Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-19P/143/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. A., nar. X.XX.XXXX, bytom L. 9, D., dieťa rodičov: P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. 9, A., aktuálne v V. P., zast.: JUDr. Silvia Kollárová, advokátka so sídlom Štúrova 29, Levoča a O. A., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, za účasti starých rodičov: A. A., nar. X.XX.XXXX, bytom L. 9, D. a O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. 9, D., v konaní o návrhu matky na úpravu styku a informačnej povinnosti takto

rozhodol:

I. Návrh matky na úpravu styku zamieta.

II. Matke, P. A., nar. XX.XX.XXXX pozastavuje výkon rodičovských práv a povinností voči maloletému O. A., nar. XX.XX.XXXX.

III. Maloletému O. A., nar. XX.XX.XXXX ustanovuje poručníka, manželov A. A., nar. XX.XX.XXXX a O. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú povinní sa o maloletého osobne starať, zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať majetok v celom rozsahu.

IV. Poručník je povinný každý rok k 30.06. a k 31.12. predložiť súdu správu o maloletom a o nakladaní s jeho majetkom.

V. Zrušuje náhradnú osobnú starostlivosť o maloletého O. A., nar. XX.XX.XXXX, nariadenú rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. zo dňa 06.09.2013.

VI. Matka, P. A., nar. XX.XX.XXXX je povinná prispievať na výživu maloletého O. mesačným výživným vo výške 100 €, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám poručníka.

VII. Poručník je povinný každý rok, vždy k 30.06. a k 31.12. písomne matku informovať o zdravotnom stave maloletého a o jeho školských výsledkoch.

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným na súdu dňa X.XX.XXXX, doplneným dňa XX.XX.XXXX matka žiadala, aby súd určil ako a kedy majú matku kontaktovať starí rodičia maloletého, ktorý im bol zverený do dočasnej starostlivosti. Uviedla, že od XX.XX.XXXX je vo výkone trestu odňatia slobody. Niekoľkokrát sa pokúšala starú matku písomne kontaktovať a prosila ju o informácie, ako sa má maloletý, ako sa adaptoval v škole, aké má záľuby a aký je jeho zdravotný stav. Žiadala, aby jej poslali jeho fotografie avšak bezúspešne. Uviedla, že svoju vyživovaciu povinnosť si riadne a načas plní tak, ako to určil súd. Žiadala tiež, aby jej boli poskytované informácie o maloletom.

2. Uznesením zo dňa 21. januára 2020 súd maloletému ustanovil kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Košice, ktorý odporučil vyhovieť návrhu matky v časti poskytovania informácií o maloletom, avšak dôrazne neodporúčal, aby bol maloletý v kontakte s matkou. Kolízny opatrovník vykonal sociálne šetrenie v domácnosti maloletého, ktorý je na základe rozhodnutia súdu zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov už od roku XXXX. A. má určené výživné v minimálnej zákonnej výške. F. maloletého zomrel, matka je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody. Starý otec je starobný dôchodca, rovnako ako stará matka ktorá zároveň naďalej pracuje. Má príjem zo zamestnania a z úradu poberá prídavok na maloletého vo výške 24,95 €, náhradné výživné v sume 13,74 € a opakovaní príspevok dieťaťu v náhradnej osobnej starostlivosti vo výške 163,30 € mesačne. Náhradnú starostlivosť zabezpečujú starí rodičia v trojizbovom byte, domácnosť je plne zariadená vo veľmi dobrom hygienickom štandarde. Maloletý má u starých rodičov vytvorené adekvátne podmienky pre svoj všestranný vývin. Zabezpečujú všetky potreby dieťaťa a náležitú starostlivosť. Maloletý navštevuje druhý ročník základnej školy, školskú dochádzku plní pravidelne a jeho domáca príprava na vyučovanie je dobrá. Vzdelávacie výsledky sú veľmi dobré, správanie dieťaťa je slušné k pedagógom aj spolužiakom, v kolektíve je obľúbený. Spolupráca starých rodičov so školou je hodnotená veľmi kladne. Starí rodičia nesúhlasia s návrhom matky. Hlavným dôvodom ich zamietavého stanoviska je prístup matky k starostlivosti o syna už v čase jej pobytu na slobode. Pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody sa matka o dieťa nezaujímala a neplatila výživné. Až po 5 mesiacoch po nástupe na výkon trestu začala platiť výživné na základe exekučného titulu vo výške 15 €. Je presvedčená, že informácie o zdravotnom stave dieťaťa a o školskom prospechu matka môže žiadať od príslušných inštitúcií. Podanie informácií o záľubách a fotografiu pripúšťajú iba elektronicky, formou zaslania emailových správ prostredníctvom sociálneho pracovníka zariadenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody maximálne raz za rok. Nesúhlasia s kontaktovaním dieťaťa matkou, maloletý doposiaľ nevie o žiadnych okolnostiach, ktoré súvisia s tragickou smrťou zomrelého otca a nevie o existencii matky, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody. Starí rodičia sa v otázke oboznamovania maloletého s jeho rodičmi doposiaľ riadili usmernením klinického psychológa Z.. D. L. s odporúčaním informovať dieťa o pravdivých skutočnostiach až v čase, keď sa sám maloletý začne zaujímať o svojich rodičov a o svoju minulosť. Maloletý vníma starých rodičov ako jedinú rodinu, pretože starí rodičia zabezpečujú starostlivosť o maloletého už od jeho 8 mesiacov. Úrad kontakt s matkou neodporúča s poukazom na vek, rozumovú vyspelosť dieťaťa a absenciu poznania minulosti.

