Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/60/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci konania o spôsobilosti na právne úkony D. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Z. na ulici V. č. XXX zastúpenej JUDr. Jánom Slovinským advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom námestí č. 13 za účasti procesného zástupcu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná Ing. D. D. nar. X.X.XXXX bývajúceho vo J. Lužiankach č. XX a dôverníka D. Y. nar. X.X.XXXX bývajúceho v E. J. č. XXXX/XX na návrh D. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Z. na ulici V. č. XXX v konaní o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a ustanovení opatrovníka o odvolaní D. J. nar. XX.X.XXXX proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -159 zo dňa 10.8.2020 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom obmedzil D. J. nar. XX.X.XXXX v spôsobilosti na právne úkony tak, že táto:

- nie je spôsobilá rozhodovať o mieste svojho pobytu, o tom, s kým chce žiť, pričom je spôsobilá rozhodovať o svojich spoločenských aktivitách, o svojom zamestnaní, vzdelávaní,

- nie je spôsobilá rozhodovať vo vzťahu k psychiatrickej liečbe o potrebe sociálnej a zdravotnej starostlivosti, o jej hospitalizácii a o podávaní depotných preparátov, liekov a pod., dávať informovaný súhlas o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zmysle o zdravotnej starostlivosti, v ostatných oblastiach je spôsobilá rozhodovať o otázke liečby a zdravotnej starostlivosti,

- nie je spôsobilá vykonávať správu vlastníctva nehnuteľností alebo hnuteľných vecí a peňazí a nakladať s nimi, uzatvárať jednostranné právne úkony (napr. spisovať závet), dvojstranné príp. viacstranné právne úkony, predovšetkým uzatvárať zmluvy akéhokoľvek druhu od jednoduchých (napr. nákup v obchode) až po zložité transakcie (napr. uzatvárať kúpne, darovacie, záložné zmluvy, zmluvy o prenájme, pôžičke a úvere a ostatné zmluvy, kde je predmetom majetkové či finančné plnenie).V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Zároveň súd ustanovil D. J., nar. XX.X.XXXX za opatrovníka D. J., nar. XX.X.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná v rozsahu obmedzenia opatrovankyňu zastupovať, spravovať jej majetok a dbať pri tom na pokyny súdu a je povinná najmenej dvakrát ročne k 30.6. a k 31.12. podávať správu o opatrovancovi a o nakladaní s jeho majetkom. Ďalej súd prvej inštancie rozhodol, že Slovenská republika nemá právo na náhradu trov štátu spočívajúcich v trovách znaleckého dokazovania a že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie D. J. nar. XX.X.XXXX, a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ako aj samostatne. Uviedla, že súd prvej inštancie jej svojim postupom odňal procesné práva, ktoré jej právny poriadok priznáva, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Zároveň uviedla, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Nevysporiadal sa ani so vznesenou námietkou zaujatosti proti osobe znalca. Nesúhlasila, aby za opatrovníka jej bola ustanovená jej dcéra, ktorá o nej klame, vymýšľa si a intriguje, pričom dcéra a jej brat Ing. D., chcú len získať jej nehnuteľnosti. Namietala, že súd nezobral do úvahy výpoveď svedka ĽS.. Zdôraznila, že nemá žiadne dlhy, jej byt nie je ničím zaťažený, nie je na ňom ani vecné bremeno. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na nové konanie, resp. aby sám vo veci rozhodol.

3. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu D. J. nar. XX.X.XXXX uviedla, že v plnom rozsahu trvá na podanom návrhu. Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil z dôvodu, že psychický stav jej matky je vážny, do bytu púšťa cudzích ľudí, stravuje ich, míňa na nich peniaze, ktoré jej potom chýbajú na jej vlastné potreby. Ona jej zo svojich vlastných financií požičiava, aby mala na zaplatenie šekov. Nevidí dôvod, prečo by nemala chodiť ku nej domov, keď je jej dcéra, pomáha jej, či už v domácnosti alebo finančne a aj ona má v byte svoj spoluvlastnícky podiel po zomrelom otcovi. Nechce, aby sa matka zadlžila, prípadne, aby svoj spoluvlastnícky podiel k bytu alebo iné nehnuteľnosti prepísala na iné osoby.

4. Procesný opatrovník Ing. D. k odvolaniu svojej sestry uviedol, že nemá záujem o jej nehnuteľnosti, ide mu len o jej dobro. Myslí si, že sestra nie je schopná rozpoznať nebezpečenstvo, ako sú napríklad pôžičky, rôzne reakcie na telefonáty, objednávky. Ide o podpisovanie zmlúv s rôznymi spoločnosťami. Má strach, že jedného dňa bude treba splácať tieto pôžičky a plniť zmluvy. Jeho sestra nie je schopná rozoznať tieto nebezpečenstvá, ktorým treba čeliť. Ide mu aj o to, aby ju cudzí ľudia neobrali o majetok, ktorý vlastní. V čase rozhodnutia súdu žila s pánom A., predtým to bol pán Y.. Myslí si, že títo páni sú osoby, ktoré by ju mohli obrať o jej majetok.

