Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/2/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka N.. I. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, X., zastúpená Advokátskou kanceláriou BUZINGER & PARTNERS s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 15, Bratislava a otec Y.. Y. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, X., zastúpený Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 13, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, so sídlom Hanulova 9/A, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a na zmenu kolízneho opatrovníka a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.11.2020, č.k. -551, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I. m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu pre maloletú Q. X., nar. XX.XX.XXXX, sumou 150 eur mesačne, vždy do 15- teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom 27.11.2020. Vo zvyšku sa návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. Odvolanie matky podané proti výroku II. uznesenia, v ktorom súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zmenu kolízneho opatrovníka, sa o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu pre maloletú Q. X., nar. XX.XX.XXXX sumou 150 eur mesačne, vždy do 15- teho dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom 27.11.2020 (výrok I.). Vo výroku II. zamietol návrh matky na zmenu kolízneho opatrovníka .

2. Výrok o nariadení neodkladného opatrenia právne odôvodnil , , (ďalej „ “), , (ďalej „ “) a vecne tým, že otec návrhom doručeným na Okresný súd Bratislava IV, dňa 12.07.2019, žiada o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Q. X., nar. XX.XX.XXXX, v ktorom konaní súd uznesením zo dňa 04.09.2019, č.k. -17 ustanovil maloletému dieťaťu na jeho zastupovanie v konaní kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava. V priebehu konania o veci samej sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti otcovi platiť na maloletú výživné vo výške 600 eur mesačne dôvodiac tým, že podľa spísanej dohody rodičov z októbra 2017 má otec na maloletú Q. platiť výživné v sume 600 eur mesačne, ktoré otec uhrádzal do februára 2019, od marca 2019 v rozpore s uvedenou dohodou začal uhrádzať výživné na maloletú len v sume 300 eur mesačne a od apríla 2020 len v sume 100 eur mesačne, a to i napriek tomu, že v návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu z 21. 06. 2019 sám ako primeranú výšku výživného na dieťa navrhuje sumu 300 eur mesačne. Keďže otec si dlhodobo riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť

