Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28Pc-37-2020.pdf
PDF · 77.83 KB
Case nature
Area
Subarea
28Pc/37/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, proti odporkyni A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., A. XX, právne zast.: JUDr. Marekom Polakovičom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 11 o určenie výživného pre plnoleté dieťa takto
rozhodol:
I. odporkyňa j e p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 50,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc 10.06.2020 opakovane do budúcna,
II. d l ž n é výživné za obdobie od 10.06.2020 do 31.01.2021 vo výške 332,- Eur je odporkyňa povinná zaplatiť k rukám navrhovateľky v lehote 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
III. v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a,
IV. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 10.06.2020 domáhala určenia vyživovacej povinnosti zo strany odporkyne ako jej matky na ňu a to vo výške 150,- Eur od 23.01.2020.
2. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Navrhovala určiť výživné v minimálnej výške.
3. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom strán, listinnými dôkazmi ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
4. Navrhovateľka pochádza z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu 24P/11/2013 s tým, že na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné. Následne rodičia sa v roku 2014 dohodli rodičovskou dohodou o zverení do striedavej osobnej starostlivosti, výživné určené nebolo.
5. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Výživné určené nebolo, avšak celý čas reálne sa o ňu staral otec a tá striedavá starostlivosť sa nerealizovala. Ona sa už s mamou dlhodobo nestretáva, nekontaktuje. Videli sa mesiac pred pojednávaním s tým, že ju podľa navrhovateľky zaujímali veci ohľadne výživného, nie to, čo napr. plánuje po škole a pod.. Navrhovateľka chodí na strednú zdravotnícku školu do 4. ročníka. Na SAD dáva 20,- až 30,- Eur mesačne, MHD 10,- Eur mesačne. Chodieva aj na prax v rámci školy, musí si zakupovať pomôcky. Všetky náklady jej hradí otec. Chcela by pokračovať na vysokej škole, chcela by
ísť do Bratislavy a vyštudovať ošetrovateľstvo. Býva s otcom, tam býva aj jej mladší brat, ktorý ku mame chodieva. S otcom býva jeho priateľka s dvoma dcérami, jedna študuje v Bratislave a jedna je s nimi. Navrhovateľka potvrdila, že všetky výdavky, ktoré má týkajúce sa školy alebo sociálneho života jej hradí výlučne otec. Brigádovala v roku 2020 tri mesiace v Bille, zarobila si 300,- Eur mesačne.
6. Odporkyňa - matka navrhovateľky potvrdila, že dcéra bola v striedavej osobnej starostlivosti, avšak dcéra sa od nej odlúčila, pretože otec si našiel partnerku a tie vzťahy sú naozaj narušené. Ona je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce dva roky, preto nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného, pretože má zdravotné problémy so srdcom a s tlakom. Chcela by pracovať buď ako predavačka alebo ako čašníčka, ale je to problém. Predtým pracovala v občerstvení. Býva u priateľa, ktorý jej finančne pomáha. Príjem nemá žiaden. Od 28.11. je na PN-ke zo zdravotných dôvodov. Aj v minulom roku bola časť roku na PN-ke.
7. Súd si vyžiadal z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zoznam voľných pracovných miest v roku 2020. Úrad práce sa zároveň vyjadril, že ponúkal odporkyni zamestnanie, nebola však prijatá zo strany zamestnávateľa, potom jej bola ponúknutá podpora, ktorú odporkyňa prijala, avšak už ju neabsolvovala, pretože bola na maródke. Zároveň úrad práce predložil zoznam voľných pracovných miest v oblasti čašník, predavač. Miest bolo viacero (č.l. 56 a nasl.).
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701>
11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Na základe vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti je čiastočne dôvodný, keďže zo strany odporkyne nebola vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke určená. Navrhovateľka bola dohodou rodičov zverená do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá však reálne nefungovala. Súd preto považoval za dôvodné a relevantné určiť vyživovaciu povinnosť zo strany odporkyne, avšak nie tak ako žiadala navrhovateľka od februára 2020, ale od podania návrhu a to s poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
17. Čo sa týka výšky výživného, súd prihliadal na viacero skutočností. V prvom rade na to, že navrhovateľka študuje a aj v svojom štúdiu chce naďalej pokračovať. Ďalej tá skutočnosť, že celá ťarcha vyživovacej povinnosti je na otcovi navrhovateľky už dlhšie obdobie a odporkyňa sa nepodieľa na jej výžive nijakým spôsobom. Súd mal preukázané, že navrhovateľka je študentkou a jej výdavky odzrkadľujú výdavky stredoškolskej maturantky. S poukazom jednak na stravu, oblečenie ako aj sociálny život. Na druhej strane, súd však musel prihliadnuť na tú skutočnosť, že matka nemá momentálne žiaden príjem a túto skutočnosť aj zohľadnil vo výške výživného a určil vyživovaciu povinnosť na dospelé dieťa naozaj veľmi nízku. Súd však musel prihliadať aj na potencionalitu príjmov odporkyne, keďže odporkyňa síce má zdravotné problémy, tie ju však nediskvalifikujú (napr. aspoň čiastočným invalidným dôchodkom) z trhu práce a keďže má vyživovaciu povinnosť, je jej prvoradou povinnosťou zabezpečiť výživu svojich detí a výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Práve tá potencionalita príjmov zo strany odporkyne, ktorú mal súd preukázanú aj správou z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ohľadne voľných pracovných miest bola rozhodujúca preto, aby súd neurčil výživné len v minimálnej výške, pretože odporkyňa nie je z marginalizovanej skupiny, bez vzdelania a jej potencionalita príjmov je reálna.
18. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že je dôvodné určiť výživné od podania návrhu vo výške 50,- Eur.
19. Keďže odporkyňa neplnila svoju vyživovaciu povinnosť v čase od podania návrhu, vznikol odporkyni dlh vo výške 332,- Eur za sedem plných mesiacov (7x50,- Eur + 21 dní z júna - 32,- Eur), ktoré odporkyňa je povinná zaplatiť k rukám navrhovateľky v lehote 6 mesiacov, čo je tiež dlhšia doba, kde súd pri jej stanovení reflektoval sociálne postavenie navrhovateľky.
20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.
21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, v piatich vyhotoveniach.
Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).