Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-72-2020.pdf
PDF · 90.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7P/72/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: P. I., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica, dieťa rodičov: D. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., P. XX, prechodne bytom G., G. XX, právne zastúpená: JUDr. Alena Arbetová, advokátka so sídlom Holíč, Námestie sv. Martina 3A a P. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S., S.. T. a A. XXXX/X, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa P. I., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 17.8.2020, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 145,- € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 17.8.2020.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloleté dieťa za obdobie od 17.8.2020 do 31.1.2021 vo výške 520,96 € je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- € splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
IV. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každú párnu sobotu v kalendárnom roku a to od 9:00 hod. do 17:00 hod., za prítomnosti matky v mieste bydliska maloletého dieťaťa.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 17.8.2020 domáha, aby súd zveril maloleté dieťa P. I., nar. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti, otcovi určil povinnosť platiť výživné v sume 200,- € mesačne, a to s účinnosťou od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého začali spolu bývať po otehotnení v rodinnom dome jej matky, z ktorého sa otec bez predchádzajúceho upozornenia odsťahoval dňa 8.5.2019. Počas vzájomného spolužitia sa však o maloletého veľmi nezaujímal, pričom od mesiaca september 2019 ho vôbec nevidel. So starostlivosťou o maloletého jej pomáha matka. Od mesiaca december 2019 platí otec na maloletého výživné vo výške 50,- € mesačne. Doplnila, že maloletý má zdravotné problémy (vtáčí hrudník, zväčšená nosná mandľa, navštevuje logopédiu).
2. Súd vykonal dokazovanie rodným listom maloletého dieťaťa, výsluchom rodičov, písomnými vyjadreniami matky, potvrdeniami o príjme rodičov, ročným zúčtovaním preddavkov na daň, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, potvrdeniami o platbách, bankovými výpismi o prevodoch, správami o povesti a zistil tento skutkový stav veci:
3. Z rodného listu maloletého P. I. súd zistil, že sa narodil dňa XX.X.XXXX v S., ako matka je na rodnom liste zapísaná D. O., nar. XX.X.XXXX a otec P. I., nar. X.X.XXXX. Z potvrdenia o príjme matky mal súd preukázané, že jej priemerný čistý príjem za obdobie september 2019 až august 2020 bol vo výške 480,- €, od 1.10.2020 pracuje u nového zamestnávateľa s čistým príjmom vo výške cca. 600,- € mesačne. Z potvrdenia o príjme otca mal súd preukázané, že jeho priemerný čistý príjem za obdobie jún 2019 až august 2020 bol vo výške 713,- €. Od 14.9.2020 pracuje u iného zamestnávateľa s čistým príjmom vo výške cca. 700,- € až 800,- € mesačne.
4. Z výsluchu matky mal súd preukázané, že na podanom návrhu trvá. Uviedla, že otec sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval v mesiaci máj 2019, pričom odvtedy maloletého videl len jedenkrát v mesiaci september 2019, občas si spolu zavolajú cez facebook. Z uvedeného dôvodu odmietla, aby k nemu maloletý chodieval na víkendy, nakoľko ho vôbec nepozná. V súčasnosti starostlivosť o maloletého zabezpečuje so svojím priateľom, s ktorým býva v spoločnej domácnosti spolu s matkou navrhovateľky, ktorá sa v prípade plnenia ich pracovných povinností stará o maloletého. Na maloletého platí otec výživné pravidelne až od mesiaca január 2020 v sume 50,- € mesačne. Matka pracuje v E. v S., kde dosahuje príjem cca. 600,- € mesačne, okrem toho poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na maloletého. Jej výdavky pozostávajú z energií na domácnosť, z internetu a televízie celkovo vo výške cca. 200,- € mesačne. Na maloletého má výdavky cca. 300,- € mesačne (plienky, vlhčené obrúsky, sunar, oblečenie a pod.). Dodala, že trvá na stretávaní sa otca s maloletým len za jej prítomnosti, nakoľko maloletý je na ňu naviazaný a navyše otca nepozná. Matka nemá iné vyživovacie povinnosti.
