Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

72S/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: H.. X. O., trvale bytom K.. Sv. D. XXX/XX, XXX XX V., právne zastúpený: JUDr. Dušan Motús, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 3, 971 01 Prievidza, IČO: 51 196 859, proti žalovanému: Rudné bane, štátny podnik, so sídlom Kammerhofská 25, 969 50 Banská Štiavnica, IČO: 00 007 838, právne zastúpený: JUDr. Michal Luknár, advokát, so sídlom Zvolenská 8, 949 11 Nitra, IČO: 37 869 566, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 20. apríla 2020, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Rudné Bane, š. p., č. zo dňa 20. apríla 2020 z r u š u je a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ktorých výška bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka, vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca požiadal o priznanie osobitného príspevku baníkom. O jeho žiadosti rozhodol žalovaný oznámením č. zo dňa 22.03.2019 tak, že žalobcovi osobitný príspevok baníkom neprináleží z dôvodu nesplnenia podmienok podľa o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“), a to podmienku odpracovania najmenej 20 rokov v zamestnaniach v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území SR.

2. Uvedené oznámenie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. -211 zo dňa 18.12.2019 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

3. Následne žalovaný rozhodnutím - oznámením č. zo dňa 20.04.2020 opätovne oznámil žalobcovi, že mu osobitný príspevok baníkom nepriznáva z dôvodu nesplnenia podmienok uvedených v

4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že v zmysle podmienok stanovených v žalobca dovŕšil vek 55 rokov, a preto bolo potrebné skúmať druhé kritérium, a to či žalobca odpracoval v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území SR viac ako 20 rokov.

5. Žalovaný uviedol, že je potrebné definovať pojem „zamestnanie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemnou v hlbinných baniach na území SR“, pričom definovanie stáleho pracoviska pod zemou v hlbinných baniach sa od prijatia posudzuje podľa zaradenia do tzv. pracovných kategórii. V ust. v znení účinnom od jeho prijatia až do 31.05.2009 (novela č. ) sa nárok na vyplatenie osobitného príspevku baníkom viazal výlučne na zaradenie do I. pracovnej kategórie, pričom zákon počas tohto obdobia odkazoval na o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“). Banícke pracovné pozície, ktoré neboli zaradené do tejto pracovnej kategórie, nespadali pod vznik nároku na osobitný príspevok baníkom.

6. Ust. v znení účinnom od 01.06.2009 (novela č. ) do jeho aktuálneho znenia nárok na vyplatenie osobitného príspevku už priamo nedefinuje príslušnosťou k I. pracovnej kategórii, naďalej ale v zákone ostal odkaz (bez referencie na konkrétne ustanovenie) na ust. a pod číslom 6). Príslušnosť k pracovnej kategórii bola aj v tomto období rozhodná pre definíciu stáleho pracoviska pod zemou v hlbinných baniach na území SR. Počas plynutia predchádzajúceho posudzovaného obdobia do 31.05.2009 nadobudol účinnosť o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“), ktorým bol okrem iných zrušený aj a s ním aj jednotlivé pracovné kategórie. Podľa prechodného ust. však nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Aplikáciou prechodného ust. teda zaradenie do I. pracovnej kategórie naďalej predstavovalo a predstavuje jediné kritérium stáleho pracoviska pod zemou v hlbinných baniach na území SR. Ďalej ešte žalovaný poukázal na ust. (pôvodne písm. i)) , ktoré zakotvuje povinnosť Sociálnej poisťovne poskytovať subjektu podľa informácie potrebné na posudzovanie nároku na osobitný príspevok baníkom.

7. Žalovaný tak dospel k záveru, že aplikáciou prechodného ust. pri výpočte počtu odpracovaných rokov žiadateľa v zamestnaní so stálym pracoviskom v podzemí v hlbinných baniach na území SR je nutné aplikovať toho času už zrušený , a to bez ohľadu na to, či osobitný príspevok baníkov má charakter dávky sociálneho zabezpečenia alebo či podlieha systému sociálneho zabezpečenia.

8. Žalovaný aplikáciou vo väzbe na dospel k záveru, že žalobca odpracoval na pracovisku pod zemou v hlbinných baniach na území SR:

- za obdobie od 01.09.1987 do 31.12.2003 v I. pracovnej kategórii 2 195 dní, t. j. 6 rokov a 5 dní, s tým, že od 01.01.1998 do 31.12.2003 bol v zmysle evidenčného listu zaradený do III. kategórie, a teda do práce v podzemí sa mu nezarátava ani jeden deň.

- za obdobie od roku 2000 do 2008 sa podklady v odfáraných zmenách v archíve nenachádzali, nakoľko došlo k vytopeniu, strata dokladov nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu, a preto za obdobie od 01.01.2004 do 21.12.2008 žalovaný uznal žalobcovi odpracovanie na stálom pracovisku pod zemou v hlbinných baniach na území SR 5 rokov, t. j. 1 827 dní.

- za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2018 uznal žalovaný ako zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie 1 277 dní, t. j. 3 roky a 182 dní, a to podľa dokladov o fáraní žalobcu, ktoré sa nachádzali v administratívnom spise.

9. Žalovaný vychádzal z toho, že žalobca počas celého trvania pracovného pomeru zastával funkciu tzv. technicko-hospodárskeho zamestnanca, aplikoval aj internú smernicu bývalého zamestnávateľa žalobcu PR č. 9/89, ktorá má v jeho evidencii č. 209/1989, a po sčítaní uzavrel, že žalobca odpracoval v zamestnaní so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území SR 5 299 dní, t. j. 14 rokov a 189 dní, čo nie je zákonom požadovaný rozsah 20 rokov.

10. K námietkam predneseným žalobcom, že aplikácia internej smernice je nespravodlivá a baníkov znevýhodňuje, žalovaný uviedol, že aplikácia internej smernice bola schválená aj zástupcami zamestnancov bývalého zamestnávateľa žalobcu a jej ustanovenia nie sú v rozpore s právnou úpravou.

11. Pokiaľ žalobca namietal, že pri výpočte odpracovaných rokov v podzemí je potrebné vychádzať zo mzdových stupníc v zmysle kolektívnej zmluvy jeho bývalého zamestnávateľa, túto námietku žalovaný neuznal, pretože podľa jeho názoru vo svojich ustanoveniach odkazuje výslovne na

pracovné kategórie podľa a nie na mzdové stupnice podľa kolektívnych zmlúv. Rovnako správny orgán nemohol zohľadňovať pri výpočte odpracovaných rokov v podzemí skutočnosť, že žiadateľ poberal sociálne benefity zamestnávateľa, ktoré boli určené výlučne pre zamestnancov pracujúcich v podzemí.

