Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8To-3-2021.pdf
PDF · 73.54 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/3/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému O. Z. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 15T/64/2020 zo dňa 13. 10. 2020, na neverejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 29. januára 2021 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. l písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 15T/64/2020 zo dňa 13. 10. 2020 uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona upustil od potrestania obžalovaného, nakoľko obžalovaný priznal spáchanie prečinov, ich spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a vzhľadom na povahu spáchaných prečinov a na doterajší život obžalovaného možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačuje na jeho nápravu.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti S. R. A. T. F., so sídlom A., P. X/XXXX, IČ: XXX XXX XX škodu vo výške 5.890,88 Kč, t.j. 225,55 eur. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného A. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. A. XX s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že rozhodnutie o uznaní viny obžalovaného, ktoré vychádza jednak z vyhlásenia obžalovaného učineného na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ako aj z ostatných dôkazov vykonaných v prípravnom konaní je nespochybniteľné a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje. Pokiaľ však ide o rozhodnutie súdu o upustení od potrestania, okresný súd nezohľadnil všetky zákonné predpoklady potrebné pre rozhodnutie a nedostatočným spôsobom sa vysporiadal so splnením zákonných podmienok na upustenie od potrestania. Skutok sa stal dňa 03.08.2019, obžaloba bola podaná dňa 12.08.2020 a obžalovaný počas viac ako roka trvajúceho prípravného konania svoje konanie účinne neoľutoval, poškodeným sa nijakým spôsobom neospravedlnil, napriek tomu, že je zamestnaný, má pravidelný príjem, spôsobenú škodu neuhradil, ani nijakým spôsobom neprejavil snahu ju, hoci aj čiastočne, uhradiť. S poukázaním na tieto okolnosti formálne prejavenie ľútosti obžalovaného na hlavnom pojednávaní hodnotí len účelovo. S prihliadnutím na celkové následné správanie sa obžalovaného po spáchaní činu a jeho faktický postoj teda nemožno dospieť k záveru, že obžalovaný spáchanie prečinu skutočne ľutuje a žiadnu účinnú snahu po náprave u obžalovaného nepostrehol.
Ďalším dôvodom, pre ktorý sa nestotožňuje s rozhodnutím okresného súdu je závažnosť činu obžalovaného, ako aj brutalita, akou bol tento čin spáchaný, pričom je toho názoru, že tieto skutočnosti neboli pri ukladaní trestu dostatočným spôsobom zohľadnené. Z povahy spáchaných prečinov je zrejmé, že došlo k spáchaniu dvoch prečinov, obžalovaný fyzicky napadol tri osoby, pričom dve z nich boli ženy, ktoré s prihliadnutím na ich telesné a fyziologické špecifiká nemali účinnú nádej brániť sa fyzickému napadnutiu zo strany obžalovaného. Poškodená R. L. bola napadnutá (škrtená v oblasti krku) dokonca len preto, že sa snažila pomôcť poškodenému A. L.. Poškodená S. S. bola napadnutá úderom do pravej časti tváre. Nemožno rovnako opomenúť, že poškodený A. L. bol napadnutý až tromi opakovanými údermi do oblasti tváre a pravého spánku, napriek tomu, že sa snažil z miesta činu utiecť. Celkovo teda možno hodnotiť spôsob spáchania činu ako viacnásobný prejav agresivity proti viacerým osobám, na mieste verejnosti prístupnom, bez akéhokoľvek prejavu empatie vo vzťahu k týmto poškodeným. Nešlo len o náhodné konanie, ale uvedení poškodení boli cielene vyhľadaní obžalovaným a jeho manželkou v mieste ich bydliska, za účelom vykonania akejsi svojvoľnej spravodlivosti. Celkovo teda možno hodnotiť spôsob spáchania činu ako viacnásobný prejav agresivity proti viacerým osobám, na mieste verejnosti prístupnom. Konanie obžalovaného sa teda neprejavilo len ako krátkodobý hnev a podráždenosť s chaotickým priebehom, ale ako úmyselné, cielené a deštruktívne sa správanie k iným osobám so zvýšenou intenzitou a zjavným úmyslom im ublížiť na zdraví.
Prokurátor poukázal na to, že povaha spáchaných prečinov je teda takej intenzity, že samotné prejednanie veci pred súdom nepostačuje na nápravu obžalovaného. Z konania obžalovaného je zrejmá navyše priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, nakoľko spáchal viac trestných činov. Pre úplnosť uvádza, že dokonca samotný prvostupňový súd prvotne v tejto veci dňa 17.08.2020 vydal trestný rozkaz sp. zn. 15 T/64/2020, ktorým uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a skúšobnou dobu vo výmere 12 mesiacov. Zo spôsobu spáchania činu, jeho následkov a postoja obžalovaného k spáchanému skutku možno vyvodiť, že okresný súd sa dôsledne neriadil ustanovením § 40 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, keď dospel k záveru, že u obžalovaného sú splnené podmienky na upustenie od potrestania, nakoľko podľa jeho názoru tieto zákonné podmienky na upustenie od potrestania splnené neboli.
