Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Ek-1478-2018.pdf
PDF · 90.79 KB
Case nature
Subarea
55Ek/1478/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Villa Vino Rača, a.s., IČO: 00 190 268, so sídlom Pri vinohradoch 2, 831 06 Bratislava - Rača proti povinnému: Š. P., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. B. B. XX, XXX XX B. B., A. Č. Ú.P. M. F. A. G. P. J. Ú. M. F. F. C., G. F. A., P. P. Y. XX/XX, XXX XX C. o vymoženie 598,34 EUR s prísl. a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kapronczaiom, IČO: 42 133 882, so sídlom Švermova 273, 924 01 Galanta pod sp. zn. 2536EX 452/18 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kapronczaiom, IČO: 42 133 882, so sídlom Švermova 273, 924 01 Galanta, pod sp. zn. 2536EX 452/18 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.10.2018, vedeným pod sp. zn. 55Ek/1478/2018, domáhal od povinného vymoženia 598,34 EUR s prísl. na základe exekučných titulov - rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda vydaného pod sp. zn. 16Cb/136/2016 zo dňa 19.04.2017 a uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda vydaného pod sp. zn. 16Cb/136/2016 zo dňa 24.05.2017.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/1478/2018 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2018:6118352949.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 2536EX 452/18.
3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 29.10.2018, ktoré bolo dňa 10.12.2018 doručené povinnému. V upovedomení bol povinný upovedomený o začatí exekúcie v prospech oprávneného na vymoženie pohľadávky vo výške 598,34 EUR s prísl., o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, o jeho náležitostiach, ako aj o spôsobe jeho podania.
4. Povinný podaním zo dňa 12.08.2020 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 14.08.2020 podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol doplnený podaním zo dňa 26.08.2020 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 27.08.2020.
5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa 05.09.2020 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Prílohou podania bolo aj vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 12.08.2020 povinný uviedol, že nesúhlasí so zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť. Poukázal na § 197 ods. 1 EP a to toho z dôvodu, že trovy uplatnené súdnym exekútorom presahujú výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku
dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Zároveň bol povinný toho názoru, že súdnym exekútorom boli umelo vytvorené podmienky pre uplatnenie § 63 ods. 2 EP a že nebolo dodržané právo oprávneného podľa § 167 ods. 2 EP. Žiadal súdneho exekútora, aby postupoval podľa § 61k ods. 5 EP. Vo svojom doplňujúcom podaní uviedol len informácie už uvádzané vo svojom podaní zo dňa 12.08.2020.
7. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Podotýka, že oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie postupom podľa § 61k odsek 5 EP, nakoľko nenastala žiadna skutočnosť, ktorý by podmieňovala zánik vymáhaného nároku. Postup povinného oprávnený pokladal za obštrukciu.
8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preukázaní nedodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom k prevzatiu upovedomenia o začatí exekúcie.
9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 odsek 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.
11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
12. Podľa § 61k ods. 1 písmeno b) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak exekučný titul bol zrušený.
13. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
14. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
15. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
16. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
17. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
18. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
20. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
21. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak s posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
22. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
23. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
24. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 10.12.2018, čo potvrdil svojim podpisom na poštovej doručenke, ktorá je súčasťou spisu. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 11.12.2018, t.j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 25.12.2018 (I. sviatok vianočný). Vzhľadom na ust. § 121 ods. 4 CSP posledný deň, v ktorom by bola splnená podmienka včasného podania návrhu na zastavenie exekúcie, uplynul dňa 27.12.2018, t.j. najbližší pracovný deň. Keďže ide o procesnú lehotu, tá je zachovaná aj v prípade, ak by podanie bolo odovzdané na poštovú prepravu v posledný deň lehoty. Povinný však návrh na zastavenie exekúcie len dňa 10.08.2020 vytvoril, podal na poštovú prepravu a predmetný návrh na zastavenie exekúcie bol dňa 14.08.2020 doručený súdnemu exekútorovi, t. j. po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.
