Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-12C/1/2021

Uznesenie

Okresný súd Veľký Krtíš v spore žalobcov 1/ S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. B. XXX/XX, XXX XX Ž.L., 2/ E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. B. XXX/XX, XXX XX Ž., proti žalovaným 1/ Československá obchodná banka, a.s. Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, 2/ U9, a.s. Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a záložnej zmluvy, o určenie neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok, o určenie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú určenia neplatnosti úverovej zmluvy a záložnej zmluvy, určenia neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok a tiež sa domáhajú, aby súd určil, že žalovaný 1/ je povinný zdržať sa výkonu záložného práva na nehnuteľnosti vedenej, a to bytu č. X na X. poschodí bytového domu súp č. XXX, parcela XXXX, v podiele XX/XXXX, LV XXXX a pozemku na parcele XXXX - XXX m2, LV XXXX, katastrálne územie a obec R. P., Katastrálny úrad R. P.. Zároveň sa žalobcovia 1/ a 2/ žiadajú, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností a to bytu č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, parcela XXXX, v podiele XX/XXXX, LV XXXX a pozemku na parcele XXXX - XXX m2, LV XXXX, katastrálne územie a obec R. P., Katastrálny úrad R. P.. V žalobe žalobcovia uviedli, že dňa 18. 04. 2011 uzavreli so žalovaným 1/ ako s veriteľom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXX, ktorej predmetom malo byť poskytnutie úveru vo výške 50.000,- Eur. S poukazom na ust. , , , , , , ide o neplatnú zmluvu a právne úkony. Žalobcovia majú za to, že úverová zmluva bola uzatvorená na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné zmluvné podmienky. Navrhujú, aby súd úverovú zmluvu podrobil ex - offo súdnej kontrole z úradnej moci. Neprijateľnými zmluvnými podmienkami sú rôzne poplatky a pokuty a rozhodcovská doložka. Súčasťou zmluvy bola zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Žalobcovia úver splácali riadne a včas v dohodnutých splátkach v období od roku 2011 do konca roku 2019. Koncom roka sa dostali do finančných problémov z dôvodu straty príjmu a vážnych zdravotných problémom. Ku dňu podania žaloby uhradili žalobcovia na účet žalovaného 1/ viac ako polovicu z celkového úveru. Úver mali platiť do 25. 04. 2026, teda ešte viac ako 5 rokov. Žalovaný 1/ bol povinný po omeškaní so splátkami vyhlásiť úver za mimoriadne splatný a písomnou formou informovať o tejto skutočnosti žalobcov 1/ a 2/. Žalobcom však vyhlásenie úveru za predčasne splatný nebolo nikdy doručené žalovaným 1/ a majú preto za to, že týmto konaním žalovaný 1/ porušil zákon. Žalovaný 1/ dňa 08. 06. 2020 listom zaslal žalobcom 1/ a 2/ oznámenie o začatí výkonu záložného práva, podľa ktorého eviduje pohľadávku vo výške 25.921,75 Eur. Dňa 10. 05. 2020 bola vykonaná obhliadka nehnuteľnosti za účelom ocenenia nehnuteľnosti a následne bol žalobcom doručený Znalecký posudok č. XXX/XXXX a aj oznámenie o dražbe č. XXX/XXXX, ktorá sa má konať dňa 27. 01. 2021. Namiesto ústretovosti a snahy banky preklenúť náročnú situáciu žalobcov, pomôcť im v ťažkej situácii, kedy neboli schopní zaplatiť

splátku, sa dočkali akurát oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktorou ich banka vyzvala k zaplateniu celého dlhu, ktorý ak neuhradia do 15. dní, pristúpi banka k vymáhaniu uplatnením záložného práva ich jediné obydlie. Ďalej poukázali na to, že žalovaný 1/ neskúmal bonitu žalobcov, ani sa ich nespýtal na situáciu v rodine, čím zanedbal svoju povinnosť odbornej starostlivosti v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Poskytol im úver bez ohľadu na to, aby si overil, či budú schopní splácať úver alebo nie. V zmluve sa nachádza množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a systém sankcií, ktoré sú nastavené tak, že v prípade omeškania so splácaním sú žalobcovia v nevýhodnom postavení ako slabšia zmluvná strana, čo zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobcom nie je jasné, prečo banka sa nesnažila uplatniť svoje právo prostredníctvom exekúcie. To, že sa dražby zneužívajú, obchádza sa primeranejšia exekúcia, potvrdzujú aj súdy. Žalobcovia majú za to, že pri veľkom počte hrubo nemorálnych a znevažujúcich zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, nemôže obstáť ani zmluva ako celok a preto je nutné ju považovať za neplatnú. Žalobcovia majú dôvodnú obavu, že žalovaný 1/ a 2/ predá nehnuteľnosti na dražbe skôr, ako súd rozhodne o neplatnosti úverovej zmluvy a záložnej zmluvy, o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok a určenia vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti. Žalobcovia ďalej spochybnili inštitút dobrovoľnej dražby v súvislosti s potrebou súdnej kontroly a ochranou obydlia a poukázali pritom na rozpor s SR a európskou judikatúrou.