voči maloletej ani voči matke ako manželke (v prípade výživného na manželku povinný nerešpektuje ani právoplatné a vykonateľné uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. , z 27. 04. 2020), matka na Okresnej prokuratúre Bratislava IV, podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy. Otec má možnosti a schopnosti plniť vyživovaciu povinnosť v požadovanej výške, keď napr. v roku 2016 kúpil byt na T. XX v centre X., v roku 2018 ďalšie dva byty (na B. U. X vo Z. a na W.. G. XX v X.), ktoré zrekonštruoval a zariadil, tieto kúpil formálne na svoju advokátsku kanceláriu, hoci ich pri výkone advokátskej činnosti vôbec nevyužíval (advokáciu vykonával sám bez zamestnancov, obvykle v meste Zvolen). Počas manželstva si zaobstaral pre seba tiež dve motorky Kawasaki a automobil Volvo. Kúpu nehnuteľného majetku otec matke zatajil a priznal ho, keď ju požiadal o ich výluku z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aby ich mohol previesť výhradne na seba ako fyzickú osobu. Na vyňatie majetku z bezpodielového spoluvlastníctva matka pristúpila výlučne na základe tvrdenia otca, že tým ušetrí a bude môcť prispievať na výživné a domácnosť výrazne vyššou sumou - konkrétne sumou 1500 eur mesačne. Podľa informácií dostupných na katastrálnom portáli všetky uvedené byty v nedávnom čase otec predal, podľa verejne dostupných informácií zverejnených na webovej stránke finstat.sk, spoločnosť Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Brada, s. r. o., sa v roku 2019 dostala do zisku z - 1 871 eur na 20 007 eur, tržby jej narástli o 143 % na 75 827 eur. Otec v čase, keď sa mu výrazne zvýšil príjem z podnikateľskej činnosti, a keď sa zároveň výrazným spôsobom zvýšili výdavky matky na maloletú Q., zlomyseľne a až drasticky znížil úhrady výživného na svoje maloleté dieťa, čím ohrozuje rozvoj, zdravý vývin a uspokojovanie základných životných potrieb maloletej Q.. Maloletá sa nachádza vo veku krátko pred nástupom na povinnú školskú dochádzku, kedy je nevyhnutné, aby bolo dieťa na vstup do tejto významnej etapy svojho života primerane a dostatočne pripravené po stránke vzdelávacej i materiálnej, s čím sú spojené zreteľne zvýšené výdavky už v tomto predškolskom období a ktoré vo vysokej miere stúpnu s potrebou zaobstarania školského vybavenia a pomôcok, ktoré matka objektívne sama nedokáže zo svojho príjmu plne pokryť. Matka v návrhu ďalej poukázala na finančnú a sociálnu neistotu v súčasnom krízovom období, na to, že rodičom vznikajú ďalšie neočakávané výdavky v súvislosti s uzatvorením materských škôl v dôsledku karanténnej situácie a vzhľadom na odôvodnené potreby maloletej, ale tiež schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca navrhla, aby ho súd zaviazal neodkladným opatrením platiť výživné na maloletú v sume 600 eur mesačne.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej konštatoval, že Okresná prokuratúra v podaní doručenom dňa 09.11.2020 uviedla, že z obsahu podaného návrhu vyplýva, že nie sú žiadne objektívne skutočnosti svedčiace o znížení majetkových pomerov otca, ktoré by odôvodňovali zníženie poskytovanej sumy výživného na maloletú, ktorú otec v minulosti dobrovoľne plnil, návrh na vydanie neodkladného opatrenia považovala za dôvodný s tým, že výšku priznaného výživného ponechávajú na úvahe súdu, keďže suma výživného požadovaná matkou prevyšuje nevyhnutný rozsah výživného, ktoré súd môže neodkladným opatrením priznať. Otec k návrhu matky uviedol, že si riadne plní vyživovaciu povinnosť k maloletej, k žiadnej dohode o výživnom medzi rodičmi nedošlo, výživné platí nielen na maloletú Q., ale podľa neodkladného opatrenia aj na samotnú matku, hoci matka počnúc vykonateľnosťou neodkladného opatrenia pracuje a dosahuje riadny príjem. Z predložených správ zasielaných matkou do spisu vyplýva iba to, že bol vždy ochotný platiť výživné vo výške zodpovedajúcej jeho možnostiam, svoje vyjadrenia neprezentoval a nevnímal tak, že sa zaväzuje na platenie istej čiastky opakovane v budúcnosti, a to bez ohľadu na to, či a ako sa mu zmenia príjmy, resp. bez ohľadu na to, ako sa mu zmenia majetkové pomery a životná situácia a životná úroveň. Matka preukazuje svoje nároky správami z októbra 2017, od ktorého času sa situácia na strane otca výrazne zmenila, a to poklesom životnej úrovne z dôvodu odlúčenia manželov, pandémiou a celkovým poklesom životnej úrovne z dôvodov prijatých protipandemických opatrení. Nesúhlasil s tvrdením matky ohľadne zvýšených nákladov na potreby maloletej dcéry, nakoľko všetky kultúrne akcie sú pozastavené a znemožnené, tvrdenia matky ohľadne nehnuteľností nie sú pravdivé - tak, ako matka vlastní dvojizbový byt o rozlohe 62,16 m2 v Bratislave v Dúbravke prefinancovaný hypotékou, tak otec vlastní jednoizbový byt vo Zvolene, o rozlohe 38,66 m2, prefinancovaný viacerými spotrebnými úvermi. Byty, ktoré vlastnila advokátska kancelária v priebehu roku 2019 predal a nakoľko boli financované úvermi, ich čistá hodnota nebola vysoká. Podľa verejne dostupných zdrojov je jeho spoločnosť zadlžená v roku 2019 na 92,69 %. Základ dane jeho advokátskej kancelárie za rok 2019, t.j. zdaniteľný príjem je 19 804 eur, zaplatená daň je 4 159,02 eur, zdanený ročný príjem je 15 645,84 eur, čo predstavuje v prepočte na mesiac 1 303,82 eur. Z uvedeného platí iba výživné v sume 230 eur (z toho 100 eur na dieťa a 130 eur na matku). Matka neakceptuje nutnosť uhrádzať náklady spoločnosti, t.j. vyplácať mzdy, uhrádzať poistenie advokáta, bežné kancelárske potreby, cestovné náklady a pod. a jej pohľad na životnú úroveň otca