25. Nakoľko neboli naplnené predpoklady cit. ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné v zmysle ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol.
26. Súd na dôvetok dodáva, že aj napriek oneskorenému podaniu návrhu na zastavenie zo strany povinného, návrh povinného na zastavenie exekúcie preskúmal v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný ako hlavný dôvod zastavenia exekúcie uviedol, že nesúhlasí zo zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť a namieta výšku trov uplatnených súdnym exekútorom. Povinný sa však neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému, a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska nedostatku niektorej zložky vykonateľnosti exekučného titulu. Súd k namietanej skutočnosti zo strany povinného uvádza nasledovné. Ustanovenie § 62 Exekučného poriadku obsahuje dikciu, podľa ktorej možno exekúciu vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone, čím je vyjadrená jedna zo základných osobitných procesných zásad exekučného konania. Dôvodom výslovného zakotvenia tejto zásady priamo do Exekučného poriadku je skutočnosť, aby sa do majetkových a aj iných
práv a slobôd dotknutého subjektu zasahovalo len zákonom aprobovaným spôsobom a v jeho medziach. Spôsob vykonania exekúcie určuje súdny exekútor, ak nie je Exekučným poriadkom ustanovené inak. Súdny exekútor je pri určení spôsobu vykonávania exekúcie viazaný len základnými procesnými princípmi a zásadami exekučného konania. Sú to predovšetkým zásada primeranosti a vhodnosti. Primeranosť a vhodnosť sa posudzuje z hľadiska výšky pohľadávky, ktorá je predmetom exekučného konania, ako aj z hľadiska majetku, ktorým povinný disponuje. Relevantné je tiež, aby nebol povinný neprimerane zaťažovaný v intenciách čo najrýchlejšieho uspokojenia pohľadávky oprávneného. Exekučný poriadok diferencuje spôsoby exekúcie podľa skutočnosti, či je predmetom vymoženie peňažnej alebo nepeňažnej povinnosti. Diferenciačné kritérium pre voľbu spôsobov vykonania exekúcie vyplýva z obsahu exekučného titulu. V prípade, ak je v exekučnom titule uložená povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, použije sa niektorý zo spôsobov na peňažné plnenie. V tejto prebiehajúcej exekúcii ide o peňažné plnenie, t. j. o vymoženie 598,34 EUR s prísl. a trov exekúcie. Pokiaľ ide o jednotlivé spôsoby na peňažné plnenie, možno hovoriť o istej systematizácií ich usporiadania, ktorá má predovšetkým historický základ, avšak možno konštatovať, že nemusí dochádzať z hľadiska systematiky k postupnému uplatňovaniu spôsobov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 63 odsek 1) Exekučného poriadku. V prípade peňažného plnenia môže byť exekúcia vedená aj viacerými spôsobmi, pričom súdny exekútor ich volí vo vzťahu k majetkovým pomerom povinnej osoby v exekučnom konaní. Jednotlivé spôsoby vykonania exekúcie volí súdny exekútor. Pri určení spôsobu vykonania exekúcie je prioritne viazaný zásadou primeranosti a suficiencie. Súdny exekútor nie je obmedzený pri výbere spôsobu vykonania exekúcie. Súdny exekútor po začatí exekúcie zväčša (obvykle) pristúpi k prvotnej lustrácii majetku povinného a vydá upovedomenie o začatí exekúcie podľa ust. § 61 Exekučného poriadku, kde v nadväznosti od zistení vyplývajúcich z výsledkov vykonaných lustrácií špecifikuje spôsob vykonania exekúcie, samozrejme ak je to možné. V praxi je obvyklejší postup vydávania tzv. všeobecných upovedomení o začatí exekúcie v zmysle ust. § 61 Exekučného poriadku, kde súdny exekútor označí všetky spôsoby výkonu exekúcie, ktoré zákon pripúšťa, to znamená, že súdny exekútor uvedie v upovedomení o začatí exekúcie všetky alternatívne možnosti, resp. možné spôsoby uspokojenia vymáhaného nároku ustanovené zákonom, ktorých aplikáciu bude v priebehu exekúcie postupne uplatňovať. Skutočnosť, že súdny exekútor použil v upovedomení o začatí exekúcie vydaného podľa ust. § 61 Exekučného poriadku niektorý z možných spôsobov vykonania exekúcie alebo by ich vymenoval aj všetky automaticky neznamená, že k ich vykonaniu aj prakticky a nevyhnutne dôjde. Pri exekúcii na