Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_72S-2-2020.pdf
PDF · 163.06 KB
Case nature
Area
Subarea
72S/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: H.. X. O., trvale bytom K.. Sv. D. XXX/XX, XXX XX V., právne zastúpený: JUDr. Dušan Motús, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 3, 971 01 Prievidza, IČO: 51 196 859, proti žalovanému: Rudné bane, štátny podnik, so sídlom Kammerhofská 25, 969 50 Banská Štiavnica, IČO: 00 007 838, právne zastúpený: JUDr. Michal Luknár, advokát, so sídlom Zvolenská 8, 949 11 Nitra, IČO: 37 869 566, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPO-518/2020 zo dňa 20. apríla 2020, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Rudné Bane, š. p., č. OPO-518/2020 zo dňa 20. apríla 2020 z r u š u je a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ktorých výška bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka, vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca požiadal o priznanie osobitného príspevku baníkom. O jeho žiadosti rozhodol žalovaný oznámením č. OPO-441/2019 zo dňa 22.03.2019 tak, že žalobcovi osobitný príspevok baníkom neprináleží z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 2 ods. 3 zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 98/1987 Zb.“), a to podmienku odpracovania najmenej 20 rokov v zamestnaniach v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území SR.
2. Uvedené oznámenie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 23S/133/2019-211 zo dňa 18.12.2019 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
3. Následne žalovaný rozhodnutím - oznámením č. OPO-518/2020 zo dňa 20.04.2020 opätovne oznámil žalobcovi, že mu osobitný príspevok baníkom nepriznáva z dôvodu nesplnenia podmienok uvedených v § 2 ods. 3 zákona č. 98/1987 Zb.
4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že v zmysle podmienok stanovených v § 2 ods. 3 zákona č. 98/1987 Zb. žalobca dovŕšil vek 55 rokov, a preto bolo potrebné skúmať druhé kritérium, a to či žalobca odpracoval v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území SR viac ako 20 rokov.
5. Žalovaný uviedol, že je potrebné definovať pojem „zamestnanie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemnou v hlbinných baniach na území SR“, pričom definovanie stáleho pracoviska pod zemou v hlbinných baniach sa od prijatia zákona č. 98/1987 Zb. posudzuje podľa zaradenia do tzv. pracovných kategórii. V ust. § 2 zákona č. 98/1987 Zb. v znení účinnom od jeho prijatia až do 31.05.2009 (novela č. 200/2009 Z. z.) sa nárok na vyplatenie osobitného príspevku baníkom viazal výlučne na zaradenie do I. pracovnej kategórie, pričom zákon počas tohto obdobia odkazoval na § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 100/1988 Zb.“). Banícke pracovné pozície, ktoré neboli zaradené do tejto pracovnej kategórie, nespadali pod vznik nároku na osobitný príspevok baníkom.
6. Ust. § 2 zákona č. 98/1987 Zb. v znení účinnom od 01.06.2009 (novela č. 200/2009 Z. z.) do jeho aktuálneho znenia nárok na vyplatenie osobitného príspevku už priamo nedefinuje príslušnosťou k I. pracovnej kategórii, naďalej ale v zákone ostal odkaz (bez referencie na konkrétne ustanovenie) na ust. § 14 ods. 2 a § 15 zákona č. 100/1988 Zb. pod číslom 6). Príslušnosť k pracovnej kategórii bola aj v tomto období rozhodná pre definíciu stáleho pracoviska pod zemou v hlbinných baniach na území SR. Počas plynutia predchádzajúceho posudzovaného obdobia do 31.05.2009 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), ktorým bol okrem iných zrušený aj zákon č. 100/1988 Zb. a s ním aj jednotlivé pracovné kategórie. Podľa prechodného ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. však nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Aplikáciou prechodného ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. teda zaradenie do I. pracovnej kategórie naďalej predstavovalo a predstavuje jediné kritérium stáleho pracoviska pod zemou v hlbinných baniach na území SR. Ďalej ešte žalovaný poukázal na ust. § 226 ods. 1 písm. h) (pôvodne písm. i)) zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré zakotvuje povinnosť Sociálnej poisťovne poskytovať subjektu podľa zákona č. 98/1987 Zb. informácie potrebné na posudzovanie nároku na osobitný príspevok baníkom.
7. Žalovaný tak dospel k záveru, že aplikáciou prechodného ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. pri výpočte počtu odpracovaných rokov žiadateľa v zamestnaní so stálym pracoviskom v podzemí v hlbinných baniach na území SR je nutné aplikovať toho času už zrušený zákon č. 100/1988 Zb., a to bez ohľadu na to, či osobitný príspevok baníkov má charakter dávky sociálneho zabezpečenia alebo či podlieha systému sociálneho zabezpečenia.
8. Žalovaný aplikáciou § 2 zákona č. 98/1987 Zb. vo väzbe na § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dospel k záveru, že žalobca odpracoval na pracovisku pod zemou v hlbinných baniach na území SR:
- za obdobie od 01.09.1987 do 31.12.2003 v I. pracovnej kategórii 2 195 dní, t. j. 6 rokov a 5 dní, s tým, že od 01.01.1998 do 31.12.2003 bol v zmysle evidenčného listu zaradený do III. kategórie, a teda do práce v podzemí sa mu nezarátava ani jeden deň.
- za obdobie od roku 2000 do 2008 sa podklady v odfáraných zmenách v archíve nenachádzali, nakoľko došlo k vytopeniu, strata dokladov nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu, a preto za obdobie od 01.01.2004 do 21.12.2008 žalovaný uznal žalobcovi odpracovanie na stálom pracovisku pod zemou v hlbinných baniach na území SR 5 rokov, t. j. 1 827 dní.
- za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2018 uznal žalovaný ako zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie 1 277 dní, t. j. 3 roky a 182 dní, a to podľa dokladov o fáraní žalobcu, ktoré sa nachádzali v administratívnom spise.
9. Žalovaný vychádzal z toho, že žalobca počas celého trvania pracovného pomeru zastával funkciu tzv. technicko-hospodárskeho zamestnanca, aplikoval aj internú smernicu bývalého zamestnávateľa žalobcu PR č. 9/89, ktorá má v jeho evidencii č. 209/1989, a po sčítaní uzavrel, že žalobca odpracoval v zamestnaní so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území SR 5 299 dní, t. j. 14 rokov a 189 dní, čo nie je zákonom požadovaný rozsah 20 rokov.
10. K námietkam predneseným žalobcom, že aplikácia internej smernice je nespravodlivá a baníkov znevýhodňuje, žalovaný uviedol, že aplikácia internej smernice bola schválená aj zástupcami zamestnancov bývalého zamestnávateľa žalobcu a jej ustanovenia nie sú v rozpore s právnou úpravou.
11. Pokiaľ žalobca namietal, že pri výpočte odpracovaných rokov v podzemí je potrebné vychádzať zo mzdových stupníc v zmysle kolektívnej zmluvy jeho bývalého zamestnávateľa, túto námietku žalovaný neuznal, pretože podľa jeho názoru zákon č. 98/1987 Zb. vo svojich ustanoveniach odkazuje výslovne na
pracovné kategórie podľa zákona č. 100/1988 Zb. a nie na mzdové stupnice podľa kolektívnych zmlúv. Rovnako správny orgán nemohol zohľadňovať pri výpočte odpracovaných rokov v podzemí skutočnosť, že žiadateľ poberal sociálne benefity zamestnávateľa, ktoré boli určené výlučne pre zamestnancov pracujúcich v podzemí.
