Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-339-2020.pdf
PDF · 123.1 KB
Case nature
Subarea
8CoP/339/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o mal. L. T. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov Q. Q. nar. X.X.XXXX bývajúcej v A. č. XX zastúpenej JUDr. Martinou Gombosovou advokátkou so sídlom na Floriánskej ul. č. 16 a otca N. T. nar. X.X.XXXX bývajúceho na B. ul. č. X v C. zastúpeného JUDr. Andreou Oroszovou advokátkou so sídlom na Floriánskej ul. č. 19 v Košiciach v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 12.10.2020 č.k. 19P/251/2020-41 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie v napadnutých výrokoch o určení výživného a úprave styku otca s maloletou L..
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením nariadil neodkladné opatrene, ktorým dočasne zveril mal. L. T. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť dočasne prispievať na výživu mal. L. sumou 80 EUR mesačne, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom nariadenia tohto uznesenia. V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného pre mal. dieťa neodkladným opatrením zamietol. Zároveň dočasne upravil styk otca s mal. L. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň v dobe od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že otec je oprávnený prevziať mal. L. pred miestom bydliska matky v určenom čase a je povinný mal. L. v dobe určenej na ukončenie styku vrátiť matke do miesta jej bydliska. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať ju otcovi.
2. V odôvodnení uviedol, že matka podala 2.9.2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý doplnila 8.9.2020, ktorým žiadala, aby súd dočasne zveril mal. L. do jej dočasnej starostlivosti a určil výživné zo strany otca na maloletú vo výške 100 eur mesačne. V doplnenom podaní z 8.9.2020 matka uviedla, že navrhuje upraviť rodičovské práva a povinnosti k mal. L. aj vo veci samej, tak, že navrhuje zveriť mal. L. do jej osobnej starostlivosti, navrhuje určiť výživné zo strany otca na maloletú vo výške 100 eur mesačne a styk otca s maloletou navrhuje upraviť po dohode rodičov, event. na každý druhý víkend v mesiaci. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že bola do 6 rokov veku s mal. L. na rodičovskej dovolenke, ďalej že maloletá L. je dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a vyžaduje si veľa pozornosti, čo sa týka plnenia školských povinností, pričom v auguste 2020 bola matka nútená opustiť byt otca maloletej a musela si nájsť prechodné bývanie pre seba i dcéru, ktoré jej poskytla sestra. V súčasnej dobe je matka nezamestnaná, bez príjmu, je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce. V súčasnej dobe poberá iba rodinné prídavky na dieťa, iný príjem nemá. Podľa vyjadrenia matky sa matka nevie dohodnúť s otcom na starostlivosti o mal. L.. Dňa 8.9.2020 podal na súde otec mal. L. návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorým navrhol, aby súd zveril mal. L. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky každý párny týždeň v nedeľu o 9:00 hod. a odovzdá ju matke v stredu
o 18:30 hod. a každý nepárny týždeň vo štvrtok otec maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky o 17:00 hod. a matke ju odovzdá v nedeľu o 18:30 hod. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 18P/200/2020. Súd uznesením spojil konania, oba návrhy rodičov, vedené pod sp.zn. 19P/251/2020 a sp. zn. 18P/200/2020 na spoločné konanie.
