Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37C-59-2018.pdf
PDF · 78.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-37C/59/2018
Uznesenie
U. súd C. II v spore žalobcov: 1/ B.. V. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom O. XD, C., 2/ M.. T.. M. M., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XD, C., proti žalovanej: W. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. R. calle X/XXX, M. de A., M. XXXXX, Z., t. č.: Q. N. XX, O. XX-U, XXXXX M., o určenie vlastníckeho práva vydržaním, takto
rozhodol:
C. zastavuje.
J. právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. J. sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhajú proti žalovanej určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti - parcely registra “C“ č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXmX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, pre katastrálne územie E., okres C. II, obec C. - J. tvrdiac, že k predmetnej nehnuteľnosti nadobudli vlastnícke právo vydržaním.
2. A. zistil, že na tunajšom súde bolo vedené konanie pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, a to na základe žaloby podanej na súde dňa X.X.XXXX, v ktorom konaní sa žalobkyňa (totožná so žalovanou v konaní XXC/XX/XXXX) domáhala proti žalovaným (totožným so žalobcami v konaní XXC/XX/XXXX) vydania veci, nehnuteľnosti - parcely č. XXXX/X o výmere XXmX, zapísanej na listev vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie E., okres C. II, obec C. - J.. U. súd C. II vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXC/XX/XXXX-XXX tak, že žalovaným uložil povinnosť vydať nehnuteľnosť: pozemok o výmere XXmX, na parcele č. XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXXX A. katastra C., okres: C. II, obec: C. - J., katastrálne územie: E., podľa GP č. XX/XXXX, v lehote XX dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. E. rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené rozsudkom C. súdu v C. zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XCo/XXX/XXXX. P. súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobe vyhovel a vo výroku o trovách konania nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu dňa XX.X.XXXX.
3. O. ust. § 230 R. sporového poriadku (ďalej len „R.“), ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
4. O. ust. § X61 ods. 1 R., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
5. O. ust. § 161 ods. X R., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Z citovaného zákonného ustanovenia § 230 R. vyplýva, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. K jeho naplneniu dôjde vtedy, ak sú súčasne splnené tri podmienky: 1.
začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými stranami sporu; 3. a o tej istej veci. O tú istú vec ide vtedy, ak v neskoršom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo v inom konaní právoplatne rozhodnuté, a týka sa rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb. E. istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). O. skutku treba vidieť predovšetkým v spôsobe účasti sporových strán vo všetkých formách prejavu na určitej udalosti a následku, ktorý bol ňou spôsobený v podobe vzniku, zmeny alebo zániku občianskoprávneho vzťahu. O. posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako bol skutok posúdený po právnej stránke. O. veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď skutok bol súdom po právnej stránke posúdený nesprávne alebo neúplne (v tejto súvislosti viď napr. F. G. súdu A. republiky z XX. januára XXXX sp. zn. X M. XX/ XXXX). O. totožnosti strán konania a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne. O. veci právoplatne rozhodnutej teda znamená, že sa už raz v tej istej veci právoplatne rozhodlo. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sa začne opätovne konať medzi tými istými stranami a o tej istej veci, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Za tu istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu (pozri napr. uznesenie G. súdu SR z XX.XX.XXXX, sp. zn. XCdo XXX/XXXX.
7. Ak si súd určitú otázku posúdil prejudiciálne, vtedy nejde o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. O. otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia, keďže výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Z. tvorí situácia, keď bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, ktorého predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva alebo právneho vzťahu. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne (či sa žalobe vyhovelo alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými stranami konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. G. to však neplatí. E. právoplatný rozsudok o určovacej žalobe netvorí automaticky prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie. O. rozsudkom o určení práva či právneho vzťahu sa ešte nerozhodlo o povinnosti plniť z tohto práva alebo právneho vzťahu. O. je žaloba na plnenie v týchto prípadoch prípustná (porovnaj rozhodnutia G. súdu SR sp. zn. X U. 44/XXXX , sp. zn. XCdo XXX/XXXX , sp. zn. X M. X/XXXX ).
8. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe aj podľa uznesenia G. súdu A. republiky sp. zn. X R. XXX/ XX (R XXX/XXXX), podľa ktorého právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúc z rovnakého skutkového základu.
9. V danom prípade bolo teda súdom zistené, že U. súd C. II v konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XX/ XXXX vyhlásil dňa XX.XX.XXXX rozsudok, ktorým uložil žalovaným v 1. a 2. rade vydať nehnuteľnosť: pozemok o výmere XXmX, na parcele č. XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXXX A. katastra C., okres: C. II, obec: C. - J., katastrálne územie: E.. U. súd C. II pri posúdení dôvodnosti žaloby riešil ako predbežnú otázku, určenie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, a to s prihliadnutím na námietku žalovaných o vydržaní tejto nehnuteľnosti. Z. z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaní v 1. a 2. rade neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu zákonných predpokladov vydržania, konkrétne preukázania dobromyseľnosti a oprávnenej držby po zákonom stanovenú dobu, na základe čoho súd prijal záver, že sporná parcela registra “C“ č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXmX, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXXX, pre katastrálne územie E., je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a že žalovaní v 1. a 2. rade sú neoprávnenými držiteľmi tejto nehnuteľnosti.
XX. Z uvedeného pre súd vyplýva, že právoplatným rozhodnutím o žalobe na plnenie (o vydanie veci) bola súčasne posúdená aj existencia či neexistencia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, z čoho vlastne nárok na plnenie - vydanie veci vychádzal, a ktorá otázka by bola základnou otázkou v konaní o určovacej žalobe. Z. z princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti súdneho rozhodovania, ako aj z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej súdnej praxe, nemožno sa po tom, ako bolo právoplatne v súdnom konaní rozhodnuté o žalobe na plnenie, v rámci ktorého konania bola ako predbežná otázka posúdená existencia vlastníckeho práva, z ktorého nárok na plnenie
vychádzal, domáhať v novom samostatnom súdnom konaní určenia vlastníckeho práva, nakoľko by išlo o rozhodovanie o tej istej veci, čo je neprípustné. B. možný prostriedok, ako zvrátiť rozhodnutie o žalobe na plnenie, bolo využitie riadnych či mimoriadnych opravných prostriedkov, pričom žalovaný v 1. a 2. rade (žalobcovia v tomto konaní) podali proti rozsudku odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
XX. O. rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia v každom štádiu konania vedie k jeho zastaveniu bez toho, aby súd uvažoval o iných opatreniach. Ak by totiž súd napriek tejto procesnej prekážke konal vo veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ďalším meritórnym rozhodnutím by mohol porušiť základné právo na súdnu ochranu podľa čl. XX ods.X X. A. republiky. A. procesných podmienok a ich nedostatky súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo). Po zistení neodstrániteľného nedostatku podmienok konania medzi ktoré patrí aj prekážka veci rozsúdenej, súd konanie musí zastaviť. O. súdne rozhodnutie totiž zakladá stav právnej istoty, resp. odstraňuje stav právnej neistoty strán konania, pričom dôsledok právoplatnosti súdneho rozhodnutia znamená, že rozhodnutie sa stáva pre strany zásadne nezmeniteľným a záväzným; takéto rozhodnutie získava vynútiteľnosť a je pre súd v inom konaní tých istých strán záväzné.
XX. Z. na vyššie uvedené skutočnosti a na zistenú prekážku veci rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania neostávalo súdu nič iné, než konanie o žalobe žalobcov podľa § X61 ods. X R. zastaviť.
XX. O. ust. § 256 ods. 1 R., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
XX. O. ust. § 262 ods. X R., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. O. ust. § X62 ods. 2 R., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
XX. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 256 ods. X R. tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. P. súdu o trovách konania vyplýva zo skutočností, že žalobcovia síce procesne zavinili zastavenie konania keď podali žalobu o určenie napriek tomu, že na tunajšom súde už skôr bola podaná žaloba na plnenie, v ktorej veci už bolo právoplatne rozhodnuté. K zastaveniu konania tak nedošlo pre správanie žalovanej po podaní žaloby, teda zavinením žalovanej. O. nárok na náhradu trov konania vznikol protistrane, teda žalovanej, avšak nakoľko žalovanej žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).