12. Žalovaný sa oboznámil s listom Ministerstva hospodárstva SR č. 22404/2017-4110-34404 zo dňa 08.08.2017, podľa ktorého obdobie výkonu zamestnania so stálym pracoviskom pod zemou sa má vymedzovať počtom odpracovaných rokov v danom zamestnaní a nie počtom dní či pracovných zmien skutočne odpracovaných pod zemou. Žalovaný uviedol, že s týmto názorom ministerstva sa nestotožňuje, nakoľko v ňom nie je uvedené z akých právnych predpisov vychádza a vôbec nezohľadňuje skutočnosti uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o aplikáciu ust. 274 ods. 1 na daný prípad, ako aj odkaz na tzv. pracovné kategórie pri definícii zamestnania so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území SR.

13. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

14. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu ( ), zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( ) a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ( ).

15. Žalobca v rámci námietky nesprávneho právneho posúdenia namietal, že právny názor žalovaného, podľa ktorého sa definovanie stáleho pracoviska pod zemou v hlbinných baniach dodnes posudzuje podľa zaradenia do tzv. pracovných kategórií, považuje za nesprávny. Podstatná je platná a účinná právna úprava v čase rozhodovania žalovaného. nestanovuje ako podmienku vzniku nároku na osobitný príspevok baníkom výkon práce v určitej pracovnej kategórii. Preto nie je možné nárok na tento príspevok podmieniť výkonom práce v určitej pracovnej kategórii, keďže zamestnania sa zaraďovali do pracovných kategórií len do 31.12.1999. Od 01.01.2000 žiadny zo zamestnancov nemohol pracovať v preferovanej pracovnej kategórii. Na rozdiel od pracovných kategórií, ktoré existovali len do 31.12.1999, pracovné zaradenie „stále pracovisko v podzemí hlbinných baní“ existovalo aj v čase pracovných kategórií aj po ich zrušení. Podmienku výkonu práce v I. pracovnej kategórií pre vznik nároku na osobitný príspevok baníkom upravoval len do 31.05.2009, t. j. do účinnosti , ktorým bol novelizovaný.

16. Je pravdou, že po novelizácii ostala v zákone poznámka pod čiarou č. 6), ktorá odkazuje na , avšak táto poznámka sa vzťahovala k v znení do 31.05.2009. Podľa v znení do 31.05.2009 sa zamestnania zaradené do I. pracovnej kategórie na účely poskytovania osobitného príspevku hodnotia za podmienok ustanovených predpismi o sociálnom zabezpečení a ust. bolo od 01.06.2009 zrušené, a teda poznámka pod čiarou č. 6), ktorá sa k tomuto ustanoveniu vzťahovala, sa stala obsolétnou a v zákone ostala zrejme len kvôli legislatívno-technickej chybe.

17. Pokiaľ žalovaný poukazoval na ust. , tak toto ustanovenie sa nemôže týkať nárokov na osobitný príspevok baníkom, ktorý nie je predmetom úpravy Ide o nároky, ktoré vznikli zamestnancom vykonávajúcim zamestnanie v preferovanej pracovnej kategórii podľa predchádzajúceho , teda len o nároky, ktoré vznikli v oblasti sociálneho zabezpečenia a v rámci predmetu úpravy Z ust. o zachovaní nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie nie je možné vyvodiť záver, že pre účely nároku na osobitný príspevok baníkom podľa v platnom znení možno považovať za zamestnanca so stálym pracoviskom v podzemí hlbinných baní len zamestnanca pracujúceho na pracovisku, ktoré bolo podľa právnej úpravy platnej do 31.12.1999 zaradené do I. pracovnej kategórie.

18. Pokiaľ žalovaný poukazoval na ust. , tak z tohto zákonného ustanovenia nevyplýva, že by Sociálna poisťovňa mala žalovanému orgánu verejnej správy poskytovať informácie o dobách zamestnania, ktoré žiadatelia o osobitný príspevok baníkom odpracovali v určitom zamestnaní. Toto ustanovenie súvisí s , ktorý ustanovuje, kedy osobitný príspevok žiadateľovi nepatrí.

19. Ustanovenia, ktoré podmieňovali nárok na osobitný príspevok baníkom výkonom práce v I. pracovnej kategórií, boli zo vypustené od 01.06.2009. Touto novelizáciou bol rozšírený okruh oprávnených osôb o osoby, ktoré odpracovali určitý počet rokov so stálym pracoviskom v podzemí hlbinnej bane. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu priznať zamestnancovi so stálym pracoviskom v podzemí len to obdobie, keď súčasne splnil aj podmienku I. pracovnej kategórie, tak by to v podmienkach nároku explicitne uviedol.

20. Vychádzajúc z uvedeného nesprávneho názoru bolo žalobcovi nesprávne započítané podľa evidenčných listov za obdobie od 01.09.1987 do 31.12.2003 ako práca vykonávaná v podzemí len 2 195 dní, t. j. 6 rokov a 5 dní. Taktiež je nesprávny záver, že od 01.01.1998 do 31.12.2003 sa žalobcovi ako výkon práce v podzemí nezarátal ani jeden deň, nakoľko bol zaradený do III. pracovnej kategórie. Za toto obdobie od 01.09.1987 do 31.12.2003 mala byť žalobcovi započítaná celá doba zamestnania, pretože stále vykonával funkcie zmenového technika v podzemí s pracovným zaradením „stále pracovisko v podzemí hlbinnej bane na území SR“.

21. Dobu zamestnania od 01.01.2004 do 31.12.2008 žalovaný započítal v celom rozsahu ako dobu zamestnania so stálym pracoviskom v podzemí hlbinných baní, pretože došlo k zničeniu dokladov a žalobca za zničenie dokladov nemôže niesť zodpovednosť. So započítaním tejto doby žalobca súhlasí.

22. Za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2018 žalovaný nesprávne zohľadnil žalobcovi ako dobu odpracovanú na stálom pracovisku v podzemí hlbinnej bane len 1 277 dní, t. j. 3 roky a 182 dní. Opätovne vychádzal zo zaraďovania prác do zrušených pracovných kategórií, z dokladov o odfáraných zmenách poskytnutých zamestnávateľom žalobcu a z internej smernice bývalého zamestnávateľa žalobcu PR č. 9/1989.