S poukazom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Rožňava v časti týkajúcej sa uloženého trestu a sám rozsudkom uložil obžalovanému primeraný trest. Má za to, že zákonné podmienky na takýto postup odvolacieho súdu sú dané, pretože dokazovanie týkajúce sa ukladania trestu bolo vykonané v dostatočnom rozsahu a nie je potrebné ho doplniť, pričom rozhodnúť v neprospech obžalovaného je možné, pretože prokurátor práve v neprospech obžalovaného podáva odvolanie (§ 322 ods. 3 veta druhá Tr. por.).
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.10.2020 po tom, čo bolo súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o jeho vine a vykonané dokazovanie len k výroku o treste a náhrade škody. Na základe vykonaného dokazovania zameraného k rozhodnutiu o treste obžalovaného dospel okresný súd k záveru o splnení podmienok pre upustenie od potrestania obžalovaného v zmysle § 40 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Odvolací súd na podklade podaného odvolania teda preskúmal výrok o upustení od potrestania obžalovaného, ako aj správnosť skutkových zistení, ktoré tvorili podklad pre úvahy súdu, na základe ktorých dospel okresný súd k presvedčeniu o splnení podmienok pre upustenie od potrestania obžalovaného a zistil, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné. Prokurátor svojím odvolaním prakticky spochybňuje v prvom rade ľútosť obžalovaného a jeho účinnú snahu po náprave a následne aj to, či povaha stíhaných skutkov dovoľuje, aby samotným prejednaním veci pred súdom bolo možné dosiahnuť nápravu obžalovaného. Objektívne je potrebné súhlasiť s prokurátorom, že okrem vyhlásenia o vine a svojej záverečnej reči, kde obžalovaný vyjadril ľútosť nad spáchaním daného skutku, žiadny iný prejav ľútosti obžalovaného nie je v zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 13.10.2020 zachytený a rovnako tak sa obžalovaný v priebehu hlavného pojednávania žiadnym spôsobom nevyjadril ani k náhrade škody. Tiež z prejavov obžalovaného nie je zrejmá žiadna snaha po náprave, pričom od spáchania skutku až po konanie hlavného pojednávania v danej trestnej veci uplynulo skutočne dosť času na to, aby obžalovaný fakticky vykonal vo vzťahu k poškodeným alebo ich rodine niečo, čo by uľahčilo posúdenie naplnenia znaku ľútosti a jeho snahy po náprave. Určite by bolo rozhodovanie súdu jednoduchšie a posúdenie uvedených
podmienok upustenia od potrestania jednoznačnejšie, ak by po tak dlhom čase bola aspoň (ak nie úplne, tak aspoň v prevažnej miere) nahradená škoda poškodeným.
Omnoho podstatnejšie sú však ďalšie dôvody odvolania prokurátora, ktorými spochybňuje správnosť rozhodnutia okresného súdu o upustení od potrestania a ktoré sa viažu k povahe skutku, ktorá v spojení s doterajším život páchateľa umožňuje dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na nápravu obžalovaného. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou prokurátora a dospel k záveru, že v danej trestnej veci, v ktorej je obžalovaný stíhaný, síce len pre jeden skutok, avšak týmto skutkom obžalovaný ohrozil a porušil dva chránené objekty, pričom predmetom jeho protiprávneho útoku boli tri osoby, z ktorých dve boli ženského pohlavia, pričom priebeh skutku zahŕňa škrtenie poškodenej L., opakované údery do tváre poškodeného L. a tiež napadnutie aj poškodenej S., čo možno hodnotiť ako viacnásobný prejav agresivity proti viacerým osobám bez akéhokoľvek prejavu empatie, pričom nešlo o náhodné konanie, ale cieľavedomé vyhľadanie poškodených. Konanie obžalovaného nevykazuje znaky krátkodobého hnevu a podráždenosti, ale skôr úmyselné, cielené a konanie so zvýšenou intenzitou a zjavným úmyslom ublížiť poškodeným. S poukazom na uvedené sa odvolací súd priklonil k právnemu názoru prokurátora, že povaha spáchaných prečinov nie je takej povahy, aby bolo možné dôvodné očakávať, aj s ohľadom na doterajší život obžalovaného, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu.
Teda na upustenie od potrestania v posudzovanom prípade nevidí krajský súd splnené zákonné podmienky. Ak by aj obžalovaný prejavil vo väčšej miere ľútosť a snahu po náprave, bohužiaľ povaha daného skutku je takej intenzity, že nedovoľuje dôvodne očakávať, že samotné prejednanie veci pred súdom, aj s ohľadom na pozitívnu charakteristiku a doposiaľ vedený život obžalovaného, postačí na jeho nápravu. Práve vzhľadom na závažnosť a súbeh dvoch trestných činov sa ako vhodnejšie javí uložiť primeraný výchovný trest aj s ohľadom na generálnu prevenciu. To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.