Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27P-16-2021.pdf
PDF · 93.65 KB
Case nature
Subarea
27P/16/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. Z., E.. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov - matky: A.. A. Z., E.. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, I., zastúpená advokátkou Mgr. Janou Juchovou, so sídlom Trnavská cesta 60, Bratislava, a otca: I. A., E.. XX.XX.XXXX, bytom B.S. X, I., zastúpený advokátkou Mgr. Máriou Čechovou, so sídlom Lipová 18/C, Viničné, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
I. Súd dočasne zveruje maloletého I. Z., E.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Súd dočasne upravuje styk otca s maloletým I. Z., E.. XX.XX.XXXX nasledovne:
- v každom párnom kalendárnom týždni od utorka od 15.00 hod. do stredy 8.00 hod a od piatka 17.00 hod do nedele do 18.00 hod.,
- v každom nepárnom kalendárnom týždni od utorka od 15.00 hod. do štvrtka do 8.00 hod., s tým že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku odovzdá maloletého matke v mieste jej bydliska, okrem prípadov, keď maloletého vyzdvihne alebo odovzdáva v predškolskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje.
III. Otec je povinný platiť na maloletého I. Z., E.. XX.XX.XXXX, výživné 100,- EUR mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky počnúc doručením tohto uznesenia.
IV. Matka a otec sú si vzájomne povinní odovzdávať všetky informácie o maloletom.
V. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
VI. Neodkladné opatrenie sa nariaďuje do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. XXP/XX/XXXX.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 24.01.2021, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.01.2021, sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd na čas do skončenia konania vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a zaviazal otca povinnosťou platiť na maloletého výživné vo výške 120,- EUR. Zároveň navrhovala upraviť styk otca s maloletým každý párny kalendárny týždeň od utorka od 15.00 hod. do stredy 08.00 hod. a následne od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od utorka od 15.00
hod. do štvrtka 18.00 hod., s tým, že matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a odovzdať v určený deň a hodinu v mieste svojho bydliska a otec je povinný maloletého v určený deň a hodinu vrátiť matke v mieste bydliska okrem prípadov, keď maloletého vyzdvihuje alebo vracia v predškolskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje.
2. Matka svoj návrh dôvodila tým, že vzťahy medzi matkou a otcom sú natoľko vyhrotené, že je nevyhnutná úprava starostlivosti o maloletého do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, ako aj zlou pandemickou situáciou, pre ktorú sú rušené pojednávania, čím sa konanie vo veci samej v otázke starostlivosti o maloletého môže predĺžiť. Vo svojom návrhu uviedla, že styk otca s maloletým bol upravený dvomi rodičovskými dohodami, jednou na UPSVaR-e u psychologičky p. T. dohodnutou dňa 30.06.2020, ktorá nebola naplnená z dôvodu, že si ju otec začal upravovať. Pokiaľ ide o druhú dohodu uzavretú pred pani Š., túto matka spočiatku akceptovala, avšak neustále nezhody medzi rodičmi pri odovzdávaní maloletého ukázali, že navrhovaná dohoda nie je vhodná. V aktuálnej situácii sa matka bojí maloletého otcovi odovzdať, pretože sa obáva, že matke maloletého nevráti tak ako sa dohodnú. Matka ďalej uviedla, že po dlhšom čase začala u maloletého pozorovať, že neustále striedanie dní v týždni, kedy je maloletý u matky a kedy u otca na maloletého zle vplývajú. Maloletý sa budil s tým, že nevedel, či je u matky alebo u otca a nevie, kde bude v ten alebo nasledujúci deň. Najmä to bol dôvod, pre ktorý matka nemohla akceptovať a prijať rodičovskú dohodu, avšak stále mala záujem o uzavretie konkrétnej dohody v znení, ktoré by vyhovovalo obom stranám a bolo by predovšetkým v záujme maloletého. V návrhu taktiež uviedla, že otec pri každodennej starostlivosti o maloletého vyvoláva konflikty, nemá snahu dohodnúť sa na starostlivosti a nepripúšťa žiadne kompromisy, matku často zhadzuje, nazýva ju psychopatkou, sviňou, kravou, osočuje ju a to aj pred maloletým. V telefóne má matku uloženú pod aliasom S.. Otec častokrát matke neumožňuje telefonický kontakt ako ani video hovor s maloletým v čase, keď sa maloletý nachádza v starostlivosti otca a to ani v prípadoch, keď sa na tom vyslovene dohodli. Problém nastáva aj pri odovzdávaní si maloletého, keď otec maloletého dostatočne nepripravuje na styk s matkou, nezabalí mu potrebné množstvo vecí, veci maloletého zadržiava a odmieta ich matke priniesť. K finančnej situácii uviedla, že otec matke žiadnym spôsobom neprispieva na výživu maloletého, pričom dochádza k častým konfliktom v otázke financií. Matka uviedla, že otec platí platby na stravu maloletého v škôlke, ktorá je však vždy ponížená, nakoľko je maloletý vzhľadom na pandemickú situáciu a choroby v škôlke menej času. Otec maloletému občas kupuje veci, avšak neprispieva matke na náklady spojené s lekárskou starostlivosťou, bývaním a súvisiace s každodennou starostlivosťou o maloletého, ak ich on nepovažuje za dôvodné a vhodné. Rodičia sa rozchádzajú aj v otázke zdravotnej starostlivosti o maloletého. Otec odmieta platiť za lieky na podporu imunity ako aj na lieky, ktoré sú aktuálne nutné. Matka má za to, že príjem otca je nepomerne vyšší ako príjem matky. Okrem pravidelného príjmu zo zamestnania v priemernej výške 900,- EUR má otec príjem aj z prenájmu nehnuteľností. Matka uviedla, že jej záleží, aby mal maloletý zabezpečené pokojné a harmonické prostredie presne určeným harmonogramom, ktorý budú obe strany rešpektovať a predíde sa tak neustálym nezhodám medzi matkou a otcom. Podľa matky je v záujme maloletého, aby udržiaval vzťahy s otcom, avšak v momentálnej situácii má za to, že je nevyhnutná a riadne preukázaná potreba upraviť pomery medzi otcom a matkou vo veci starostlivosti o maloletého.
