Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/42/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci navrhovateľky: L. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX/X, J., zastúpená Mgr. Romanou Mravíkovou, advokátkou so sídlom Štefánikova trieda 15 J., proti povinnému z vyživovacej povinnosti: I. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa a o vzájomnom návrhu povinného na zníženie vyživovacej povinnosti, takto o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu J. (ďalej len „súd prvej inštancie") zo dňa 30. júla 2020 č.k. -249 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti návrhu navrhovateľky o zvýšenie výživného v sume 90 eur, vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol, taktiež zamietol návrh povinného z vyživovacej povinnosti na zníženie výživného a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. 1.1.Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že navrhovateľka je dcérou povinného z vyživovacej povinnosti, manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. -22 zo dňa 25. 09. 2012, na základe ktorého bola v tom čase maloletá navrhovateľka zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne. Posledná úprava výživného bola rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. -413 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. -446 zo dňa 07. 09. 2016, ktorým sa zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. -22 v časti výživného a to tak, že vyživovaciu povinnosť otca znížil zo sumy 150 eur na sumu 120 eur mesačne. Navrhovateľka bola v čase poslednej úpravy vo veku 16 rokov, navštevovala 1. ročník N. a okrem bežných výdavkov mala zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom, pretože bola a stále je sledovaná v neurologickej ambulancii pre tetanický neurologický syndróm a stresovú adaptačnú poruchu, pričom užíva magnézium. V súčasnosti navštevuje 1. ročník fakulty sociálnych vied a zdravotníctva W. H. P. v J.. S nástupom na vysokú školu mala výdavky spojené s prihláškou 30 eur, ISIC 20 eur, študijné materiály, ktoré si kupovala vo fotokópiách, ďalej výdavky spojené s kúpou uniformy. Stravuje sa v škole, čo predstavuje cca 20 eur mesačne. Hygienické potreby mesačne cca 25 eur, kozmetika cca 20 eur, kontaktné šošovky cca 30 eur mesačne. Má zvýšené výdavky v súvislosti s zdravotným stavom, pričom nosí aj okuliare v kombinácii s kontaktnými šošovkami. Cena nových okuliarov vrátane rámov je približne 200 eur (8,3 eura mesačne) a cena kontaktných šošoviek 66,80 eura/6 mesiacov (11,13 eura mesačne). Okrem toho má výdavky bežného charakteru na stavu, ošatenie, drogistický tovar,

lieky pri bežnom ochorení, štúdium a školské výlety a pod. Dňa 31.12.2018 uzatvorila navrhovateľka dohodu o brigádnickej práci študentov so N. L. vek, občianske združenie, a to na druh práce pomocné opatrovateľské práce v ŽS O. J.. Navrhovateľka za rok 2019 dosiahla príjem 2777,97 eura. Brigádnickú činnosť ukončila 04. 02. 2020. Dňa 30. 03. 2020 uzatvorila dohodu o brigádnickej práci na obdobie od 31. 03. 2020 do 31. 05. 2020, pričom za mesiac apríl jej bolo vyplatených 606 eur v čistom a v máji 2020 jej bolo vyplatených 497,67 eura v čistom. Dňa 15. 06. 2020 uzatvorila dohodu o brigádnickej práci študenta na obdobie od 16. 06. 2020 do 31. 08. 020 na pozíciu zdravotný asistent spolu 80h mesačne, dojednaná odmena 3,70 eur/hod v hrubom. 1.2. Matka navrhovateľky v čase poslednej úpravy dosahovala príjem 473 eur, poberala invalidný dôchodok 199 eur a rodinné prídavky, spolu jej príjem bol 690 eur. V súčasnosti dosahuje čistý priemerný príjem u zamestnávateľa U. právnej pomoci vo výške 749,28 eura, invalidný dôchodok vo výške 219,90 eura, a prídavky na dieťa vo výške 24,95 eura. Na základe lekárskeho posudku zo dňa 25. 03. 