2. K žalobe žalobcovia pripojili čiastočný výpis z LV č. XXXX, čiastočný výpis z LV č. XXXX, Zmluvu o poskytnutí úveru reg. č. XXXXXX, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXXXXX/Zal/X, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 08.06.2020 adresované žalobkyni 2/, znalecký posudok číslo XXX/XXXX znalca Ing. Ľubomíra Rajnohu.

3. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že sa zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ho ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu je nevyhnutné, aby súd dôsledne zvažoval relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Nariadenie je opodstatnené vtedy, ak existujú konkrétne okolnosti preukazujúce nebezpečenstvo reálne a bezprostredne hroziacej ujmy, pričom je nevyhnutné vychádzať zo zákonnej premisy, hoci aj len predbežnú ochranu práva jednej zo strán môže súd poskytnúť výlučne za predpokladu, ak strana osvedčila s veľkou mierou pravdepodobnosti oprávnenosť bránenia alebo domáhania sa svojho práva v spore. Ďalej je nevyhnutné, aby neodkladné opatrenie tak, ako sa ho strana domáha, nevyhnutne úzko súviselo s predmetom konania vo veci samej, a to tak po stránke právnej i skutkovej, nakoľko účelom a sledovaným cieľom neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu dočasnou formou za predpokladu naliehavosti takejto dočasnej úpravy ich vzájomných práv a povinností.

8. Zo skutkového hľadiska predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je taký stupeň presvedčivosti skutkových tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v listinných dokladoch pripojených k návrhu, pri ktorom súd nemá vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti a je namieste predbežný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti sú pravdivé. Neodkladné opatrenie možno vydať iba vtedy, ak strany uvedú skutočnosti, z ktorých sa dá usudzovať, že v konaní vo veci samej (v prípade, že ich preukážu) môžu byť úspešní a dovtedy (pred meritórnym rozhodnutím) im treba poskytnúť dočasnú právnu ochranu, resp. dočasne upraviť ich vzájomný vzťah.

9. V danom prípade však žalobcovia neuviedli a neosvedčili podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t. j. neuviedli a neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce záver o neplatnosti úverovej zmluvy a záložnej zmluvy, o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok a o všeobecnej a neurčitej (nešpecifikovanej) povinnosti žalovaného 1/ úplne sa zdržať na neobmedzenú dobu (natrvalo) výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorej sa domáhajú v konaní vo veci samej.

10. Žalobcovia len vo všeobecnosti uviedli, že zmluva bola uzatvorená na základe nekalých praktík a že boli do nej včlenené neprijateľné zmluvné podmienky. Tieto praktiky ani neprijateľné zmluvné podmienky nijako nešpecifikovali, ani neodôvodnili ich rozpor so zákonom. Uviedli len, že neprijateľnými podmienkami sú len rôzne poplatky a pokuty plus rozhodcovská doložka. Súd je toho názoru, že súdnej kontrole je potrebné len podrobiť zmluvné podmienky, o ktorých plnenie v prejednávanej veci ide a ďalej zmluvné podmienky, ktoré s predmetnými podmienkami súvisia, alebo ktoré sú vzhľadom na nároky uplatňované v súdnom konaní spôsobilé ohroziť alebo porušiť práva spotrebiteľa. Žalobcovia ani nepreukázali, že by žalovaný 1/ voči nim uplatňoval v dražbe nejaké nároky titulom neprijateľných zmluvných podmienok. Aj prípadná existencia viacerých neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve, bez toho, že by si žalovaný 1/ z nich uplatnil voči žalobcom nejaké nároky, nemôže spôsobiť neplatnosť zmluvy o úvere ako celku a tiež ani neplatnosť záložnej zmluvy. Od súdu nie je primerané za každých okolností požadovať, aby vykonal kompletný test neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve alebo v zmluvných podmienkach, nakoľko táto činnosť je v slovenskom právnom poriadku vyhradené predovšetkým komisii na posudzovanie podmienok spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich. Pokiaľ žalovaný 1/ nedoručil žalobcom oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný, tak táto skutočnosť nemôže spôsobiť neplatnosť úverovej zmluvy. Tiež nemôže spôsobiť neplatnosť úverovej zmluvy prípadné zanedbanie povinnosti žalovaného 1/ skúmať schopnosť žalovaných 1/ a 2/ splácať úver.

11. Podľa SR povinnosti možno ukladať (iba) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

12. Žalobcovia v žalobe neuviedli žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývala (všeobecná) povinnosť žalovaného 1/ úplne sa zdržať výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností žalobcov. Žiaden zákon žalovanému nestanovuje povinnosť absolútne sa zdržať zákonom predvídaného výkonu záložného práva za predpokladu, že ho bude vykonávať v súlade so zákonom, pričom na nápravu prípadných pochybení v rámci súdnej kontroly, bez hrozby vytvorenia nenávratného stavu, slúži potenciálna žaloba o neplatnosť dražby, eventuálne ďalšie inštitúty uplatniteľné prípadne v rámci zodpovednostných vzťahov pri potenciálnom porušení nejakých konkrétnych právnych povinností. Žalobcovia sa vlastne vo veci samej domáhajú voči žalovanému absolútneho zákazu výkonu dobrovoľnej dražby nehnuteľností žalobcov, hoci zo skutočností nimi uvedených nevyplýva, že by dobrovoľná dražba ako taká bola voči nim v rozpore so zákonom a neoprávnená.

