Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-29-2020.pdf
PDF · 84.9 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: E. H., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, dieťa otca S. J., nar. X.X.XXXX, bytom S. I. XX, T., t.č. umiestnený v ÚnVTOS a ÚnVV Leopoldov, a matky U. H., orváthovejnar. X.XX.XXXX, bytom C. P. XX, T., o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.
Otec maloletého dieťaťa sa svojím návrhom doručeným dňa 16.12.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava v časti týkajúcej sa bežného výživného pre maloletú E. tak, že počnúc dňom podania návrhu sa znižuje zo sumy 80,00 € mesačne na sumu vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne. Uviedol že rodičia žili v spoločnej domácnosti od roku 2016 do roku 2018. Otec bol vo výkone trestu odňatia slobody do 5.8.2020, po prepustení sa zamestnal a riadne si plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletej E.. Od ostatnej úpravy výživného pre maloletú došlo u otca k podstatnej zmene pomerov - t.č. je vo väzbe, kde nemá žiadny príjem, a nemôže si tak plniť vyživovaciu povinnosť. Z uvedeného dôvodu žiada otec o zníženie výživného zo sumy 80,00 € mesačne na sumu vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne .
2.
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil lustráciu zo systému sociálnej poisťovne oboch rodičov, oznámenie sociálnej poisťovne o skutočnosti že ani jeden z rodičov nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, vyjadrenie ÚPSVaR zo dňa 7.1.2021 (žiadajú návrh zamietnuť, nakoľko nie je v záujme maloletého dieťaťa), oznámenie ÚPSVaR o skutočnosti že matka ani otec nie sú t.č. vedení v evidencii nezamestnaných, matka je poberateľkou prídavkov na deti vo výške 24,95 € mesačne, ani jeden z rodičov nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo inej štátnej sociálnej dávky, správu ÚnVTOS a ÚnVV Leopoldov o otcovi zo dňa 11.1.2021 (otec nie je pracovne zaradený), potvrdenie sociálnej poisťovne o dávkach vyplatených matke za obdobie 03/2020 až 06/2020 a 12/2020, potvrdenie zamestnávateľa matky z ktorého súd zisťuje jej priemerný mesačný príjem za rok 2020 vo výške 573,40 €, a spisy Okresného súdu Trnava sp.zn. 20P/228/2011 a 20P/99/2010.
3.
Otec sa na pojednávanie konané dňa 1.2.2021 nedostavil napriek riadne a včas doručenému predvolaniu, ktorého prevzatie bolo potvrdené na doručenke dňa 8.1.2021; svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd, keďže sa riadne predvolaný účastník nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, konal v neprítomnosti tohto účastníka; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené a vykonané dôkazy. Matka na pojednávaní konanom dňa 1.2.2021 uviedla že nesúhlasí so znížením výživného, chce aby ostalo v takej výške v akej je určené doposiaľ, a to 80,00 € mesačne (otec aj tak uvedené výživné dlhodobo neplatí). Matka je zamestnaná s príjmom okolo 900,00 € mesačne (minulý rok bol tento príjem z dôvodu pandemickej PN nižší), býva v nájomnom byte v Trnave, za nájomné a spotrebu energií platí 380,00 € mesačne; na seba ani na chod domácnosti matka žiadne zvýšené výdavky nemá. Maloletá chodí na 2. stupeň základnej školy v mieste bydliska, je zdravá, žiadne zvýšené výdavky na ňu nie sú. Matka uviedla, že keď sa otec v auguste 2020 vrátil z predchádzajúceho trestu odňatia slobody, bol zamestnaný s príjmom približne 700,00 € mesačne - vtedy nakúpil maloletej veci do školy, výživné však nezaplatil; následne v novembri 2020 bol otec vzatý do väzby (z dôvodu že matku napadol a zbil, vyhrážal sa jej, preto na neho podala trestné oznámenie), odvtedy je vo väzbe, výživné neplatí žiadne. Zástupkyňa procesného opatrovníka na pojednávaní konanom dňa 1.2.2021 uviedla že odporúčajú návrh otca v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko zníženie výživného nie je prospech maloletého dieťaťa.