2020 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. bola matke určená miera funkčnej poruchy v percentách 50%, pričom ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Matka navrhovateľky si kúpila motorové vozidlo na lízing. Navrhovateľka žije s matkou v mestskom nájomnom byte, výška poplatkov súvisiacich s užívaním bytu platí matka navrhovateľky vo výške 210,36 eura. Okrem toho má výdavky na poistenie za byt vo výške 57,12 eura ročne, elektrina 29,50 eura mesačne, SIPO vo výške 4,64 eura mesačne, poplatok za komunálne odpady 5eur mesačne, internet a TV vo výške 19,99 eura mesačne. Okrem toho má matka zvýšené výdavky v súvislosti s jej zdravotným stavom a to výdavky na lieky v priemere 30 eur mesačne, injekcia do kolien vo výške 14,12 eura mesačne, kúpeľná liečba vo výške 29,75 eura, výdavky na pohonné látky vo výške 50 eur mesačne, servis motorového vozidla 51,96 eura mesačne, povinné zákonné poistenie vo výške 7,27 eura mesačne, havarijné poistenie vo výške 6 eur mesačne. Pokiaľ ide o úvery, matka spláca spotrebný úver vo výške 69,77 eura mesačne. Výdavky má aj na úhrady poistenia L. vo výške 26,04 eura mesačne, telefónu vo výške 29,99 eura mesačne, a na životné poistenie navrhovateľky vo výške 30,80 eura mesačne a jej telefón vo výške 29,90 eura mesačne. 1.3. Povinný z vyživovacej povinnosti v čase poslednej úpravy výživného dosahoval príjem z brigádnickej práce vo výške 343 eur. Je zamestnaný v spoločnosti ŽP D. R., a.s., v období od 19.júna 2019 bol práceneschopný a od 29. 06. 2019 do zániku nároku poberal nemocenské dávky výške 29,95 eura na deň. Za obdobie od 06/2019 do 1/2020 boli povinnému vyplatené spolu nemocenské dávky vo výške 6 500,90 eura. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 23. 06. 2020 č. 750 910 6825 0 bol povinnému priznaný invalidný dôchodok v sume 526,50 eura od 15. 06. 2020, pričom za invalidného bol uznaný z dôvodu, že má pokles vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe dohody o zmene pracovných podmienok č. 860/6 sa povinný so zamestnávateľom ŽP D. R. dohodli na zmene pracovnej zmluvy zo dňa 07. 11. 2016 vrátane dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.12. 2018 so základnou mzdou 600 eur mesačne a prémiami od 0 do 50% zo skutočne dosiahnutej mesačnej mzdy za odpracovaný čas. Povinný tak v porovnaní s príjmom, ktorý dosahoval v čase poslednej úpravy, (príjem vo výške 343 eura), toho času dosahuje vyšší príjem, pretože okrem mzdy mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 526,50 eura. U povinného už v čase poslednej úpravy bol konštatovaný nepriaznivý zdravotný stav. V prípade povinného ide o onkologického pacienta, ktorého zdravotný stav je v porovnaní s poslednou úpravou výživného zhoršený. Dňa 30. 08. 2019 povinný uzatvoril manželstvo s terajšou manželkou N.. Manželka je zamestnaná v S. N., s.r.o., pričom od marca 2020 došlo na jej strane k poklesu príjmu na sumu cca 500 eur v čistom mesačne. Pokiaľ ide o majetkové pomery povinného, zmena pomerov na strane povinného nastala v tom, že nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 28. 09. 2018 spolu už s terajšou manželkou N. I. rodinný dom vrátane pozemkov v P., v ktorom žijú aj s dcérou manželky N., nar. XX. XX. XXXX, na kúpu ktorého si zobrali úver vo výške XX 650 eur, ktorý splácajú v sume 352,99 eura mesačne. Okrem toho spláca aj spotrebný úver na kúpu motorového vozidla. Povinný vlastní motorové vozidlo značky ŠKODA OCTAVIA 1U, rok výroby 2002 a motorové vozidlo značky ŠKODA OCTAVIA, rod. výroby 2015. Povinný má výdavky spojené s úhradou elektriny vo výške 56 eur, preddavok na vodu vo výške 15 eur, TV, internet a tri mobilné telefóny vo výške 100 eur, na nákup palivového dreva platí 50 eur, poistku na dom vo výške 10 eur, pohonné hmoty na dve autá 200 eur, výdavky na stravu 300 eur, ostatné bežné výdavky (revízia komína, servis autá, veterinár, záhrada, optické okuliare, strojček na zuby, oblečenie, kozmetika) 150 eur. Okrem toho platí poistku životnú 27 eur, poistky na autá a diaľničné známky vo výške 25 eur. Výdavky na lieky povinného predstavujú 30 eur. 1.4. Navrhovateľka žiada zvýšiť výživné zo sumy 120 eur na sumu 250 eur mesačne, pričom v priebehu konania zobrala návrh v časti o zvýšenie výživného v sume 90 eur späť a žiadal zvýšiť výživné na sumu 150 až 160 eur mesačne. Otec sa vzájomným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke poukazujúc predovšetkým na zhoršenie zdravotného stavu.