12. Žalovaný sa oboznámil s listom Ministerstva hospodárstva SR č. 22404/2017-4110-34404 zo dňa 08.08.2017, podľa ktorého obdobie výkonu zamestnania so stálym pracoviskom pod zemou sa má vymedzovať počtom odpracovaných rokov v danom zamestnaní a nie počtom dní či pracovných zmien skutočne odpracovaných pod zemou. Žalovaný uviedol, že s týmto názorom ministerstva sa nestotožňuje, nakoľko v ňom nie je uvedené z akých právnych predpisov vychádza a vôbec nezohľadňuje skutočnosti uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o aplikáciu ust. 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. na daný prípad, ako aj odkaz zákona č. 98/1987 Zb. na tzv. pracovné kategórie pri definícii zamestnania so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území SR.
13. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
14. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP), zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP).
15. Žalobca v rámci námietky nesprávneho právneho posúdenia namietal, že právny názor žalovaného, podľa ktorého sa definovanie stáleho pracoviska pod zemou v hlbinných baniach dodnes posudzuje podľa zaradenia do tzv. pracovných kategórií, považuje za nesprávny. Podstatná je platná a účinná právna úprava v čase rozhodovania žalovaného. Zákon č. 98/1987 Zb. nestanovuje ako podmienku vzniku nároku na osobitný príspevok baníkom výkon práce v určitej pracovnej kategórii. Preto nie je možné nárok na tento príspevok podmieniť výkonom práce v určitej pracovnej kategórii, keďže zamestnania sa zaraďovali do pracovných kategórií len do 31.12.1999. Od 01.01.2000 žiadny zo zamestnancov nemohol pracovať v preferovanej pracovnej kategórii. Na rozdiel od pracovných kategórií, ktoré existovali len do 31.12.1999, pracovné zaradenie „stále pracovisko v podzemí hlbinných baní“ existovalo aj v čase pracovných kategórií aj po ich zrušení. Podmienku výkonu práce v I. pracovnej kategórií pre vznik nároku na osobitný príspevok baníkom zákon č. 98/1987 Zb. upravoval len do 31.05.2009, t. j. do účinnosti zákona č. 200/2009 Z. z. , ktorým bol zákon č. 98/1987 Zb. novelizovaný.
16. Je pravdou, že po novelizácii zákona č. 98/1987 Zb. zákonom č. 200/2009 Z. z. ostala v zákone poznámka pod čiarou č. 6), ktorá odkazuje na zákon č. 100/1988 Zb., avšak táto poznámka sa vzťahovala k § 4 ods. 4 zákona č. 98/1987 Zb. v znení do 31.05.2009. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 98/1987 Zb. v znení do 31.05.2009 sa zamestnania zaradené do I. pracovnej kategórie na účely poskytovania osobitného príspevku hodnotia za podmienok ustanovených predpismi o sociálnom zabezpečení a ust. § 4 ods. 4 zákona č. 98/1987 Zb. bolo zákonom č. 200/2009 Z. z. od 01.06.2009 zrušené, a teda poznámka pod čiarou č. 6), ktorá sa k tomuto ustanoveniu vzťahovala, sa stala obsolétnou a v zákone ostala zrejme len kvôli legislatívno-technickej chybe.
17. Pokiaľ žalovaný poukazoval na ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., tak toto ustanovenie sa nemôže týkať nárokov na osobitný príspevok baníkom, ktorý nie je predmetom úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. Ide o nároky, ktoré vznikli zamestnancom vykonávajúcim zamestnanie v preferovanej pracovnej kategórii podľa predchádzajúceho zákona č. 100/1988 Zb., teda len o nároky, ktoré vznikli v oblasti sociálneho zabezpečenia a v rámci predmetu úpravy zákona č. 100/1988 Zb. Z ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o zachovaní nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie nie je možné vyvodiť záver, že pre účely nároku na osobitný príspevok baníkom podľa zákona č. 98/1987 Zb. v platnom znení možno považovať za zamestnanca so stálym pracoviskom v podzemí hlbinných baní len zamestnanca pracujúceho na pracovisku, ktoré bolo podľa právnej úpravy platnej do 31.12.1999 zaradené do I. pracovnej kategórie.
18. Pokiaľ žalovaný poukazoval na ust. § 226 ods. 1 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z., tak z tohto zákonného ustanovenia nevyplýva, že by Sociálna poisťovňa mala žalovanému orgánu verejnej správy poskytovať informácie o dobách zamestnania, ktoré žiadatelia o osobitný príspevok baníkom odpracovali v určitom zamestnaní. Toto ustanovenie súvisí s §3 zákona č. 98/1987 Zb., ktorý ustanovuje, kedy osobitný príspevok žiadateľovi nepatrí.
19. Ustanovenia, ktoré podmieňovali nárok na osobitný príspevok baníkom výkonom práce v I. pracovnej kategórií, boli zo zákona č. 98/1987 Zb. vypustené zákonom č. 200/2009 Z. z. od 01.06.2009. Touto novelizáciou bol rozšírený okruh oprávnených osôb o osoby, ktoré odpracovali určitý počet rokov so stálym pracoviskom v podzemí hlbinnej bane. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu priznať zamestnancovi so stálym pracoviskom v podzemí len to obdobie, keď súčasne splnil aj podmienku I. pracovnej kategórie, tak by to v podmienkach nároku explicitne uviedol.
20. Vychádzajúc z uvedeného nesprávneho názoru bolo žalobcovi nesprávne započítané podľa evidenčných listov za obdobie od 01.09.1987 do 31.12.2003 ako práca vykonávaná v podzemí len 2 195 dní, t. j. 6 rokov a 5 dní. Taktiež je nesprávny záver, že od 01.01.1998 do 31.12.2003 sa žalobcovi ako výkon práce v podzemí nezarátal ani jeden deň, nakoľko bol zaradený do III. pracovnej kategórie. Za toto obdobie od 01.09.1987 do 31.12.2003 mala byť žalobcovi započítaná celá doba zamestnania, pretože stále vykonával funkcie zmenového technika v podzemí s pracovným zaradením „stále pracovisko v podzemí hlbinnej bane na území SR“.
21. Dobu zamestnania od 01.01.2004 do 31.12.2008 žalovaný započítal v celom rozsahu ako dobu zamestnania so stálym pracoviskom v podzemí hlbinných baní, pretože došlo k zničeniu dokladov a žalobca za zničenie dokladov nemôže niesť zodpovednosť. So započítaním tejto doby žalobca súhlasí.
22. Za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2018 žalovaný nesprávne zohľadnil žalobcovi ako dobu odpracovanú na stálom pracovisku v podzemí hlbinnej bane len 1 277 dní, t. j. 3 roky a 182 dní. Opätovne vychádzal zo zaraďovania prác do zrušených pracovných kategórií, z dokladov o odfáraných zmenách poskytnutých zamestnávateľom žalobcu a z internej smernice bývalého zamestnávateľa žalobcu PR č. 9/1989.