3. Starí rodičia sa k návrhu písomne nevyjadrili.

4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. XXP/XXX/XXXX -208 zo dňa X.X.XXXX súd zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, ktorí sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, pričom veci závažného charakteru podliehajú schváleniu súdu. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona k rukám starých rodičov. Upravil styk matky s maloletým na každý párny víkend v roku v sobotu od 15:00 hodiny do 17:00 hodiny a v nedeľu od 9:30 hodiny do 11:30 hodiny v prítomnosti starých rodičov. Dôvodom zverenia maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov bola skutočnosť, že dňa XX.X.XXXX matka maloletého usmrtila otca dieťaťa, ktorý na následky bodno-rezného poranenia hrudnej oblasti zomrel. Matka bola vzatá do cely predbežného zadržania a následne do vyšetrovacej väzby. Maloletého sa okamžite ujali starí rodičia, ktorí boli v pravidelnom kontakte s maloletým už pred touto udalosťou a mali k nemu vytvorený silný citový vzťah. V priebehu konania bola matka dňa XX.XX.XXXX prepustená z väzby, bola prijatá záruka dôveryhodných osôb. Znalci z odboru psychiatrie aj psychológie v tom čase odporúčali nariadiť matke ochranné protialkoholické liečenie vzhľadom k druhému štádium chronického alkoholizmu s počínajúcou závislosťou. V priebehu rokov XXXX a XXXX matka poberala dávku v hmotnej núdzi, ktorá jej bola od apríla XXXX zastavená z dôvodu nespolupráce. Matka po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody do rozhodnutia súdov bola v styku s maloletým len raz, v novembri 2012 a druhýkrát v januári 2013. Po úprave styku matky s maloletým rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach matka realizovala styk len 5 x z 24 možností, aj to v minimálnom rozsahu. V čase rozhodovania súdu pracovala len na dohodu ako čašníčka s mesačným príjmom 350 €. Vyživovaciu povinnosť si neplnila. Súd vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie, vrátane vypočutia niekoľkých svedkov, pričom mal za jednoznačne preukázané, že matka sa po narodení o dieťa riadne

nestarala, väčšinu starostlivosti zabezpečoval otec maloletého alebo babka matky, u ktorej bývali. Matka žila neusporiadaným spôsobom života, nadmieru pila, s otcom maloletého mali konfliktný vzťah.

6. Matka bola rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 16.6.2014, sp.zn. XXT/XX/XXXX zmeneného rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. XTo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uznaná za vinnú z úmyselného usmrtenia otca maloletého, čím spáchala obzvlášť závažný zločin vraždy podľa ust. a bola odsúdená na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