23. Uvedená smernica je internou smernicou prijatou pre účely uplatňovania rezortného zoznamu zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie, a to pre účely dôchodkového zabezpečenia, ktorá sa vzťahovala k Názov smernice je: „Uplatňovanie rezortného zoznamu zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia“, čo svedčí o tom, že nesúvisí s nárokom na osobitný príspevok baníkom. nepožaduje uplatňovanie odpracovanej doby podľa pracovných kategórii ale podľa pracovného zaradenia - „stále pracovisko v podzemí hlbinnej bane“. Interná smernica sa týkala implementácie výpočtu I.AA kategórie, ktorá súvisí s dôchodkovým systémom s preferovanými pracovnými kategóriami, ktoré sa uplatňovali do 31.12.1999. Baníci mohli využiť zvýhodnený dôchodkový systém a smernica zostala platná z toho dôvodu, že aj po 31.12.1999 existovali zamestnanci, ktorí spĺňali kritériá k predčasnému odchodu do dôchodku. Využitie týchto právnych predpisov v súvislosti s priznaním osobitného príspevku baníkom ale nie je možné. Na tom nič nemení ani skutočnosť uvádzaná žalovaným, že dňa 14.03.2018 bola aplikácia internej smernice prerokovaná a schválená zástupcami zamestnancov bývalého zamestnávateľa žalobcu. Funkcia zmenového technika sa jednoznačne považuje za zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí hlbinných baní, čo vyplýva aj z priloženého stanoviska Ministerstva hospodárstva SR, a to bez ohľadu na skutočný počet odfáraných zmien v danom kalendárnom mesiaci. Postup žalovaného nemá žiadnu oporu v právnom poriadku SR a nemá ani logiku, pretože stále išlo o tú istú funkciu. Sledovanie odfáraných zmien a ich prípadné „obklopovanie“ náhradnými dobami bolo relevantné len z hľadiska naplnenia I.AA pracovnej kategórie a tým aj vzniku nároku na starobný dôchodok pri dosiahnutí veku 55 rokov a odpracovaní 15 rokov v tomto zamestnaní ( ).

24. Po 31.12.1999 nebolo možné zaraďovanie do preferovanej pracovnej kategórie a od 01.01.2000 sa všetky činnosti považovali len za zamestnania III. pracovnej kategórie. Podľa výkladu žalovaného by už od tejto doby nemohol žiadny baník mať nárok na započítanie rokov do osobitného príspevku baníkom.

25. Dĺžka obdobia v zmysle je vymedzená počtom odpracovaných rokov v danom zamestnaní a nie počtom dní, či pracovných zmien, skutočne odpracovaných

pod zemou. V tejto súvislosti žalobca odkázal aj na stanovisko Ministerstva hospodárstva SR č. 22404/2017-4110-34404 zo dňa 08.08.2017. Žalovaný uvedený list ministerstva neakceptoval napriek tomu, že pod ministerstvo hospodárstva spadá celé baníctvo, je gestorom a práve ministerstvo určilo žalovaného ako subjekt, u ktorého sa uplatňuje nárok na osobitný príspevok baníkom.

26. Žalobca v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území SR odpracoval 31 rokov a 4 kalendárne mesiace. Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. a ich právny predchodcovia mali a stále majú svojich zamestnancov jednoznačne zatriedených ako zamestnancov pracujúcich na povrchu a zamestnancov so stálym pracoviskom v podzemí hlbinnej bane. Podľa toho sú zamestnanci zaradený aj do mzdových stupníc, pričom žalobca bola zaradený do IV. stupnice - technicko-hospodársky zamestnanec v podzemí, kde patrili prevádzkové technicko- hospodárske činnosti vykonávané v podzemí ako revírnik, vedúci zmeny, elektromechanik, mechanik, zástupca vedúceho úseku, vedúci úseku. Uvedené vyplýva z kolektívnej zmluvy Hornonitrianskych baní Prievidza, a.s. V období od 01.10.2002 do 31.03.2007 bolo vytvorených 5 mzdových stupníc z dôvodu zvýhodnenia preferovaných robotníckych povolaní v podzemí a v tomto období bol žalobca zaradený do V. mzdovej stupnice ako technicko-hospodársky zamestnanec v podzemí, čo preukazuje kolektívna zmluva a platové výmery.

27. Žalobca ďalej poukázal na to, že mal nárok na desiatový balíček, poskytovaný zamestnancom v podzemí, a tiež od roku 2010 v trojročných intervaloch mohol využívať ozdravné pobyty, ktoré boli určené len pre zamestnancov so stálym pracoviskom v podzemí. Aj tieto skutočnosti vyplývajú z kolektívnych zmlúv.

28. Prvých 20 rokov odpracovaných v podzemí potvrdil žalobcovi jeho zamestnávateľ aj tým, že mu v septembri 2007 vyplatil jubilejnú odmenu za „20 rokov v podzemí nepretržite“ v sume 1 500,- Sk podľa kolektívnej zmluvy z daného obdobia, oddiel VI. Jubilejné odmeny, bod 6.3 písm. c). Táto skutočnosť bola uvedená aj v podnikových novinách Hornonitriansky baník ročník V, č. 17 zo dňa 24.08.2007.

29. Všetky uvedené skutočnosti žalobca uviedol a preukázal vo svojej žiadosti zo dňa 20.03.2019 a z týchto dôkazov jednoznačne vyplýva, že od 01.09.1987 až do 31.12.2018 pracoval žalobca v podzemí hlbinnej bane ako revírnik alebo vedúci zmeny, pričom vždy bol zaradený do mzdovej stupnice určenej pre technicko-hospodárskych zamestnancov v podzemí hlbinných baní.

30. Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. v liste zo dňa 07.01.2019 potvrdzujú, že žalobca od nástupu do pracovného pomeru pracoval ako revírnik a vedúci zmeny - vŕtanie. Zamestnávateľ nesprávne konštatoval, že v prípade výkonu technických funkcií je zamestnávateľ povinný zisťovať počet odfáraných zmien a skutočnosť, do ktorej pracovnej kategórie dôchodkového zabezpečenia bola táto funkcia zaradená. Takýto postup bol nesprávny a nezákonný, pretože je založený na nesprávnom právnom posúdení veci. bol zrušený od 01.01.2004 a interná neriešila podmienky nároku na osobitný príspevok baníkom, preto nárok na osobitný príspevok nemožno posudzovať podľa zrušených pracovných kategórií a podľa zrušeného právneho predpisu.

31. Žalobca jednoznačne odpracoval v podzemí viac ako 20 rokov, teda splnil podmienky a a vznikol mu nárok na osobitný príspevok baníkom. Rozhodnutie žalovaného je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.

32. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný na jednej strane uviedol, že v období od 01.01.1998 do 31.12.2003 bol žalobca celý čas zaradený do III. pracovnej kategórie, na druhej strane uvádza, že podklady o jeho odfáraných zmenách za obdobie od roku 2000 do roku 2008 sa v archíve bývalého zamestnávateľa nenachádzajú. Za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2018 žalovaný v zhode s bývalým zamestnávateľom vypočítal z dokladov o odfáraných zmenách žalobcu a podľa internej smernice, že žalobca bol zaradený do I. pracovnej kategórie 3 roky a 182 dní. Žalovaný síce odkazuje na internú smernicu, ktorá nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, ale neuvádza akým spôsobom vypočítal túto dobu a necituje ani konkrétne znenia smernice, ktoré pri výpočte použil, preto je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

33. Žalobca predložil dôkazy, a to kolektívne zmluvy, mzdové listy, doklady o výročnej odmene pri odpracovaných 20 rokov v podzemí a žalovaný tieto nezohľadnil a nevykonal zistenie skutkové stavu v rozsahu dostačujúcom pre riadne posúdenie veci.

34. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe k žalobným námietkam žalobcu uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku týkajúcom sa poznámky pod čiarou č. 6) , ktorú nemôže ignorovať a nemá v kompetencii vyhodnocovať či je obsolétna, resp. či v zákone zostala ako dôsledok legislatívno-technickej chyby. za jeho účinnosti v znení od 01.01.2009 do 31.12.2018 naďalej odkazoval a aj do dnešného dňa odkazuje vo svojich ustanoveniach (poznámka pod čiarou č. 6) na a , ktorým zase vracia účinnosť intertemporálne ust. Aplikácia dotknutých právnych predpisov je preto nevyhnutná bez ohľadu na to, či osobitný príspevok baníkom má charakter dávky sociálneho zabezpečenia alebo nie.

35. V období od 01.09.1987 do 31.12.2003 boli v platnosti ust. a , v ktorých sa nárok na osobitný príspevok baníkom priamo podmieňoval zaradením do I. pracovnej kategórie, preto sa s námietkami žalobcu nemožno stotožniť.

36. K námietkam týkajúcim sa obdobia od 01.01.2009 do 31.12.2018 a internej smernice PR č. 9/89 žalovaný uviedol, že aplikácia ustanovení zrušeného bola použitá v súlade so zákonom. Interná smernica je výsledkom kolektívneho vyjednávania, a teda okrem svojho normatívneho charakteru predstavuje aj dohodu medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom, dohoda preto môže odkazovať aj na zrušené právne predpisy, pokiaľ takýto odkaz neodporuje platnej právnej úprave alebo ju neobchádza. Aplikácia konkrétnych ustanovení cez intertemporálne ust. na daný prípad predstavuje aplikáciu platnej právnej úpravy.

37. K odkazu na list Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 08.08.2017 žalovaný zopakoval, že v tomto liste nie je uvedené z akých právnych predpisov ministerstvo vychádza a nezohľadňuje skutočnosti uvedené žalovaným v jeho rozhodnutí a v jeho vyjadrení.

38. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že je potrebné vychádzať zo mzdových stupníc v zmysle kolektívnych zmlúv jeho bývalého zamestnávateľa, tak táto námietka nemá opodstatnenie, pretože vo svojich ustanoveniach odkazuje výslovne na pracovné kategórie podľa a nie na mzdové stupnice podľa kolektívnych zmlúv. Rovnako žalovaný nemohol zohľadňovať to, že žalobca poberal sociálne benefity zamestnávateľa, ktoré boli určené výlučne pre zamestnancov pracujúcich v podzemí.

39. Pokiaľ žalobca namietal, že spôsob výpočtu doby odpracovanej v období od 01.01.2009 do 31.12.2018 je nepreskúmateľný, pretože žalovaný odkazuje na internú smernicu PR č. 9/89 ale neuvádza, akým spôsobom vypočítal dobu 3 roky a 182 dní a necitoval ani konkrétne ustanovenie tejto smernice, tak žalovaný uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Odkázal na stranu 9 oznámenia, kde sa uvádza, že vychádzal z dokladov o odfáraných zmenách žalobcu nachádzajúcich sa v administratívnom spise s odkazom na článok 2 písm. B bod I. internej smernice, podľa ktorého „sa prevaha stanovených prác sleduje v pozorovacom období kalendárneho mesiaca s výnimkou vybraných vedúcich technicko-hospodárskych pracovníkov uvedených v bode B/I.-b“. Preto bolo potrebné vychádzať z výpočtu stanovených prác (fáraní) v rámci kalendárneho mesiaca. Na to nadväzuje ust. , aplikovateľného na prípad žalobcu v zmysle , v zmysle ktorého „zamestnanie technicko-hospodárskych pracovníkov hlbinných baní sa zaraďujú do I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, ak sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne na pracoviskách v podzemí hlbinných baní“. V zmysle vyššie uvedeného žalovaný vyhodnocoval podklady o odfáraných zmenách za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.218, ktoré boli zaslané bývalým zamestnávateľom. Ak v konkrétnom pozorovacom období (kalendárny mesiac) nastala prevaha stanovených prác I. kategórie (ak žalobca odpracoval viac ako polovicu dní pozorovacieho mesiaca v podzemí), započítal sa mu do odpracovaného času v podzemí celý mesiac.

40. Ďalej žalovaný uviedol, že námietka žalobcu ohľadne výpočtu odpracovaného času v podzemí nebola predmetom jeho žaloby vedenej pred správnym súdom pod sp. zn. a v predchádzajúcom administratívnom konaní, a žalobca túto námietku nevzniesol ani v odpovedi na výzvu

v rámci preskúmavaného konania sp. zn. zo dňa 15.03.2020. Žalovaný preto otázku výpočtu odpracovaného času v podzemí nepovažoval za spornú, žalobca až do podania žaloby namietal výlučne aplikáciu internej smernice a nie spôsob výpočtu dosiahnutý jej aplikáciou. Túto námietku žalovaný považoval za oneskorene vznesený procesný útok v zmysle vo väzbe na . Napriek tomu žalovaný podľa jeho názoru preukázal, že spôsob výpočtu odpracovaných rokov žalobcu v hlbinných baniach na území SR so stálym pracoviskom v podzemí bol za vyššie uvedené obdobie náležitým a právne obhájiteľným spôsobom určený odkazom na príslušné právne predpisy.

41. Žalovaný ďalej uviedol, že je organizáciou poverenou Ministerstvom hospodárstva SR na posudzovanie žiadostí a na vyplácanie osobitného príspevku baníkom, ktorý sa vypláca jednotlivým žiadateľom, pričom príspevok je plne hradený zo štátneho rozpočtu. V prípade, ak by vyhovel žiadosti žalobcu, musel by prehodnocovať vyplácanie osobitného príspevku baníkom u veľkého množstva žiadateľov, čo by malo značný dopad na štátny rozpočet. Na základe uvedenej argumentácie žiadal, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

42. V replike žalobca uviedol, že pre započítanie odpracovaného obdobia pre účely posúdenia jeho nároku na osobitný príspevok baníkom je postačujúce splniť podmienku pracovného zaradenia - stále pracovisko v podzemí bez akýchkoľvek ďalších podmienok viažucich sa k pracovným kategóriám. Preto obdobie od 01.09.1987 do 31.12.2018 bolo potrebné započítať celé. Aj keď žalobca neuznáva výpočet doby podľa pracovných kategórií, len pre úplnosť pripomína, že aj výpočet, ktorý uplatnil jeho bývalý zamestnávateľ a žalovaný sa s ním plne stotožnil, bol nesprávny a v rozpore s už zrušeným a jeho vykonávacími predpismi. Pre započítanie mesiaca do odpracovanej I.AA kategórie sa sledovalo tzv. obklopovanie náhradných a započítateľných dôb (smernica PR č. 9/89, článok 3).