23. Uvedená smernica je internou smernicou prijatou pre účely uplatňovania rezortného zoznamu zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie, a to pre účely dôchodkového zabezpečenia, ktorá sa vzťahovala k zákonu č. 100/1988 Zb. Názov smernice je: „Uplatňovanie rezortného zoznamu zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia“, čo svedčí o tom, že nesúvisí s nárokom na osobitný príspevok baníkom. Zákon č. 98/1987 Zb. nepožaduje uplatňovanie odpracovanej doby podľa pracovných kategórii ale podľa pracovného zaradenia - „stále pracovisko v podzemí hlbinnej bane“. Interná smernica sa týkala implementácie výpočtu I.AA kategórie, ktorá súvisí s dôchodkovým systémom s preferovanými pracovnými kategóriami, ktoré sa uplatňovali do 31.12.1999. Baníci mohli využiť zvýhodnený dôchodkový systém a smernica zostala platná z toho dôvodu, že aj po 31.12.1999 existovali zamestnanci, ktorí spĺňali kritériá k predčasnému odchodu do dôchodku. Využitie týchto právnych predpisov v súvislosti s priznaním osobitného príspevku baníkom ale nie je možné. Na tom nič nemení ani skutočnosť uvádzaná žalovaným, že dňa 14.03.2018 bola aplikácia internej smernice prerokovaná a schválená zástupcami zamestnancov bývalého zamestnávateľa žalobcu. Funkcia zmenového technika sa jednoznačne považuje za zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí hlbinných baní, čo vyplýva aj z priloženého stanoviska Ministerstva hospodárstva SR, a to bez ohľadu na skutočný počet odfáraných zmien v danom kalendárnom mesiaci. Postup žalovaného nemá žiadnu oporu v právnom poriadku SR a nemá ani logiku, pretože stále išlo o tú istú funkciu. Sledovanie odfáraných zmien a ich prípadné „obklopovanie“ náhradnými dobami bolo relevantné len z hľadiska naplnenia I.AA pracovnej kategórie a tým aj vzniku nároku na starobný dôchodok pri dosiahnutí veku 55 rokov a odpracovaní 15 rokov v tomto zamestnaní (§ 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.).
24. Po 31.12.1999 nebolo možné zaraďovanie do preferovanej pracovnej kategórie a od 01.01.2000 sa všetky činnosti považovali len za zamestnania III. pracovnej kategórie. Podľa výkladu žalovaného by už od tejto doby nemohol žiadny baník mať nárok na započítanie rokov do osobitného príspevku baníkom.
25. Dĺžka obdobia v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 98/1987 Zb. je vymedzená počtom odpracovaných rokov v danom zamestnaní a nie počtom dní, či pracovných zmien, skutočne odpracovaných
pod zemou. V tejto súvislosti žalobca odkázal aj na stanovisko Ministerstva hospodárstva SR č. 22404/2017-4110-34404 zo dňa 08.08.2017. Žalovaný uvedený list ministerstva neakceptoval napriek tomu, že pod ministerstvo hospodárstva spadá celé baníctvo, je gestorom zákona č. 98/1987 Zb. a práve ministerstvo určilo žalovaného ako subjekt, u ktorého sa uplatňuje nárok na osobitný príspevok baníkom.
26. Žalobca v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území SR odpracoval 31 rokov a 4 kalendárne mesiace. Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. a ich právny predchodcovia mali a stále majú svojich zamestnancov jednoznačne zatriedených ako zamestnancov pracujúcich na povrchu a zamestnancov so stálym pracoviskom v podzemí hlbinnej bane. Podľa toho sú zamestnanci zaradený aj do mzdových stupníc, pričom žalobca bola zaradený do IV. stupnice - technicko-hospodársky zamestnanec v podzemí, kde patrili prevádzkové technicko- hospodárske činnosti vykonávané v podzemí ako revírnik, vedúci zmeny, elektromechanik, mechanik, zástupca vedúceho úseku, vedúci úseku. Uvedené vyplýva z kolektívnej zmluvy Hornonitrianskych baní Prievidza, a.s. V období od 01.10.2002 do 31.03.2007 bolo vytvorených 5 mzdových stupníc z dôvodu zvýhodnenia preferovaných robotníckych povolaní v podzemí a v tomto období bol žalobca zaradený do V. mzdovej stupnice ako technicko-hospodársky zamestnanec v podzemí, čo preukazuje kolektívna zmluva a platové výmery.
27. Žalobca ďalej poukázal na to, že mal nárok na desiatový balíček, poskytovaný zamestnancom v podzemí, a tiež od roku 2010 v trojročných intervaloch mohol využívať ozdravné pobyty, ktoré boli určené len pre zamestnancov so stálym pracoviskom v podzemí. Aj tieto skutočnosti vyplývajú z kolektívnych zmlúv.
28. Prvých 20 rokov odpracovaných v podzemí potvrdil žalobcovi jeho zamestnávateľ aj tým, že mu v septembri 2007 vyplatil jubilejnú odmenu za „20 rokov v podzemí nepretržite“ v sume 1 500,- Sk podľa kolektívnej zmluvy z daného obdobia, oddiel VI. Jubilejné odmeny, bod 6.3 písm. c). Táto skutočnosť bola uvedená aj v podnikových novinách Hornonitriansky baník ročník V, č. 17 zo dňa 24.08.2007.
29. Všetky uvedené skutočnosti žalobca uviedol a preukázal vo svojej žiadosti zo dňa 20.03.2019 a z týchto dôkazov jednoznačne vyplýva, že od 01.09.1987 až do 31.12.2018 pracoval žalobca v podzemí hlbinnej bane ako revírnik alebo vedúci zmeny, pričom vždy bol zaradený do mzdovej stupnice určenej pre technicko-hospodárskych zamestnancov v podzemí hlbinných baní.
30. Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. v liste zo dňa 07.01.2019 potvrdzujú, že žalobca od nástupu do pracovného pomeru pracoval ako revírnik a vedúci zmeny - vŕtanie. Zamestnávateľ nesprávne konštatoval, že v prípade výkonu technických funkcií je zamestnávateľ povinný zisťovať počet odfáraných zmien a skutočnosť, do ktorej pracovnej kategórie dôchodkového zabezpečenia bola táto funkcia zaradená. Takýto postup bol nesprávny a nezákonný, pretože je založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Zákon č. 100/1988 Zb. bol zrušený od 01.01.2004 a interná smernica č. 209/1989 neriešila podmienky nároku na osobitný príspevok baníkom, preto nárok na osobitný príspevok nemožno posudzovať podľa zrušených pracovných kategórií a podľa zrušeného právneho predpisu.
31. Žalobca jednoznačne odpracoval v podzemí viac ako 20 rokov, teda splnil podmienky § 2 ods. 3 a 4 zákona č. 98/1987 Zb. a vznikol mu nárok na osobitný príspevok baníkom. Rozhodnutie žalovaného je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.
32. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný na jednej strane uviedol, že v období od 01.01.1998 do 31.12.2003 bol žalobca celý čas zaradený do III. pracovnej kategórie, na druhej strane uvádza, že podklady o jeho odfáraných zmenách za obdobie od roku 2000 do roku 2008 sa v archíve bývalého zamestnávateľa nenachádzajú. Za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2018 žalovaný v zhode s bývalým zamestnávateľom vypočítal z dokladov o odfáraných zmenách žalobcu a podľa internej smernice, že žalobca bol zaradený do I. pracovnej kategórie 3 roky a 182 dní. Žalovaný síce odkazuje na internú smernicu, ktorá nie je všeobecne záväzným právnym predpisom, ale neuvádza akým spôsobom vypočítal túto dobu a necituje ani konkrétne znenia smernice, ktoré pri výpočte použil, preto je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
33. Žalobca predložil dôkazy, a to kolektívne zmluvy, mzdové listy, doklady o výročnej odmene pri odpracovaných 20 rokov v podzemí a žalovaný tieto nezohľadnil a nevykonal zistenie skutkové stavu v rozsahu dostačujúcom pre riadne posúdenie veci.
34. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe k žalobným námietkam žalobcu uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku týkajúcom sa poznámky pod čiarou č. 6) zákona č. 98/1987 Zb., ktorú nemôže ignorovať a nemá v kompetencii vyhodnocovať či je obsolétna, resp. či v zákone zostala ako dôsledok legislatívno-technickej chyby. Zákon č. 98/1987 Zb. za jeho účinnosti v znení od 01.01.2009 do 31.12.2018 naďalej odkazoval a aj do dnešného dňa odkazuje vo svojich ustanoveniach (poznámka pod čiarou č. 6) na § 14 ods. 2 a § 15 zákona č. 100/1988 Zb., ktorým zase vracia účinnosť intertemporálne ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Aplikácia dotknutých právnych predpisov je preto nevyhnutná bez ohľadu na to, či osobitný príspevok baníkom má charakter dávky sociálneho zabezpečenia alebo nie.
35. V období od 01.09.1987 do 31.12.2003 boli v platnosti ust. § 2 a § 4 zákona č. 98/1987 Zb., v ktorých sa nárok na osobitný príspevok baníkom priamo podmieňoval zaradením do I. pracovnej kategórie, preto sa s námietkami žalobcu nemožno stotožniť.
36. K námietkam týkajúcim sa obdobia od 01.01.2009 do 31.12.2018 a internej smernice PR č. 9/89 žalovaný uviedol, že aplikácia ustanovení zrušeného zákona č. 100/1988 Zb. bola použitá v súlade so zákonom. Interná smernica je výsledkom kolektívneho vyjednávania, a teda okrem svojho normatívneho charakteru predstavuje aj dohodu medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom, dohoda preto môže odkazovať aj na zrušené právne predpisy, pokiaľ takýto odkaz neodporuje platnej právnej úprave alebo ju neobchádza. Aplikácia konkrétnych ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. cez intertemporálne ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. na daný prípad predstavuje aplikáciu platnej právnej úpravy.
37. K odkazu na list Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 08.08.2017 žalovaný zopakoval, že v tomto liste nie je uvedené z akých právnych predpisov ministerstvo vychádza a nezohľadňuje skutočnosti uvedené žalovaným v jeho rozhodnutí a v jeho vyjadrení.
38. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že je potrebné vychádzať zo mzdových stupníc v zmysle kolektívnych zmlúv jeho bývalého zamestnávateľa, tak táto námietka nemá opodstatnenie, pretože zákon č. 98/1987 Zb. vo svojich ustanoveniach odkazuje výslovne na pracovné kategórie podľa zákona č. 100/1988 Zb. a nie na mzdové stupnice podľa kolektívnych zmlúv. Rovnako žalovaný nemohol zohľadňovať to, že žalobca poberal sociálne benefity zamestnávateľa, ktoré boli určené výlučne pre zamestnancov pracujúcich v podzemí.
39. Pokiaľ žalobca namietal, že spôsob výpočtu doby odpracovanej v období od 01.01.2009 do 31.12.2018 je nepreskúmateľný, pretože žalovaný odkazuje na internú smernicu PR č. 9/89 ale neuvádza, akým spôsobom vypočítal dobu 3 roky a 182 dní a necitoval ani konkrétne ustanovenie tejto smernice, tak žalovaný uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Odkázal na stranu 9 oznámenia, kde sa uvádza, že vychádzal z dokladov o odfáraných zmenách žalobcu nachádzajúcich sa v administratívnom spise s odkazom na článok 2 písm. B bod I. internej smernice, podľa ktorého „sa prevaha stanovených prác sleduje v pozorovacom období kalendárneho mesiaca s výnimkou vybraných vedúcich technicko-hospodárskych pracovníkov uvedených v bode B/I.-b“. Preto bolo potrebné vychádzať z výpočtu stanovených prác (fáraní) v rámci kalendárneho mesiaca. Na to nadväzuje ust. § 15 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., aplikovateľného na prípad žalobcu v zmysle § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého „zamestnanie technicko-hospodárskych pracovníkov hlbinných baní sa zaraďujú do I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, ak sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne na pracoviskách v podzemí hlbinných baní“. V zmysle vyššie uvedeného žalovaný vyhodnocoval podklady o odfáraných zmenách za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.218, ktoré boli zaslané bývalým zamestnávateľom. Ak v konkrétnom pozorovacom období (kalendárny mesiac) nastala prevaha stanovených prác I. kategórie (ak žalobca odpracoval viac ako polovicu dní pozorovacieho mesiaca v podzemí), započítal sa mu do odpracovaného času v podzemí celý mesiac.
40. Ďalej žalovaný uviedol, že námietka žalobcu ohľadne výpočtu odpracovaného času v podzemí nebola predmetom jeho žaloby vedenej pred správnym súdom pod sp. zn. 23S/133/2019 a v predchádzajúcom administratívnom konaní, a žalobca túto námietku nevzniesol ani v odpovedi na výzvu
v rámci preskúmavaného konania sp. zn. OPO-518/2020 zo dňa 15.03.2020. Žalovaný preto otázku výpočtu odpracovaného času v podzemí nepovažoval za spornú, žalobca až do podania žaloby namietal výlučne aplikáciu internej smernice a nie spôsob výpočtu dosiahnutý jej aplikáciou. Túto námietku žalovaný považoval za oneskorene vznesený procesný útok v zmysle § 153 Civilného sporového poriadku vo väzbe na § 25 Správneho súdneho poriadku. Napriek tomu žalovaný podľa jeho názoru preukázal, že spôsob výpočtu odpracovaných rokov žalobcu v hlbinných baniach na území SR so stálym pracoviskom v podzemí bol za vyššie uvedené obdobie náležitým a právne obhájiteľným spôsobom určený odkazom na príslušné právne predpisy.
41. Žalovaný ďalej uviedol, že je organizáciou poverenou Ministerstvom hospodárstva SR na posudzovanie žiadostí a na vyplácanie osobitného príspevku baníkom, ktorý sa vypláca jednotlivým žiadateľom, pričom príspevok je plne hradený zo štátneho rozpočtu. V prípade, ak by vyhovel žiadosti žalobcu, musel by prehodnocovať vyplácanie osobitného príspevku baníkom u veľkého množstva žiadateľov, čo by malo značný dopad na štátny rozpočet. Na základe uvedenej argumentácie žiadal, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
42. V replike žalobca uviedol, že pre započítanie odpracovaného obdobia pre účely posúdenia jeho nároku na osobitný príspevok baníkom je postačujúce splniť podmienku pracovného zaradenia - stále pracovisko v podzemí bez akýchkoľvek ďalších podmienok viažucich sa k pracovným kategóriám. Preto obdobie od 01.09.1987 do 31.12.2018 bolo potrebné započítať celé. Aj keď žalobca neuznáva výpočet doby podľa pracovných kategórií, len pre úplnosť pripomína, že aj výpočet, ktorý uplatnil jeho bývalý zamestnávateľ a žalovaný sa s ním plne stotožnil, bol nesprávny a v rozpore s už zrušeným zákonom č. 100/1988 Zb. a jeho vykonávacími predpismi. Pre započítanie mesiaca do odpracovanej I.AA kategórie sa sledovalo tzv. obklopovanie náhradných a započítateľných dôb (smernica PR č. 9/89, článok 3).