7. Z výpovede matky na pojednávaní XX.X.XXXX vyplynulo, že nemá o svojom synovi žiadne informácie, preto povedala tento návrh. Nechce o dieťa prísť, je presvedčená že existuje nejaká postupnosť, akoby nadviazali vzťah. Chcela by mať so synom písomný kontakt a stretávať sa s ním aspoň elektronickou formou prostredníctvom Skypu, čo je z výkonu trestu odňatia slobody umožnené. Bola odsúdená za vraždu otca maloletého, a to na trest odňatia slobody vo výške 15 rokov nepodmienečne. Aktuálne v decembri budú vykonané X roky. Negovala, že by pred výkonom trestu odňatia slobody nemala o dieťa záujem. Pripustila, že bola nezodpovedná, svoj prístup však prehodnotila. Dňa XX.X.XXXX sa jej narodila dcéra P., ktorú má s iným partnerom a je v osobnej starostlivosti svojho otca. Školu ani lekára sa matka nepokúsila kontaktovať žiadnym spôsobom. Informácie o dieťati sa pokúsila získať od sociálneho pracovníka vo výkone trestu, avšak bezúspešne. Starým rodičom napísala každý rok jeden list, ale žiadne informácie nedostala. Nevedela o tom, že sa môže obrátiť na kolízneho opatrovníka, ani že môže kontaktovať školu alebo lekára. Naposledy bola so synom v kontakte, keď mal dva a pol roka. Vo výkone trestu pracuje ako upratovačka, nevie ovplyvniť sumu, ktorú ústav starým rodičom pošle, je presvedčená, že syn má vedieť, že má matku, on predsa nemôže za to, čo sa stalo.

8. Z výpovede starých rodičov vyplynulo, že s návrhom zásadne nesúhlasia. Zdôraznili, že matka preukazuje záujem o dieťa iba formálne. O dieťa dlhodobo neprejavila žiadny záujem, a to ani v čase pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody, hoci mala styk so synom upravený súdom. Zdôraznili, že matka si vyživovaciu povinnosť neplní. Dieťa si matku vôbec nepamätá, nič o nej nevie, starí rodičia odmietajú dieťa zaťažovať tým, aby muselo matke písať. Nevedeli, že by museli matku o maloletom informovať.

9. Kolízna opatrovníčka zotrvala na svojich písomných vyjadreniach s tým, že zdôraznila, že nie je v záujme maloletého, aby bol nútený si s matkou písať a realizovať informačnú povinnosť on. Dôrazne neodporučila žiadnu formu styku, a to ani elektronickú s poukazom na to, že dieťa matku nepozná, zo situáciu sa ešte len začína oboznamovať, má skreslené informácie, vzhľadom na vek realizovanie styku s matkou aktuálne nie je vhodné. Podľa jeho názoru matka zvolila veľmi nešťastný postup, ako po tak dlhej dobe nezáujmu začať sa domáhať svojich rodičovských práv. Poukázala na ustanovenia § 38 zákona o rodine, v zmysle ktorého by matke boli dočasne pozastavené rodičovské práva, aby dieťa nebolo nadmerným spôsobom zo strany matky atakované.

10. Vzhľadom k zisteným skutočnostiam súd po vyjadrení starých rodičov a vypočutí matky na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uznesením začal konanie o pozastavenie rodičovských práv a povinností matke bez návrhu. Matka s pozastavením rodičovských práv nesúhlasila, ale žiadala o poskytnutie času, aby sa mohla poradiť, kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť a starí rodičia sa k začatiu konania na pojednávaní nevyjadrili. Súd s poukazom na ust. ( ) pojednávanie odročil.

11. Starí rodičia sa k začatiu konania vyjadrili písomne dňa XX.XX.XXXX a žiadali pozastaviť matke rodičovské pravá a povinnosti , pretože matke aktuálne bráni vo výkone rodičovských práv a povinností vážna prekážka, a to výkon trestu odňatia slobody, na ktorý bola odsúdená vo výške XX rokov zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

12. Následne matka predložila súdu rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci vydané Centrum právnej pomoci dňa X.XX.XXXX, na jej zastupovanie bola určená advokátka O.. Silvia Kollárová, so sídlom Štúrova 29, Levoča. Zároveň predložila splnomocnenie pre uvedenú advokátku, ktorá plnomocenstvo prijala. Matka tiež požiadala, aby súd na pojednávaní dňa X.X.XXXX o XX:XX hodine konal bez jej osobnej účasti, za účasti splnomocnenej advokátky.

13. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že nedošlo k žiadnej zmene okolností, matka naďalej nie je informovaná o dieťati, hoci starým rodičom napísala ďalší list, v ktorom žiadala poskytnúť informácie. Upresnila návrh tak, že žiada, aby starí rodičia priviedli dieťa na stretnutie do väzenia raz do mesiaca, v nedeľu, od 13:00 do 15:00 hod., maloletého na stretnutie s matkou a zároveň aby ju 2 krát v mesiaci písomne informovali o jeho zdravotnom stave a o školských výsledkoch. Zároveň navrhla nariadiť znalecké dokazovanie za účelom posúdenia, čo má matka v hlave, či u matky došlo k nejakej zmene osobnostnej, či sa zmenil jej reálny záujem o dieťa alebo nie. Ďalej by malo byť nariadené znalecké dokazovanie aj za účelom posúdenia stavu dieťaťa, pretože je presvedčená, že sa tu pestuje nejaká predstava o tom, že dieťa matku nepozná a prečo je tomu tak. Navrhla tiež vypočuť matku za účelom podanie vysvetlenia, či sa o dieťa zaujímal alebo nie a prečo nežiadala o informácie školu a lekára. Žiadala prepustiť zmenu návrhu podľa je prednesu a opakovanie zdôrazňovala zaujatosť starých rodičov voči matke aj kolíznej opatrovníčky.

14. Z výpovede starých rodičov vyplynulo, že starostlivosť o maloletého kontinuálne zabezpečujú od jeho 8 mesiacov, kedy túto starostlivosť prevzali potom, ako matka zavraždila ich syna, otca maloletého. Ani pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody sa matka o dieťa nestarala riadne, styk takmer nerealizovala napriek tomu, že mala povolené stretávanie súdom. Pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody sa s ním stretla asi päťkrát. Nevedia si predstaviť, ako by mal maloletý matku navštevovať vo výkone trestu odňatia slobody. Poukázali aj na ekonomickú stránku veci, nedokázali by finančné zvládať cestu do P., kde matka vykonáva trest. Matka im výživné takmer neplatí, posiela im 8, 9, niekedy 15 alebo 16 €. Výdavky na maloletého postupne rastú. Maloletý aktuálne navštevuje 3. ročník základnej školy. Pred prijatím opatrení súvisiacich s ochorením Covid 19 navštevoval krúžok basketbalu, za ktorý platili mesačne 10 €. Toho času majú zvýšené výdavky na maloletého aj v dôsledku dištančného vzdelávania, museli mu kúpiť napr. notebook. Dištančné vzdelávanie kladie vysoké nároky nielen na starých rodičov, pre ktorých je náročné ale aj na maloletého. S maloletým navštívili psychologičku, pretože stará matka si všimla, že „ruka mu niekedy ide rýchlejšie ako mozog“, boli odkázaní na neurologické vyšetrenie. Závery psychologického vyšetrenia zatiaľ k dispozícii nemajú, preto nemôžu ísť ani k neurológovi. Ostatné výdavky na maloletého nevedeli presne vyčísliť, uviedli, že sú bežného charakteru. Navrhli zvýšiť výživné aspoň na 100 €. Od posledného pojednávania sa situácia zmenila tak, že maloletý sa opýtal na matku, navštevujú s ním hrob jeho otca. Preto mu povedali pravdu. Vie o tom, že má matku, vie o tom že mama zabila otca a že je tam niekde. Povedal starým rodičom, že by chcel ísť na súd, aby povedal, že keď sa mama on ho doteraz nezaujímala, načo sa zaujíma teraz. S návrhu na znalecké dokazovanie starí rodičia nesúhlasili.

15. Kolízna opatrovníčka potvrdila, že v starostlivosti starých rodičov neboli zistené žiadne nedostatky, títo kontinuálne zabezpečujú starostlivosť o maloletého od jeho 8 mesiacov, je medzi nimi silný citový vzťah. Kolízna opatrovníčka opakovane realizovala rozhovor s maloletým, ktorý je veľmi zmätený, stále v situácii nemá jasno a nerozumie jej. Vypozorovala uňho obavu z toho, že starí rodičia by mohli chcieť presunúť zodpovednosť za neho na niekoho iného. Neprejavil žiadny záujem o kontakt s matkou, na priamu otázku, či si vie predstaviť, že by s mamou telefonoval uviedol, že telefonovať vie, ale nevie si predstaviť, že by sa s ňou mal rozprávať. S dôrazom na zabezpečenie emocionálnej stability dieťaťa, predovšetkým aby nebol ohrozený jeho pocit bezpečia považuje za danej situácie za najvhodnejšie pozastaviť matke výkon rodičovských práv a povinností, pričom zdôraznila, že nejde o sankciu voči matke, ale len o zabezpečenie stabilizácie pomerov maloletého. Matka doposiaľ od roku XXXX z vlastnej iniciatívy ani raz neoslovila sociálnu kuratelu ani kolíznu opatrovníčku o poskytnutie informácií. Návrh matky, aby ju dieťa navštevovalo vo výkone trestu odňatia slobody navrhla zamietnuť, považovala ho za nevhodný a v rozpore so záujmami dieťaťa. Rovnako navrhla zamietnuť návrh právnej zástupkyne matky na vykonanie znaleckého dokazovania, nezáujem matky o dieťa v predchádzajúcom období považovala za dostatočne preukázaný predchádzajúcich súdnych konaniach.