5. Konania o spôsobilosti na právne úkony a konania o ustanovení opatrovníka sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „“).

6. Podľa ust. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ods. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s ust. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle ust. potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné.

10. Spôsobilosť na právne úkony predstavuje spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti a tým platne vstupovať do právnych vzťahov, uzavierať zmluvy, robiť všeobecne záväzné právne úkony, ktoré nesú určitý právny následok. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony ( ). Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí ( ). Pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Ide o opatrenie v záujme tých, ktorí nemajú možnosť ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky. Účelom súdneho rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení fyzickej osoby v spôsobilosti na právne

úkony je poskytnutie ochrany nielen samotným fyzickým osobám, ktorých sa rozhodnutie týka, ale aj ďalším fyzickým alebo právnickým osobám prichádzajúcim s nimi do styku. Je však nepochybne vážnym zásahom do osobnej aj majetkovej sféry fyzickej osoby, značným zásahom do jej osobnej slobody, a preto je potrebné v konaní, ktoré rozhodnutiu súdu predchádza, dôsledne dbať na to, aby skutočný stav veci bol zistený čo najúplnejšie, čo vyplýva z ust. a , keďže sa jedná o mimosporové konanie, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, pričom v týchto konaniach platí vyšetrovacia zásada, ktorá znamená, že súd je povinný zisťovať čo najdôslednejšie skutočný stav veci. Súd pritom určí, ktoré z navrhnutých dôkazov je potrebné vykonať a vykoná aj iné dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. V konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa uplatňuje osobitná úprava dokazovania, pokiaľ ide o dôkazné prostriedky, t.j. dôkaz výsluchom vyšetrovaného ( ) a znalecký dôkaz o duševnom stave vyšetrovaného ( ). V takomto konaní musí súd zamerať dokazovanie v prvom rade na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie týka, t.j. či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou alebo nadmerne požíva alkoholické nápoje, prípadne iné omamné prostriedky, a to v takej intenzite, ako predpokladá ustanovenie , . Ide o otázku skutkovú, pri ktorej však musí súd v zmysle ustanovenia spolupracovať so znalcom, pretože nemá odborné znalosti potrebné na zistenie uvedených skutočností, resp. môže upustiť od nariadenia znaleckého dokazovania, ak dospeje k záveru, že je postačujúci výsluch ošetrujúceho lekára (ust. ). Ak sa preukáže, že ide o osobu postihnutú kvalifikovanou duševnou poruchou musí súd následne skúmať splnenie ďalšieho predpokladu pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podľa citovaných zákonných ustanovení , , t.j. či takto postihnutá osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná obstarávať si svoje veci samostatne. Pri skúmaní tejto otázky vychádza súd z ďalších skutkových zistení vyplývajúcich nielen z posudku znalca, ale aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi. V tomto smere musí súd starostlivo skúmať vplyv duševnej poruchy na celkové konanie a správanie sa postihnutého v rodine, v spoločenskom styku s jeho okolím, s prihliadnutím k jeho osobným, rodinným, majetkovým, príjmovým a iným pomerom. Len súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností v súvislosti s duševným stavom zisteným na základe znaleckého posudku je možné dospieť k spoľahlivému záveru, či zákonné podmienky pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony určitej osoby sú dané alebo nie.

11. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria znalkyňou MUDr. L. L.. Keďže jedným z odvolacích dôvodov bolo, že MUDr. L. je zaujatá proti osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, odvolací súd sa najskôr zaoberal týmto odvolacím dôvodom. 12. Podľa na vylúčenie súdneho úradníka, iných zamestnancov súdu, znalca, prekladateľa, alebo tlmočníka sa primerane použijú ustanovenia o vylúčení sudcov. O vylúčení týchto osôb rozhoduje súd, ktorý spor prejednáva a rozhoduje.

13. Podľa , sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

14. Podľa v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

15. Podľa , námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

16. V tomto prípade právny zástupca osoby, o ktorej pozbavenie spôsobilosti na právne úkony sa koná, podal námietku zaujatosti proti znalkyni z dôvodu, že pani MN. nar. XX.X.XXXX, čiže osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, cíti zaujatosť zo strany súdnej znalkyne, ktorá sa prejavila aj v

závere znaleckého posudku. So závermi znaleckého posudku nesúhlasí a preto žiada, aby jej posúdenie vypracoval iný znalec, ktorý bude mať objektívny pohľad na vec. V opačnom prípade bude žiadať vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, nakoľko ide o vážnu vec týkajúcu sa jej osobného stavu. Odvolací súd k takto formulovanej námietke zaujatosti uvádza, že nespĺňa zákonom požadované náležitosti v zmysle ust. a , nebola podaná v zákonnej lehote podľa a smeruje len proti záverom vypracovaného znaleckého posudku, t.j. ako keby proti rozhodovacej činnosti sudcu a v takom prípade sa na vznesenú námietku zaujatosti podľa neprihliada.

