Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-127-2020.pdf
PDF · 84.27 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/127/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom 831 04 Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Komenského 3, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: N. A., nar. X. X. XXXX, trvale bytom Z., o zaplatenie 164,79 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 164,79 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm:
- 38,04 eura od 21. 3. 2017 do zaplatenia,
- 65,72 eura od 19. 4. 2017 do zaplatenia,
- 45,92 eura od 20. 6. 2017 do zaplatenia,
- 15,11 eura od 19. 7. 2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7. 2. 2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 164,79 eura istiny spolu s úrokom z omeškania z neuhradených služieb a náhrady trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 4. 7. 2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, na žalobcu. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami:
- VS XXXXXXXXXX, vo výške 38,04 eura, splatná 20. 3. 2017,
- VS XXXXXXXXXX, vo výške 65,72 eura, splatná 18. 4. 2017,
- VS XXXXXXXXXX, vo výške 45,92 eura, splatná 19. 6. 2017,
- VS XXXXXXXXXX, vo výške 15,11 eura, splatná 18. 7. 2017.
Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatnil aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom podaného odporu a to dňa 30. 3. 2020 (č. l. 51), v ktorom uviedol, že nesúhlasí s povinnosťou na zaplatenie žalovanej sumy, ktorú si žalobca uplatňuje bez právneho dôvodu a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Únijným právom a žiada priznať bezdôvodné obohatenie a úžeru, čo je v demokratickom štáte neprípustné. Žiadal, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole z úradnej povinnosti a rozhodol, že všetky neprijateľné podmienky, o ktorých spotrebiteľ mal byť zo strany dodávateľa náležite poučený, nie sú pre spotrebiteľa záväzné a aby súd určil, ktoré povinné zákonné náležitosti absentujú. On nikdy takú zmluvu nepodpísal. To nie je jeho podpis. Žiadny dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 18. 1. 2017 nepodpísal. V dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb je uvedená nejaká adresa umiestnenia J. č. d. XXX, XXX XX a na tejto adrese nikdy nebýval, ani sa na nej nezdržiaval. Nepodpísal ani žiaden dodatok. Tlačeným písmom sa nikdy nepodpisuje. Nikdy takú zmluvu nepodpísal. Ešte je tam uvedená adresa Slovak Telekom Bajkalská 28 Bratislava, on v Bratislave nebol 30 rokov. Má XX rokov, ani by do Bratislavy netrafil. Ani nevie, kde je Bajkalská ulica. Má za to, že ide o neplatný právny úkon na strane žalobcu, alebo o nejaký podvod. Žalobca nemá nárok na trovy, ktoré si v konaní uplatňuje. Na podporu svojich tvrdení však žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ani nenavrhol vykonanie dôkazov, ktoré by preukázali jeho tvrdenia a ktoré nemohol súdu predložiť bez svojho zavinenia.
4. Žalovaný však nijako nepoprel skutkové tvrdenia uvedené žalobcom ohľadne využívania služieb poskytovaných Slovak Telekom, ako ani doručenia faktúr, preto mal súd za to, že tieto sú nesporné. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Ak súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie.
5. Súd vo veci rozhodol postupom podľa § 297 písm. b/ CSP, nakoľko tvrdenia uvádzané v žalobe mal za nesporné a to aj napriek podanému odporu. To, že žalovaný je spotrebiteľom, ho nezbavuje povinnosti ustanovenej v § 150 a § 151 CSP. Popretie skutočností je v danom prípade neúčinné, nakoľko žalovaný neuviedol vlastné tvrdenia a nenavrhol žiadne dôkazy. Za január a február 2017 boli služby využívané žalovaným aj uhradené, v opačnom prípade by aj tieto boli predmetom žaloby. Vo vzájomných súvislostiach sa potom javí tvrdenie žalovaného o neuzavretí zmluvy ako účelové. Navyše žalobca nikdy netvrdil, že zmluva bola uzatvorená v Bratislave na Bajkalskej ulici, ako to uvádza žalovaný v odpore. Jedná sa len o sídlo žalobcu. Vzhľadom k tomu súd dospel k záveru o nespornosti tvrdí žalobcu a preto pri rozhodnutí postupoval podľa § 297 písm. b/ CSP. Ako nepravdivé sa ukázalo aj tvrdenie žalovaného v odpore, že adresa Kajal č. 228 je nesprávna a on sa tam nikdy nezdržiaval. Pritom z č. l. 47 spisu jasne vyplýva, že žaloba a platobný rozkaz mu boli doručené práve na tejto adrese a to dňa 9. 3. 2020.
6. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou, faktúrou, oznámením o postúpení pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným ako spotrebiteľom dňa 11. 1. 2017 podľa § 52 ods. 4 OZ zmluvu, na základe ktorej poskytoval žalovanému služby, ktoré následne vyúčtoval faktúrami ako sú uvedené v bode 2. tohto odôvodnenia. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.
8. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú podľa zák. č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
9. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinný k 11. 1. 2017, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ a ods. 12 písm. a/, b/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinný k 11. 1. 2017, (1) Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu. (2) Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c). (12) Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
10. Súd z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaný využil služby právneho predchodcu žalobcu v celkovej fakturovanej a žalobou uplatnenej sume 164,79 eura, ktoré žalovaný nezaplatil (faktúry sú uvedené v bode 2. tohto odôvodnenia). Preto súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi právo na zaplatenie tejto sumy.
11. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad, keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia.
13. Právo na úroky z omeškania (z faktúry uvedenej v bode 2. tohto odôvodnenia) vzniklo odo dňa nasledujúcom po splatnosti tej - ktorej faktúry a výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinný od 1. 2. 2013).
14. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená pre obdobie splatnosti faktúr vo výške 0 % p.a., potom úrok z omeškania je 5 % p.a.
15. Na základe uvedeného súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
16. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom žalobca bol v konaní plne úspešný. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.