43. Náhradné a iné započítateľné doby sa započítavajú, a to i vedľa seba v preferovanej kategórii za predpokladu, že pracovník vykonáva zamestnávanie v preferovanej pracovnej kategórii až do začiatku týchto dôb a po ich skončení ihneď pokračuje vo výkone takéhoto zamestnania. Ak vykonáva pracovník pred začiatkom uvedených dôb zamestnanie zaradené do výhodnejšej pracovnej kategórie a po jej skončení pokračuje v práci zaradenej do menej výhodnej pracovnej kategórie, hodnotí sa uvedená doba v menej výhodnej pracovnej kategórii. Rovnako je tomu v prípade, že pred začiatkom týchto dôb vykonáva pracovník zamestnanie zaradené do menej výhodných zamestnaní a po ich skončení vykonáva zamestnanie vo výhodnejšej pracovnej kategórii.
44. Pre účely započítania do I.AA pracovnej kategórie je teda absolútne nepostačujúca len informácia o počte fáraní. Žalovaný neuvádza konkrétne kalendárne mesiace, ktoré žalobcovi započítal, ani počet absencií v jednotlivých mesiacoch, ani presný spôsob výpočtu. Preto považuje žalobca rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
45. Príloha potvrdenia bývalého zamestnávateľa obsahuje len informatívny výpočet započítaného obdobia za celý kalendárny rok, pričom žalovaný to berie ako presný výpočet.
46. Žalobcovi je známe, že zamestnancovi, ktorý nastúpil do podzemia 27.11.1995 a ukončil práce 30.11.2015, čím odpracoval presne 20 rokov a 4 dni, žalovaný uznal osobitný príspevok baníkom. Tieto údaje čerpal žalobca z verejne prístupného súdneho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/35/2016.
47. V duplike žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/35/2016, v zmysle ktorého osobitný príspevok baníkom má charakter dávky súvisiacej s náročnosťou a následkami zamestnania v baníctve. Ďalej poukázal na záver rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/8/2016 o tom, že tento osobitný príspevok má obdobný charakter ako výsluhový dôchodok, nakoľko nárok na neho vzniká osobám, ktoré odpracovali určitý počet rokov v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou a prestali túto prácu vykonávať. Aj keď výsluhový dôchodok jednoznačne má charakter dávky sociálneho zabezpečenia, z hľadiska aplikovateľnosti dotknutého intertemporálneho ustanovenia č. 461/2003 Z. z. na daný prípad nemá táto skutočnosť žiadny právny význam. Toto intertemporálne ustanovenie sa jednoznačne týka nárokov uvedených v § 14 a § 15 zrušeného zákona č. 100/1988 Zb. a na tieto ustanovenia doteraz odkazuje zákon č. 98/1987 Zb. Pri vyhodnocovaní aplikácie dotknutej právnej úpravy teda nemá význam povaha dávky osobitného príspevku baníkom. Žiadny zákon nevylučuje
možnosť aplikácie zákona č. 461/2003 Z. z. aj na príspevky, ktoré nemajú charakter sociálnej dávky, pokiaľ táto aplikácia vyplýva z osobitného predpisu, v danom prípade zo zákona č. 98/1987 Zb. Je možné prijať aj vzhľadom na vyššie uvedenú ustálenú judikatúru súdov jednoznačný záver, že osobitný príspevok baníkov má charakter dávky sociálneho zabezpečenia, nakoľko je obdobou výsluhového dôchodku v zmysle zákona č. 328/2002 Z. z.
48. K obdobiu od 01.09.1987 do 31.12.2003 žalovaný uviedol, že počas tohto obdobia bol v platnosti § 2 a § 4 zákona č. 98/1987 Zb., podľa ktorých sa nárok na osobitný príspevok priamo podmieňoval zaradením do I. pracovnej. Vo svojom vyjadrení žalovaný neuviedol, že interná smernica predstavuje kolektívnu zmluvu ale že jej aplikácia je výsledkom kolektívneho vyjednávania. V tomto smere poukázal žalovaný na záznam z pracovného rokovania medzi bývalým zamestnávateľom žalobcu a jeho odborovou organizáciou zo dňa 14.03.2018.
49. Žalovaný v oznámení ako aj vo vyjadrení k žalobe vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, prečo pokladá výpočet bývalého zamestnávateľa žalobcu ohľadne jeho práce v podzemí podľa smernice za správny. Trvá na tom, že procesný útok žalobcu v tomto smere je neprípustný, nakoľko bol vznesený oneskorene. Tento nový procesný útok žalobca dopĺňa vo svojej replike o námietkach náhradných a započítateľných dôb v zmysle článku 3 smernice a namieta označenie výpočtu ako „informatívneho“ výpočtu. Prostriedky procesného útoku v správnom súdnom konaní sa nemôžu týkať skutočností, ktoré neboli predmetom predchádzajúceho administratívneho konania. Žalovaný v administratívnom konaní ani nemal dôvod zaoberať sa otázkami výpočtu odpracovaných rokov žalobcu v podzemí podľa smernice PR č. 9/89, nakoľko žalobca výpočet nenamietal.
50. Doklady o fáraní bývalého zamestnávateľa žalobcu za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2018 pokladá žalovaný za zrozumiteľné, pričom vyhodnocujú fárania pre každý kalendárny mesiac uvedeného obdobia jednotlivo. Pre vyhodnotenie veci nie je podstatné ako je výpočet označený. Pokiaľ žalobca chcel štatistiku svojho bývalého zamestnávateľa spochybniť, mal o tom predložiť konkrétny dôkaz.
51. Žalobca neuviedol z akého dôvodu by sa výnimky uvedené v článku 3 dotknutej smernice mali vzťahovať na jeho osobu v rámci posudzovaného obdobia, ani aký konkrétny vplyv by to malo mať na výpočet odpracovaných rokov žalobcu v podzemí v zmysle článku 2,bod 2.3 a bod 2.4 písm. B) bod I. smernice PR č. 9/89. Žalovaný je síce viazaný ust. § 3 ods. 3 druhá veta Správneho poriadku, avšak nemá vedomosť o priznaní osobitného príspevku baníkom osobe, ktorá by nesplnila podmienku odpracovania v podzemí najmenej 20 rokov.
52. Pokiaľ išlo o vec vedenú na správnom súde pod sp. zn. 24S/35/2016, ide o oznámenie o priznaní osobitného príspevku baníkom. Skutkové okolnosti ohľadne priznania osobitného príspevku baníkov v tejto veci žalobca nemôže porovnávať so skutkovými okolnosťami svojho prípadu, nakoľko už z jeho žiadosti o priznanie príspevku vyplýva, že žalobca zastával rôzne hybridné pracovné pozície a do podzemia fáral menej často ako robotníci, ktorých pracovisko bolo výlučne v podzemí.
53. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 SSP, preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 4 SSP dňa 03.02.2021. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 26.01.2021.
54. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý mu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného podľa § 190 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a podľa ods. 4 tohto ustanovenia vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
55. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
56. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
57. Podľa § 134 SSP; Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
58. Podľa § 1 zákona č. 98/1987 Zb. v znení do 31.05.2009; banícke organizácie poskytujú pracujúcim v baníctve na zmiernenie hmotných a sociálnych dôsledkov spojených so zmenou zamestnania alebo s uvoľnením na výkon verejnej funkcie ako sociálnu dávku osobitný príspevok baníkom (ďalej len "osobitný príspevok").