je absolútne nerealistický. Motorku kupoval za 95 000 CZK (v prepočte 3 467,03 eur) ako ojazdený model, rok uvedenia do prevádzky je v priloženej kúpnej zmluve uvedený ako 1998. Matka dosahuje preukázateľne v roku 2019 priemerný mesačný čistý príjem vo výške 939,83 eur, k tomu jej otec uhrádza výživné na dieťa vo výške 100 eur a priznané výživné na manželku 130 eur, matka poberá prídavky na dieťa vo výške 25 eur, jej čistý príjem je spolu s výživným uhrádzaným otcom maloletej celkom cca 1 194,83 eur. Otec uviedol, že nie je v jeho možnostiach doplatiť ani len tzv. zmeškané výživné, na ktoré ho súd takýmto spôsobom zaviazal (keďže od určenia začiatku povinnosti platiť výživné do doručenia uznesenia krajského súdu vznikol na výživnom dlh), čo matka využíva na kriminalizáciu otca. Matka sa sama svojvoľne rozhodla, že maloletú Q. nedá do predškolského zariadenia a ostala doma ako osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov. Otec uviedol, že keďže si vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní (čo matka nepopiera), žiada návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

4. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadrením otca, nimi predloženými listinnými dôkazmi ako aj vyjadrením Okresnej prokuratúry Bratislava IV súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej veci je potrebné bezodkladne zasiahnuť do pomerov účastníkov konania prostredníctvom neodkladného opatrenia. Nakoľko otec v priebehu konania postupne a v podstatnej výške znižuje životnú úroveň maloletej, pričom z predložených dokladov jasne vyplýva, že je schopný plniť výživné aj vo vyššej sume ako 100 eur, vyhovel návrhu matky a nariadil neodkladné opatrenie v časti platenia výživného tak, aby pokrývalo mesačné náklady maloletej aspoň v nevyhnutnej miere. Uviedol, že je na zvážení otca, či v prípade ak dôjde k určeniu výživného na maloletú vo veci samej, je pre neho prijateľnejšie doplácať zameškané výživné alebo bude prispievať na výživu maloletej v priebehu konania vo výške, ktorú je schopný reálne plniť vzhľadom na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery.

5. Návrh matky, ktorá v podaní doručenom súdu dňa 14.09.2020 navrhla zmenu kolízneho opatrovníka (nakoľko Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny si dlhodobo neplní svoje zákonné povinnosti) a za opatrovníka navrhla ustanoviť Y. L., starého otca maloletej, ktorý s ustanovením do tejto funkcie súhlasil, súd prvej inštancie zamietol z dôvodu možnej kolízie záujmov rodinného príslušníka jedného z rodičov s maloletým dieťaťom. Uviedol, že maloletému dieťaťu je v konaní ustanovený kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorý je vo vzťahu k rodičom v neutrálnom pomere a je na toto zastupovanie preto vhodnejší.

6. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote matka maloletej namietajúc, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , , ).Matka poukázala na to, že s otcom sa dohodli na výške výživného 600 eur mesačne, ktorú tento na maloletú do februára 2019 uhrádzal, následne ho znížil na sumu 300 eur mesačne (od marca 2019) a 100 eur mesačne (od apríla 2020). V konaní trvajúcom viac ako 17 mesiacov predložila množstvo listinných dôkazov preukazujúcich oprávnené potreby maloletej a tiež príjmy, výdavky a majetkové pomery oboch rodičov. Skutočnosť, že otec neuhrádza výživné na maloletú v dostatočnej výške, nasvedčuje aj stanovisko Okresnej prokuratúry Bratislava IV a táto vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Maloletá sa nachádza pred nástupom na povinnú školskú dochádzku, na ktorý nástup je potrebné ju dostatočne zabezpečiť po materiálnej a vzdelávacej stránke. S poukazom na extrémne zníženie výživného zo strany otca sa matka s dcérou dostali do stavu hmotnej núdze, čoho dôsledkom bola nútená predať byt. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že práve suma 150 eur predstavuje nevyhnutnú mieru postačujúcu na uspokojovanie základných potrieb dieťaťa, keď na druhej strane si sám súd uvedomuje skutočnosť, že otec v priebehu konania postupne znižuje životnú úroveň maloletej, hoci je schopný plniť výživné vo vyššej sume ako je 100 eur. Pokiaľ má súd k dispozícii hodnoverné listinné dôkazy umožňujúce priznať výživné, ust. C.m.p. nemožno interpretovať tak, že súdu neumožňuje neodkladným opatrením platiť výživné vo vyššej než „ nevyhnutej miere „.

7. K zamietnutiu návrhu na zmenu kolízneho opatrovníka, matka poukazujúc na C.m.p. a uviedla, že pri akomkoľvek rozhodovaní súdu či iného orgánu verenej moci, ktoré sa týka práv alebo právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, je príslušný orgán povinný primárne zohľadňovať záujem maloletého dieťaťa, čo platí aj pri ustanovení kolízneho opatrovníka podľa C.m.p., ktoré favorizuje osobu blízku maloletému dieťaťu. Keďže maloletá nemá plnoletého

súrodenca, do okruhu jej blízkych osôb patria fakticky len starí rodičia (okrem rodičov, ktorí nemôžu byť kolíznym opatrovníkom). Námietka súdu o možnej kolízii záujmov rodinného príslušníka jedného z rodičov s maloletým dieťaťom neobstojí, pretože v zásade vo všetkých konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, sú určitým spôsobom narušené vzťahy v rodine a v podstate každá blízka osoba navrhnutá za kolízneho opatrovníka, je súčasne aj blízkou osobou aj niektorého z účastníkov konania. Súd prvej inštancie svojim postupom vylúčil aplikáciu prvej a nosnej vety § 117 C.m.p. a vytvoril domnienku o existencii možného konfliktu záujmov medzi maloletým dieťaťom a jeho starým rodičom len na základe ich príbuzenského vzťahu, hoci mu na to právny poriadok nedáva žiadnu právomoc. Na základe uvedeného odvolateľka navrhla, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o návrhu na zmenu kolízneho opatrovníka v celom rozsahu vyhovel.

8. Otec, kolízny opatrovník a ani Okresná prokuratúra Bratislava IV. sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k nasledujúcim záverom.

10. Podľa C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

13. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa prvá veta , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Ako prvoradé zdôrazňuje, že pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia sa vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí súd skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ust. a nasl. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( C.m.p.) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov. Súd musí zabrániť zneužitiu tohto svojim významom osobitného procesného inštitútu presadzovaním osobných zámerov rodičov, riešením ich vzťahových problémov a dosiahnutím výhodnejšieho postavenia jedného z rodičov v meritórnom konaní.

17. Pokiaľ ide o určenie výživného neodkladným opatrením podľa § 366 C.m.p., takúto povinnosť je možné uložiť rodičovi, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní v primeranom rozsahu, alebo ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená; povinnosť platiť výživné je možné nariadiť len v nevyhnutnej miere tak, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon o rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Pri určení výživného v nevyhnutnej miere sa rozsah výživného v neodkladnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Súčasťou toho, že výživné sa určuje len v nevyhnutnej miere je aj to, že

počiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň vydania rozhodnutia o neodkladnom opatrení, čo v danej veci správne pri rozhodovaní zohľadnil súd prvej inštancie.