vymoženie peňažného plnenia rozlišujeme medzi všeobecným začatím exekúcie a začatím exekúcie vo vzťahu k určitému majetku povinného. Exekúcia sa začína doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. O tejto skutočnosti vydá súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie podľa § 61 Exekučného poriadku (tzv. „všeobecné upovedomenie o začatí exekúcie“). Exekúcia vo vzťahu k určitému majetku povinného sa začína až úkonom exekučnej činnosti (blokačný úkon), na základe ktorého sa určitá vec (právo alebo iná majetková hodnota) stáva predmetom exekúcie. Súdny exekútor súčasne s vykonaním blokačného úkonu upovedomí účastníkov konania o spôsobe vykonania exekúcie. V aplikačnej praxi často dochádza k mylnému zamieňaniu si upovedomenia o začatí exekúcie určitým spôsobom (napríklad „upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti“) so všeobecným upovedomením o začatí exekúcie podľa § 61 Exekučného poriadku. Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti môže byť súčasťou všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie, teda súčasťou tej istej listiny (takto postupuje súdny exekútor vtedy, keď oprávnený podal návrh na zriadenie exekučného záložného práva ako súčasť návrhu na vykonanie exekúcie). Určenie spôsobu vykonania exekúcie už pri vydaní upovedomenia o začatí exekúcie je však fakultatívne. Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti môže byť vydané ako samostatná listina až po vydaní všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie (pôjde o prípady, keď súdny exekútor v čase vydania všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie ešte neurčil spôsob vykonania exekúcie alebo keď došlo k rozšíreniu spôsobov vykonania exekúcie, alebo keď oprávnený podá návrh na zriadenie exekučného záložného práva až po začatí exekúcie). Ak je upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti vydané ako samostatná listina a ak je povinnému doručené až po tom, čo mu bolo doručené všeobecné upovedomenie o začatí exekúcie, neplynie už ďalšia lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Zároveň konajúci súd dodáva, že prípadné zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť povinného nie je vlastným výkonom rozhodnutia (exekučného titulu), ale iba zriadením zábezpeky pre oprávneného z exekučného titulu. Teda exekučné záložné právo, tak ako každé záložné právo, plní v prípade jeho zriadenia iba zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. A teda zhrňujúc všetky uvedené skutočnosti súd považuje za potrebné uviesť, že uvedenie viacerých možností spôsobu vykonania exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie zo strany súdneho exekútora je v súlade s ustanovením § 61 Exekučného poriadku a aplikačnou praxou, a zároveň ide o skutočnosť,
ktorú nie je možné zaradiť pod ktorýkoľvek dôvod zastavenia exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k a nasledujúcich Exekučného poriadku v platnom znení. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Súd zároveň dodáva, že povinný sa okrem vyššie uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie.
27. Námietky povinného voči trovám exekúcie pokladá súd za neopodstatnené nakoľko ich výška je vyčíslená s v súlade s platným právnym poriadkom na základe vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnej od 01.04.2017 v súlade s ust. § 7 ods.1, podľa ktorého odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie. Odsek 2 vyššie uvedeného ustanovenia hovorí, že ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie. Základom pre jej určenie je celková výška vymoženého plnenia, na vymáhanie ktorého bol súdny exekútor poverený vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, t. j. súčet istiny, jej príslušenstva, trov súdneho konania oprávneného a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Náhrada paušálnych výdavkov je stanovená v ust. § 22 vyhlášky a v zmysle odseku 1 uvedeného ustanovenia exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR. Odsek 2 vyššie uvedeného ustanovenia hovorí, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.