3. Konajúci súd prešetrením pomerov v rodine maloletého dieťaťa mal preukázané, že je potrebné dočasne upraviť pomery v rodine nariadením neodkladného opatrenia a rozhodnúť o zverení mal. L. do osobnej starostlivosti matky. V záujme zabezpečenia stability a istoty rodinného prostredia u maloletej, prihliadnuc na záujem maloletého dieťaťa a jeho zdravý fyzický a psychický vývin, s poukazom na prejavený názor maloletej, súd nariadil neodkladné opatrenie a rozhodol na základe návrhu matky o zverení maloletého dieťaťa do dočasnej osobnej starostlivosti matky. V domácnosti, kde to času matka býva, šetrením pomerov bolo preukázané, že matka má v tejto domácnosti vytvorené podmienky pre zabezpečenie každodennej starostlivosti o maloletú. Je zjavné, že rodičia majú medzi sebou konfliktný vzťah, ktorý pretrváva a nevedia sa dohodnúť ohľadne rodičovských práv a povinností. Maloleté dieťa nemôže byť preto terčom ich vzájomných atakov a rodičia si medzi sebou musia vytvoriť pravidlá pri výchove dieťaťa. Preto s poukazom na tieto skutočnosti, rešpektujúc aj názor maloletej, ktorá chce ostať v starostlivosti matky, súd návrhu matky v tejto časti vyhovel. Matka zároveň žiadala dočasne upraviť výživné zo strany otca na maloletú. Kritéria určovania rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča sú dané ustanoveniami § 62 a nasl. Zákona o rodine a sú iné, ako sú kritéria určenia výživného v nevyhnutnej miere, kde súd bez rozsiahlejšieho dokazovania, na základe nevyhnutnosti a dočasnosti riešenia a zabezpečenia právnej istoty určí výšku výživného pre maloleté dieťa tak, aby to postačovalo na pokrytie jeho nevyhnutných výdajov, aby nedošlo k ohrozeniu života a zdravia maloletého dieťaťa. Preto súd na základe doposiaľ vykonaných dôkazov určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 80 eur mesačne. Matka maloletej ničím neosvedčila výšku nevyhnutného výživného v sume 100 eur mesačne na maloletú, preto súd určil výšku výživného neodkladným opatrením tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a v prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného vo vyššej sume ako nedôvodný zamietol. Súd tiež dočasne upravil styk otca s maloletou L.. Je potrebné, aby nedošlo k oslabeniu puta medzi rodičom a maloletým dieťaťom, ktoré nie je v jeho starostlivosti, dočasne upraviť styk tohto rodiča s dieťaťom, v nevyhnutnej miere, čiže v rozsahu, ktorý zodpovedá charakteru neodkladného opatrenia, tak, aby bol zabezpečený pravidelný kontakt oprávneného rodiča a maloletého dieťaťa. Preto súd, prihliadnuc na vek maloletej, na možné voľnočasové a mimoškolské aktivity maloletej, upravil styk otca s mal. L. v rozsahu, ktorý je uvedený vo výroku uznesenia, a to na dobu každého druhého víkendu v mesiaci. Takto dočasne upravený styk otca s maloletou zodpovedá záujmom maloletého dieťaťa v rozsahu nevyhnutnom a teda zodpovedajúcom charakteru neodkladného opatrenia a zároveň rešpektuje právo otca podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa dočasne a v nevyhnutnej miere a to všetko do času, kým na základe ďalšieho dokazovania nebude súd môcť rozhodnúť o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vo veci samej a to všetko s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa, ktorý je pre súd vždy prioritný.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec a to proti výrokom o výživnom a úprave styku. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alternatívne aby uznesenie v rozsahu napadnutom odvolaním zmenil tak, že zaviaže otca maloletej dočasne prispievať na výživu maloletej L. sumou 40 eur mesačne, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky, upraví styk otca s maloletou L. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v dobe od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý párny týždeň od utorka od 16.00 hod. do piatku do 18.00 hod. s tým, že otec maloletú L. v určených časoch vyzdvihne v mieste bydliska matky a po styku ju odnesie do miesta bydliska matky. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť. V súvislosti s napadnutým výrokom o výživnom namieta inú vadu konania, majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa náležitosti podľa platného právneho predpisu účinného v čase vyhlásenia a vyhotovenia rozhodnutia. Súd nijakým spôsobom nevysvetlil z akých dôvodov považoval výživné v sume 80 eur za také výživné, ktoré by na základe nevyhnutnosti a dočasnosti riešenia a zabezpečenia právnej istoty postačovalo na pokrytie nevyhnutných výdajov, aby nedošlo k ohrozeniu života a zdravia maloletého dieťaťa. Pri tomto určení výživného sa súd obmedzil len na strohé konštatovanie, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol „Preto na základe doposiaľ vykonaných dôkazov určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 80 eur mesačne.“ Súd sa však neunúval ani demonštratívnym výpočtom uviesť, ktoré dôvody pri určení výšky výživného na maloletú vzal do úvahy, o to menej, že navyše uviedol, že „Matka
maloletej ničím neosvedčila výšku nevyhnutného výživného v sume 100 eur mesačne na maloletú, preto súd určil výšku výživného neodkladným opatrením tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a v prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného vo vyššej sume ako nedôvodný zamietol.“ Poukázal na to, že matka maloletej je dobrovoľne nezamestnaná de facto od času ako zistila, že je tehotná, t.j. už viac ako 10 rokov. Nakoniec odmietla každú jednu ponuku zamestnať sa, ktorú jej našiel aj tie, ktoré jej našla rodina, či ona sama. Napriek tomu, že je vyučenou kuchárkou, niekoľkokrát odmietla zamestnať sa v jasliach, v škôlkach a školách ako kuchárka a tiež ako upratovačka s rôznymi odôvodneniami, že nebude robiť za taký nízky príjem, že ju bolí chrbát atď. V tejto súvislosti preto uvádza, že bol jedinou osobou, ktorá po celý čas zabezpečovala príjem pre rodinu a podieľala sa na všetkých nákladoch v domácnosti napriek tomu, že matka maloletej bola schopná pracovať, avšak je dlhoročne dobrovoľne nezamestnaná a ukracuje tak rodinu aspoň o minimálny príjem, ktorý jej bol v spomínaných zamestnaniach ponúkaný. Absencia aspoň základných myšlienkových pochodov a úvah, ktorými sa súd spravoval pri rozhodovaní o výživnom, absencia dôvodov smerujúcich k logickému záveru o výške sumy výživného práve vo výške 80 eur preto odôvodnene zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, pretože napadnuté rozhodnutie trpí inou vadou konania, ktorou je nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. V tomto smere je potom kontralogické, že súd ho zaviazal na výživné vo výške 80 eur, keď sám v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že toho času je jeho príjem nulový, žije z úveru, ktorý v roku 2019 čerpal vo výške 12.000 eur ako pomoc štátu živnostníkom v rámci kompenzácií a je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 150 eur mesačne. Napriek tomu, že súd prostredníctvom kolízneho opatrovníka zistil o ňom tieto informácie, zaviazal ho k vyživovacej povinnosti vo výške 80 eur, čo je v jeho situácii, kedy jeho „príjem“ pozostáva len zo sumy vyplácaného čiastočného invalidného dôchodku vo výške 155,80 eur neprípustným stavom a pre neho nezvládnuteľnou situáciou, pretože nemá na to, aby dokázal uhrádzať výživné pre maloletú v takejto výške. Naproti tomu, ak súd vychádzal pri učení výšky výživného z toho, že čerpal v roku 2019 úver vo výške 12.000 eur z ktorého v súčasnosti žije, taktiež nezakladá odôvodnenosť určenia výšky výživného na maloletú v spomínanej výške, pretože takéto čerpanie úveru sa nepovažuje za jeho príjem a už vôbec nezakladá možnosť úvahy o jeho určitej životnej úrovni s nárokom maloletej na možnosti podieľať sa na nej. Skutočnosť, že čerpal tento úver naopak znižuje jeho životnú úroveň a jeho majetkové schopnosti platiť výživné na maloletú v spomínanej výške, pretože de facto v súčasnosti žije „na dlh“ a úver stále nesplatil napriek tomu, že skoro celú vyplatenú sumu už spotreboval na rozbeh svojej pracovnej činnosti ako živnostníka a nevyhnutné náklady s tým spojené, ako napr. platenie odvodov do sociálnej poisťovne vo výške 167,89 eur