3. Matka v súčasnosti pracuje od júla 2020 pre ČSOB poisťovňu, a.s. ako finančná agentka (pracuje ako živnostníčka), pričom priemerný mesačný príjem dosahuje vo výške cca 828,- EUR. Okrem uvedeného príjmu má matka aj občasné brigády v počte 1-2 za mesiac a suma z vyplatená z brigády je okolo 20 - 25 EUR za brigádu. Taktiež poberá príspevok na maloletého v sume 24,95 EUR. Svoje mesačné výdavky matka vyčíslila na sumu 980,- EUR z toho sumu 537,65 EUR na maloletého nasledovne: poplatok za bývanie 120,- EUR, daň za byt 3,50 EUR, hypotéka 234,29 EUR, elektrina a plyn 30,-, internet a TV 17,- EUR, odvody ZP matka 70,91 EUR, mobilný operátor 15,- EUR, strava 200,- EUR, lieky maloletý 50,- EUR, materská škôlka - OZ povinné 10,- EUR, materská škola pobyt 24,50 EUR, drogéria 40,- EUR, krúžky maloletý 40,- EUR, náklady na phm 60,- EUR, lístky na MHD 10,- EUR, darčeky, hračky maloletý 25,- EUR, oblečenie a topánky maloletý 30,- EUR.
4. V podaní doručenom súdu dňa 28.01.2021 matka uviedla, že sa opätovne snažila s otcom maloletého dohodnúť ako si odovzdajú maloletého na styk. Dňa 25.01.2021 nechala maloletého v škôlke s tým, že si ho mal otec vyzdvihnúť. Otec maloletého vyzdvihol a následne ho dohlásil zo škôlky do 27.01.2021. Ešte pred tým sa matka snažila s otcom dohodnúť, aby mal maloletého od 25.01 do 27.01., následne matka od 28.01 do 29.01 a otec opätovne od 29.01 do 31.01.2021. Uviedla, že otec sa k návrhu odmietol vyjadriť. Matka sa dňa 27.01.2021 pokúšala telefonicky spojiť s maloletým, čo jej však nebolo umožnené. Otec
maloletého nepriviedol do škôlky ani dňa 28.01.2021. Na otázku matky, kedy otec maloletého matke vráti do starostlivosti odpovedal, že maloletý bude teraz pár dní s ním a starými rodičmi. Matka tak nevie, kedy otec matke maloletého vráti a ani ako bude nasledujúca starostlivosť o maloletého prebiehať. Zároveň poukázala na skutočnosť, že pojednávanie vo veci samej je vytýčené až na apríl 2021.
5. Na tunajšom súde prebieha konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, pod sp. zn.: XXP/XX/XXXX, preto súd uznesením zo dňa 28.01.2021, č. k. XXP/XX/XXXX- XXX vylúčil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie.
6. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn.: XXP/XX/XXXX bolo zistené, že matka maloletého sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 19.06.2020 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bude maloletý I. Z., E.. XX.XX.XXXX predbežne zverený do jej osobnej starostlivosti, otec bude zaviazaný povinnosťou platiť na dieťa výživné vo výške 300,- EUR mesačne a jeho styk so synom bude upravený v každom párnom týždni v mesiaci - od utorka od vyzdvihnutia maloletého z materskej školy do stredy do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v mesiaci od piatka od 18.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že otec si dieťa vyzdvihne aj odovzdá v mieste trvalého bydliska matky, zároveň žiadala, aby súd začal konanie vo veci zverenia dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. V návrhu uviedla, že dieťa sa narodilo z nemanželského vzťahu svojich rodičov a ako rodina nežijú v spoločnej domácnosti. Konanie vo veci samej nie je doposiaľ ukončené.