16. Na základe takto zisteného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:

17. Podľa súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

18. Podľa ust. podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

19. V zmysle ust. a v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to rozsudkom.

20. Podľa ust. a na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

21. Podľa ust. veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

22. V zmysle ust. a rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

23. Podľa ust. čl. 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

24. Podľa ust. o rodine ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností.

25. Podľa ust. § 39 zákona o rodine (1) Ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič. (2) Ak rodičovské práva a povinnosti nemôže vykonávať ani jeden z rodičov alebo ak súd rozhodol podľa§ 38 ods. 1 alebo 4 vo vzťahu k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu poručníka. 3) Ak súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k obidvom rodičom alebo k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu opatrovníka podľa § 60. (4) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nezaniká.

26. Podľa ust. § 56 zákona o rodine Ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, bol pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví maloletému dieťaťu poručníka, ktorý bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. (2) Poručník nie je povinný osobne sa starať o maloleté dieťa. Ak sa poručník o maloleté dieťa osobne stará, má nárok na príspevky podľa osobitného predpisu. (3) Ak sa poručník o dieťa osobne nestará, dohliada na rozsah a spôsob starostlivosti, ktorá sa dieťaťu poskytuje.

27. Podľa ust. § 57 zákona o rodine (1) Ak sú rodičia maloletého dieťaťa nažive a ak to nie je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, súd ustanoví za poručníka predovšetkým toho, koho navrhli rodičia, ktorých výkon rodičovských práv a povinností bol pozastavený. Ak niet takej osoby, súd ustanoví za poručníka niekoho z príbuzných alebo blízkych osôb maloletého dieťaťa alebo jeho rodiny alebo inú fyzickú osobu. (2) Za poručníka maloletého dieťaťa možno ustanoviť aj manželov.

28. Podľa ust. § 58 zákona o rodine v rozhodnutí o ustanovení poručníka súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude poručník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je poručník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa a správy o maloletom dieťati.

Pri výkone správy majetku maloletého dieťaťa poručníkom sa použije osobitný predpis. (2)Správa o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa obsahuje najmä informácie o výnosoch, investíciách, ako aj účel a výšku výdavkov a príjmov súvisiacich s týmto majetkom. Správa o maloletom dieťati obsahuje najmä informácie o jeho zdravotnom stave, jeho vzdelávaní a o osobitných potrebách. (3) Poručník je povinný vykonávať svoju funkciu riadne a v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Za jej riadny výkon zodpovedá súdu. Rozhodnutie poručníka týkajúce sa každej podstatnej veci maloletého dieťaťa vyžaduje schválenie súdu. (4) Súd sústavne sleduje spôsob výkonu funkcie poručníka a najmenej dvakrát do roka v súčinnosti s obcou a orgánom sociálnoprávnej ochrany výkon funkcie poručníka hodnotí. (5) Za porušenie povinností pri spravovaní majetku maloletého dieťaťa zodpovedá poručník podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. (6) Po zániku poručníctva je poručník povinný predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku maloletého dieťaťa najneskôr do dvoch mesiacov po zániku svojho poručníctva. (7) Medzi poručníkom a maloletým dieťaťom nevzniká vyživovacia povinnosť.

