Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

65Ek/565/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnej: E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX O., o vymoženie 163 EUR s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Libor Samec, so sídlom exekútorského úradu Košická 6, 821 08 Bratislava 2, IČO: 36 078 531, pod sp. zn. 146EX 133/20, rozhodujúc o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15. júla 2020, takto

rozhodol:

Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15. júla 2020 m e n í tak, že:

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 36 EUR, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 30.03.2020 sa začalo proti povinnej exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie Okresného úradu Malacky, č. OU-MA-OO-2017/003295/30 zo dňa 16.03.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.04.2017 a vykonateľnosť dňa 26.04.2017 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. dňa 23.04.2020 súdneho exekútora JUDr. Libora Samca, so sídlom exekútorského úradu Košická 6, 821 08 Bratislava 2, IČO: 36 078 531, pod sp. zn. 146EX 133/20. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 23.04.2020 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinnej.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15.07.2020, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na to, že námietku povinnej týkajúcu sa namietania neúčinného doručenia exekučného titulu, a to nesprávnou aplikáciou ustanovení Správneho poriadku pojednávajúcich o fikcii doručenia (ustanovenie § 24 Správneho poriadku), súd vyhodnotil ako nie právne relevantnú pre rozhodnutie o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, nakoľko mal za to, že doručovanie exekučného titulu povinnej aplikáciou fikcie doručenia, bolo zo strany správneho orgánu, ktorý exekučný titul vydal, správne a zákonné. Poukazom na vyššie prijatý právny záver o účinnosti

doručovania exekučného titulu povinnej, a teda o nepochybnosti o jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, vyšší súdny úradník v predmetnom uznesení prijal záver, že nakoľko povinná v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla a ani relevantným spôsobom nepreukázala okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z vyššie citovaných dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ust. § 61k vyžaduje ako predpoklad na zastavenie exekúcie súdom, bolo na mieste rozhodnúť o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie.

5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podala povinná v zákonom stanovenej lehote sťažnosť.

6. V podanej sťažnosti povinná uviedla rovnaké skutočnosti aké už uviedla v návrhu na zastavenie exekúcie, a teda napadla neúčinnosť doručovania exekučného titulu aplikáciou ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku, pojednávajúceho o fikcii doručenia. Povinná v podanej sťažnosti teda opätovne tvrdí, že: „Argumenty, týkajúce sa vadnosti doručenia, resp. nedoručenia Rozhodnutia o uložení pokuty boli a sú pre rozhodnutie súdu o mojom Návrhu na zastavenie exekúcie právne relevantné, nakoľko preukazujú nesplnenie predpokladov tzv. formálnej stránky vykonateľnosti Rozhodnutia o uložení pokuty, ktorou sa súdna základe Návrhu na zastavenie exekúcie v Uznesení vôbec nezaoberal a nepreskúmal ju, a bez ďalšieho skonštatoval, že Rozhodnutie o uložení pokuty bolo vykonateľné. Na adrese M. Tillnera 5220/ 21,90101 Malacky, Slovenská republika som síce mala vedený trvalý pobyt, avšak ako som uviedla na uvedenej adrese som sa fyzicky nezdržiavala už od roku 2013. Z uvedeného vyplýva, že v mojom prípade nebola splnená zákonná podmienka pre uplatnenie fikcie doručenia neprevzatej zásielky podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku, a teda, že adresát sa musí v mieste doručenia zdržiavať.“ Poukazom na vyššie uvedené skutočnosti povinná v podanej sťažnosti žiada, aby súd konajúci o sťažnosti zmenil napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka a exekúciu vedenú v neprospech povinnej zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

7. Súd zaslal sťažnosť povinnej na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa k uvedenej sťažnosti vyjadril tak, že exekučný titul, na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia je právoplatný a vykonateľný, pričom povinná mala možnosť podať voči nemu opravný prostriedok, čo však nevyužila. Oprávnený ďalej v predmetnom vyjadrení uviedol, že žiada, aby exekučný súd sťažnosť povinnej v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

8. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. Podľa § 202 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd zastavuje exekúciu, vo výroku uznesenia uvedie dôvod, pre ktorý sa exekúcia zastavuje; to platí rovnako aj pre upovedomenie o zastavení exekúcie.

10. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

11. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne.

12. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

14. Podľa , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

15. Podľa o správnom konaní (ďalej len „“), ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

16. Po preskúmaní veci súd konštatuje, že podaná sťažnosť povinnej proti napadnutému uzneseniu je dôvodná a rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je potrebné zmeniť.

17. Povinná v podanej sťažnosti uviedla, že vyšší súdny úradník sa námietkou nedostatku predpokladov formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu vôbec nevysporiadal, nakoľko skutkovo nevyhodnotil a právne neposúdil tvrdenia povinnej, že sa v čase doručovania exekučného titulu na adrese, na ktorú jej bol doručovaný predmetný exekučný titul dlhodobo nezdržiavala.

