Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30S-137-2020.pdf
PDF · 90.89 KB
Case nature
Subarea
30S/137/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobkyne: RNDr. E. U., bytom XXX XX U. č. XX, proti žalovanému: Obec Vrícko, Obecný úrad, so sídlom 038 31 Vrícko č. 138, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OCÚVR-S2020/00146 zo dňa 21.08.2020, takto
rozhodol:
Žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 30.06.2020 sa žalobkyňa domáhala, aby súd prikázal žalovanému odpovedať na otázky uvedené v žalobe a vydať žalobkyni kópiu dokladu z roku 1982, podľa ktorého bolo vykonané zameranie stavieb so súpisnými číslami XX a XX a vytýčenie hraníc pozemku Geodéziou, n. p. Žilina MO EN 253 Martin, ktoré kontroloval Ing. N.. Uviedla, že dňa 07.05.2020 požiadala Obecný úrad Vrícko, v zmysle zák. č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám, o odpoveď na otázky k stavbe nachádzajúcej sa na novozriadenej parcele 139/6. Rovnakú informáciu žalobkyňa požadovala ku stavbe so súpisným číslom XX, aj so súpisným číslom XX. Zároveň žiadala, aby jej žalovaný poskytol kópiu dokladu z roku 1982, podľa ktorého bolo vykonané zameranie jednej stavby z týchto dvoch XX alebo XX a vytýčenie hraníc pozemku Geodéziou, n. p. Žilina MO EN 253 Martin, ktoré kontroloval Ing. N.. Obec Vrícko tieto informácie nesprístupnila.
2. Okresný súd Martin listom sp. zn. 18C/16/2020 zo dňa 06.08.2020 postúpil vec Krajskému súdu v Žiline ako súdu vecne a miestne príslušnému, v zmysle § 10 a § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 43 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Podaním zo dňa 15.09.2020 žalobkyňa doplnila petit žaloby tak, že navrhla, aby súd určil žalovanému povinnosť uhradiť žalobkyni 1,- Eur ako odškodnenie za zneprístupnenie informácie, na ktoré má nárok z informačného zákona a povinnosť odpovedať, či žalobkyňa ako vlastníčka stavieb má povinnosť ich skolaudovať. Ako prílohu podania pripojila o. i. list žalovaného číslo OCÚVR-S2020/00146 zo dňa 21.08.2020 „Vyrozumenie k žiadosti o o potvrdenie údajov k jednoduchej stavbe na parcele C-KN č. 139/3 k.ú. U.“.
4. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 30S/137/2020-44 zo dňa 27.10.2020 vyzval žalobkyňu na úpravu žalobného petitu, nakoľko žalobou spolu s jej doplnením sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému odpovedať na otázky uvedené v žalobe ako aj odškodnenia žalobkyne žalovaným za zneprístupnenie informácie, pričom zároveň súdu predložila vyrozumenie žalovaného číslo OCÚVR-S2020/00146 zo dňa 21.08.2020, ktorým reagoval na žiadosť žalobkyne o poskytnutie informácií. Žalobkyňa bola vyzvaná, že v zmysle § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku môže žiadať o zrušenie konkrétneho rozhodnutia (vyrozumenia), ktorým nebolo jej žiadosti o sprístupnenie informácie vyhovené vôbec, resp. nebolo
vyhovené v plnom rozsahu a pokiaľ má za to, že jej žiadosti zo dňa 07.05.2020 o sprístupnenie informácie nebolo v celom rozsahu vyhovené, je potrebné súdu súčasne uviesť, ktoré z požadovaných informácií jej neboli žalovaným poskytnuté.
5. Na výzvu správneho súdu žalobkyňa reagovala podaním zo dňa 09.11.2020 nazvaným „Úprava žalobného návrhu“, v ktorom uviedla, že obecný úrad jej síce zaslal dňa 21.08.2020 Vyrozumenie k žiadosti o potvrdenie údajov k jednoduchej stavbe na parcele C-KN č. 139/3 k.ú. U., avšak v tomto vyrozumení klamal. Tvrdil, že nehnuteľnosti na parcele 139/3 boli postavené v rokoch 1928 až 1932. Argumentovala, že na terajšej parcele 139/6 v geometrickom pláne z roku 2020 je zakreslená stavba, ale v geometrickom pláne z roku 1982 tam zakreslená ešte nie je. To znamená, že stavba bola postavená až po roku 1982. Keďže v roku 1982 už existoval Stavebný zákon, potom ku stavbe musí existovať stavebné povolenie, aj kolaudačné rozhodnutie a muselo byť aj pridelené súpisné číslo. Súpisné číslo stavbe naozaj bolo pridelené, keďže žalobkyňa vlastní dve tabuľky so súpisnými číslami XX a XX a tiež dve stavby. Takže žalovaný má aj informácie o tom, kedy stavba vznikla, kto bol stavebník, kedy bola skolaudovaná, kedy bolo vydané súpisné číslo a aké súpisné číslo tej - ktorej stavbe bolo pridelené. Žalobkyňa žiada od žalovaného vedieť len to, čo má zapísané vo svojom registri adries, alebo v inom registri, kde eviduje stavebné povolenia, kolaudácie a pridelené súpisné čísla, teda aby odpovedal na otázky uvedené v žalobe.