mesačne, odvodov do zdravotnej poisťovne vo výške 15,85 eur a má aj ďalšie výdavky, ktoré neboli obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí a súd sa nimi pri rozhodovaní nemohol zaoberať, pričom ide o mesačné výdavky na stavebné sporenie vo výške 20 eur, sporenie Prima banka 50 eur, sporenie pre maloletú vo výške 20 eur, inkaso byt 186,90 eur, elektrina VSE 27,90 eur, internet 32,14 eur, mobil cca 27 eur, zdravotné poistenie 3 eur a splácanie 2 úverov v Prima banke aj s poistením vo výške 114,46 eur + 2,29 eur mesačne a v Unicredit banke vo výške 34,56 eur mesačne, vrátane všetkých poplatkov. Namietal ďalej, že súd určenie rozsahu jeho styku s maloletou odôvodňuje len v jedinom bode napadnutého rozhodnutia (v bode 23.) kedy uvádza že „Je potrebné, aby nedošlo k oslabeniu puta medzi rodičom a maloletým dieťaťom, ktoré nie je v jeho starostlivosti,... tak, aby bol zabezpečený pravidelný kontakt oprávneného rodiča a maloletého dieťaťa....Takto dočasne upravený styk otca s maloletou zodpovedá záujmom maloletého dieťaťa v rozsahu nevyhnutnom a teda zodpovedajúcom charakteru neodkladného opatrenia a zároveň rešpektuje právo otca podieľa sa na výchove maloletého dieťaťa dočasne a v nevyhnutnej miere...“. Konštatoval, že až absurdne vyznieva tvrdenie súdu, kedy ako to sám v odôvodnení uvádza „..aby nedošlo k oslabeniu puta medzi rodičom a maloletým dieťaťom...“, určí rozsah styku v tak obmedzenom rozsahu len každý 2. týždeň v mesiaci cez víkendy. V tejto súvislosti má za to, že napadnuté rozhodnutie v časti upravujúcej jeho styk s maloletou je zmätočným a nepreskúmateľným, pretože v odôvodnení relevantným spôsobom nevysvetlil, prečo určil styk s maloletou práve v tak obmedzenom rozsahu. Súd ďalej uvádza „....prihliadnuc na vek maloletej, na možné voľnočasové a mimoškolské aktivity maloletej, upravil styk otca s maloletou L. v rozsahu, ktorý je uvedený vo výroku uznesenia, a to na dobu každého druhého víkendu v mesiaci.“ Nie je absolútne zrejmé, z čoho pri určení stykov súd skutočne vychádzal a aké dôvody vzal do úvahy ako smerodajné, keď sa mimo tohto bodu v celom napadnutom rozhodnutí nenachádza jediná zmienka o voľnočasových a mimoškolských aktivitách maloletej. Je preto neprípustné, aby súd pri určení rozsahu styku poukazoval na neexistujúce aktivity maloletej, ktoré nemajú oporu ani vo vykonanom dokazovaní, pretože maloletá sa o nich absolútne nezmieňuje. Práve naopak, maloleté nemá (zatiaľ) žiadne také aktivity, ktoré by ju obmedzovali v stretávaní sa s ním v širšom rozsahu. Uvedené preto zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, kedy súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, nakoľko bez toho, aby vzal do úvahy relevantné atribúty, a to najmä, že mal. dieťa je na neho prirodzene zvyknuté, žilo s ním do augusta 2020 v spoločnej domácnosti, kde s ním trávilo každý jeden deň a pri ktorom bolo spokojné a šťastné, má byť od neho odlúčené až takým radikálnym spôsobom, kedy sa s ním bude môcť stretávať len každý druhý víkend. Konštatoval, že súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s jeho argumentáciou týkajúcou sa jeho vzťahu s maloletou, na ich spoločne trávený čas, na jeho starostlivosť o maloletú od jej narodenia ani s argumentáciou, kedy upozorňoval na škodlivosť správania matky k ich dcére a poukazoval na konkrétne situácie, ktoré sa stali a ktoré sa navyše bežne opakujú. Situácia po odchode maloletej s jej matkou je pre neho nesmierne náročná, pretože maloletá je pod takým výrazným vplyvom matky, že stráca vlastný názor, resp. jej názor je matkou potlačovaný a je jej „pretlačovaný“ názor len jej matky, ktorý si má za každých okolností osvojiť a zobrať tak za svoj. Pred kolíznym opatrovníkom upozorňoval na nebezpečenstvo takéhoto výrazného vplyvu matky na maloletú, kedy ho pred maloletou schválne očierňuje, nadáva naňho, uráža ho a inak ho ponižuje, čo sa bude len prehlbovať pokiaľ nebude mať možnosť stretávať sa s maloletou v širšom rozsahu, kedy by maloletá mala šancu upevniť si naštrbený vzťah, ktorý majú len kvôli absolútne nevhodnej