Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Ek/1961/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. C. XX/X, XXX XX D., o vymoženie 1968,01 EUR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michala Dlhopolcová, so sídlom exekútorského úradu Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 355 028, pod sp. zn. 404EX 708/21, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 28.05.2021 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky vo výške 1968,01 EUR priznanej na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov – výkaz nedoplatkov č. 1801200331 zo dňa 11.03.2018, výkaz nedoplatkov č. 1806057831 zo dňa 09.06.2018, výkaz nedoplatkov č. 1846433131 zo dňa 07.10.2018, výkaz nedoplatkov č. 1947951431 zo dňa 06.10.2019 a výkaz nedoplatkov č. 2025453237 zo dňa 21.10.2020.

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. dňa 28.06.2021 súdneho exekútora JUDr. Michala Dlhopolcová (Birková), so sídlom exekútorského úradu Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 355 028 (ďalej len ,,súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. 404EX 708/21. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 28.06.2021 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 404EX 708/21 zo dňa 09.07.2021 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 12.07.2021.

3. V priebehu konania doručil povinný súdnemu exekútorovi podanie označené ako „Žaloba o zastavenie exekúcie č. 404EX 708/21“ zo dňa 23.10.2023, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 25.10.2023, z obsahu ktorého má súd za preukázané, že ide o návrh na zastavenie exekúcie.

4. Následne na to doručil oprávnený súdnemu exekútorovi podanie označené ako ,,Návrh na zastavenie exekúcie v časti“ zo dňa 13.11.2023, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 13.11.2023, v ktorom oprávnený žiadal zastaviť exekúciu v časti sumy 419,51 EUR z dôvodu dodatočne a oneskorene predložených dôkazov od povinného. Oprávnený v predmetnom návrhu uviedol, že konanie žiada zastaviť v časti s podmienkou úhrady trov exekúcie povinným na základe podaného návrhu na vykonanie exekúcie č. 8421007833 zo dňa 14.05.2021. Zároveň oprávnený uviedol, že eviduje v konaní na základe návrhu na vykonanie exekúcie zostatok pohľadávky v sume 1548,50 EUR.

5. Dňa 13.11.2023 predložil súdny exekútor súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie ako aj návrh oprávneného na zastavenie exekúcie.

6. Súdny exekútor sa okrem priebehu doručovania písomností k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.

7. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že týmto podáva žalobu o zastavenie exekúcie podľa vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie v prospech oprávneného/dodávateľa pretože sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s a unijným právom, pretože mu boli odňaté ústavné práva v právnej veci nekorektného oprávneného/dodávateľa. Povinný na základe toho žiada zastaviť predmetnú exekúciu a vyhlásiť ju za neprípustnú. Ďalej uviedol, že podáva jednoznačný odpor a námietky voči vykonaniu exekúcie, spornú pohľadávku neuznáva čo do dôvodu aj výšky. Exekúcia je vedená na základe nespôsobilého exekučného titulu, zároveň z dôvodu opatrnosti povinný podal aj námietku premlčania.

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

12. Podľa o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,í“), v prípade nesplnenia povinností podľa alebo oznamovacích povinností podľa , a právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného a úroku z omeškania sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa dodatočného splnenia si oznamovacej povinnosti, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného.

13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.

14. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.

15. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

16. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať.

17. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v zmysle ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, a takto podaný návrh nemá odkladný účinok. Povinný v ňom môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, tzn. po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. V každom novom návrhu na zastavenie exekúcie však povinný môže uviesť iba tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými dôkazmi. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie.

14. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. Keďže povinný súdu nepredložil relevantné dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, má súd za preukázané, že povinný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností.

15. Súd preskúmaním spisového materiálu mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

16. Súd zároveň k návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie v časti sumy vo výške 419,51 EUR uvádza, že na túto sumu je povinný prihliadnuť súdny exekútor, nakoľko zastavenie exekúcie v časti vyššie uvedenej sumy navrhol oprávnený. Uskutočnenie platieb počas exekúcie sa preukazuje priamo poverenému súdnemu exekútorovi, ktorý je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V tejto súvislosti súd uvádza, že túto platbu mal zohľadniť súdny exekútor, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie, pričom exekučný súd osobitné

rozhodnutie o zastavení exekúcie v tejto časti nevydáva. Skutočnosť, či aktuálna výška vymáhaného nároku zohľadňuje čiastočné plnenie, je preukázateľná najmä z evidencie vedenej súdnym exekútorom, prípadne z potvrdenia súdneho exekútora o splnení dlhu, ktoré je exekútor na požiadanie povinného povinný vystaviť (§ 29 ods. 11 Exekučného poriadku). Iba v prípade, že by zo strany exekútora, resp. oprávneného, nebola určitá platba uznaná na plnenie vymáhanej pohľadávky a hrozilo by jej duplicitné vymáhanie, môže sa povinný na exekučnom súde domáhať čiastočného zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

17. K námietke povinného o premlčaní nároku priznaného exekučnými titulmi súd nemôže konštatovať iné ako to, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Povinným namietané premlčanie nároku je pre exekučné konanie právne irelevantné a exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Skutočnosti uvedené povinným v návrhu na zastavenie si mal povinný namietať v základom konaní, v danom prípade mal právo podať námietky proti výkazu nedoplatkov v lehote 15 dní odo dňa doručenia výkazov, tak ako je uvedené v poučení každého exekučného titulu.

18. V tomto bode považuje súd za potrebné dať do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (NS SR sp. zn. ).

18. Exekučnými titulmi v posudzovanej veci sú - výkaz nedoplatkov č. 1801200331 zo dňa 11.03.2018, výkaz nedoplatkov č. 1806057831 zo dňa 09.06.2018, výkaz nedoplatkov č. 1846433131 zo dňa 07.10.2018, výkaz nedoplatkov č. 1947951431 zo dňa 06.10.2019 a výkaz nedoplatkov č. 2025453237 zo dňa 21.10.2020. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej zo strany povinného súd poukazuje na skutočnosť, že nárok oprávneného vyplývajúci z exekučných titulov exekučný súd nepovažuje za premlčaný. Premlčanie je hmotnoprávny inštitút, ktorý v prípade použitia námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Súd však nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 21 ods. 4 Zákona o zdravotnom poistení v zmysle, ktorého v prípade nesplnenia povinností podľa § 6 alebo oznamovacích povinností podľa § 23 ods. 1, 2 a 5 právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného a úroku z omeškania sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa dodatočného splnenia si oznamovacej povinnosti, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného. Z vyššie uvedeného dôvodu vznesenú námietku premlčania zo strany povinného súd považuje za nedôvodnú.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol.

20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

23. Súd konštatuje, že žiaden z účastníkov konania si náhradu trov, ktoré by im vznikli v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie, riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii účastníkov, aký nárok si voči sebe v ňom uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku účastníkov, ktorý nebol z ich strany v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže žiaden z účastníkov nenavrhol v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku) o ďalších trovách exekúcie, súd o trovách konania vzniknutých účastníkom konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.