18. Vychádzajúc z osvedčených skutkových okolností prejednávaného prípadu vyplývajúceho z obsahu spisu sa odvolací súd zhoduje so súdom prvej inštancie v tom, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, smerujúceho k uloženiu povinnosti otcovi maloletej platiť na výživu dieťaťa výživné v nevyhnutnej miere (§ 366 C.m.p.), keď sumu 100 eur mesačne, ktorou otec v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prispieval na výživu dieťaťa, nie je možné považovať za plnenie pokrývajúce základné potreby maloletého dieťaťa vo veku 6 a pol roka, a to i pri zohľadnení plnenia zo strany matky prináležiaceho maloletej, ktorá jej časť kompenzuje osobnou starostlivosťou o maloletú.

19. Pokiaľ ide o výšku výživného v nevyhnutnej miere určenú neodkladným opatrením nariadeným podľa C.m.p., poukazuje na závery uvedené v predchádzajúcich odsekoch tohto rozhodnutia a vo vzťahu k odvolacím dôvodom matky uvádzaným v odvolaní (, , , , t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) naviac zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa (s poukazom na osobitné krátke zákonné lehoty na rozhodnutie) spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a nemusí byť dodržaný ani formálny postup stanovený na dokazovanie ( dôkazné bremeno na osvedčenie skutočností o potrebe okamžitej úpravy pomerov i v konaniach nesporových zaťažuje v prvom rade jeho navrhovateľa). Vychádzajúc z osvedčených okolností vyplývajúcich z obsahu spisu zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že charakteru výživného v nevyhnutnej miere ( C.m.p.) v danom prípade zodpovedá suma 150 eur mesačne, pokrývajúca základné a najnevyhnutnejšie potreby dieťaťa, pri zohľadnení plnenia zo strany matky, ktorá ho čiastočne nahrádza osobnou starostlivosťou o maloletú a štátom poskytovanej dávky rodinného prídavku.

20. K námietkam matky, že z rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že práve suma 150 eur predstavuje nevyhnutnú mieru postačujúcu na uspokojovanie základných potrieb dieťaťa (keď na druhej strane si sám súd uvedomuje skutočnosť, že otec v priebehu konania postupne znižuje životnú úroveň maloletej, hoci je schopný plniť výživné vo vyššej sume ako je 100 eur) odvolací súd udáva, že odôvodnenie prijatého výroku I. rozhodnutia zodpovedá náležitostiam predpísaným v ust. K prijatej úvahe o tom, že suma 150 eur mesačne pokrýva mesačné nálady maloletej aspoň v nevyhnutnom rozsahu dopĺňa, že výšku výživného v nevyhnutnej miere môže súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia posudzovať len podľa osvedčených okolností konkrétnej prejednávanej veci so súčasným zohľadnením aj výšky minimálneho výživného prináležiaceho maloletému dieťaťu podľa Zákona o rodine. V danom konaní (ktorého predmetom vo veci samej je úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletej), preto mohol súd prvej inštancie (a aj odvolací súd) vychádzať len z osvedčených okolností z ktorých vyplýva, že otec maloletej v minulosti na výživu dieťaťa dobrovoľne prispieval sumou v podstatne vyššej výške (od októbra 2017 vo výške 600 eur, od marca 2019 vo výške 300 eur), ktorú od apríla 2020 znížil na sumu 100 eur, z listinných dôkazov, ktorými obaja rodičia prezentovali svoje majetkové a zárobkové pomery (ktoré vzájomne sporujú) a z výšky nákladov dieťaťa prezentovaných matkou v konaní o veci samej (ktorú v konaní o veci samej otec opakovane namieta).