43. Náhradné a iné započítateľné doby sa započítavajú, a to i vedľa seba v preferovanej kategórii za predpokladu, že pracovník vykonáva zamestnávanie v preferovanej pracovnej kategórii až do začiatku týchto dôb a po ich skončení ihneď pokračuje vo výkone takéhoto zamestnania. Ak vykonáva pracovník pred začiatkom uvedených dôb zamestnanie zaradené do výhodnejšej pracovnej kategórie a po jej skončení pokračuje v práci zaradenej do menej výhodnej pracovnej kategórie, hodnotí sa uvedená doba v menej výhodnej pracovnej kategórii. Rovnako je tomu v prípade, že pred začiatkom týchto dôb vykonáva pracovník zamestnanie zaradené do menej výhodných zamestnaní a po ich skončení vykonáva zamestnanie vo výhodnejšej pracovnej kategórii.

44. Pre účely započítania do I.AA pracovnej kategórie je teda absolútne nepostačujúca len informácia o počte fáraní. Žalovaný neuvádza konkrétne kalendárne mesiace, ktoré žalobcovi započítal, ani počet absencií v jednotlivých mesiacoch, ani presný spôsob výpočtu. Preto považuje žalobca rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

45. Príloha potvrdenia bývalého zamestnávateľa obsahuje len informatívny výpočet započítaného obdobia za celý kalendárny rok, pričom žalovaný to berie ako presný výpočet.

46. Žalobcovi je známe, že zamestnancovi, ktorý nastúpil do podzemia 27.11.1995 a ukončil práce 30.11.2015, čím odpracoval presne 20 rokov a 4 dni, žalovaný uznal osobitný príspevok baníkom. Tieto údaje čerpal žalobca z verejne prístupného súdneho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. .

47. V duplike žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , v zmysle ktorého osobitný príspevok baníkom má charakter dávky súvisiacej s náročnosťou a následkami zamestnania v baníctve. Ďalej poukázal na záver rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. o tom, že tento osobitný príspevok má obdobný charakter ako výsluhový dôchodok, nakoľko nárok na neho vzniká osobám, ktoré odpracovali určitý počet rokov v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou a prestali túto prácu vykonávať. Aj keď výsluhový dôchodok jednoznačne má charakter dávky sociálneho zabezpečenia, z hľadiska aplikovateľnosti dotknutého intertemporálneho ustanovenia č. na daný prípad nemá táto skutočnosť žiadny právny význam. Toto intertemporálne ustanovenie sa jednoznačne týka nárokov uvedených v a zrušeného a na tieto ustanovenia doteraz odkazuje Pri vyhodnocovaní aplikácie dotknutej právnej úpravy teda nemá význam povaha dávky osobitného príspevku baníkom. Žiadny zákon nevylučuje

možnosť aplikácie aj na príspevky, ktoré nemajú charakter sociálnej dávky, pokiaľ táto aplikácia vyplýva z osobitného predpisu, v danom prípade zo Je možné prijať aj vzhľadom na vyššie uvedenú ustálenú judikatúru súdov jednoznačný záver, že osobitný príspevok baníkov má charakter dávky sociálneho zabezpečenia, nakoľko je obdobou výsluhového dôchodku v zmysle

48. K obdobiu od 01.09.1987 do 31.12.2003 žalovaný uviedol, že počas tohto obdobia bol v platnosti a , podľa ktorých sa nárok na osobitný príspevok priamo podmieňoval zaradením do I. pracovnej. Vo svojom vyjadrení žalovaný neuviedol, že interná smernica predstavuje kolektívnu zmluvu ale že jej aplikácia je výsledkom kolektívneho vyjednávania. V tomto smere poukázal žalovaný na záznam z pracovného rokovania medzi bývalým zamestnávateľom žalobcu a jeho odborovou organizáciou zo dňa 14.03.2018.

49. Žalovaný v oznámení ako aj vo vyjadrení k žalobe vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, prečo pokladá výpočet bývalého zamestnávateľa žalobcu ohľadne jeho práce v podzemí podľa smernice za správny. Trvá na tom, že procesný útok žalobcu v tomto smere je neprípustný, nakoľko bol vznesený oneskorene. Tento nový procesný útok žalobca dopĺňa vo svojej replike o námietkach náhradných a započítateľných dôb v zmysle článku 3 smernice a namieta označenie výpočtu ako „informatívneho“ výpočtu. Prostriedky procesného útoku v správnom súdnom konaní sa nemôžu týkať skutočností, ktoré neboli predmetom predchádzajúceho administratívneho konania. Žalovaný v administratívnom konaní ani nemal dôvod zaoberať sa otázkami výpočtu odpracovaných rokov žalobcu v podzemí podľa smernice PR č. 9/89, nakoľko žalobca výpočet nenamietal.

50. Doklady o fáraní bývalého zamestnávateľa žalobcu za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2018 pokladá žalovaný za zrozumiteľné, pričom vyhodnocujú fárania pre každý kalendárny mesiac uvedeného obdobia jednotlivo. Pre vyhodnotenie veci nie je podstatné ako je výpočet označený. Pokiaľ žalobca chcel štatistiku svojho bývalého zamestnávateľa spochybniť, mal o tom predložiť konkrétny dôkaz.

51. Žalobca neuviedol z akého dôvodu by sa výnimky uvedené v článku 3 dotknutej smernice mali vzťahovať na jeho osobu v rámci posudzovaného obdobia, ani aký konkrétny vplyv by to malo mať na výpočet odpracovaných rokov žalobcu v podzemí v zmysle článku 2,bod 2.3 a bod 2.4 písm. B) bod I. smernice PR č. 9/89. Žalovaný je síce viazaný ust. § 3 ods. 3 druhá veta Správneho poriadku, avšak nemá vedomosť o priznaní osobitného príspevku baníkom osobe, ktorá by nesplnila podmienku odpracovania v podzemí najmenej 20 rokov.

52. Pokiaľ išlo o vec vedenú na správnom súde pod sp. zn. , ide o oznámenie o priznaní osobitného príspevku baníkom. Skutkové okolnosti ohľadne priznania osobitného príspevku baníkov v tejto veci žalobca nemôže porovnávať so skutkovými okolnosťami svojho prípadu, nakoľko už z jeho žiadosti o priznanie príspevku vyplýva, že žalobca zastával rôzne hybridné pracovné pozície a do podzemia fáral menej často ako robotníci, ktorých pracovisko bolo výlučne v podzemí.

53. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa , preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa dňa 03.02.2021. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 26.01.2021.

54. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý mu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe ( ), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného podľa zrušil a podľa ods. 4 tohto ustanovenia vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

55. Podľa , ; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

56. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

57. Podľa ; Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

58. Podľa v znení do 31.05.2009; banícke organizácie poskytujú pracujúcim v baníctve na zmiernenie hmotných a sociálnych dôsledkov spojených so zmenou zamestnania alebo s uvoľnením na výkon verejnej funkcie ako sociálnu dávku baníkom (ďalej len "").

59. Podľa v znení do 31.05.2009; (1) Nárok na má pracujúci, ktorý pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície alebo ohrozenie chorobou z povolania z doterajšieho zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach 1) a) bol prevedený na inú, menej rizikovú prácu v podzemí hlbinných baní, b) bol prevedený na inú prácu mimo podzemia hlbinných baní, alebo c) skončil pracovný pomer k organizácii, v ktorej vykonával uvedené zamestnanie. (2) Nárok na má aj pracujúci, ktorý po dosiahnutí najvyššej prípustnej expozície alebo zistení ohrozenia chorobou z povolania bol zo zamestnania uvedené v odseku 1 uvoľnený na výkon verejnej funkcie. (3) Nárok na má aj pracujúci, ktorý bol zamestnaný spolu najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v odseku 1, dosiahol za jeho trvania vek aspoň 50 rokov a prestal ho vykonávať. (4) Nárok na má aj pracujúci, ktorý z dôvodu uskutočňovania útlmového programu schváleného príslušnou vládou a) prešiel zo zamestnania uvedeného v odseku 1, v ktorom bol zamestnaný spolu viac ako 3 roky, do zamestnania mimo podzemia hlbinných baní, b) prešiel z iného zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve vykonávaného pod zemou v hlbinných baniach, 2) v ktorom bol zamestnaný spolu najmenej päť rokov, do zamestnania, z ktorého nevzniká nárok na , alebo c) prešiel zo zamestnania I. pracovnej kategórie pri úprave a konečnom spracovaní uránovej rudy, 3) v ktorom bol zamestnaný spolu najmenej päť rokov, do zamestnania z ktorého nevzniká nárok na .

1) 14 ods. 2 písm. a) o sociálnom zabezpečení. Príloha č. 2 nariadenia vlády ČSSR č. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia. 2) 14 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení.

3) § 14 ods. 2 písm. h) zákona o sociálnom zabezpečení.

60. Podľa v znení do 31.05.2009; najvyššiu prípustnú expozíciu pre práce na jednotlivých pracoviskách v podzemí hlbinných baní určí záväzný posudok príslušného orgánu hygienickej služby. Zaraďovanie prác do kategórie rizika a sledovanie expozície u jednotlivých pracujúcich v podzemí hlbinných baní vykonávajú organizácie podľa tohto záväzného posudku. (2) Menej rizikovou prácou v podzemí hlbinných baní sa rozumie práca,

a) ktorá je podľa posudku príslušného orgánu hygienickej služby zaradená do kategórie prác nepresahujúcich nízku mieru rizika, ak ide o prevedenie pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície, alebo b) pri ktorej pracujúci nie je vystavený riziku, ktoré viedlo k ohrozeniu chorobou z povolania, ak ide o prevedenie pre ohrozenie chorobou z povolania na základe lekárskeho posudku príslušného orgánu štátnej zdravotníckej správy. (3) Zamestnaním mimo podzemia hlbinných baní sa rozumie iné zamestnanie, než sú zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach 1) a ostatné zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach. 2) (4) Zamestnania zaradené do I. pracovnej kategórie sa na účely poskytovania osobitného príspevku hodnotia za podmienok ustanovených predpismi o sociálnom zabezpečení. 6)

2) 14 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení. 6) , 14, až 5 a

61. Podľa v aktuálnom znení; tento zákon upravuje poskytovanie osobitného príspevku baníkom (ďalej len "") ako osobitnej dávky.

62. Podľa v aktuálnom znení; Oprávneným na priznanie osobitného príspevku, ak tento zákon neustanovuje inak, je fyzická osoba, ktorá a) dosiahla najvyššiu prípustnú expozíciu zo zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky alebo b) pre ohrozenie chorobou z povolania zo zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky nesmie vykonávať doterajšiu prácu. (2) Oprávneným na priznanie osobitného príspevku je aj fyzická osoba, ktorá odpracovala najmenej 15 rokov v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky, z toho najmenej 10 rokov ako rubač, lámač, razič alebo hĺbič. (3) Oprávneným na priznanie osobitného príspevku je aj fyzická osoba, ktorá odpracovala najmenej 20 rokov v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky. (4) Nárok na priznanie osobitného príspevku vzniká oprávneným osobám uvedeným v odsekoch 2 a 3 dovŕšením veku 55 rokov.

63. Podľa v aktuálnom znení; najvyššiu prípustnú expozíciu pre práce na jednotlivých pracoviskách pod zemou v hlbinných baniach určí záväzný posudok príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Sledovanie expozície jednotlivých zamestnancov pod zemou v hlbinných baniach vykonávajú zamestnávatelia podľa tohto záväzného posudku.

64. Podľa , , v aktuálnom znení; Subjekt, u ktorého sa uplatňuje nárok na (ďalej len ""), určí Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Finančné prostriedky na výplatu osobitného príspevku poskytuje organizácii Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. (2) je povinná do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti o uplatnenie nároku na alebo žiadosti o uplatnenie nároku na zvýšenie osobitného príspevku podľa doručiť do vlastných rúk žiadateľa písomné oznámenie o tom, či mu bol priznaný, alebo nie alebo či mu bol zvýšený podľa , alebo nie; pred posúdením žiadosti je povinná zadovážiť si všetky potrebné podklady. (3) Oznámenie o priznaní osobitného príspevku alebo o priznaní zvýšenia osobitného príspevku podľa musí obsahovať údaj, od kedy sa priznáva alebo od kedy sa zvyšuje podľa , výšku osobitného príspevku, spôsob určenia výšky osobitného príspevku, dôvody priznania a deň splatnosti; oznámenie o nepriznaní osobitného príspevku alebo o nepriznaní zvýšenia osobitného príspevku musí byť odôvodnené. Oznámenie musí obsahovať poučenie o možnosti obrátiť sa na súd.

65. Správny súd zrušil predchádzajúce oznámenie žalovaného o nepriznaní osobitného príspevku baníkom pre jeho nepreskúmateľnosť rozsudkom sp. zn. zo dňa 18.12.2019. Následne žalovaný ako subjekt určený Ministerstvom hospodárstva SR podľa

opätovne o žiadosti žalobcu rozhodol a v rozhodnutí ozrejmil aj právne posúdenie žalobcom uplatneného nároku v kontexte

66. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok na baníkom podľa a Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca splnil zákonom stanovenú požiadavku veku 55 rokov. Sporným bolo vyhodnotenie druhej stanovenej podmienky a to, či žalobca odpracoval najmenej 20 rokov v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území SR.

67. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že pri aplikácii a použil historický výklad týchto zákonných ustanovení a nadviazal na znenie tohto právneho predpisu platné a účinné do 30.05.2009. Žalovaný pri posudzovaní nároku žalobcu vyhodnocoval splnenie podmienky, či žalobca odpracoval najmenej 20 rokov v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území SR tak, že obdobie výkonu zamestnania žalobcu v baníctve hodnotil podľa podmienok stanovených v - hodnotenie podľa zaraďovania zamestnaní do pracovných kategórií. Žalovaný svoj postup odôvodňoval odkazom č. 6) v , ktorý odkazuje na , , až 5 a a na nariadenie Vlády ČSSR č. , ktorým podľa žalovaného prinavracia účinnosť ust.

68. Je nepochybné, že vo svojom znení do 30.05.2009 vychádzal pri stanovovaní podmienok pre baníkom zo zaraďovania zamestnaní do pracovných kategórií, čo je zrejmé z textu jednotlivých ustanovení, ako aj z odkazov na príslušné ustanovenia , ktorým sa mení a dopĺňa o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov došlo k podstatnej zmene Zákon už v medzi podmienkami vzniku nároku na baníkom nestanovuje podmienku, aby oprávnená osoba vykonávala zamestnanie v baníctve so stálym pracoviskom v podzemí hlbinnej bane zaradené do I. pracovnej kategórie. Aj z dôvodovej správy k je zrejmé, že účelom zmeny právnej úpravy bolo „odstrániť vývojom prekonané pojmy a ustanovenia, či ustanovenia odvolávajúce sa na dnes už zrušené právne predpisy“. tak reagoval na zmenu právneho prostredia, ktorá nastala , ktorým došlo k zrušeniu

69. Zákon č. 98/87 Zb. v zneniach platných a účinných po novelizácii už ako podmienku pre priznanie osobitného príspevku baníkom neustanovuje odpracovanie určitého časového obdobia v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach zaradenom do I. pracovnej kategórie, a z tohto dôvodu došlo aj k vypusteniu ods. 3 a 4 z , neskôr aj k vypusteniu ods. 2 z ,

70. Výklad ustanovenia (v spojení s ods. 4, ktorý stanovuje podmienku veku) , ktorý aplikoval žalovaný pri posudzovaní nároku žalobcu bol nesprávny. Žalovaný zvolil historický výklad tohto zákonného ustanovenia, ktorý možno označiť za neprimerane extenzívny a ktorý sa vzdialil aktuálnemu zneniu platnej a účinnej právnej úpravy.

71. Odkaz v texte právneho predpisu na ustanovenie iného právneho predpisu nie je sám o sebe záväzný. Prostredníctvom odkazu zákonodarca vysvetľuje právne normy a prepája právne normy s právnymi normami v inom právnom predpise, ktoré spolu súvisia a ktoré komplexne regulujú dotknutú oblasť právnych vzťahov. V prejednávanej veci v zostal v legislatívnom texte na konci tohto právneho predpisu odkaz č. 6) a poznámka pod čiarou k nemu, ktoré odkazujú na ustanovenia V samotnom vlastnom texte v jeho aktuálnom znení tento odkaz obsiahnutý nie je, teda nie je tu prepojenie zákonného ustanovenia - vlastného textu právnej normy s odkazom 6) (odkaz č. 6 sa neviaže k žiadnemu ustanoveniu ). Ako už bolo uvedené, odkaz v právnom predpise nie je sám o sebe záväzný. Navyše odkaz v právnom predpise bez prepojenia na konkrétne zákonné ustanovenie nemôže predstavovať podklad pre aplikáciu tých zákonných ustanovení, ktoré sú obsiahnuté v takomto odkaze. Je preto nesprávna úvaha žalovaného, že na základe odkazu 6) v , ktorý odkazuje na , je potrebné posudzovať žalobcom uplatnený nárok podľa kritérií vzťahujúcich sa

na pracovné kategórie. Žalovaný aj sám uznáva, že tento odkaz je v obsiahnutý bez referencie na konkrétne ustanovenie.

72. Aj podľa legislatívno-technických pokynov uvedených v Legislatívnych pravidlách vlády SR a v Legislatívnych pravidlách tvorby (Uznesenie Národnej rady SR č. 519 zo dňa 18.12.1996) majú poznámky pod čiarou k príslušným odkazom iba informatívny charakter a nesmú obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu. V poznámke pod čiarou nemožno normatívnym spôsobom upraviť práva a povinnosti nad rámec právnej úpravy, ktorej sa poznámka pod čiarou týka, a o to viac nemožno len na základe poznámky pod čiarou k odkazu, ktorá sa neviaže k žiadnemu zákonnému ustanoveniu, regulovať určitú oblasť právnych vzťahov. Na základe takéhoto odkazu v , bez toho, aby sa viazal na konkrétne ustanovenie právneho predpisu, nemožno preto dôjsť k záveru, že určuje ako podmienku pre vznik nároku na baníkom výkon zamestnania v baníctve pod zemou v hlbinnej bani v I. pracovnej kategórii, keď to právny predpis v samotnom texte nepožaduje a neobsahuje ani konkrétny, na vlastný text právneho predpisu nadväzujúci odkaz, z ktorého by takáto požiadavka vyplývala.

73. Navyše odkaz č. 6) sa viazal k ust. v znení do 30.05.2009 v súvislosti s tým, ako sa má hodnotiť zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie na účely poskytovania osobitného príspevku baníkom a nešlo o odkaz, ktorý by sa viazal k , v ktorom sú vymedzené podmienky nároku. Ust. je prechodné ustanovenie, na základe ktorého sú fyzickým osobám, ktoré vykonávali určité kategorizované zamestnania, zachované nároky, ktoré im vznikli v režime z dôvodu výkonu určitých profesií zaradených do pracovných kategórií. Účelom tohto zákonného ustanovenia bolo a je zabrániť vzniku neodôvodnených rozdielov v sociálnom zabezpečení fyzických osôb, ktoré by mohli nastať v dôsledku zmeny právnej úpravy a aplikácie , ktorý vychádza zo zásadne odlišnej právnej úpravy a regulácie sociálneho zabezpečenia ako , a to aj preto, že nepozná pracovné kategórie zamestnaní. Ust. preto nemá samo o sebe súvis so , ktorý upravuje baníkom a tento nie je súčasťou systému sociálneho zabezpečenia podľa a nebol ani súčasťou sociálneho zabezpečenia podľa