1.5. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , zákona číslo o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), (zákon číslo , ďalej len „CMP“). 1.6. Konštatoval, že vyživovacia povinnosť povinného z vyživovacej povinnosti, trvá. Navrhovateľka je preukázateľne v súčasnej dobe študentkou vysokej školy, v dennom štúdiu, z ktorého dôvodu nie je schopná samostatne uspokojovať svoje potreby a sama sa živiť. Na tom nemení nič skutočnosť, že si privyrába brigádnicky. Výživné nebolo upravované štyri roky. V dôsledku štúdia na vysokej škole jej vznikli ďalšie výdavky, pričom zvýšené výdavky má i v súvislosti s jej zdravotným stavom. Je nepochybné, že od poslednej úpravy došlo na strane navrhovateľky k zmene pomerov. 1.7. K zmene pomerov došlo aj na strane matky navrhovateľky, u ktorej došlo k zvýšeniu jej príjmy, keď v čase poslednej úpravy dosahovala príjem 473 eur a invalidný dôchodok 199 eur, spolu 690 eur. V súčasnosti má príjem 749,28 eura, invalidný dôchodok 219,90 eura, spolu 969,80 eura. Miera funkčnej poruchy bola určená na 50%, pričom ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. 1.8. K zmene pomerov došlo aj na strane povinnej osoby, ktorému od júla 2019 boli vyplácané nemocenské dávky, keďže bol práceneschopný a od 15. 06. 2020 mu bol priznaný invalidný dôchodok v sume 526,50 eura s poklesom vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. Má uzavretú pracovnú zmluvu s mesačnou mzdou 600 eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že u povinného došlo k zvýšeniu príjmu oproti poslednej úprav, kedy dosahoval príjem 343 eur. Napriek tomu súd prvej inštancie prihliadol na celkové možnosti a majetkové pomery povinného. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Pokiaľ ide o majetkové pomery povinného, zmena pomerov na strane povinného nastala v tom, že nadobudol spolu už s terajšou manželkou N. I. rodinný dom, v ktorom žijú aj s dcérou manželky N.. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli do podielového spoluvlastníctva, každý v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1, na nehnuteľnosti je zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky v prospech Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 16. 03. 2016 a toto záložné právo preberajú. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, že v prípade rodinného domu s bazénom ide o nadštandardnú nehnuteľnosť. Argumentáciu navrhovateľky v tomto smere považuje súd za nedôvodnú. 1.9. Záverom súd prvej inštancie skonštatoval, že vyživovacia povinnosť povinného voči navrhovateľke stále trvá, pretože navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť a je odkázaná na prispievanie na jeho výživu zo strany jej rodičov. Nepovažoval za dôvodný návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného a ani návrh povinného na zníženie výživného. Posudzujúc tak pomery a možnosti na strane povinného a odôvodnené potreby navrhovateľky, súd považoval výšku výživného v doterajšej výške 120 eur za primeranú a postačujúcu na výživu navrhovateľky a jej odôvodnené potreby, pričom zohľadnil súd aj to, že navrhovateľka si sama privyrába na základe dohody o brigádnickej práci študenta, a preto je schopná v rozsahu vyplatenej mzdy pokryť časť svojich výdavkov, ktoré má. Na strane druhej skutočnosť, že povinný bol uznaný za invalidného s poklesom miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%, nebolo možné vyhodnotiť za situácie, že povinný naďalej je zamestnaný, avšak došlo k výraznému poklesu mzdového ohodnotenia, pričom mu bol priznaný invalidný dôchodok, za okolnosť, ktorá by mala za následok splnenie podmienky pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. Je potrebné zdôrazniť, že náklady ktoré povinný má vo vzťahu k splácaniu hypotekárneho úveru a spotrebného úveru, nebolo možné brať v plnej miere do úvahy pri posudzovaní jeho vyživovacej povinnosti, keďže prvoradá je pre povinného vyživovacia povinnosť a až potom prípadné zhodnocovanie jeho nehnuteľného a hnuteľného majetku. 1.10. O trovách konania o návrhu navrhovateľky a o vzájomnom návrhu povinného z vyživovacej povinnosti rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s tým, že súd nevzhliadol dôvod na aplikáciu .