4.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, vypočul si stanovisko zástupkyne procesného opatrovníka ustanoveného maloletému dieťaťu, oboznámením sa s návrhom a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, oboznámením sa s pripojenými spismi Okresného súdu Trnava sp.zn. 20P/228/2011, a 20P/99/2010, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Maloletá E. má 12 rokov, navštevuje druhý stupeň základnej školy v mieste bydliska, z tohto dôvodu nie sú na ňu žiadne zvýšené výdavky, je zdravá, jej potreby sú primerané veku a záujmom, výdavky na ňu nie sú zvýšené. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. 20P/228/2011-10 zo dňa 26.9.2011 bolo otcovi určené výživné vo výške 80,00 € mesačne (a upravený styk otca s maloletou), pričom súd pri určovaní výšky výživného u otca vychádzal zo „sporadického“ príjmu (keď chodil ako murár na brigády), inú vyživovaciu povinnosť nemal, zvýšené výdavky neboli zistené, u matky vychádzal súd z príjmu vo výške 212,00 € mesačne (rodičovský príspevok a rodinné prídavky), inú vyživovaciu povinnosť nemala, zvýšené výdavky neboli zistené; výdavky na maloleté dieťa boli obvyklé, nezvýšené - maloletá navštevovala prvý stupeň základnej školy; výdavky na jej výživu a výchovu boli primerané, nezvýšené. Výživné od roku 2011 (t.j. po dobu 10 rokov) nebolo menené. Otec od augusta 2020 (keď sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody) do jeho vzatia do väzby (16.11.2020) bol zamestnaný s príjmom cca. 700,00 € mesačne - t.č. je umiestnený vo väzbe v ÚnVV Leopoldov (z dôvodu že matku napadol a zbil, vyhrážal sa jej, bolo na neho podané trestné oznámenie), žiadne príjmy nemá. Vyživovacia povinnosť mu v dobe od ostatného určenia výživného nepribudla. Matka je zamestnaná s príjmom okolo 900,00 € mesačne (v roku 2020 bol príjem z dôvodu pandemickej PN nižší), poberá prídavky na dieťa vo výške 24,95 € mesačne; býva v nájomnom byte v Trnave, za nájomné a spotrebu energií platí 380,00 € mesačne; na seba ani na chod domácnosti matka žiadne zvýšené výdavky nemá. Vyživovacia povinnosť jej v dobe od ostatného určenia výživného nepribudla.
5.
Podľa § 36, ods. 1, prvá a druhá veta Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62, ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62, ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62, ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62, ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65, ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75, ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76, ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78, ods. 1 Zákona o rodine možno dohody a súdne rozhodnutia o výživnom zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
6.
Výživným sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa tak slúži nielen k uspokojovaniu jeho výživy v užšom slova zmysle, ale aj k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bielizeň, hračky a pod.), a aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa, jeho vzdelávania, ako aj pre udržiavanie jeho zdravotného stavu, resp. liečenie jeho nepriaznivého zdravotného stavu, uspokojovanie jeho kultúrnych a sociálnych potrieb. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé od jeho veku, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, formy vzdelávania, záujmov a pod. Pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadňuje aj to, ktorý z rodičov sa o dieťa stará osobne, pretože takúto starostlivosť je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Práca a osobná starostlivosť jedného z rodičov poskytovaná dieťaťu tak môže vyvážiť platby druhého rodiča. Zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom alebo dohodou rodičov musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v okolnostiach rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažného charakteru, teda o zmenu ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, a hlavne musí ísť o zmenu vyvolanú objektívnou príčinou. Pri rozhodovaní o zmene musí súd posudzovať všetky zmeny pomerov účastníkov ku ktorým došlo od poslednej úpravy komplexne. Princíp potencionality príjmov je inštitútom ktorý výrazne ochraňuje záujmy oprávneného, pričom prvoradým záujmom je, aby v rámci majetkových vzťahov boli uspokojené potreby maloletého dieťaťa - zákon teda umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného ktoré sú reálne dané, ale aj tie ktoré by za určitých podmienok mohli existovať (t.j. prednosť pred princípom fakticity). V tejto súvislosti zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu - úplne zrejme sa pritom jedná o zmenu na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem (alebo nedosahuje žiaden príjem), a to bez závažných dôvodov, ktoré by ho mali k tomu viesť. Následkom princípy potencionality je potom skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z príjmu pred zmenou, t.j. z potencionálneho príjmu.
7.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že síce prišlo k zmene pomerov na strane otca maloletej, ktorého príjem sa znížil zo sumy cca. 700,00 € (ktorý dosahoval v období august až október 2020), ale súd vzal do úvahy tú závažnú skutočnosť, že totiž otec bol v novembri 2020 vzatý do väzby (v dôsledku podozrenia zo spáchania trestného činu voči matke), kde nie je pracovne zaradený a logicky nedosahuje žiaden príjem - túto situáciu súd vyhodnotil ako „vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu“ (§ 75, ods. 1, druhá veta Zákona o rodine), teda otec
z vlastnej viny a zo subjektívnych dôvodov nedosahuje žiaden príjem (sám si zapríčinil stratu možnosti dosahovať príjem ktorý by mu postačoval na platenie výživného pre maloleté dieťa). Takého konanie otca nemôže ísť na vrub maloletého dieťaťa, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť. Zhora uvedenú zmenu v príjmových a majetkových pomeroch otca súd teda nepovažoval -hlavne z dôvodov jej vzniku- za takú, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného na maloleté dieťa, preto návrh na jeho zníženie zamietol. U otca nepribudla ani žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť. Naviac súd prihliadol i na skutočnosť, že výživné bolo naposledy určené v roku 2011 (t.j. pred desiatimi rokmi), a počas tejto doby neprišlo k jeho úprave aj napriek nepopierateľného faktu, že za tento čas oprávnené potreby maloletej vzrástli, a to v súvislosti s jej vzdelávaním (nastúpila na druhý stupeň základnej školy), ale tiež v súvislosti s rastom cien a spotrebou na stravu, oblečenie, záujmy, zdravotnú starostlivosť, a v neposlednom rade aj v súvislosti s jej telesným vývinom - aj z tohto dôvodu nemohol súd výživné znížiť. Na záver súd už len pripomína a konštatuje, že akékoľvek zníženie výživného bezpochyby nie je v prospech maloletého dieťaťa. O nepriznaní trov žiadnemu z účastníkov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.