z ceny diela. Jednostranné oznámenie, resp. upozornenie objednávateľa, že vady diela si dá odstrániť iným subjektom a náklady na odstránenie vád bude vymáhať súdnou cestou, nie je uplatnením nároku na zľavu z ceny diela, pretože zákonná úprava nepozná riešenie zodpovednostných nárokov takým spôsobom, že sa vady dajú odstrániť tretím
subjektom na účet zodpovedného subjektu, ktorým je v prípade vadného plnenia zhotoviteľ (pozri obdobne Rozsudok vo veci 2Cb 102/2004).
45. Podľa výsledkov dokazovania v prejednávanom spore žalobkyňa zákonnú voľbu zodpovednostného nároku bezprostredne neuskutočnila, pretože listom z 24.04.2002 síce opätovne vytkla žalovanému vady diela a oznámila, že má záujem na finančnom vyrovnaní podľa zmluvy o dielo (pozri vyššie), avšak neurobila jasný, zrozumiteľný, určitý a nepochybný prejav, že v prípade neodstránenia vád v určenej lehote si uplatňuje nárok na zľavu z ceny diela, prípadne, že od zmluvy odstupuje (pozri citovaný rozsudok Krajského súdu v Žiline, obdobne i Uznesenie NS SR z 23.09.2010, spis. zn. 1Co 3/2009).
46. Takýto prejav vôle žalobkyňa urobila neskôr (19.04.2007) v žalobe prejednávanej v tomto konaní (vedenom pred Okresným súdom Kežmarok pod sp. zn. 2Cb 109/2007), hoci v rámci alternatívneho petitu žaloby ako upresnil jej právny zástupca.
47. Podaním z 31.01.2019 však žalobkyňa zmenila žalobu a upresnila, že sa na žalovanom domáha nároku na bezplatné odstránenie vád diela. Súd prvej inštancie túto zmenu pripustil Uznesením č. k. 2Cb 109/2007-396 z 18.02.2019. Ako upresnila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu i na pojednávaní 02.10.2020, voči žalovanému si vždy uplatňovala len nárok na bezplatné odstránenie vád diela. Nárok na primeranú zľavu z ceny diela voči nemu nikdy neuplatňovala.
48. V prejednávanom spore nebolo sporné, že žalovaný oznámil žalobkyni, že vady diela príde odstrániť v dodatočnej lehote a že tak nakoniec neurobil. Preto mohla žalobkyňa voči nemu uplatniť nárok na primeranú zľavu z ceny diela alebo od zmluvy odstúpiť. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa v právnom postavení objednávateľa od zmluvy o dielo neodstúpila. Nárok na primeranú zľavu z ceny diela uplatnila žalobou 19.04.2007 v rámci alternatívneho petitu. O ňom súd prvej inštancie konal do okamihu, kedy žalobkyňa vykonala zmenu žaloby, ktorou upresnila, že voči žalovanému od počiatku uplatňovala len nárok na bezplatné odstránenie vád diela a teda, že na nároku na primeranú zľavu z ceny diela v podstate netrvá.
49. Na základe vyššie uvedeného tak súd uzavrel, že nárok na bezplatné odstránenie vád diela v tomto konaní nemožno žalobkyni priznať, keďže jej tento nárok zanikol spôsobom popísaným vyššie.
50. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.
51. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ust. §262 ods. 1 C. s. p.)
52. Žalovaný bol v spore úspešný v celom rozsahu, a preto mu bol voči žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% podľa ust. §255 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. V priebehu konania vznikli v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania trovy Slovenskej republike, a preto bola na ich náhradu zaviazaná neúspešná žalobkyňa podľa ust. §259 C. s. p.
54. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. §262 ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.