18. Súd sa preto zaoberal otázkou doručenia exekučného titulu povinnej, t.j. otázkou nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Predpokladom naplnenia formálnej stránky právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu je totiž riadne doručenie rozhodnutia všetkým subjektom, ktoré vystupujú v správnom konaní ako účastníci konania. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, je exekučným titulom iba také rozhodnutie, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok a je vykonateľné. Do rozsahu prieskumnej činnosti exekučného súdu patrí predovšetkým skúmanie toho, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.

19. Pokiaľ teda ide o skúmanie vykonateľnosti exekučného titulu exekučným súdom, súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 9.12.2009 a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.3.2012. Ústavný súd Slovenskej republiky, v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 9.12.2009 judikoval, že „exekučný súd nie je bezvýhradne viazaný doložkou vykonateľnosti, ktorou je opatrené rozhodnutie iného orgánu a posudzuje otázku vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia samostatne, čo v neposlednom rade vyplýva z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (pozn. v aktuálnom znení § 53 ods. 1 Exekučného poriadku).

20. Súd sa otázkou vykonateľnosti exekučného titulu v tomto konaní o sťažnosti povinnej dôsledne zaoberal, keďže vykonateľnosť exekučného titulu je podľa názoru konajúceho súdu takou skutočnosťou, ktorú exekučný súd skúma počas priebehu celého exekučného konania a prípadné zistenie nevykonateľnosti exekučného titulu je dôvodom, pre ktorý exekučný súd exekúciu zastaví a to aj bez návrhu, tzv. ex offo. Exekúciu totiž zásadne možno viesť iba na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorý musí byť vykonateľný od začatia, až do ukončenia exekučného konania.

21. Poukázaním na vyššie uvedené východiská, ktorými sa súd zaoberal pri posudzovaní dôvodnosti podanej sťažnosti súd na tomto mieste uvádza, že na prijatie správneho právneho záveru o účinkoch doručenia exekučného titulu povinnej, bolo nevyhnutné v prvom rade skúmať oprávnenosť a zákonnosť použitia fikcie doručenia v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ktorá mala založiť predpoklad doručenia exekučného titulu žalovanej, a o ktorú sa opieral aj samotný správny orgán, ktorý exekučný titul vydal. Na margo samotnej aplikácie fikcie doručenia v zmysle dotknutého ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku súd poznamenáva, že na to, aby mohla nastať zákonná fikcia doručenia exekučného titulu do vlastných rúk povinnej, musí byť bezpodmienečne splnených niekoľko predpokladov, medzi ktoré jednoznačne patrí aj predpoklad, že adresát, teda povinná, sa v mieste doručenia zdržiavala. Ako však samotná povinná už v návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v sťažnosti uviedla, v mieste doručenia, t.j. na adrese Michala Tillnera 5220/21, 901 01 Malacky sa nielenže nezdržiavala v čase samotného doručovania exekučného titulu, ale na tomto mieste sa nezdržiavala už dlhodobo viac ako tri roky.

22. V súvislosti s uvedeným súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že práve podmienka zdržiavania sa povinnej v mieste doručovania má význam v tom, že povinná má mať zabezpečenú reálnu možnosť

na oboznámenie sa s oznámeniami doručovateľa, ktoré doručovateľ vystavuje po prvom neúspešnom pokuse doručenia zásielky adresátovi (t. j. oznámením o opätovnom doručovaní písomnosti v určený deň a hodinu a oznámením o uložené zásielky po neúspešnom druhom pokuse doručenia zásielky adresátovi), s ktorými sa však povinná práve z dôvodu, že sa v mieste doručenia dlhodobo nezdržiavala, nemala vôbec možnosť sa oboznámiť.

23. So samotným preukazovaním splnenia podmienky zdržiavania sa povinnej v mieste doručenia exekučného titulu vo vzťahu k následnej možnosti aplikácie fikcie doručenia súd poznamenáva, že nie je povinnosťou povinnej preukazovať, že sa v mieste doručenia nezdržiava, ale je to v tomto prípade povinnosťou správneho orgánu, ktorý exekučný titul vydal, náležite preukázať, či nastali všetky zákonné predpoklady aplikácie ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Inými slovami povedané, ak správny orgán chce pristúpiť k aplikácií inštitútu fikcie doručenia, je jeho povinnosťou v prvom rade skúmať, či sú na zákonnú fikciu doručenia splnené všetky predpoklady, a teda či má správny orgán za náležite preukázané, že je splnený aj predpoklad, že povinná sa v čase doručovania zdržiavala v mieste doručenia.