29. Podľa ust. § 62 zákona o rodine (1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3)Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5)Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

30. Podľa ust. § 75 ZOR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

31. Podľa ust. § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 ZOR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. XXP/XXX/XXXX -XXX zo dňa X.X.XXXX zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, ktorí túto starostlivosť zabezpečujú kontinuálne, od jeho 8 mesiacov. Matka bola právoplatne uznaná za vinnú z úmyselného zabitia otca maloletého, čím spáchala obzvlášť závažný zločin vraždy a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní XX rokov, ktorý aktuálne vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Levoča. Matka v decembri vykonala X roky trestu. V čase rozhodovania o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti súd vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že matka ani pred rozhodnutím súdu nezabezpečovala starostlivosť o maloletého riadne, nadmerne miere používa alkoholické nápoje. Z dokazovania vykonaného v tomto konaní mal súd za preukázané, že matka ani pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody reálny záujem o maloletého neprejavovala, V čase po prepustení z väzby a pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody mala možnosť realizovať styk 24 krát, túto možnosť využila len 5 krát aj to v krátkom časovom úseku. Na výživu maloletého žiadnym spôsobom neprispievala. Až do podania návrhu, matka záujem o dieťa reálne neprejavovala, nekontaktovala sociálnu kuratelu, školu ani ošetrujúceho lekára. Každoročne napísala starým rodičom jeden list, v ktorom žiadala poskytnúť informácie o synovi. Starí rodičia informácie matke neposkytli, žiadnym spôsobom s ňou nekomunikujú. Starostlivosť o maloletého zabezpečujú riadne, majú s ním vytvorený silný citový vzťah. Matka na výživu maloletého prispieva až od nástupu na výkon trestu odňatia slobody na základe exekučného rozhodnutia mesačne vo výške 8 -16 €. Maloletý vzhľadom k svojmu veku do začatia tohto konania na odporúčanie psychologičky nebol informovaný o situácii matky, pretože sa na ňu nepýtal, informácie nežiadal. V priebehu konania starí rodičia maloletého informovali o tom, že matka je vo väzení, pretože zavraždila jeho otca. Vzhľadom k svojmu veku je

zo situácie zmätený. Nikdy neprejavil záujem kontaktovať sa s matkou, čo vyplynulo aj z opakovaných rozhovorov realizovaných kolíznym opatrovníkom.

33. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd návrh matky na úpravu styku, kedy matka žiadala, aby ju maloletý navštívil vo výkone trestu odňatia slobody, eventuálne aby s ňou komunikoval elektronickou formou prostredníctvom Skyp-u považuje za neprijateľný. Maloletý matku nepozná, a to nielen v dôsledku výchovy starých rodičov, ktorý mu situáciu v rodine vysvetlili až v nedávnom období, ale predovšetkým preto, že táto reálne od jeho 8 mesiacov o neho skutočný záujem neprejavovala, rodičovské práva a povinnosti nevykonávala. Je nepochybné, že matka úmyselným zavineným konaním pripravila maloletého o otca a sama bola odsúdená na výkon trestu odňatia slobody v trvaní 15 rokov. Vzhľadom k veku dieťaťa v spojení so skutočnosťou, že nemá s matkou vybudovaný vôbec žiadny vzťah a nepozná ju súd nepovažuje za vhodné prostredie pre dieťa návštevy matky v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Vzhľadom k veku maloletého a jeho rozumovým a vôľovým schopnostiam je súd toho názoru, že maloletý potrebuje informácie o rodičoch postupne spracovať, pochopiť situáciu, zvyknúť si na nové informácie a následne bude potrebné postupovať podľa miery jeho vnímania, možností a schopností, ktoré sú výrazne ovplyvnené vekom a psychickou vyspelosťou. Zároveň súd akceptuje aj ekonomické dôvody na strane starých rodičov, ktorí sú obaja dôchodcovia a nie je ani v ich silách ani v ich finančných možnostiach zabezpečiť pravidelné cestovanie do Levoče. Nariadením povinného stretávania sa maloletého s matkou vo väzbe a jeho nútením do komunikácie s matkou by podľa názoru súdu rozhodne došlo k ohrozeniu vývinu dieťaťa, pretože by to bol okolnostiam prípadu neprimeraný zásah do duševnej, telesnej a citovej integrity dieťaťa. Z uvedených dôvodov súd návrh matky na úpravu styku zamietol. Súd sa stotožňuje s názorom matky, že dieťa nemôže za to, že zavraždila jeho otca. Zodpovednosť musí znášať matka, ktorej záujmy nemôžu byť uprednostnené pred záujmom maloletého.

34. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že sú splnené zákonné dôvody pre postup podľa cit. ust. § 38 zákona o rodine, kedy výkon trestu odňatia slobody predstavuje u matky takú prekážku, ktorá dlhodobo bráni ( a bude brániť) matke vo výkone rodičovských práv a povinností. Súd sa stotožnil s názorom kolíznej opatrovníčky, že pozastavenie rodičovských práv a povinností je za daných okolností v najlepšom záujme maloletého, predovšetkým z pohľadu jeho psychického a fyzického vývoja, zachovania emocionálnej stability a pocitu istoty a bezpečia. Súd zdôrazňuje že záujem maloletého je potrebné uprednostniť pred záujmom matky.

35. Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona, kedy matka je jediným zákonným zástupcom maloletého a súd jej pozastavil výkon rodičovských práv a povinností súd obligatórne ustanoví poručníka, pričom za poručníka môžu byť ustanovení aj manželia. Starí rodičia maloletého, ktorí aktuálne zabezpečujú náhradnú osobnú starostlivosť o maloletého súhlasili s tým, že budú ustanovení maloletému za poručníka a zároveň budú realizovať aj osobnú starostlivosť o maloletého. S ohľadom na okolnosti prípadu a na skutočnosť, že maloletý je dlhodobo v náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, a v ktorých starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, súd ustanovil maloletému za poručníka manželov, starých rodičov a to aj bez súhlasu matky. Na rozdiel od náhradnej osobnej starostlivosti, ktorej hlavným účelom je zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, hlavným účelom poručníctva je výchova, zastúpenie a správa majetku maloletého, pričom osobná starostlivosť nie je podmienkou, avšak nie je vylúčená. V danom prípade starí rodičia prejavili záujem vykonávať funkciu poručníka a zároveň naďalej zabezpečovať aj osobnú starostlivosť o maloletého. Z uvedeného dôvodu súd vymedzil rozsah práv a povinností poručníka, medzi ktoré zahrnul aj povinnosť osobnej starostlivosti o maloletého. Pri osobnej starostlivosti o dieťa má poručník nárok na rovnaké hmotné zabezpečenie ako pestún.

36. Vzhľadom k skutočnosti, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, zároveň s ustanovením starých rodičov za poručníka s povinnosťou osobnej starostlivosti bolo nevyhnutné zrušiť náhradnú osobnú starostlivosť, nakoľko nie je možné, aby popri sebe existovali dva inštitúty osobnej starostlivosti, čím zároveň stratili účinnosť aj súvisiace práva a povinnosti.

37. Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona pozastavením výkonu rodičovských práv a povinností nezaniká vyživovacia povinnosť matky voči maloletému a zároveň nevzniká vyživovacia povinnosť medzi maloletým a poručníkom. Vyživovacia povinnosť matky je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.

V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality ( §75 ods. 1,2 ZOR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce (porovnaj Rozsudok NS SR, sp. zn. ). Skutočnosť, že bola právoplatným rozsudkom súdu uznaná za vinnú zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy, z pohľadu vyživovacej povinnosti voči maloletému je potrebné vyhodnotiť ako vzdanie sa zamestnania a je preto namieste aplikovať princíp potencionality príjmov. Matka má ukončené len základné vzdelanie, pred spáchaním zločinu nikde nepracovala, viedla zhýralý, nekontrolovateľný a občianske spolužitie narúšajúci život ( rozsudok Krajského súdu v Košiciach XTo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Dávka v hmotnej núdzi jej bola v roku 2013 pozastavená z dôvodu nespolupráce ( str. 7 rozsudku OS Košice II č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX). Po spáchaní skutku matka pracovala na dohodu, brigádne ako čašníčka s príjmom 350 €. ( str. 9 cit. rozsudku). Matka je v produktívnom veku, neboli zistené žiadne zdravotné prekážky, ktoré by jej ( ak by si sama nezavinila obmedzenie osobnej slobody) bránili pracovať.

38. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, hygienické potreby strava, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku.