5. Z výsluchu otca súd zistil, že s maloletým dieťaťom sa nestretáva, a to najmä z dôvodu, že obaja rodičia pracujú a je ťažké sa dohodnúť na konkrétnom termíne stretnutia. Navrhol však upraviť stretávanie sa každý druhý víkend v sobotu, do budúcna by bol rád na stretávaní sa s maloletým dieťaťom v širšom rozsahu. Od 14.9.2020 pracuje u zamestnávateľa W. S., kde má priemerný čistý mesačný príjem cca. vo výške 700,- € až 800,- €, výdavky presahujú sumu 600,- € a pozostávajú z nájmu, stravy, splátok úveru, telefónu, ako aj z bežných výdavkov na drogériu, oblečenie, cigarety a podobne. Na maloleté dieťa prispieva 50,- € mesačne, nad rámec výživného neprispieva. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
6. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
7. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
8. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
9. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
12. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že návrh bol podaný dôvodne. Súd mal preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a uvedená úprava je potrebná v záujme maloletého dieťaťa. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka, kde má vytvorené stabilné rodinné zázemie. Navyše obaja rodičia zhodne navrhli, aby bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, preto súd s poukazom na odporúčanie kolízneho opatrovníka zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, pričom určil, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Uvedená úprava rodičovských práv podľa názoru súdu rešpektuje právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
16. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. V danom prípade sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného.
17. Matka sa návrhom domáha, aby súd otcovi určil výživné vo výške 200,- € mesačne s účinnosťou od podania návrhu, otec danú sumu považuje za neprimeranú. Súd zohľadnil všetky uvedené skutočnosti a má za to, že výživné otca na maloleté dieťa je možné určiť vo výške 145,- € mesačne. Súd konštatuje, že určenie výživného vo vyššej výške by bolo v rozpore so zásadami upravujúcimi kritériá na určovanie
rozsahu vyživovacej povinnosti. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Matka dosahuje u svojho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem vo výške 600,- € (spolu s rodičovským príspevkom a rodinnými prídavkami vo výške cca. 900,- €) a otec vo výške 700,- € až 800,- €. Súd tak vyhovel matke v upravenom rozsahu, pretože je potrebné prihliadnuť najmä na nízky vek maloletého dieťaťa (2 roky a 10 mesiacov), ako aj na skutočnosť, že obaja rodičia pracujú a dosahujú približne rovnaký príjem. Zároveň však má súd za to, že navrhovateľkou deklarované výdavky na maloletého vo výške 300,- € mesačne sú nadhodnotené, nakoľko okrem vyšších nákladov na stravu (sunar) nepreukázala iné pravidelné vyššie výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého. V zmysle uvedeného potom súd takto určené výživné považuje za primerané schopnostiam a možnostiam oboch rodičov ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov. Súd už len dodáva, že výživné určil na úrovni 20 % z príjmu otca z dôvodu nízkeho veku maloletého dieťaťa, nakoľko je predpoklad, že výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloletého sa budú zvyšovať.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 17.8.2020 (t.j. v zmysle § 77 ods. 1 zákona o rodine), vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 17.8.2020 do 31.1.2021 vo výške 520,96 € (t.j. 95,- € za mesiace september 2020 až január 2021 + 45,96 € za mesiac august 2020), nakoľko za uvedené obdobie zaplatil na výživnom len sumu 300,- € (každý mesiac 50,- €). Súd otcovi v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP uložil povinnosť zaplatiť nedoplatok v mesačných splátkach vo výške 20,- €, a to pod následkom straty výhody splátok, s poukazom na jeho osobné a zárobkové možnosti. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že otec je síce slobodný, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti a býva so svojou matkou, má však výdavky súvisiace s bývaním a splátkami úverov celkovo vo výške cca. 600,- €. Na základe uvedených skutočností je potom žiaduce umožniť povinnému otcovi zaplatiť nedoplatok na bežnom výživnom v splátkach, a to najmä vzhľadom na jeho výšku. Súd pri určení výšky mesačnej splátky vychádzal zo skutočnosti, že nedoplatok na výživnom bude splatený do troch rokov, ktoré obmedzenie benefitu vyplýva zo súdnej praxe.
19. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, súd vychádzal z dohody rodičov na pojednávaní, podľa ktorej je otec oprávnený sa stýkať s maloletým každú párnu sobotu v kalendárnom roku v čase od 9.00 hodiny do 17.00 hodiny za prítomnosti matky. Súd má za to, že takto upravené stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom je najmä s ohľadom na doterajší priebeh stretávania v dostatočnom rozsahu, nakoľko maloletý otca takmer nepozná a je preto potrebné vzájomný vzťah medzi nimi budovať.
20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné účastníkovi trovy konania priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, pretože sa títo účastníci vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle § 368 CSP.
Proti tomuto rozsudku má právo podať odvolanie otec v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).