59. Podľa § 2 zákona č. 98/1987 Zb. v znení do 31.05.2009; (1) Nárok na osobitný príspevok má pracujúci, ktorý pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície alebo ohrozenie chorobou z povolania z doterajšieho zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach 1) a) bol prevedený na inú, menej rizikovú prácu v podzemí hlbinných baní, b) bol prevedený na inú prácu mimo podzemia hlbinných baní, alebo c) skončil pracovný pomer k organizácii, v ktorej vykonával uvedené zamestnanie. (2) Nárok na osobitný príspevok má aj pracujúci, ktorý po dosiahnutí najvyššej prípustnej expozície alebo zistení ohrozenia chorobou z povolania bol zo zamestnania uvedené v odseku 1 uvoľnený na výkon verejnej funkcie. (3) Nárok na osobitný príspevok má aj pracujúci, ktorý bol zamestnaný spolu najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v odseku 1, dosiahol za jeho trvania vek aspoň 50 rokov a prestal ho vykonávať. (4) Nárok na osobitný príspevok má aj pracujúci, ktorý z dôvodu uskutočňovania útlmového programu schváleného príslušnou vládou a) prešiel zo zamestnania uvedeného v odseku 1, v ktorom bol zamestnaný spolu viac ako 3 roky, do zamestnania mimo podzemia hlbinných baní, b) prešiel z iného zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve vykonávaného pod zemou v hlbinných baniach, 2) v ktorom bol zamestnaný spolu najmenej päť rokov, do zamestnania, z ktorého nevzniká nárok na osobitný príspevok, alebo c) prešiel zo zamestnania I. pracovnej kategórie pri úprave a konečnom spracovaní uránovej rudy, 3) v ktorom bol zamestnaný spolu najmenej päť rokov, do zamestnania z ktorého nevzniká nárok na osobitný príspevok.
1) 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Príloha č. 2 nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia. 2) 14 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení.
3) § 14 ods. 2 písm. h) zákona o sociálnom zabezpečení.
60. Podľa § 4 zákona č. 98/1987 Zb. v znení do 31.05.2009; najvyššiu prípustnú expozíciu pre práce na jednotlivých pracoviskách v podzemí hlbinných baní určí záväzný posudok príslušného orgánu hygienickej služby. Zaraďovanie prác do kategórie rizika a sledovanie expozície u jednotlivých pracujúcich v podzemí hlbinných baní vykonávajú organizácie podľa tohto záväzného posudku. (2) Menej rizikovou prácou v podzemí hlbinných baní sa rozumie práca,
a) ktorá je podľa posudku príslušného orgánu hygienickej služby zaradená do kategórie prác nepresahujúcich nízku mieru rizika, ak ide o prevedenie pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície, alebo b) pri ktorej pracujúci nie je vystavený riziku, ktoré viedlo k ohrozeniu chorobou z povolania, ak ide o prevedenie pre ohrozenie chorobou z povolania na základe lekárskeho posudku príslušného orgánu štátnej zdravotníckej správy. (3) Zamestnaním mimo podzemia hlbinných baní sa rozumie iné zamestnanie, než sú zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach 1) a ostatné zamestnania I. pracovnej kategórie v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach. 2) (4) Zamestnania zaradené do I. pracovnej kategórie sa na účely poskytovania osobitného príspevku hodnotia za podmienok ustanovených predpismi o sociálnom zabezpečení. 6)
2) 14 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení. 6) § 8, 14, § 15 ods. 2 až 5 a § 16 zákona o sociálnom zabezpečení. Nariadenie vlády ČSSR č. 117/1988 Zb.
61. Podľa § 1 zákona č. 98/1987 Zb. v aktuálnom znení; tento zákon upravuje poskytovanie osobitného príspevku baníkom (ďalej len "osobitný príspevok") ako osobitnej dávky.
62. Podľa § 2 zákona č. 98/1987 Zb. v aktuálnom znení; Oprávneným na priznanie osobitného príspevku, ak tento zákon neustanovuje inak, je fyzická osoba, ktorá a) dosiahla najvyššiu prípustnú expozíciu zo zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky alebo b) pre ohrozenie chorobou z povolania zo zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky nesmie vykonávať doterajšiu prácu. (2) Oprávneným na priznanie osobitného príspevku je aj fyzická osoba, ktorá odpracovala najmenej 15 rokov v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky, z toho najmenej 10 rokov ako rubač, lámač, razič alebo hĺbič. (3) Oprávneným na priznanie osobitného príspevku je aj fyzická osoba, ktorá odpracovala najmenej 20 rokov v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky. (4) Nárok na priznanie osobitného príspevku vzniká oprávneným osobám uvedeným v odsekoch 2 a 3 dovŕšením veku 55 rokov.
63. Podľa § 4 zákona č. 98/1987 Zb. v aktuálnom znení; najvyššiu prípustnú expozíciu pre práce na jednotlivých pracoviskách pod zemou v hlbinných baniach určí záväzný posudok príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Sledovanie expozície jednotlivých zamestnancov pod zemou v hlbinných baniach vykonávajú zamestnávatelia podľa tohto záväzného posudku.
64. Podľa § 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 98/1987 Zb. v aktuálnom znení; Subjekt, u ktorého sa uplatňuje nárok na osobitný príspevok (ďalej len "organizácia"), určí Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Finančné prostriedky na výplatu osobitného príspevku poskytuje organizácii Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. (2) Organizácia je povinná do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti o uplatnenie nároku na osobitný príspevok alebo žiadosti o uplatnenie nároku na zvýšenie osobitného príspevku podľa § 5 ods. 4 doručiť do vlastných rúk žiadateľa písomné oznámenie o tom, či mu bol osobitný príspevok priznaný, alebo nie alebo či mu bol osobitný príspevok zvýšený podľa § 5 ods. 4, alebo nie; pred posúdením žiadosti je povinná zadovážiť si všetky potrebné podklady. (3) Oznámenie organizácie o priznaní osobitného príspevku alebo o priznaní zvýšenia osobitného príspevku podľa § 5 ods. 4 musí obsahovať údaj, od kedy sa osobitný príspevok priznáva alebo od kedy sa osobitný príspevok zvyšuje podľa § 5 ods. 4, výšku osobitného príspevku, spôsob určenia výšky osobitného príspevku, dôvody priznania a deň splatnosti; oznámenie o nepriznaní osobitného príspevku alebo o nepriznaní zvýšenia osobitného príspevku musí byť odôvodnené. Oznámenie musí obsahovať poučenie o možnosti obrátiť sa na súd.
65. Správny súd zrušil predchádzajúce oznámenie žalovaného o nepriznaní osobitného príspevku baníkom pre jeho nepreskúmateľnosť rozsudkom sp. zn. 23S/133/2019 zo dňa 18.12.2019. Následne žalovaný ako subjekt určený Ministerstvom hospodárstva SR podľa § 6 ods. 1 zákona č. 98/1987 Zb.
opätovne o žiadosti žalobcu rozhodol a v rozhodnutí ozrejmil aj právne posúdenie žalobcom uplatneného nároku v kontexte zákona č. 100/1988 Zb.
66. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok na osobitný príspevok baníkom podľa § 2 ods. 3 a 4 zákona č. 98/1987 Zb. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca splnil zákonom stanovenú požiadavku veku 55 rokov. Sporným bolo vyhodnotenie druhej stanovenej podmienky a to, či žalobca odpracoval najmenej 20 rokov v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území SR.
67. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že pri aplikácii § 2 ods. 3 a 4 zákona č. 98/1987 Zb. použil historický výklad týchto zákonných ustanovení a nadviazal na znenie tohto právneho predpisu platné a účinné do 30.05.2009. Žalovaný pri posudzovaní nároku žalobcu vyhodnocoval splnenie podmienky, či žalobca odpracoval najmenej 20 rokov v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území SR tak, že obdobie výkonu zamestnania žalobcu v baníctve hodnotil podľa podmienok stanovených v zákone č. 100/1988 Zb. - hodnotenie podľa zaraďovania zamestnaní do pracovných kategórií. Žalovaný svoj postup odôvodňoval odkazom č. 6) v zákone č. 98/1987 Zb., ktorý odkazuje na § 8, § 14, § 15 ods. 2 až 5 a § 16 zákona č. 100/1988 Zb. a na nariadenie Vlády ČSSR č. 117/1988 Zb., ktorým podľa žalovaného prinavracia účinnosť ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
68. Je nepochybné, že zákon č. 98/1987 Zb. vo svojom znení do 30.05.2009 vychádzal pri stanovovaní podmienok pre osobitný príspevok baníkom zo zaraďovania zamestnaní do pracovných kategórií, čo je zrejmé z textu jednotlivých ustanovení, ako aj z odkazov na príslušné ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. Zákonom č. 200/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov došlo k podstatnej zmene zákona č. 98/1987 Zb. Zákon už v § 2 medzi podmienkami vzniku nároku na osobitný príspevok baníkom nestanovuje podmienku, aby oprávnená osoba vykonávala zamestnanie v baníctve so stálym pracoviskom v podzemí hlbinnej bane zaradené do I. pracovnej kategórie. Aj z dôvodovej správy k zákonu č. 200/2009 Z. z. je zrejmé, že účelom zmeny právnej úpravy bolo „odstrániť vývojom prekonané pojmy a ustanovenia, či ustanovenia odvolávajúce sa na dnes už zrušené právne predpisy“. Zákon č. 200/2009 Z. z. tak reagoval na zmenu právneho prostredia, ktorá nastala zákonom č. 461/2003 Z. z., ktorým došlo k zrušeniu zákona č. 100/1988 Zb.
69. Zákon č. 98/87 Zb. v zneniach platných a účinných po novelizácii zákonom č. 200/2009 Z. z. už ako podmienku pre priznanie osobitného príspevku baníkom neustanovuje odpracovanie určitého časového obdobia v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach zaradenom do I. pracovnej kategórie, a z tohto dôvodu došlo aj k vypusteniu ods. 3 a 4 z § 4, neskôr aj k vypusteniu ods. 2 z § 4, zákona č. 98/1987 Zb.
70. Výklad ustanovenia § 2 ods. 3 (v spojení s ods. 4, ktorý stanovuje podmienku veku) zákona č. 98/1987 Zb., ktorý aplikoval žalovaný pri posudzovaní nároku žalobcu bol nesprávny. Žalovaný zvolil historický výklad tohto zákonného ustanovenia, ktorý možno označiť za neprimerane extenzívny a ktorý sa vzdialil aktuálnemu zneniu platnej a účinnej právnej úpravy.
71. Odkaz v texte právneho predpisu na ustanovenie iného právneho predpisu nie je sám o sebe záväzný. Prostredníctvom odkazu zákonodarca vysvetľuje právne normy a prepája právne normy s právnymi normami v inom právnom predpise, ktoré spolu súvisia a ktoré komplexne regulujú dotknutú oblasť právnych vzťahov. V prejednávanej veci v zákone č. 98/1987 Zb. zostal v legislatívnom texte na konci tohto právneho predpisu odkaz č. 6) a poznámka pod čiarou k nemu, ktoré odkazujú na ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. V samotnom vlastnom texte zákona č. 98/1987 Zb. v jeho aktuálnom znení tento odkaz obsiahnutý nie je, teda nie je tu prepojenie zákonného ustanovenia - vlastného textu právnej normy s odkazom 6) (odkaz č. 6 sa neviaže k žiadnemu ustanoveniu zákona č. 98/1987 Zb.). Ako už bolo uvedené, odkaz v právnom predpise nie je sám o sebe záväzný. Navyše odkaz v právnom predpise bez prepojenia na konkrétne zákonné ustanovenie nemôže predstavovať podklad pre aplikáciu tých zákonných ustanovení, ktoré sú obsiahnuté v takomto odkaze. Je preto nesprávna úvaha žalovaného, že na základe odkazu 6) v zákone č. 98/1987 Zb., ktorý odkazuje na zákon č. 100/1988 Zb., je potrebné posudzovať žalobcom uplatnený nárok podľa kritérií zákona č. 100/1988 Zb. vzťahujúcich sa
na pracovné kategórie. Žalovaný aj sám uznáva, že tento odkaz je v zákone č. 98/1987 Zb. obsiahnutý bez referencie na konkrétne ustanovenie.
72. Aj podľa legislatívno-technických pokynov uvedených v Legislatívnych pravidlách vlády SR a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z. (Uznesenie Národnej rady SR č. 519 zo dňa 18.12.1996) majú poznámky pod čiarou k príslušným odkazom iba informatívny charakter a nesmú obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu. V poznámke pod čiarou nemožno normatívnym spôsobom upraviť práva a povinnosti nad rámec právnej úpravy, ktorej sa poznámka pod čiarou týka, a o to viac nemožno len na základe poznámky pod čiarou k odkazu, ktorá sa neviaže k žiadnemu zákonnému ustanoveniu, regulovať určitú oblasť právnych vzťahov. Na základe takéhoto odkazu v zákone č. 98/1987 Zb., bez toho, aby sa viazal na konkrétne ustanovenie právneho predpisu, nemožno preto dôjsť k záveru, že zákon č. 98/1987 Zb. určuje ako podmienku pre vznik nároku na osobitný príspevok baníkom výkon zamestnania v baníctve pod zemou v hlbinnej bani v I. pracovnej kategórii, keď to právny predpis v samotnom texte nepožaduje a neobsahuje ani konkrétny, na vlastný text právneho predpisu nadväzujúci odkaz, z ktorého by takáto požiadavka vyplývala.
73. Navyše odkaz č. 6) sa viazal k ust. § 4 ods. 4 zákona č. 98/1987 Zb. v znení do 30.05.2009 v súvislosti s tým, ako sa má hodnotiť zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie na účely poskytovania osobitného príspevku baníkom a nešlo o odkaz, ktorý by sa viazal k § 2 zákona č. 98/1987 Zb., v ktorom sú vymedzené podmienky nároku. Ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je prechodné ustanovenie, na základe ktorého sú fyzickým osobám, ktoré vykonávali určité kategorizované zamestnania, zachované nároky, ktoré im vznikli v režime zákona č. 100/1988 Zb. z dôvodu výkonu určitých profesií zaradených do pracovných kategórií. Účelom tohto zákonného ustanovenia bolo a je zabrániť vzniku neodôvodnených rozdielov v sociálnom zabezpečení fyzických osôb, ktoré by mohli nastať v dôsledku zmeny právnej úpravy a aplikácie zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý vychádza zo zásadne odlišnej právnej úpravy a regulácie sociálneho zabezpečenia ako zákon č. 100/1988 Zb., a to aj preto, že zákon č. 461/2003 Z. z. nepozná pracovné kategórie zamestnaní. Ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. preto nemá samo o sebe súvis so zákonom č. 98/1987 Zb., ktorý upravuje osobitný príspevok baníkom a tento nie je súčasťou systému sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a nebol ani súčasťou sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 100/1988 Zb.