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním navrhovateľka. Dôvodila, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( , zákon číslo , ďalej len „CSP“), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

2.1. Dôvodila tým, že naposledy bola vyživovacia povinnosť povinného voči navrhovateľke upravená dňa 04. 11. 2015. Zmena pomerov nastala tak na strane navrhovateľky, ako aj na strane povinného, ktorý aktuálne dosahuje príjem minimálne 1 000 eur mesačne, pričom sa zvýšil aj príjem matky navrhovateľky. Nestotožnila sa s tvrdením súdu prvej inštancie, že si privyrába brigádnicky, čo bolo zrejme jedným z dôvodov zamietnutia jej návrhu. Ak by sedela doma, zrejme by dosiahla priaznivejší výsledok. V čase poslednej úpravy súd určil výživné 130 eur z príjmu povinného vo výške 343 eur a aktuálne je príjem povinného trojnásobný a konajúci súd ponechal výšku výživného. Súd prvej inštancie týmto rozhodnutím nastolil precedens, ktorým demotivuje plnoleté osoby, ktoré sú odkázané na výživu svojich rodičov, aby sa počas štúdia snažili zvyšovať si svoju životnú úroveň nad rámec priznaného výživného. 2.2.Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že je v možnostiach a schopnostiach, ako aj majetkových pomeroch povinného prispievať na výživu navrhovateľky požadovanou sumou a to aj napriek jeho zdravotnému stavu. Povinný má príjem približne 1000 eur mesačne, nadobudol rodinný dom, spláca hypotéku a úver na auto. Povinný žije v rodinnom dome, kompletne zrekonštruovanom s vonkajším bazénom, pričom navrhovateľka spolu s jej matkou žijú v sociálnom nájomnom byte. Súd sa nevysporiadal s mimoriadnymi výdavkami povinného na chov vybraných druhov zvierat, nákladmi na lekársku starostlivosť, na ktoré navrhovateľka poukazovala. 2.3. Súd prvej inštancie odmietol vykonať dôkaz listinou, ako výpisom z karty poistenca povinného za posledných 12 mesiacov, z ktorej by bolo zrejmé, akých lekárov povinný navštevuje, ako často, aké lieky užíva a výšku ich doplatku. Na predloženie zaviazal súd povinného, namiesto vykonania tohto dôkazu súdom, z ktorých nie sú tieto údaje preukázané. 2.4. Navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 3. Povinný z vyživovacej povinnosti v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že nebolo preukázané, že po skončení strednej školy nie je schopná sa sama živiť a uspokojovať svoje potreby. Žije samostatne v byte matky, ktorý je napísaný na brata navrhovateľky. Z vyplatenej poistky si zakúpila auto, ktoré je napísané na manžela sestry navrhovateľky. Matka navrhovateľky žije samostatne v sociálnom byte. Príjem matky za posledný rok postačuje na kúpu nového vozidla v hodnote 17 000 eur. Býva v rodinnom dome, vlastnoručne prerobenom, je na 75% uznaný invalidný dôchodca, onkologický pacient, ktorý sa musí podrobiť ďalším operáciám. Napriek jeho stále sa zhoršujúcemu zdravotnému stavu si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť a snaží sa pracovať aspoň na skrátený úväzok. Určené výživné v sume 120 eur je vzhľadom k jeho majetkovým pomerom, zdravotnému stavu a potrebám navrhovateľky, postačujúce. 4. Navrhovateľka k vyjadreniu povinného v písomnom vyjadrení poukázala na nepravdivé tvrdenia v jeho vyjadrení. Navrhovateľka žije so svojou matkou v jednoizbovom nájomnom sociálnom byte. Je pravdou, že navrhovateľke bola vyplatená suma 1 739,37 eura z poistky, na ktorú však povinný nijako neprispieval. Matka navrhovateľky je vzhľadom na jej zdravotný stav odkázaná na individuálnu prepravu, preto bolo nevyhnutnosťou zakúpenie motorového vozidla, ktoré hradila z časti v hotovosti, získanej z predaja predchádzajúceho vozidla, časť jej požičal brat navrhovateľky a vo zvyšnej časti formou leasingu. 5. Krajský súd v J., ako súd odvolací ( , zákon číslo , ďalej „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( a ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný rozsahom odvolania ( ), neviazaný dôvodmi odvolania ( ), vec prejednal na verejnom vyhlásení rozsudku, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení a . Dospel k záveru o neopodstatnenosti a nedôvodnosti odvolania navrhovateľky, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

6. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je upravené v účinnom od XX.07.2016. Z ustanovenia vyplýva, že ak ustanovenie neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Predmetom konania je v danej veci návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného pôvodne zo sumy 120 eur na sumu 250 eur, v priebehu konania zobrala návrh v časti o zvýšenie výživného v sume 90 späť. Žiadala výživné v sume 150 až 160 eur mesačne. 7.1. Povinný z vyživovacej povinnosti podal vzájomný návrh na zníženie vyživovacej povinnosti na minimálnu výšku. 7.2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zvýšenie výživného v sume 90 eur a zamietol tak návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného, ako aj vzájomný návrh povinného na zníženie výživného.

7.3. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila navrhovateľka, ktorá voči zamietnutiu jej návrhu podala odvolanie dôvodiac, že je v možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch povinného prispievať jej na výživu ňou požadovanou sumou. 8. Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 9.Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. 10.Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen komplexne zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. . Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. , podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Navyše súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí. 11.Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12.Ustanovenie zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa , ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce. V danej veci odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, nezistil žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 12.1.Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom navrhovateľkou, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti návrhu navrhovateľky, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Súd

prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že navrhovateľka sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré návrh navrhovateľky zamietol. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa , iba poukazuje. 13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že ustanovenie ukladá súdu, aby pri určení výživného prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, t.j. navrhovateľky, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, t.j. rodiča, ktorý je povinný prispievať na výživu dieťaťa. Možnosti a schopnosti povinnej osoby predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a sú nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej povinnej osoby, jej zdravotným stavom, vlohami, skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. 13.1.V danej veci je nesporné, že vyživovacia povinnosť povinnej osoby k navrhovateľke trvá. Podľa táto vyživovacia povinnosť rodičov trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Za okamih ukončenia tejto povinnosti je spravidla považované ukončenie školskej dochádzky, ktorým sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie. Za takúto školskú dochádzku sa považuje aj štúdium na vysokej škole. Preto odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením povinnej osoby, že navrhovateľka je schopná sama sa živiť, keďže ukončila strednú školu. Navrhovateľka pokračuje v riadnom, dennom štúdiu na vysokej škole, preto nie je splnená podmienka ukončenia vyživovacej povinnosti zo strany povinnej osoby. 13.2. Pri zmene vyživovacej povinnosti je potrebné skúmať, či došlo k zmene pomerov tak na strane oprávnenej osoby, ako aj na strane osoby povinnej. V danom prípade súd prvej inštancie skonštatoval, že k zmene pomerov došlo tak na strane navrhovateľky, ako aj na strane povinnej osoby. Súd prvej inštancie sa dostatočnými spôsobom vysporiadal so zmenami pomerov na oboch stranách, s ktorým záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. V tejto súvislosti odvolací súd iba poukazuje na zhoršený zdravotný stav povinnej osoby, ktorý bol nesporne v konaní preukázaný lekárskymi správami. Aj podľa názoru odvolacieho súdu tieto lekárske správy dostatočným spôsobom odôvodnili zhoršenie zdravotného stavu povinnej osoby oproti jeho stavu pri poslednej úprave výživného. Súd pri rozhodovaní o výživnom je povinný prihliadať nielen na oprávnené potreby oprávnenej osoby, ale taktiež aj na možnosti a schopnosti povinnej osoby, čo v danom prípade súd prvej inštancie aj realizoval a dostatočným spôsobom v napadnutom rozsudku odôvodnil. Odvolací súd sa s týmto v plnom rozsahu stotožnil a preto na tieto dôvody ďalej iba poukazuje. 