Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_54Ek-1896-2020.pdf
PDF · 85.34 KB
Case nature
Subarea
54Ek/1896/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava; zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Ján Šoltés, IČO: 37927795, Mýtna 48, 811 07 Bratislava; proti povinnému: S. O., O. J.: XX.XX.XXXX, Y. G.: H. XXXX/XX, XXX XX H. J. V.; vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ďurica, sídlo exekútorského úradu: Borovianska cesta 2564/17, 960 01 Zvolen; pre vymoženie istiny 5.215,72 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom právneho zástupcu na Okresný súd Banská Bystrica dňa 16.11.2020 domáhal od povinného vymoženia istiny 5.215,72 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec vydaného dňa 30.04.2020 pod sp. zn. 10Csp/33/2020-37, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.05.2020 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd na základe predmetného Návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 30.11.2020 Poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 54Ek/1896/2020 (ďalej len „Poverenie na vykonanie exekúcie“) súdnemu exekútorovi - JUDr. Jozef Ďurica, sídlo exekútorského úradu: Borovianska cesta 2564/17, 960 01 Zvolen, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 359EX 674/20.
3. Dňa 13.01.2021 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Banská Bystrica podanie - „predloženie návrhu na sud“, v ktorom zaslal súdu návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie oprávneného.
4. V Návrhu na zastavenie exekúcie povinný žiada o zastavenie exekúcie z dôvodu že žiada zrušiť sporný exekučný titul z dôvodu porušenia jeho ústavných práv, pretože sa nikdy nezúčastnil súdneho konania v uvedenej veci, hoci mal na to ústavné právo, aby jeho vec bola verejne prerokovaná bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti, a by sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Povinný žiada zastaviť exekúcie pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom, pretože mu boli odňaté ústavné práva v súlade s článkom 46 a následne Ústavy Slovenskej republiky, a pretože súd nepodrobil zmluvu z ktorej má pochádzať vymáhaný nárok oprávneného súdnej kontrole v jeho prítomnosti. Povinný ďalej uvádza, že na základe vyššie spomínaných dôvodov je exekučný titul nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinným, a nebol spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a nemohol spôsobiť platné právne účinky a to vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nemôže spôsobiť
právne účinky. Povinný zároveň vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že dlhodobo pracoval v zahraničí, a z uvedeného dôvodu sa nemohol zúčastniť pojednávania vo veci sp. zn. 10Csp/33/20 na Okresnom súdu v Lučenci, a z uvedeného pojednávania nemá žiadne písomne náležitosti. Povinný tvrdí, že mu nie je známe, o aký spor sa jedná, nakoľko oprávnený je postupníkom a preto nevie, o akú záležitosť sa jedná, pretože spor s VÚB - bankou, a.s. v sume 4.988,92 eur bol zastavený sp. zn. Csp/33/2020, a v uvedenej bankovej inštitúcii má len dva právne spory, ktoré písomnosti mu boli zaslané na adresu, a povinný má taký dojem, ako by si postupník uplatnil právnu vec dva krát s inými čiastkami istín. Povinný zároveň podal žalobu proti trovám exekúcie a príslušenstva, pretože nie je v súlade s unijným právom a verejným poriadkom účtovanie DPH pri výkone exekúcie, a takisto že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie, čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku, a poukazuje na to, že nie sú preukázané skutočné náklady a teda skutočné výšky výdavkov uvedené v upovedomení o začatí exekúcie, a náhrada hotových výdavkov musí mať pre účastníka jednoznačný a preskúmateľný základ v upovedomení súdneho exekútora.