manipulácii matkou. Nerozumie, prečo sa súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal týmito relevantnými okolnosťami a rozhodol takým spôsobom, ktorý aj keď dočasne, ale s určitosťou spôsobí nenapraviteľné škody pre všetkých zainteresovaných, pretože v tak obmedzenom rozsahu stykov sa maloletá bude od neho postupne viac a viac odlučovať, odcudzovať a tak puto otca a dcéry utrpí nenapraviteľnú ujmu. Vplyv matky na maloletú bude silnieť a z matkinej strany presadzovanie negatívnych až nenávistných názorov na neho si maloleté dieťa osvojí a bude ich považovať za vlastné, čo sa už začína diať a čo je zrejmé aj zo skutkového stavu, s ktorým sa Okresný súd absolútne nevysporiadal. Poukázal na to, že bez povšimnutia ostalo konštatovanie maloletej, že ,,..ocko ju chce iba preto, že idú zvyšovať dane a ocko bude mať za ňu viac peňazí...“, pričom na otázku odkiaľ to vie, kolíznemu opatrovníkovi odpovedala ,,..že sleduje televízne noviny.“ V prípade, keby sa súd zaberal aj týmto tvrdením maloletej, jednoznačne by zistil, že takýto výrok maloleté dieťa vo veku deviatich rokov nemá šancu povedať bez toho, aby ju to niekto dospelý nenaučil, resp. že by to od niekoho nepočula. Tu je evidentne viditeľný výrazný negatívny vplyv matky na maloletú a jej cielená manipulácia, ktorá má viesť k tomu, aby dieťa na neho zastávalo takéto absurdné názory. Rovnako tak aj ďalšie tvrdenia maloletej sú odrazom vplyvu jej matky, keď maloletá uviedla, že ocko ju čaká každý deň pred školou, že ocko jej nedovolí navštevovať ZŠ v A., preto musí dochádzať do školy do Košíc, že s ním chodievala na kofolu a on na pivo. Totiž, ani jediné vyššie uvedené tvrdenie maloletej nie je pravdivé. Maloletú vyzdvihol pred školou len jediný krát a raz sa s ňou pred školou náhodne stretol. Navštevovať jej ZŠ v A. v žiadnom prípade nezakázal, na túto tému sa spolu ani nerozprávali. Má však za to, že pre maloletú nie je priaznivé, aby bola vytrhávaná z kolektívu na ZŠ K. v C., kde dosahuje výborné výsledky a ktorá je v porovnaní so školou v A. na oveľa lepšej úrovni. Bez ohľadu na uvedené matke navrhol, aby bývali v Košiciach, pričom ju informoval o dvoch nájomných bytoch v susedstve, ktoré sa uvoľnili a pokiaľ by bývali s maloletou v Košiciach, maloletá by nemusela dochádzať a bol by jednoduchšie a bezpečnejšie zabezpečený styk práve v tomto období. Matka však tieto možnosti odmietla. Rešpektuje však názor maloletej, že chce byť s matkou u svojej tety a rozumie tomu, že pri rozhodovaní je názor dieťaťa potrebné považovať za prioritný, avšak znova zvýrazňuje, že názor maloletej nemusí byť nevyhnutne jej skutočnou vôľou práve s poukazom na manipuláciu zo strany jej matky. V kontexte uvedeného je preto podľa jeho názoru nevyhnutné, aby bol zistený skutočný názor, záujem a vôľa maloletej, nezaťažená vplyvom okolia a iných osôb, a to prostredníctvom odborníka na danú oblasť.
5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec vo vzťahu k výroku o výživnom poukazuje na skutočnosť, že je dlhodobo nezamestnaná. K tejto námietke uviedla, že pôvodne bývala aj s maloletou v byte otca na B. č. X v C., odkiaľ ich otec v auguste 2020 jednoducho vypratal a preto bola nútená byt opustiť. Keďže nedisponuje žiadnou nehnuteľnosťou nemala preto inú možnosť ako zabezpečiť si prechodné bývanie, ktoré jej bolo poskytnuté jej sestrou v A.. Rodičia sa nevedia dohodnúť na výbere školského zariadenia pre maloleté dieťa (otec nesúhlasí s preložením maloletej zo ZŠ K., ktorá bola v bezprostrednej blízkosti bytu otca, ale je značne vzdialená od súčasného bydliska v A.). Maloletá teda aj napriek zmene bydliska navštevuje naďalej ZŠ na K. ulici č. XX. Vo veci nezhody rodičov ohľadom výberu školského zariadenia pre maloletú je vedené aj konanie pred Okresným súdom Košice
- okolie pod sp.zn. 19P/274/2020. Jej povinnosťou je v každý pracovný deň ráno cestovať s maloletou a odprevadiť ju z miesta ich pobytu v A. do školy v Košiciach, a to v čase pred 8:00 hod. tak, aby maloletá bola načas prítomná na vyučovaní. To v celkovom dôsledku zanemená, že by sa reálne vedela dostaviť na potenciálne pracovisko až okolo 8:30 hod. a zároveň by pre ňu bolo nevyhnutnosťou mať nastavené pracovné zmeny takým spôsobom, aby vedela pre maloletú po skončení vyučovania prísť