74. Správny súd preto považuje výklad právnej úpravy, ktorý zaujal žalovaný, za nesprávny, odporujúci textu a zmyslu dotknutej právnej úpravy. Vychádzajúc z textu ust. § 2 ods. 3 zákona č. 98/1987 Zb., ktorý je rozhodnou právnou úpravou vzťahujúcou sa na tento prípad, je podmienkou vzniku nároku odpracovanie najmenej 20 rokov v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území SR. Pri posudzovaní splnenia tejto podmienky je potrebné vychádzať z pracovnej zmluvy konkrétneho žiadateľa o príspevok, v ktorom je zadefinovaná pracovná pozícia, náplň aj miesto výkonu práce. Podstatné je obdobie výkonu práce v zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území SR. Zákon nevyžaduje, aby sa zohľadňoval počet pracovných zmien reálne odpracovaných pod zemou v hlbinnej bani, ale „charakter“ pracovnej pozície a obdobie, ktoré v tejto pracovnej pozícii bolo odpracované. Keďže v prípade žalobcu jeho bývalý zamestnávateľ a aj samotný žalovaný posudzovali jednotlivé fárania žalobcu do podzemia, je nepochybné, že časť pracovnej doby pracoval žalobca aj na pracovisku pod zemou v hlbinnej bani, teda splnil podmienky stanovené zákonom. Žalobca pracoval v takom zamestnaní v baníctve v hlbinnej bani na území SR, ktoré bolo spojené s výkonom práce v podzemí. Žalobca si uplatnil nárok na osobitný príspevok podľa zákona č. 98/1987 Zb. dňa 21.03.2019, preto musí byť jeho žiadosť posudzovaná podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase podania žiadosti (prechodné a záverečné ustanovenia neupravujú aplikáciu iného znenia právnej normy). Právna úprava platná a účinná v rozhodujúcom znení nestanovuje ako podmienku vzniku nároku na osobitný príspevok baníkom odpracovanie určitej doby v zamestnaní v baníctve v podzemí v hlbinnej bani zaradenom do I. pracovnej kategórie, preto na hodnotenie splnenia podmienok stanovených v § 2 zákona č. 98/1987 Zb. nemožno aplikovať hodnotiaci postup a kritériá vzťahujúce sa na zamestnanie I. pracovnej kategórie v súvislosti s dôchodkovým zabezpečením podľa zákona č. 100/1988 Zb.
75. Aj z kolektívnych zmlúv napokon vyplýva, že pracovná pozícia revírnika a vedúceho zmeny, ktoré zastával žalobca, boli takými technicko-hospodárskymi pracovnými pozíciami, ktoré boli charakteristické tým, že sa vykonávali pod povrchom, čo je tiež podporný argument k tomu, že žalobca vykonával
prácu pod povrchom v hlbinnej bani. Napokon to vyplýva aj zo samotného prehľadu fáraní, ktoré bývalý zamestnávateľ žalobcu ale aj žalovaný vyhodnocovali.
76. Žalovaný preto podľa správneho súdu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a dospel k nesprávnemu záveru o tom, že žalobca nespĺňa podmienku nároku na osobitný príspevok baníkom.
77. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu naďalej viazať poskytnutie osobitného príspevku baníkom na výkon zamestnaní v baníctve v I. pracovnej kategórii, pri zmene právnej úpravy zákonom č. 200/2009 Z. z. by takýto úmysel bol jednoznačne v zákone č. 98/1987 Zb. vyjadrený. Naopak, z dôvodovej správy k zákonu č. 200/2009 Z. z. vyplýva, že touto zmenou právnej úpravy zákonodarca reagoval na zmenu právneho prostredia a cieľom bolo odstrániť pojmy a odkazy viažuce sa na zrušené právne predpisy. Je správna aj argumentácia žalobcu, že po zrušení pracovných kategórii by pri akceptovaní výkladu podaného žalovaným už podmienky vzniku nároku nebolo možné splniť, pretože po nadobudnutí účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. sa zamestnania do pracovných kategórií na účely sociálneho zabezpečenia nezaraďujú.
78. Pokiaľ žalovaný poukazoval na ust. § 226 ods. 1 písm. h) (predtým i)) zákona č. 461/2003 Z. z., z tohto zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť požiadavku vyhodnocovať splnenie podmienok podľa § 2 zákona č. 98/1987 Zb. v tom smere, či fyzická osoba odpracovala požadovanú dobu v zamestnaní v hlbinnej bani v podzemí zaradenom do I. pracovnej kategórie. Toto zákonné ustanovenie zakotvuje povinnosť Sociálnej poisťovne poskytovať subjektu splnomocnenému Ministerstvom hospodárstva SR na rozhodovanie o osobitnom príspevku baníkom (žalovanému) informácie potrebné na posudzovanie nároku na osobitný príspevok baníkom. Aj z dôvodovej správy k zákonu č. 200/2009 Z. z. vyplýva, že táto povinnosť bola zakotvená do zákona č. 461/2003 Z. z. z toho dôvodu, že „subjekt, ktorý bude posudzovať oprávnenosť žiadosti o poskytovanie osobitného príspevku baníkom bude potrebovať pre svoju prácu aj údaje zo sociálnej poisťovne (§ 3 a § 5)“. Ustanovenie § 3 zákona č. 98/1987 Zb. upravuje, kedy žiadateľovi osobitný príspevok nepatrí (napr. súbeh s invalidným alebo starobným dôchodkom). Ustanovenie § 5 zákona č. 98/1987 Zb. upravuje výpočet osobitného príspevku baníkom.
79. Pokiaľ žalovaný poukazoval na internú smernicu bývalého zamestnávateľa žalobcu, je potrebné uviesť, že táto pre posúdenie nároku žalobcu žalovaným nie je záväzná. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pre žalovaného pri rozhodovaní o nároku žalobcu preto bola záväzná a rozhodujúca platná a účinná právna úprava a nie interné predpisy bývalého zamestnávateľa žalobcu, prípadne výsledky kolektívneho vyjednávania zástupcov zamestnancov a bývalého zamestnávateľa žalobcu.
80. Správny súd uznal žalobnú námietku o nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobca všeobecne v správnej žalobe namietal, že nebol dostatočne zistený skutkový stav a že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s obsahom administratívnych spisov, avšak tieto žalobné námietky v konkrétnostiach neodôvodnil.
81. Žalobca namietal aj nespreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v časti týkajúcej sa započítania doby výkonu práce od 01.01.2009 do 31.12.2018 pod povrchom v hlbinných baniach s tým, že nebolo uvedené konkrétne ustanovenie internej smernice bývalého zamestnávateľa žalobcu a ani spôsob ako bolo obdobie v rozsahu 3 roky a 182 dní vypočítané. Túto námietku v replike žalobca rozviedol a namietal, že tento postup bol v rozpore so zákonom č. 100/1988 Zb., keď neboli zohľadnené náhradné a započítateľné doby, navyše výpočet zamestnávateľa bol označený ako informatívny. Tým, že správny súd považuje za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným samotný postup, keď žalovaný vyhodnocoval splnenie podmienky stanovenej v § 2 ods. 3 zákona č. 98/1987 Zb. podľa počtu reálnych fáraní do podzemia, vyslovil správny súd záver o tom, že samotný postup žalovaného pri vyhodnocovaní obdobia od 01.01.2009 do 31.12.2018 bol nesprávny, preto nepovažuje za potrebné sa touto námietkou bližšie zaoberať. Za podstatné aj vo vzťahu k tomuto obdobiu považuje správny súd to, že žalobca pracoval v tomto období v takom zamestnaní v baníctve, ktoré malo stále pracovisko pod zemou v hlbinnej bani na území SR.
82. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.
83. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.