39. Aj keď starí rodičia nevedeli vyčísliť reálne výdavky na maloletého uviedli, že tieto sú bežného charakteru, maloletý je zdravý, navštevuje 3. ročník základnej školy, navštevuje krúžok basketbalu. Výživu maloletého zabezpečujú výlučne starí rodičia, ktorí poberajú štátne sociálne dávky, matka prispieva len sumou 8€ až 15 € mesačne. Vychádzajúc z uvedených skutočností a všeobecných princípov pre posúdenie výšky výživného za aplikácie cit. ust. zákona s dôrazom na aplikáciu princípu potencionality príjmu na strane matky súd považuje za primerané všetkým skutočnostiam výživné vo výške 100 €. Aj pri základnom vzdelaní má matka potenciál dosiahnuť riadnym zamestnaním taký príjem, aby mohla prispievať na výživu maloletého mesačne výživným v určenej výške.

40. Podľa ust. § 24 ods. 5, druhá veta zákona o rodine rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Aj keď prioritne ide o úpravu vzťahov medzi rodičmi, podľa názoru súdu je možné aplikovať ju aj v prípade niektorej z foriem náhradnej osobnej starostlivosti.

41. Matka sa svojím návrhom domáhala aj práva na poskytovanie pravidelných informácií o maloletom. Všetky vyššie uvedené okolnosti konkrétneho prípadu súd vyhodnotil tak, že pozastavením výkonu rodičovských práv a povinností matka stratila možnosť informovať sa o maloletom priamo v školskom zariadení, ktoré dieťa navštevuje, ako aj u lekára, eventuálne u príslušných štátnych orgánov. Z vykonaného dokazovania mal však súd za preukázané, že matka doteraz nikdy žiadnu zo svojich možností reálne získať informácie o maloletom nevyužila. Raz za rok napísaný list starým rodičom nemožno považovať za preukázanie skutočného záujmu o maloletého. Zároveň má súd za preukázané, že starí rodičia iniciatívne sami a ani na požiadanie matke informácie o maloletom neposkytli. Vzhľadom k tomu, že matka má výkon rodičovských práv a povinností len pozastavený, berúc do úvahy doterajšiu intenzitu (ne) záujmu matky raz ročne, súd považuje za primerané poskytovať matke informácie v

intenzite dvakrát ročne. Uložená povinnosť v takejto intenzite a rozsahu nemôže byť zaťažujúca poručníkov, ktorí v rovnakej intenzite a rozsahu sú povinný informovať o maloletom aj súd.

42. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v konaní starostlivosti súdu o maloletých nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a prednes právnej zástupkyne matky na pojednávaní preto nebol zmenou návrhu, ale len spresnením a konkretizovaním návrhu matky, preto nebolo potrebné rozhodovať o pripustení zmeny návrhu. Súd tiež zamietol návrh právnej zástupkyne matky na nariadenie znaleckého dokazovania ako aj na výsluch matky. Matka bola na pojednávaní riadne vypočutá, nezáujem matky o výkon rodičovských práv a povinností voči maloletému mal súd za dostatočne preukázaný aj z obsahu doterajších právoplatných súdnych rozhodnutí. Vzhľadom k predmetu konania súd považoval za irelevantné dokazovať, či došlo k zmene prístupu na strane matky. Správa výchovného pedagóga z väznice nemôže mať relevanciu v otázke rodičovských kompetencií, preto takýto dôkaz súd nevykonal. Súd tiež nepovažoval za potrebné nariadiť znalecké dokazovanie na posúdenie vzťahu maloletého k matke, pretože mal dostatočne preukázané, že maloletý matku nepozná a nemá k nej žiadny vzťah. Súd nenašiel žiadny dôvod, pre ktorý by mal maloletého vystavovať znaleckému dokazovaniu. Nemožno sa tiež stotožniť s vyjadrením právnej zástupkyne matky, ktorá konštatovala, že kolízny opatrovník sa vyjadruje k otázkam psychického stavu maloletého, ku ktorému sa môže vyjadriť len znalec. Kolíznym opatrovníkom bol ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ktorý je orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ustanoveného kolízneho opatrovníka súd považuje za plne nekompetentného vyjadriť sa k záujmu maloletého dieťaťa a k posúdeniu jeho psychického rozpoloženia, o to viac za situácie, kedy realizoval opakovane šetrenie v domácnosti maloletého a opakované rozhovory s maloletým.

43. O trovách konania súd v zmysle ust. nerozhodoval, pretože takýto návrh podaný nebol.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Starí rodičia a kolízna opatrovníčka sa vzdali práva na odvolanie.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa a nasl. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné ( povinnosť plniť vzniká doručením rozsudku bez ohľadu na podanie odvolania).