24. Súd považuje za potrebné taktiež uviesť, že z doručenky o doručení exekučného titulu povinnej môže vyplývať len tá skutočnosť resp. len údaje o tom, kedy bol vykonaný prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, kedy bolo vykonané opakované doručenie a kedy bola zásielka uložená na pošte. Okolnosť, že sa povinná v čase prvého pokusu o doručenie tejto zásielky obsahujúcej exekučný titul v mieste doručenia zdržiavala, doručenka však nepotvrdzuje, pretože žiaden takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“).

25. V súvislosti s ustanovením § 24 ods. 2 Správneho poriadku súd ešte poznamenáva, že pokiaľ zostáva legislatívou nepovšimnutá obtiažnosť, ba až praktická nemožnosť zisťovania podmienky pre uplatnenie fikcie náhradného doručenia, spočívajúcej v zdržovaní sa adresáta písomnosti v mieste doručenia pri prvom neúspešnom pokuse o doručenie, potom pri nesplnení tejto podmienky, nevyhnutnej pre využitie zákonnej konštrukcie náhradného doručenia v zmysle uvedeného ustanovenia, je povinnosťou správneho orgánu doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk inými zákonom stanovenými spôsobmi (bližšie Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012, vydané v konaní sp. zn. )

26. Z uvedeného je teda zrejmé, že na aplikáciu fikcie doručenia správnym orgánom, ktorý exekučný titul vydal, nebol splnený jeden zo zákonných predpokladov, a to zdržiavanie sa povinnej v mieste doručenia, nakoľko splnenie tohto predpokladu nebolo riadne preukázané, čo má za následok, že správny orgán nebol oprávnený konštatovať uplatnenie fikcie doručenia exekučného titulu.

27. K uvedenému súd konštatuje, že ako už bolo uvedené, exekučný súd je povinný pri každom exekučnom titule, okrem iných skutočností skúmať, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný, pretože exekúciu možno viesť zásadne iba na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorý musí byť vykonateľný od začatia, až do ukončenia exekučného konania, čo v posudzovanom prípade vzhľadom na neúčinné doručenie exekučného titulu povinnej nepochybne splnené nebolo. V danom prípade sa exekúcia nemala ani začať, keďže v čase jej začatie neexistoval nijaký vykonateľný exekučný titul.

28. Vzhľadom na všetky, vyššie uvedené skutočnosti, je preto potrebné konštatovať, že nakoľko exekúciu možno viesť iba na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorý musí byť vykonateľný od začatia až do ukončenia exekučného konania, čo v posudzovanom prípade nebolo splnené, je daná skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu.

29. Súd právny záver vyššieho súdneho úradníka vyslovený v sťažnosťou napadnutom uznesení, pojednávajúci o údajnom nie relevantnom tvrdení povinnej týkajúcom sa nesprávne aplikovaného inštitútu fikcie doručenia, považuje za nesprávny a nezákonný, a preto v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.

30. Vzhľadom na zastavenie exekúcie, súd rozhodoval aj o trovách exekúcie.

31. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

32. V zmysle ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

33. Keďže dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý nebol vykonateľný, súd nepovažoval trovy oprávneného, ktoré v exekučnom konaní platil za účelne vynaložené a oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.

34. Súd sa ďalej zaoberal aj trovami súdneho exekútora.

35. V zmysle § 35 ods. 1 tretia veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

36. V zmysle § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada hotových výdavkov ustanovených týmto zákonom.

37. V zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

38. V zmysle § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

39. V zmysle § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

40. V zmysle § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom

41. V zmysle ust. § 199c ods. 1 prvá veta, Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

42. V zmysle vyhlášky MS SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,-EUR.

43. V zmysle § 22 ods. 2 vykonávacej vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnym výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.

44. Dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie na podklade nevykonateľného exekučného titulu. Možno preto konštatovať, že oprávnený procesne zavinil

zastavenie exekúcie a dôvod zastavenia exekúcie je možné pričítať jemu. Súd preto v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, zaviazal náhradou trov súdneho exekútora oprávneného.

45. O výške náhrady trov exekúcie súdneho exekútora rozhodol súd tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov. Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu, vyjadrenú v § 197 Exekučného poriadku, že súdnemu exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov patrí. Exekúcia proti povinnej je ukončená zastavením z dôvodu (t.j. nevykonateľnosť exekučného titulu), ktorý existoval už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa ustanovenia § 22 ods. 1, ods. 2 vyhlášky tak poverenému súdnemu exekútorovi patrí náhrada výdavkov vo výške 36 EUR, ktorá pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 30 EUR (50% zo sumy 60 EUR) a DPH v sume 6 EUR. Súd súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov navýšil o 20 % DPH, keďže súdny exekútor je evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty zverejnenom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky.

46. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).