12.3. Aj napriek tomu, že na strane povinného došlo k zvýšeniu jeho príjmu, bolo v danej veci nevyhnutné prihliadnuť na skutočnosť, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne mu bol priznaný invalidný dôchodok a to vzhľadom na mieru zníženia jeho pracovnej schopnosti o viac ako 70%. Iba skutočnosť, že povinný sa snaží i naďalej pracovať, nemôže byť na jeho ťarchu a nemôže byť sama o sebe dôvodom na zvýšenie výživného voči navrhovateľke. Doteraz povinný prispieval na výživu navrhovateľky sumou 120 eur mesačne. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru o primeranosti tejto sumy výživného pre opodstatnené potreby navrhovateľky tak, ako to súd prvej inštancie riadne a dostatočným spôsobom odôvodnil. Na tieto dôvody odvolací súd ďalej iba poukazuje. 13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa , potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver a podľa stotožniac sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie, na tieto poukazuje. 14. Ustanovenie ukladá odvolaciemu súdu vysporiadať sa s podstatnými dôvodmi uvádzanými v podanom odvolaní. 14.1. Navrhovateľka v podanom odvolaní namieta nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia, nevykonanie dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Z týchto odvolacích dôvodov konkretizovala iba nesprávne zistenie skutkového stavu a nevykonanie dôkazov. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ako aj vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci vôbec nekonkretizovala a ani žiadnym spôsobom nešpecifikovala v čom majú spočívať.

Určite súd prvej inštancie danú vec nesprávne právne neposúdil. V danej veci aplikoval ustanovenia upravujúce vyživovaciu povinnosť povinnej osoby. Z tohto dôvodu nemôže preto ísť o nesprávne právne posúdenie veci. Ani odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akého nesprávneho procesného postupu, či vady konania sa mal súd prvej inštancie dopustiť, keďže preskúmaním napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo žiadne takéto pochybenia a vady nezistil. 14.2. Navrhovateľka v podanom odvolaní zopakovala svoje námietky z konania pred súdom prvej inštancie týkajúce sa zvýšenia príjmu povinného. S touto námietkou sa vysporiadal už súd prvej inštancie, odvolací súd pred iba poukazuje na jeho odôvodnenie. Z tohto dôvodu námietku odvolateľky vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú. Odvolací súd iba dodáva, že žiadnym spôsobom ani súd prvej inštancie a ani odvolací súd nespochybnil zmenu pomerov, ktorá nastala na jej strane a ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, avšak za situácie, že zvýšenie výživného je v možnostiach a schopnostiach povinnej osoby. Vzhľadom na invalidný dôchodok povinného, zníženie miery jeho pracovnej schopnosti o viac ako 70%, nie je možné konštatovať, že je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu navrhovateľky sumou, akú požadovala. 14.3. Navrhovateľka ďalej vytkla súdu prvej inštancie, že sám nezabezpečil výpis z karty poistenia povinnej osoby a na predloženie lekárskych správ iba vyzval osobu povinnú, pričom z týchto lekárskych správ nie je zrejmé ako často lekárov povinný navštevuje, aké lieky užíva a výšku ich doplatku. 14.3.1. K tejto námietke odvolateľky odvolací súd iba dodáva, že samotné lekárske správy potvrdzujú tvrdenie povinného o zhoršení jeho zdravotného stavu a ak súd prvej inštancie, v oprávnení ktorého je rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nevykoná ( ), rozhodol nevykonať tento dôkaz vyžiadaním karty poistenca, ak mal tieto skutočnosti preukázané inými listinnými dôkazmi, nie je možné hovoriť o procesnom pochybení súdu prvej inštancie tým, že odmietol vykonať navrhovaný dôkaz. Z tohto dôvodu námietku odvolateľky odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú.

15. O náhrade trov konania odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).