13. Podľa (ďalej len „“) záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

14. Podľa záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.

15. Podľa ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

16. Podľa o dobrovoľných dražbách, tento zákon upravuje dobrovoľné dražby, kontrolu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dražieb a vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov stým súvisiacich.

17. Podľa o dobrovoľných dražbách, dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000,- Eur.

18. Podľa o dobrovoľných dražbách, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „“), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

19. Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu. Záložné právo má k tomu záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu. To znamená, že vznik a trvanie záložného práva nerozlučne súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou. Záložné právo plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Založenie predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby sa splnením svojho záväzku zbavil záložného práva, ktoré ho obmedzuje pri nakladaní so zálohom. Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená. Záložné právo je legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Nie je možné vyhovieť žalobe len preto, že predmetom zálohu je obydlie žalobcov. Žalobcovia doposiaľ dostatočne neosvedčili, že by úverová zmluva a zmluva o zriadení záložného práva mala byť neplatná, preto súd nemôže uložiť záložnému veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva bez časového obmedzenia. Súd poukazuje na to, ak by žalovaný 1/ v rámci dobrovoľnej dražby uplatnil plnenie majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke, prieskumu ich oprávnenosti sa môžu žalobcovia domáhať žalobou na určenie neplatnosti dražby ( ), pretože pokiaľ záložný veriteľ vo vyhlásení podľa ustanovenia o dobrovoľných dražbách uplatňuje pohľadávku, ktorá má prípadný základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný veriteľ uplatnil pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení o dobrovoľných dražbách zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa o dobrovoľných dražbách, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka, od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu. Ochrana žalobcov je v tomto prípade zabezpečená osobitným právom na podanie žaloby na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa o dobrovoľných dražbách. Aj v prípade eventuálneho uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok ovplyvňujúcich výšku zabezpečovaného záväzku - ak by si žalovaný po dražbe z výťažku ponechal viac než by mu patrilo - na to slúžia iné právne inštitúty. Skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie žalobcov, nemôže sama o sebe viesť k vyhoveniu tejto žalobe. Je potrebné zdôrazniť, že pri vzniku záložného práva účastníci dobrovoľne na základe zmluvnej voľnosti uzavreli záložnú zmluvu, pre ktorú sa rozhodli samotní žalobcovia ako záložcovia. Zachovaný je aj ústavný princíp primeranosti, keďže výška zostatku úveru je 25.921,75 Eur, teda je zrejmé, že ich dlh prevyšuje sumu 2.000,- Eur, zákonodarcom stanovenú hranicu pohľadávky na vykonanie dražby nehnuteľnosti, ktorá ju zabezpečuje. Súd má teda za to, že nie je možné bez časového ohraničenia zakázať žalovanému výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou, keďže toto právo má žalovaný 1/ zriadené v zmysle zákona a základe záložnej zmluvy a to bez zreteľa na to, že jedná sa v súčasnosti o obydlie žalobcov. Ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne tak, že každá dražba bytu, v ktorom žalobcovia majú bydlisko, je porušením ústavného práva na ochranu obydlia. Tieto závery nevyplývajú ani z nálezov Ústavného súdu SR, ani rozsudkov ESĽP. Neoprávnený zásah do obydlia je totiž zásah, ktorý nemá oporu v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa (nález Ústavného súdu SR I.13/2000 zo dňa 10. 07. 2001). To, či došlo k neoprávnenému zásahu do obydlia žalobcov možno vyhodnotiť až po tomto zásahu (v danom prípade po dobrovoľnej dražbe). Už teraz však možno konštatovať, že dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave (zákon o dobrovoľných dražbách) sleduje legitímny cieľ, ktorým je plnenie uhradzovacej funkcie záložného práva a keďže žalobcovia nie sú schopní svoj dlh vyrovnať, nemožno ju považovať za nie nevyhnutné a neprimerané opatrenie zvlášť, ak aj pri súdom nariadenej prípadnej exekúcii predajom nehnuteľnosti, by nastal ten istý dôsledok, teda strata obydlia žalobcov. Ak dôjde k porušeniu niektorého

práva žalobcov v dražbe, nemožno vylúčiť dôvodnosť žaloby o jej neplatnosť. Tú však nemožno stavať výlučne na skutočnosti, že predmetom dražby je byt, resp. rodinný dom žalobcov. Ani Exekučný poriadok totiž pri exekúcii predajom nehnuteľnosti nevylučuje dražbu bytu, či rodinného domu (nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu) v prípade, ak vymáhaná pohľadávka je vyššia ako 2.000 Eur, čo ale korešponduje aj s ustanovením zákona o dobrovoľnej dražbe. Nie je teda žiaden dôvod absolútne a všeobecne zakazovať žalovanému výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou domu a bytu žalobcov. Z týchto dôvodov preto potom súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Veľký Krtíš písomne v 2 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Pokiaľ zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.