5. Vo vyjadrení oprávneného oprávnený oznamuje, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí a žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo. Oprávnený uvádza, že predmetom exekúcie je vymáhanie peňažného nároku právoplatne priznaného exekučným titulom. Predmetným exekučným titulom bol povinný zaviazaný na plnenie z titulu nesplateného úveru, a relevantné prostriedky procesnej obrany voči uplatnenému nároku neuplatnil, a odpor voči platobnému rozkazu nepodal. Oprávnený uvádza, že povinný v podanom návrhu neuvádza žiadne nové okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti, a oprávnený zároveň uvádzak že povinnému bolo poskytnutých viacero finančných pôžičiek/úverov pôvodným žalobcom, t.j. Všeobecnou úverovou bankou, a.s., a návrh na vykonanie exekúcie bol teda podaný dôvodne.
6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uvádza, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 07.12.2020. Návrh na zastavenie exekúcie došiel na exekútorský úrad dňa 18.12.2020.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
11. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
14. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
15. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
16. Podľa § 61g ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže exekútora žiadať, aby mu bolo povolené splniť vymáhaný nárok na peňažné plnenie v splátkach.
17. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment doručenia návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal.
18. V zmysle citovaného § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. V exekučnom konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu - exekučného titulu, nakoľko v rámci exekučného konania sa vykonáva to, čo bolo judikované v konaná nachádzacom. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej ktoré zakladá právo oprávneného a povinnosť povinného na splnenie určitej povinnosti a nenahrádza a nemôže nahrádzať súd v základom konaní v jeho rozhodovacej činnosti.
19. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase od začatia exekučného konania, t. j. dňom v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní.
20. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek preskúmavať.
21. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného, že exekučný titul je nespôsobilý, neúčinný, nemohol spôsobiť právne účinky a stojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, a exekúcia teda nemala vôbec začať, súd uvádza, že pokiaľ povinný s exekučným titulom, prípadne procesným postupom súdu v základnom (nachádzacom) konaní nesúhlasí, jeho procesnou obranou bolo podanie opravného prostriedku (v prípade Platobného rozkazu mohol povinný za zákonom stanovených podmienok podať v lehote 15 dní odpor proti platobného rozkazu).
22. Súd k ostatným tvrdeniam povinného podmieňujúcim vznik exekučného titulu, ako sú porušenie jeho ústavných práv, pretože sa nemohol zúčastniť súdneho konania v uvedenej veci, alebo že súd nepodrobil zmluvu z ktorej pochádza vymáhaný nárok súdnej kontrole v prítomnosti povinného, a že sa nemohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, že súd v základnom konaní rozhodol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a s unijmým právom, že nárok oprávneného v exekučnom titule je neoprávnený a oprávnený si uplatnil jednu právnu vec dva krát s inými čiastkami súd uvádza nasledovné. Predmetom skúmania v tomto štádiu konania nie sú okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia, teda zaoberať sa
správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý daný exekučný titul vydal. V danom štádiu konania už nijakým spôsobom nemôže súd zasahovať alebo posudzovať dôvody, pre ktorý bol exekučný titul vydaný. Jeho obsahom je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31.07.2008, sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené, ani procesný postup súdu v základom konaní a je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný.
23. K tvrdeniam povinného o nesprávnom vyúčtovaní trov exekúcie súdneho exekútora v upovedomení o začatí exekúcie, že trovy nie sú v súlade s unijmým právom a verejným poriadkom, a že v upovedomení o začatí exekúcie nie sú preukázané skutočné náklady a skutočné výšky výdavkov súd uvádza, že preskúmal vyčíslenie trov súdneho exekútora. Súdny exekútor si vyčíslil predbežné trovy exekúcie, ktoré si uplatnil v zmysle vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 2/2017 Z. z. (ďalej len „vyhláška“). Skutočné náklady resp. skutočné výdavky budú povinnému vyčíslené až pri ukončení exekúcie resp. pri zastavení exekúcie.
24. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, u ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti musí súd konštatovať, že povinný nepredložil relevantný dôkaz na základe ktorého, by exekúcia proti nemu vedená mohla byť zastavená. Súd konštatuje, že oprávnený sa v exekučnom konaní domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výrok).
25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
27. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
28. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.