74. Správny súd preto považuje výklad právnej úpravy, ktorý zaujal žalovaný, za nesprávny, odporujúci textu a zmyslu dotknutej právnej úpravy. Vychádzajúc z textu ust. , ktorý je rozhodnou právnou úpravou vzťahujúcou sa na tento prípad, je podmienkou vzniku nároku odpracovanie najmenej 20 rokov v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území SR. Pri posudzovaní splnenia tejto podmienky je potrebné vychádzať z pracovnej zmluvy konkrétneho žiadateľa o príspevok, v ktorom je zadefinovaná pracovná pozícia, náplň aj miesto výkonu práce. Podstatné je obdobie výkonu práce v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území SR. Zákon nevyžaduje, aby sa zohľadňoval počet pracovných zmien reálne odpracovaných pod zemou v hlbinnej bani, ale „charakter“ pracovnej pozície a obdobie, ktoré v tejto pracovnej pozícii bolo odpracované. Keďže v prípade žalobcu jeho bývalý zamestnávateľ a aj samotný žalovaný posudzovali jednotlivé fárania žalobcu do podzemia, je nepochybné, že časť pracovnej doby pracoval žalobca aj na pracovisku pod zemou v hlbinnej bani, teda splnil podmienky stanovené zákonom. Žalobca pracoval v takom zamestnaní v baníctve v hlbinnej bani na území SR, ktoré bolo spojené s výkonom práce v podzemí. Žalobca si uplatnil nárok na podľa dňa 21.03.2019, preto musí byť jeho žiadosť posudzovaná podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase podania žiadosti (prechodné a záverečné ustanovenia neupravujú aplikáciu iného znenia právnej normy). Právna úprava platná a účinná v rozhodujúcom znení nestanovuje ako podmienku vzniku nároku na baníkom odpracovanie určitej doby v zamestnaní v baníctve v podzemí v hlbinnej bani zaradenom do I. pracovnej kategórie, preto na hodnotenie splnenia podmienok stanovených v nemožno aplikovať hodnotiaci postup a kritériá vzťahujúce sa na zamestnanie I. pracovnej kategórie v súvislosti s dôchodkovým zabezpečením podľa

75. Aj z kolektívnych zmlúv napokon vyplýva, že pracovná pozícia revírnika a vedúceho zmeny, ktoré zastával žalobca, boli takými technicko-hospodárskymi pracovnými pozíciami, ktoré boli charakteristické tým, že sa vykonávali pod povrchom, čo je tiež podporný argument k tomu, že žalobca vykonával

prácu pod povrchom v hlbinnej bani. Napokon to vyplýva aj zo samotného prehľadu fáraní, ktoré bývalý zamestnávateľ žalobcu ale aj žalovaný vyhodnocovali.

76. Žalovaný preto podľa správneho súdu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a dospel k nesprávnemu záveru o tom, že žalobca nespĺňa podmienku nároku na baníkom.

77. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu naďalej viazať poskytnutie osobitného príspevku baníkom na výkon zamestnaní v baníctve v I. pracovnej kategórii, pri zmene právnej úpravy by takýto úmysel bol jednoznačne v vyjadrený. Naopak, z dôvodovej správy k vyplýva, že touto zmenou právnej úpravy zákonodarca reagoval na zmenu právneho prostredia a cieľom bolo odstrániť pojmy a odkazy viažuce sa na zrušené právne predpisy. Je správna aj argumentácia žalobcu, že po zrušení pracovných kategórii by pri akceptovaní výkladu podaného žalovaným už podmienky vzniku nároku nebolo možné splniť, pretože po nadobudnutí účinnosti sa zamestnania do pracovných kategórií na účely sociálneho zabezpečenia nezaraďujú.

78. Pokiaľ žalovaný poukazoval na ust. (predtým i)) , z tohto zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť požiadavku vyhodnocovať splnenie podmienok podľa v tom smere, či fyzická osoba odpracovala požadovanú dobu v zamestnaní v hlbinnej bani v podzemí zaradenom do I. pracovnej kategórie. Toto zákonné ustanovenie zakotvuje povinnosť Sociálnej poisťovne poskytovať subjektu splnomocnenému Ministerstvom hospodárstva SR na rozhodovanie o osobitnom príspevku baníkom (žalovanému) informácie potrebné na posudzovanie nároku na baníkom. Aj z dôvodovej správy k vyplýva, že táto povinnosť bola zakotvená do z toho dôvodu, že „subjekt, ktorý bude posudzovať oprávnenosť žiadosti o poskytovanie osobitného príspevku baníkom bude potrebovať pre svoju prácu aj údaje zo sociálnej poisťovne ( a )“. Ustanovenie upravuje, kedy žiadateľovi nepatrí (napr. súbeh s invalidným alebo starobným dôchodkom). Ustanovenie upravuje výpočet osobitného príspevku baníkom.

79. Pokiaľ žalovaný poukazoval na internú smernicu bývalého zamestnávateľa žalobcu, je potrebné uviesť, že táto pre posúdenie nároku žalobcu žalovaným nie je záväzná. Podľa článku 2 ods. 2 SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pre žalovaného pri rozhodovaní o nároku žalobcu preto bola záväzná a rozhodujúca platná a účinná právna úprava a nie interné predpisy bývalého zamestnávateľa žalobcu, prípadne výsledky kolektívneho vyjednávania zástupcov zamestnancov a bývalého zamestnávateľa žalobcu.

80. Správny súd uznal žalobnú námietku o nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobca všeobecne v správnej žalobe namietal, že nebol dostatočne zistený skutkový stav a že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s obsahom administratívnych spisov, avšak tieto žalobné námietky v konkrétnostiach neodôvodnil.

81. Žalobca namietal aj nespreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v časti týkajúcej sa započítania doby výkonu práce od 01.01.2009 do 31.12.2018 pod povrchom v hlbinných baniach s tým, že nebolo uvedené konkrétne ustanovenie internej smernice bývalého zamestnávateľa žalobcu a ani spôsob ako bolo obdobie v rozsahu 3 roky a 182 dní vypočítané. Túto námietku v replike žalobca rozviedol a namietal, že tento postup bol v rozpore so , keď neboli zohľadnené náhradné a započítateľné doby, navyše výpočet zamestnávateľa bol označený ako informatívny. Tým, že správny súd považuje za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným samotný postup, keď žalovaný vyhodnocoval splnenie podmienky stanovenej v podľa počtu reálnych fáraní do podzemia, vyslovil správny súd záver o tom, že samotný postup žalovaného pri vyhodnocovaní obdobia od 01.01.2009 do 31.12.2018 bol nesprávny, preto nepovažuje za potrebné sa touto námietkou bližšie zaoberať. Za podstatné aj vo vzťahu k tomuto obdobiu považuje správny súd to, že žalobca pracoval v tomto období v takom zamestnaní v baníctve, ktoré malo stále pracovisko pod zemou v hlbinnej bani na území SR.

82. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa . O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

83. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.