6. Žalovaný na výzvu súdu o predloženie administratívneho spisu týkajúceho sa žiadosti žalobkyne zo dňa 07.05.2020, resp. jej urgencie zo dňa 24.06.2020 reagoval podaním č.j.: OCÚVR-S2021/00049, doručeným súdu dňa 11.01.2021, v ktorom uviedol, že žalobkyňa podala v rovnakej veci Podnet na protest prokurátora, sp. zn. Pd 93/20/5506-6. Obci Vrícko bolo následne udelené Upozornenie prokurátora, ktorému bolo zo strany obce Vrícko vyhovené a boli prijaté navrhované opatrenia.
7. Skôr ako správny súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, skúmal, či sú splnené procesné podmienky na vedenie súdneho konania v správnom súdnictve v zmysle § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
Podľa § 5 ods. 5 SSP konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len „zák. č. 211/2000 Z. z.“) žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
Podľa § 18 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3).
Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z. ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17).
Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 27 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.
9. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal súd preukázané, že žalobkyňa dňa 11.05.2020 doručila žalovanému (ako povinnej osobe v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z.) žiadosť zo dňa 07.05.2020, ktorou žiadala o vydanie potvrdenia, že stavba, ktorá sa nachádza na parcele č. 139/6, má pridelené súpisné číslo XX, ďalej žiadala o informáciu týkajúcu sa čísla stavebného povolenia na túto stavbu, kedy bola postavená, kto bol stavebníkom, či ide o jednoduchú stavbu podľa § 139b ods. 1 alebo o drobnú stavbu podľa § 139b ods. 7 Stavebného zákona, aké jej bolo pridelené súpisné číslo a kedy, či bolo vydané stavebné povolenie na stavbu o rozlohe 29 m2 a výškou nad 6 m, aké bolo číslo kolaudačného rozhodnutia a dátum, kedy bola vykonaná kolaudácia, ak upustil stavebný úrad od kolaudácie, tak prečo, či bola stavebníkovi v kolaudačnom rozhodnutí určená povinnosť zapísať stavbu do katastra nehnuteľností a ak nie, tak prečo, či vykoná obecný úrad zápis do Registra adries, že predmetná budova č. XX sa nachádza nielen na parcele č. 139/3 a 139/6, ale aj na cudzej parcele č. 140, na základe čoho kontroloval obecný úrad daňové priznanie predošlých vlastníkov, keď stavba nie je zapísaná v liste vlastníctva, ani v katastrálnej mape a tiež o zaslanie všetkých podkladov k stavebnému rozhodnutiu č. j. 66/58/2020-Ry. Dňa 24.06.2020 bola žalovanému doručená urgencia žalobkyne.
10. Dňa 26.08.2020 žalovaný zaslal žalobkyni Vyrozumenie k žiadosti o potvrdenie údajov k jednoduchej stavbe na parcele C-KN č. 139/3 k.ú. U. zo dňa 21.08.2020, na ktoré žalobkyňa reagovala podaním doručeným žalovanému dňa 07.09.2020, v ktorom označila odpovede žalovaného ako nepravdivé a zotrvala v presvedčení, že informácie jej natrvalo zneprístupnil.
11. Pri skúmaní právomoci správny súd postupuje tak, že na základe žaloby vylúči, že nejde o žiadnu vec uvedenú v § 7 SSP. Uvedené ustanovenia vymedzujú negatívne procesné podmienky týkajúce sa predmetu prieskumu, ktoré správny súd skúma zo žaloby. Skúmanie procesných podmienok je súčasťou zásady oficiality a správny súd ho vykonáva z úradnej povinnosti. Správny súd musí overiť, či nenastala niektorá z týchto negatívnych procesných podmienok, nielen k momentu začatia konania, ale počas celého konania. Procesné podmienky si preto overuje pred vyhlásením rozhodnutia.