21. Odvolací súd sa nestotožňuje sa argumentáciou matky o tom, že pokiaľ má súd k dispozícii hodnoverné listinné dôkazy umožňujúce priznať výživné, ustanovenie § 366 C.m.p. nemožno interpretovať tak, že súdu neumožňuje neodkladným opatrením platiť výživné vo vyššej než „nevyhnutej miere„. Túto argumentáciu považuje za nesprávnu, keďže výživné v nevyhnutnej miere podľa § 366 C.m.p. pokrýva len najzákladnejšie potreby maloletého dieťaťa do času, kým konajúci súd nerozhodne v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej na čas do rozvodu o výške vyživovacej povinnosti otca a najmä, nezodpovedá príslušným ustanoveniam Zákona o rodine upravujúcich túto problematiku, najmä § 62, § 75 ods.1 Zákona o rodine, t.j. schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinnej osoby a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.

22. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje vecnú a právnu správnosť výroku I., v ktorom súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu pre maloletú Q. X., nar. XX.XX.XXXX, sumou 150 eur mesačne, vždy do 15- teho dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom 27.11.2020. Len v záujme formálnej správnosti rozhodnutia v tejto časti tento výrok podľa C.m.p., zmenil tak, že sa v ňom zároveň vysporiadal so zvyškom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 27.10.2020, v ktorom matka žiadala, počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia, uložiť otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej Q. X. sumou 600 eur mesačne. Poznamenáva, že aj keď konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti, vrátane rozhodovania o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa maloletého dieťaťa je konaním, ktoré možno začať bez návrhu (čl.5, veta prvá, C.m.p.), v ktorom nie je súd viazaný návrhom a môže v ňom prekročiť návrh účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú ( C.m.p.), v prípade podania návrhu účastníka konania a rozhodovania o ňom, je nutné a formálne správne, v prípade, ak súd plne nevyhovel návrhu, rozhodnúť aj o zvyšku návrhu (v tomto prípade matky) nad prisudzujúci výrok rozhodnutia .

23. Podľa C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

25. Podľa , odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

26. Podľa § 59 ods.1 C.m.p., odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f/.

27. Podľa § 60 C.m.p., odvolanie nie je prípustné, ak proti uzneseniu nemožno podať sťažnosť.

28. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

29. Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania matky podaného proti výroku II. uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zmenu kolízneho opatrovníka zisťoval, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že odvolanie podané proti uzneseniu vo svojej podstate prípustné nie je a pripúšťa sa len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vypočítané v ust. pri splnení podmienky, že takéto uznesenie bolo vydané sudcom. V civilnom mimosporovom konaní ust. a C.m.p. modifikuje prípustný predmet rozšírením okruhu rozhodnutí, proti ktorým je odvolanie prípustné a možnú konkurenciu opravného prostriedku ( odvolania) a prostriedku procesnej nápravy (sťažnosti). Vychádzajúc z uvedenej koncepcie prípustnosti odvolania voči taxatívne uvedeným uzneseniam súdu prvej inštancie, za situácie, ak v napadnutom uznesení súd prvej inštancie nerozhodol o veci samej ( C.m.p.) a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu matky na zmenu kolízneho opatrovníka nie je podľa ust. C.m.p. možné podať sťažnosť ( keďže nebolo vydané súdnym úradníkom ) odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol návrh matky zmenu kolízneho opatrovníka (výrok II.) považuje za také rozhodnutie, proti ktorému procesný predpis odvolanie nepripúšťa. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nesprávne poučil účastníkov konania o možnosti podať odvolanie proti celému uzneseniu (t.j. proti jeho obom výrokom),

keďže ani mylné poučenie súdu o tom, že odvolanie je prípustné, nezakladá právo na jeho uplatnenie (Z IV str. 768).

30. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie matky podané proti výroku II. napadnutého uznesenia podľa C.m.p., odmietol ako neprípustné bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou uznesenia v tejto časti.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým konanie končí ( C.m.p., ).

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( C.m.p., ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).