17. Zo znaleckého posudku, z jeho doplnku ako aj z vyjadrenia znalkyne bolo preukázané, že pani D. J. nar. XX.X.XXXX trpí nediferencovanou schizofréniou v štádiu závažného pospsychotického defektu. Ide o chronické ochorenie. Súd prvej inštancie mal možnosť komunikovať s menovanou a aj z tejto komunikácie sa mu javilo, že z hľadiska bežného fungovania v prirodzenom prostredí nedokáže riadne fungovať. Uvedené skutočnosti potom nasvedčujú tomu, že v prípade, ak by nedošlo k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony menovanej v rozsahu, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, by mohla byť ovplyvniteľná inými osobami, ľahko zneužiteľná, sama by teda nedokázala takéto jej ovplyvňovanie vôbec zaznamenať a už vonkoncom nie sa mu účinne brániť.

18. Odvolací súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ktoré považuje za dostačujúce pre rozhodnutie vo veci samej, sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako i s jeho odôvodnením. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v predmetnej veci, a to nielen výsluchom navrhovateľky, procesného opatrovníka, ale aj samotnej osoby o obmedzenie spôsobilosti, ktorej sa jedná, ako aj nariadeným znaleckým dokazovaním, pretože v danom prípade okrem ďalších okolností išlo predovšetkým o vyriešenie odbornej otázky. Na potvrdenie záverov znaleckého posudku súd prvej inštancie vo veci vypočul znalkyňu MUDr. L., ktorá znalecký posudok vyhotovila a ktorá zotrvala na podanom znaleckom posudku a tento doplnila svojim vyjadrením na pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Aj keď posudzovaná nesúhlasila so závermi znaleckého posudku, iný posudok do konania nepredložila. Všetky dôkazy vykonané súdom prvej inštancie vrátane znaleckého dokazovania, okrem výpovede svedka X. A., ktorý bol v tom čase druhom D. J., nar. XX.X.XXXX, jednoznačne smerovali k tomu, že u posudzovanej bolo zistené, že trpí nediferencovanou schizofréniou v štádiu závažného pospsychotického defektu, pričom ide o chronické ochorenie. Nejedná sa teda o dočasný alebo prechodný stav. Vzhľadom na zistené ochorenie, spôsob života, je potrebné konštatovať, že u posudzovanej by mohla nastať situácia, kedy by mohla byť ovplyvnená inými osobami, ľahko zneužiteľná, pričom by zrejme sama nedokázala takéto ovplyvňovanie vôbec zaznamenať a brániť sa mu.

19. Posudzovaná v odvolaní namietala, že súdom ustanovený opatrovník nespĺňa zákonom stanovené predpoklady na to, aby funkciu opatrovníka vykonával. ukladá súdu povinnosť postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník fyzickým osobám, ktoré ho podľa zákona musia mať. V ust. je uvedený okruh osôb, ktoré môžu byť ustanovené za opatrovníka súdom. Opatrovníkom môže byť fyzická osoba, predovšetkým však príbuzný zastúpeného alebo iná vhodná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka a s ustanovením súhlasí. V tomto prípade navrhovateľka, ako dcéra posudzovanej osoby navrhla sama seba za opatrovateľku svojej matky. Iná osoba vhodná za opatrovníka posudzovanej v konaní navrhnutá nebola. Navrhovateľka, ako dcéra posudzovanej, spĺňa všetky zákonné predpoklady v zmysle na to, aby mohla byť ustanovená za opatrovníka odvolateľke. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že prevzatím opatrovníctva berie na seba opatrovník záväzok robiť za zastúpeného právne úkony a spravovať jeho majetok. Nad jeho činnosťou vykonáva dohľad súd ( ), pričom opatrovník musí dbať na pokyny súdu ( ).

20. Keďže súd prvej inštancie starostlivo prihliadol na všetky skutočnosti v konaní uvedené, vyporiadal sa s tvrdeniami účastníkov, správne vyhodnotil závery znaleckého dokazovania, ku ktorému vypočul i znalkyňu, ktorá vo veci vypracovala znalecký posudok, odvolací súd je toho názoru, že jeho rozhodnutie je vecne správne, dostatočne presvedčivé a preskúmateľné. Z týchto dôvodov jeho rozhodnutie podľa ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

21. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).