7. Uznesením č. k. XXP/XX/XXXX-X zo dňa 22.06.2020 súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že matka nepreukázala potrebu naliehavosti a okamžitej bezodkladnej úpravy pomerov dieťaťa, žiadnym spôsobom neosvedčila danosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2020.
8. Návrhom, doručeným súdu dňa 18.01.2021, sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril na čas do rozhodnutia vo veci samej maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Uznesením č. k. XXP/XX/XXXX zo dňa 26.01.2021 súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
9. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Civilný mimosporový poriadok") podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Civilný sporový poriadok") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.
Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa § 367 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
10. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
11. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca Civilnom mimosporovom poriadku nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.
12. Neodkladné opatrenie má len dočasnú povahu, preto je možné nariadiť ho len do splnenia podmienok pre konečné rozhodnutie súdu, pričom v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( § 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
13. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vychádzajúc z návrhu a priložených listín ako aj s prihliadnutím na konania, ktoré sú vo vzťahu k maloletému vedené (XXP/XX/XXXX, XXP/XX/XXXX) dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne opodstatnený. Z obsahu podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželmi a v súčasnosti nežijú ani v spoločnej domácnosti. Je taktiež zrejmé, že rodičia sa nevedia dohodnúť ohľadom starostlivosti o maloletého ani ohľadom financií vo vzťahu k maloletému. Napriek viacerým dohodám rodičov o starostlivosti o maloletého, tieto v dôsledku problematickej komunikácie a nezhodám rodičov vo vzťahu k maloletému neplnia svoj účel. Otec maloletého častokrát dohodu nerešpektuje, maloletého neodovzdá matke v dohodnutom čase, prípadne požaduje, aby si matka po maloletého prišla, napriek predchádzajúcej dohode, že maloletého matke privezie (aj po upozornení matky, že nemá finančné prostriedky na benzín, a bude musieť ísť s maloletým vlakom počas zlej epidemiologickej situácie), neinformuje matku o pobyte maloletého či o jeho zdravotnom stave. Nezhody medzi rodičmi sa prenášajú aj na maloleté dieťa, pričom táto situácia má negatívny vplyv aj na jeho psychický a fyzický vývoj. Maloletý býva často krát zmätený, v prípade, ak sa v noci zobudí, nevie u ktorého rodiča sa nachádza a u ktorého bude nasledujúci deň. Je potrebné uviesť že, vzhľadom na vek maloletého je preňho stále
primárnou osobou jeho matka na ktorú je naviazaný a má s ňou vybudovaný hlboký vzťah, čím však súd nechce znevažovať úlohu druhého rodiča v živote maloletého. Súd má za to, že momentálne je potrebné situáciu upokojiť, dočasne maloletému stabilizovať rodinné prostredie, nastaviť pravidlá vzájomného kontaktu s druhým rodičom a zlepšiť komunikáciu medzi rodičmi. Na základe uvedeného, súd mal za to, že v súčasnej dobe je v záujme dieťaťa dočasná úprava pomerov, a to na čas do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu vo veci samej. Súd preto vyhovel návrhu matky a neodkladným opatrením zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti a upravil styk otca s maloletým. Zároveň súd apeluje na rodičov, aby rešpektovali rolu druhého rodiča v živote maloletého a snažili sa komunikovať racionálne, konštruktívne bez akýchkoľvek osobných invektív voči sebe.
14. Vzhľadom na dočasné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky a otcov záujem podieľať sa na starostlivosti o syna, súd upravil styk otca v rozsahu uvedenom vo výroku II. tohto uznesenia. Súd dospel k záveru, že uvedená úprava styku otca s I. je nateraz postačujúca, rešpektujúca právo maloletého na zachovanie osobného styku s otcom, ktorý má nezastupiteľnú úlohu v jeho živote.
15. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia o určenie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Ako vyplýva z obsahu spisu vo veci samej sp. zn.: XXP/XX/XXXX otec bol dňa 16.09.2020 na informatívnom výsluchu rodičov vyzvaný zo strany súdu, aby platil aspoň sumu životného minima na nezaopatrené dieťa, nakoľko otec na maloletého prispieva nepravidelne a podľa svojho vlastného uváženia. Otec napriek výzve matke žiadne výživné neplatí. Prihliadnuc na uvedené, za situácie kedy si otec, podľa návrhu matky neplní svoju vyživovaciu povinnosť resp. ju plní v nepostačujúcom rozsahu nepravidelne a podľa vlastného uváženia, mal súd preukázanú existenciu potreby jej dočasnej úpravy. Pri určení jej výšky vychádzal zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa vyššie uvedeného považoval za primeranú výšku výživného 100,- Eur na maloletého I., ktorú bude otec povinný predbežne platiť, pričom tieto sumy aspoň čiastočne pokryjú náklady na odôvodnené potreby maloletého. V prevyšujúcej časti požadovaného výživného, súd návrh matky zamietol. Súd poukazuje na to, že neodkladným opatrením rieši len dočasnú situáciu určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému.
16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).