Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-8-2024.pdf
PDF · 71.25 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/8/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Horvátovej a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX C. D., trvalý pobyt hlásený v obci E., okres F., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín, pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písm. a), písm. b), odsek 3 písm. a) Tr. zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 09. apríla 2024 v Trenčíne, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 75PP/38/2023 zo dňa 14. novembra 2023 jednohlasne takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15T/8/2022 zo dňa 24. februára 2022 bol odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej iba „odsúdený“) za spáchanie zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písm. a), písm. b), odsek 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) a § 139 odsek 1 písm. e) Tr. zákona a pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. g) Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odsúdený nastúpil do výkonu tohto trestu dňa 18. októbra 2021.
Dňa 17. októbra 2023 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody. Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. novembra 2023 po vypočutí odsúdeného rozhodol uznesením sp. zn. 75PP/38/2023 tak, že podľa § 66 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona v spojení s § 415 odsek 1 Tr. poriadku návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Okresný súd dospel k záveru, že u odsúdeného nie sú dôsledne a kumulatívne splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre pozitívne rozhodnutie o podmienečnom prepustení, keď absentuje relevantné očakávanie, že na slobode bude odsúdený viesť už iba riadny život (tretia zákonná podmienka v zmysle § 66 odsek 1 Tr. zákona).
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v lehote troch pracovných dní od jeho oznámenia (vyhlásenia na verejnom zasadnutí okresného súdu) sťažnosť, ktorú odôvodnil písomne tým, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení nie je možné poukazovať na jeho trestnú minulosť, keďže to už bolo predmetom posudzovania v pôvodnom trestnom konaní pri rozhodovaní o výroku o treste.
Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 12. januára 2024, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 09. apríla 2024 podľa § 192 odsek 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie
tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného, hoci bola prípustná, podaná oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie je dôvodná.
Trestný zákon pri aplikácii hmotnoprávneho inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vyžaduje od súdu, aby skúmal, či sú u odsúdeného naplnené nielen formálne, ale aj materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Až splnenie formálnej podmienky (odsúdeným vykonaná potrebná časť uloženého trestu) v kumulácii (spojení) s materiálnymi podmienkami (plnenie povinností odsúdeným a preukázané polepšenie sa v jeho správaní vo výkone trestu a očakávanie, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život) pri dôslednom zistení skutkového stavu môže vyústiť do právneho záveru súdu, že je možné odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody, za súčasného obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby, s prípadne nariadením probačného dohľadu a uložením primeraných povinností a obmedzení, na posilnenie jeho účinku.
V posudzovanej veci okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonanie príslušnej časti uloženého trestu dňa 18. októbra 2023.
V zhode s názorom súdu prvého stupňa aj krajský súd vyhodnotil správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody a plnenie jeho povinností ako prejav polepšenia, nakoľko ide v zmysle správy ústavu na výkon trestu o bezproblémového odsúdeného. Disciplinárne bol jedenkrát odmenený a ani raz nebol potrestaný. Vzhľadom k vyššie uvedenému okresný súd správne na verejnom zasadnutí po vypočutí odsúdeného a vykonaní ďalších relevantných dôkazov urobil záver o tom, že odsúdený spĺňa aj druhú zákonnú materiálnu podmienku pre prípadné podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, t. j. že počas doterajšieho výkonu trestu preukázal adekvátny stupeň svojho polepšenia sa. Zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody ale nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby výkonu trestu na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie je totiž dôvodné len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život, a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takou okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného, vrátane jeho trestnej minulosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne zistené okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, preto sťažnostná námietka odsúdeného spočívajúca v neprípustnosti posudzovania jeho trestnej minulosti nie je dôvodná.
Pokiaľ teda ide o splnenie tretej zákonnej podmienky materiálneho charakteru, t. j. predpokladu, že odsúdený bude v budúcnosti po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život a nebude sa dopúšťať opätovne protiprávnej činnosti, túto vyhodnotil krajský súd v zhode s názorom okresného súdu ako nesplnenú. Už z vyššie uvedených právnych teórií vyplývajúcich zo zákonného znenia je zrejmé, že či odsúdená osoba bude alebo nebude viesť riadny život na slobode po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody možno iba odhadovať, resp. vysloviť v tomto smere určitú prognózu, po vyhodnotení všetkých známych relevantných skutočností, ktoré sa viažu k osobe odsúdeného. Tak ako správne a dôvodne argumentoval okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, odsúdený bol doposiaľ až 8-krát súdne trestaný, bol mu ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, dokonca už bol z výkonu trestu odňatia slobody aj podmienečne prepúšťaný. Napriek uvedenému skôr uložené tresty, ani podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nesplnili svoj prevýchovný účel a odsúdeného neviedli k vedeniu riadneho života na slobode, pričom recidíva trestnej činnosti u neho nastala v pomerne krátkom čase po vykonaní trestu odňatia slobody v zmysle jeho predchádzajúceho odsúdenia. Krajský súd považuje za dôležitú aj tú skutočnosť, že v ostatnom trestnom konaní bolo odsúdenému uložené ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie, ktoré ešte ani nezačal vo výkone trestu odňatia slobody absolvovať. Uvedené zistené skutočnosti o osobe odsúdeného vedú krajský súd k jedinému záveru, že jeho náprava v podmienkach výkonu trestu ešte nie je ukončená. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je a ani nemôže mať skutočne charakter akejsi odmeny iba za dobré správanie sa odsúdenej osoby, ale ide o taký mimoriadny inštitút, ktorým sa iba v odôvodnených prípadoch a po náležitom kumulatívnom splnení všetkých
troch zákonných podmienok zasiahne do rozhodnutia súdu o uloženom treste odňatia slobody tak, že u odsúdenej osoby už nie je nevyhnutné pôsobiť v pozitívnom smere bezprostredným výkonom trestu odňatia slobody, ale odsúdenému sa poskytne príležitosť na slobode, za istých zákonných a súdom určených podmienok preukázať, že vie viesť riadny život občana, predovšetkým bez páchania ďalšej trestnej činnosti.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.