a odprevadiť ju domov, čo je pri 8 hodinovom pracovnom čase nereálne. Ak by maloletá navštevovala školu a školskú družinu v mieste bydliska, značne by to skrátilo čas dochádzky do školy a bola by reálna aj samostatná dochádzka dcérky do a zo školy, vzhľadom na krátku vzdialenosť. To by jej umožnilo uchádzať sa o zamestnanie s pracovným časom, aký je obvyklý, čiže s nástupom medzi 7.00-8.00 hod. a skončením medzi 15.00-16.00 hod.. V súvislosti s výberom školského zariadenia je podstatná aj skutočnosť pomerne výrazného rozdielu výdavkov na školské zariadenie nachádzajúce sa v A. a v Košiciach (napr. výdavky na družinu - zatiaľ čo v Košiciach ide o sumu 11 eur, v A. je to 5 eur na mesiac). Otec poukazuje aj na to, že ona ukracuje rodinu o najmenej minimálny príjem. Tu platí vyššie uvedené a tiež to, že ona sa osobne stará o maloleté dieťa a vynakladá určité úsilie na jej výchovu a výživu. Na opačnej strane, otec sa na výchove maloletého dieťaťa v plnom rozsahu nepodieľa. Zatiaľ čo jej sú priznané rodinné prídavky na dcéru v sume 23 eur, otec maloletej si uplatňuje od jej narodenia daňový bonus, na čo nikde nepoukázal. Uvádza, že pravidelné mesačné výdavky na maloletú predstavujú sumu vo výške približne 70 eur, pričom túto sumu predstavujú len výdavky spojené so školským zariadením (zabezpečenie stravy v školskom zariadení vo forme obedov, družina, cestovné). Pokiaľ by sa tieto výdavky rozdelili na polovicu (nakoľko obaja rodičia sú povinní rovnako prispievať na výživu a výchovu maloletého dieťaťa), išlo by o sumu vo výške 35 eur. Táto suma ale nezahŕňa iné, bežné, výdavky ako je iná strava (raňajky, desiata, olovrant, večera) alebo každodenné hygienické potreby (toaletný papier, zubná pasta, prášok, aviváž, šampón na vlasy, sprchový gél a pod.). Suma výživného, ktorú otec v odvolaní navrhuje (vo výške 40 eur) je jednoznačne nedostatočná a zodpovedá skôr sume poskytovanej osobami v hmotnej núdzi. Skutočnosť, že otec namieta platenie výživného vo výške 80 eur stanovenej súdom z dôvodu jeho súčasných výdavkov a rovnako z dôvodu, že v nedávnom čase čerpal úver vo výške 12.000 eur a momentálne je povinný splácať dlh vyplývajúci z uvedeného úveru, je podľa jej názoru v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine irelevantná. Konštatuje, že ak bol otcovi schválený úver vo vyššie uvedenej výške, jeho priemerný mesačný zárobok musí predstavovať dostatočnú sumu na platenie výživného vo výške 80 eur a musí pozostávať aj z iných príjmov ako reálne otec uvádza. Zároveň splátka úveru nemá a nemôže mať prednosť pred výživným. Poukázala v tejto súvislosti na princíp potencionality príjmov a citovala rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018. Výška výživného určená súdom je podľa jej názoru a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dostatočne primeraná a odôvodnená. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou má za to, že úprava stanovená súdom je po posúdení skutkových okolností správna. Otec sa síce odvoláva na to, že dieťa je naňho prirodzene zvyknuté a že s ním žilo do augusta 2020, ale dôvod, prečo s ním dieťa momentálne v spoločnej domácnosti už nežije je ten, že nemala na výber a zo spoločnej domácnosti sa v dôsledku konania otca museli vysťahovať. Otec sa rovnako odvoláva na skutočnosť, že jej ponúkal informácie o dvoch nájomných bytoch v Košiciach, kde by sa mohli presťahovať. Ona však vzhľadom na jej súčasnú situáciu nie je schopná splácať nájomné za byt v Košiciach a s tým, aby maloletá žila s otcom nesúhlasí, nakoľko maloletá chce žiť s ňou ako matkou, má k nej hlboký citový vzťah a ona sa chce o svoju maloletú dcéru osobne starať. Citujúc § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 4 ZoR navrhla, aby Krajský súd Košice ako odvolací súd uznesenie v napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správne a odôvodnené.