12. V správnom súdnictve platí v zmysle § 7 písm. a) SSP všeobecný princíp povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov v administratívnom konaní. Vyčerpanie riadneho opravného
prostriedku je procesnou podmienkou preskúmateľnosti konkrétneho správneho rozhodnutia v správnom súdnictve. Nesplnenie tejto procesnej podmienky vedie k odmietnutiu žaloby ako neprípustnej podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
13. V predmetnej veci mal súd preukázané, že žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 07.05.2020 žalobkyňa doručila žalovanému dňa 11.05.2020. V zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 211/2020 Z. z. lehota na sprístupnenie požadovaných informácií uplynula najneskôr ôsmym pracovným dňom odo dňa podania žiadosti, t.j. dňom 21.05.2020. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol požadované informácie či nevydal rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnil v lehote na vybavenie žiadosti (do 21.05.2020), s poukazom na § 18 ods. 3 veta druhá zák. č. 211/2000 Z.z. sa predpokladá, že vydal tzv. „fiktívne rozhodnutie“, ktorým odmietol poskytnúť informácie. Za deň doručenia fiktívneho rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti, t.j. 25.05.2020 (§ 27 ods. 2 veta tretia zák. č. 71/1967 Zb.; pondelok, pracovný deň). Proti rozhodnutiu žalovaného o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17 (§ 19 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z.). Žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí požadovanej informácie nepodala, t.j. nevyčerpala riadny opravný prostriedok, ktorého použitie umožňuje osobitný predpis. Keďže takéto rozhodnutie nemôže byť predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby tejto žalobkyne (§ 7 písm. a) SSP), správny súd pri aplikácii § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu žalobkyne ako neprípustnú odmietol.
14. Pokiaľ žalovaný po zákonom stanovenej lehote (§ 17 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z.) vydal rozhodnutie
- Vyrozumenie k žiadosti o potvrdenie údajov k jednoduchej stavbe na parcele C-KN č. 139/3 k.ú. U. zo dňa 21.08.2020, vzhľadom na skôr vydané fiktívne rozhodnutie o odmietnutí požadovanej informácie, toto vyrozumenie nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v danom konaní. Len na okraj správny súd poukazuje na komentár k Zákonu o slobodnom prístupe k informáciám, v zmysle ktorého v jednej veci nemôžu existovať dve rozhodnutia a dodatočne vydané písomné rozhodnutie už nemôže zrušiť existujúce fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Písomné rozhodnutie vydané po zákonnej lehote nemá žiadne právne účinky a hľadí sa naň, ako keby neexistovalo (je „nulitné“, resp. „ničotné“). (Peter Wilfling. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár. Problémy z praxe. Rozhodnutia súdov. Pezinok : VIA JURIS - Centrum pre práva občana, 2012, 174, 175 s.)
15. Hypoteticky, aj keby súd mal za to, že v administratívnom konaní bolo vydané faktické rozhodnutie žalovaného - Vyrozumenie k žiadosti o potvrdenie údajov k jednoduchej stavbe na parcele C-KN č. 139/3 k.ú. U. zo dňa 21.08.2020, hoc po zákonnej lehote podľa § 17 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. (a správny súd by neprihliadal na fiktívne rozhodnutie), potom rovnako proti tomuto rozhodnutiu (keďže ako žalobkyňa tvrdí ním nebolo vyhovené v celom rozsahu jej žiadosti o sprístupnenie informácie) podľa § 19 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. bolo prípustné odvolanie. O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby (žalovaného) rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce, resp. primátor (§ 19 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z.). Predmetom prieskumu v správnom súdnom konaní môže byť len rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa (za predpokladu, že je prípustný opravný prostriedok), správneho orgánu prvého stupňa (len ak opravný prostriedok nie je prípustný). Účelom správneho súdnictva nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, preto zákonodarca v ustanovení § 7 písm. a) SSP pre prípustnosť súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy zakotvil podmienku vyčerpať riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, v danom prípade Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Pokiaľ žalobkyňa na vyrozumenie žalovaného zo dňa 21.08.2020 reagovala podaním doručeným žalovanému dňa 07.09.2020 označeným „Odpoveď na vyjadrenie Obecného úradu (ďalej iba OÚ) zo dňa 21.8.2020“, v ktorom vyjadrila nesúhlas s obsahom predmetného vyjadrenia a naďalej zotrvala v presvedčení, že jej požadované informácie neboli sprístupnené, bolo povinnosťou žalovaného posúdiť (§ 19 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb.), či sa nejedná o riadny opravný prostriedok, ak áno, zvoliť ďalší procesný postup. 16. Správnemu súdu je známa judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie sp. zn. 5Sži/21/2013 zo dňa 21.11.2013, uznesenie sp. zn. 5Sži/8/2012 zo dňa 15.08.2012, rozsudok sp. zn. 5Sži/24/2012 zo dňa 21.11.2013, uznesenie sp. zn. 5Sži/21, 22, 23/2012), podľa názoru ktorej neskoršie faktické rozhodnutie nahrádza skoršie fiktívne rozhodnutie. V uvedených konaniach však išlo o odlišnú situáciu od daného súdneho konania (30S/137/2020), nakoľko v označených konaniach bolo predmetom súdneho prieskumu faktické rozhodnutie orgánu verejnej správy po vyčerpaní riadneho
opravného prostriedku (vydané po zákonnej lehote podľa § 17 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. pred podaním správnej žaloby), pričom v prejednávanej veci je predmetom súdneho prieskumu fiktívne rozhodnutie orgánu verejnej správy, proti ktorému žalobkyňa riadny opravný prostriedok nevyčerpala. Z tohto dôvodu na danú vec nemožno aplikovať vyššie uvedenú judikatúru Najvyššieho súdu SR.
17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.