6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol podstatné skutočnosti ako boli uvedené v jeho odvolaní (o vzťahu s matkou maloletej, jej správaní, jeho upozorneniam na jej správanie a vplyv jej správania na maloletú, o dobrovoľnej nezamestnanosti matky, že „vypratanie“ bolo z jeho strany najlepším riešením, aby zachránil svoje postavenie v rodine, ktoré matka znevažovala a podceňovala). Zdôraznil, že tvrdenie matky, že doprevádzaním dieťaťa má sťaženú možnosť zamestnať sa na obvyklý pracovný čas je absolútne neobstojným tvrdením, pretože matka aj keď bývala v Košiciach nemala záujem zamestnať sa. Hodnotil dôvody nezamestnania sa matky s tým, že z vlastnej vôle a dobrovoľne je v situácii, že si nemôže dovoliť iné bývanie ako u svojej rodiny. Vyjadril sa k výdavkom na dieťa a poukázal na vyššie uvedené rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie, v ktorom súd uviedol, že otec zastrešuje najmä finančné náklady na pomôcky, čo je logické keďže matka bola a stále je bez príjmu a o všetky výdavky sa stále staral on. Obedy ani družinu v školskom zariadení matka neplatí, pretože obedy sú zdarma a navyše dieťa obeduje doma a tiež nechodí do družiny. Ďalej sa otec vyjadroval k splatnosti a splátkam poskytnutého úveru, o ktorom sa nikdy nevyjadril a ani nenaznačil, že by splátku úveru chcel uprednostňovať pred výživným. Je pre neho až absurdný záver matky vo vyjadrení, že „..jeho priemerný mesačný príjem musí predstavovať dostatočnú sumu na platenie výživného 80 eur a musí pozostávať aj z iných príjmov ako reálne uvádza...“ keď je zrejmé, že banka nevyžadovala preukázanie platobnej schopnosti otca. Práve preto využil možnosť čerpať úver od Prima banky, ktorá bola v tom čase jedinou, ktorá nevyžadovala preukázanie sa pravidelným príjmom, resp. iným preukázaním platobnej schopnosti splácať úver. Naproti tomu UniCredit Bank, v ktorej mu poskytli úver 2.453 eur pri preverovaní platobnej
schopnosti overila len pohyby na účte, ktoré považovala za postačujúce. Je preto nekorektnou úvahou matky, že aj v tomto čase musí mať otec taký mesačný zárobok, ktorý má predstavovať dostatočnú sumu na platenie výživného. Nerozumie ani tvrdeniu matky, že kvôli schválenému úveru má taký príjem, ktorý pozostáva aj z iných príjmov. Matka má dlhodobo vedomosť, že sa mu ako živnostníkovi nedarí a práve z tohto dôvodu čerpal úver a veľmi kritickú finančnú situáciu prežíva aj v období koronakrízy, kedy je jeho príjem nulový. Nie je preto ani pri vynaložení všetkých síl v jeho majetkových možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej sumou 80 eur mesačne. Uzavrel, že úpravou styku rozhodnutím súdu, v čase, keď je maloletá pri ňom, snaží sa pre ňu vytvoriť príjemnú atmosféru a robí všetko pre to, aby bola situácia pre dieťa zvládnutejšia. Robí všetky kroky k tomu, aby sa celá situácia v rodine stabilizovala, avšak často sa mu to nedarí, keď maloletá príde od matky negatívna, zle naladená a odmietajúca s ním robiť akékoľvek aktivity s odôvodnením, že „...mamka mi povedala, že ťa nemusím počúvať...“ a iné. Ani raz sa pred maloletou nevyjadril o matke negatívne, práve naopak, snaží sa celú situáciu poňať citlivo a zodpovedne, pretože tým berie ohľad na maloletú, ktorá všetko intenzívne vníma. Bolo by preto jednoduchšie, aby k tomu podobne pristupovala aj matka, ktorá však robí kroky k tomu, aby ho maloletá znenávidela a odmietala k nemu chodiť. Od rozhodnutia súdu je bežné, že matka mu odmieta maloletú odovzdať, prípadne podmieňuje styk s maloletou aktuálnymi negatívnymi výsledkami na Covid-19, čo on plní. V závere otec uviedol vlastný názor na rozhodnutie odvolacieho súdu.
7. Výroky uznesenia súdu prvej inštancie o výchove a o zamietnutí návrhu matky na určenie výživného v prevyšujúcom rozsahu odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. § 367 ods. 2 CSP).
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že inštitút neodkladného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené do doby, keď o nároku dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Neodkladné opatrenie je neodkladným v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len neodkladná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.
11. Odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutých výrokoch o úprave styku a výživnom v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP a dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým konajúci súd nariadil otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere, pretože príjem matky, ktorej jediným zdrojom v čase rozhodovania súdu boli prídavky na dieťa je natoľko nízky, že nepostačuje ani na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletej v nevyhnutnej miere, čím matka vo svojom návrhu osvedčila nebezpečenstvo hroziace najlepšiemu záujmu maloletej, ako aj naliehavosť potreby okamžitého zásahu súdu formou neodkladného opatrenia. Matka je nezamestnaná, je vedená na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, pričom naďalej vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú dcéru, ktorá má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a je nútená sprevádzať ju do a zo školy zo A. do Košíc, keďže rodičia sa nevedia dohodnúť na zmene ZŠ v mieste bydliska maloletej. Otec v odvolaní uvádza, že jeho príjem tvorí len čiastočný invalidný dôchodok 155,80 eur. Úver, ktorý čerpal v roku 2019 ako pomoc štátu živnostníkom ešte nesplatil
a skoro celú vyplatenú sumu už spotreboval na rozbeh jeho pracovnej činnosti ako živnostníka. Na druhej strane uvádza svoje mesačné výdavky v sume takmer 700 eur. Odvolací súd tak konštatuje, že určené výživné zodpovedá potrebám maloletej v nevyhnutnej miere a nezistil okolnosti na strane otca, ktoré by odôvodňovali určenie výživného nižšou sumou s prihliadnutím na rozsah výdavkov ním deklarovaných, ktoré pokiaľ ide o splácanie úverov, sporení, internetu, či mobilu nie je možné považovať za výdavky, ktoré by mali mať prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti k dieťaťu, ktoré nie je schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 5 Zák. o rodine). Zjednodušene povedané, pokiaľ je otec schopný uhrádzať deklarované výdavky vrátane sporenia je nepochybné, že má možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť aspoň v rozsahu 80,- € mesačne. Nestotožnil sa s námietkou týkajúcou sa pomerov matky, pretože táto si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej plní aj osobnou starostlivosťou a rozhodujúcim subjektom pri určení vyživovacej povinnosti je v tomto prípade otec, ktorý sa nepodieľa na výchove a výžive maloletej osobnou starostlivosťou, ktorý ako povinný rodič má maloleté dieťa sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie je schopné samé sa živiť, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania, pracovných skúseností, organizovať svoje pracovné aktivity a výdavky tak, aby mal reálnu možnosť plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že dočasne určené výživné súdom prvej inštancie v rozsahu 80 eur mesačne predstavuje denné výživné 2,66 eur, zodpovedá v danom prípade rozsahu nevyhnutného výživného podľa § 366 CMP.
12. Otec ďalej namietal rozsah úpravy styku s maloletou určený na každý nepárny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a navrhoval úpravu styku s maloletou každý nepárny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý párny týždeň od utorka od 16.00 hod. do piatku do 18.00 hod.. Odvolací súd konštatuje, že ingerencia súdu nariadením neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletou dcérou L. je dôvodná, nakoľko každý prípad prerušenia spolužitia rodičov maloletého dieťaťa, ktorý je spojený s vymanením maloletého z osobnej starostlivosti jedného z rodičov, je dôvodom prakticky bezodkladnej potreby upravenia rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Takáto úprava však musí mať svoje opodstatnenie (porovnaj ÚS 586/2014). Je potrebné zdôrazniť, že v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti, je prioritný záujem detí, ktorý nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného pôsobenia. Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je však otázkou právnou, nie skutkovou a pre jeho posúdenie je potrebné vychádzať z práv dieťaťa zakotvených predovšetkým v Dohovore o právach dieťaťa, kde z čl. 8 ods. 1 vyplýva, že dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahu so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom a vylúčením nezákonných zásahov.
13. Odvolací súd sa stotožnil s rozsahom a frekvenciou stretnutí, ktoré zodpovedajú účelu neodkladného opatrenia, a to najmä so zreteľom na skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a vzťahy medzi nimi sú problematické, v dôsledku čoho by otec mohol byť vylúčený z pravidelného styku s dcérou, čo by bolo v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Konštatuje, že striktná a vykonateľná úprava stretávania otca s maloletým dieťaťom eliminuje ďalšie potencionálne dohadovanie medzi rodičmi, resp. reálnu hrozbu, že konfliktné situácie medzi rodičmi by mohli ohroziť psychickú pohodu dieťaťa. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v danom prípade správne dočasne upravil rozsah styku otca s mal. L., keď prihliadol na vek maloletej, na možné voľnočasové a mimoškolské aktivity s tým, že takto dočasne upravený styk otca s maloletou zodpovedá záujmom mal. dieťaťa a zároveň rešpektuje právo otca podieľať sa na výchove dieťaťa do času, kým na základe ďalšieho podrobného dokazovania (a to aj s ohľadom na možné voľnočasové aktivity mal. L., na vôľu dieťaťa aj s ohľadom na jej vek) nebude môcť súd rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vo veci samej. Vo vzťahu k argumentácii otca je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie upravil styk neodkladným opatrením ex offo postupom podľa § 360 ods. 1 CMP, teda bez návrhu niektorého z rodičov vychádzajúc zo šetrenia pomerov v rodine mal. dieťaťa. Nie je preto zrejmé, s akou argumentáciou sa mal súd vysporiadať, keď žiadne dokazovanie nevykonával a vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností sa rodičia vyjadrili len v rámci šetrenia vykonávaného kolíznym opatrovníkom a zároveň žiadne procesné návrhy v tomto smere neprodukovali.
14. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o výživnom a úprave styku neodkladným opatrením, odvolací súd v tejto časti uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnení
sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, resp. doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.
15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).