Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/257/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Matúša Staríčka, v právnej veci žalobcu: Leras s.r.o. v likvidácii, Peterská 15199/20, Bratislava, IČO: 46 959 599, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o správnej žalobe zo dňa 19. 12. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č.: PO/BEZ/2018/5398 O-485/2018 zo dňa 28. 09. 2018, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Inšpektorát práce Nitra (správny orgán prvého stupňa) vykonával v období od 06. 10. 2017 do 20. 12. 2017 u žalobcu inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, pracovnoprávnych predpisov a mzdových predpisov a kontrolu dodržiavania právnych a ostatých predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na prevádzke Bitúnok Hlohovec, Športová 1, Hlohovec (ďalej len „prevádzka žalobcu“).

2. Inšpektorát práce Nitra zahájil výkon inšpekcie práce dňa 06. 10. 2017 na prevádzke žalobcu, o čom bol vyhotovený záznam z neumožnenia výkonu inšpekcie č. INA-39-3-2.3/Z-E24,A22, A25-17 v zmysle o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Počas výkonu inšpekcie bolo zistené, že štatutárny zástupca kontrolovaného subjektu - konateľ žalobcu A. M. je práceneschopný a na pracovisku sa nenachádza žiadna relevantná osoba poverená zastupovaním štatutárneho zástupcu. Štatutárny zástupca žalobcu sa dostavil do kancelárie, kde mu bolo oznámené zahájenie výkonu inšpekcie a jej zameranie. Inšpektor práce požiadal štatutárneho zástupcu žalobcu o sprevádzanie po prevádzkových priestoroch z dôvodu, že sa štatutárny zástupca žalobcu vyjadril, že chce byť osobne prítomný pri výkone inšpekcie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keďže ide o špecifickú prevádzku bitúnku. Po zahájení kontroly voľne prístupných priestorov štatutárny zástupca oznámil, že je práceneschopný a necíti sa dobre a požiadal o prerušenie výkonu inšpekcie práce. Inšpektorom práce nebol z uvedeného dôvodu umožnený výkon inšpekcie.

3. Inšpektorát práce Nitra opätovne uskutočnil výkon inšpekcie práce na prevádzke žalobcu dňa 25. 10. 2017, o čom bol vyhotovený záznam z neumožnenia výkonu inšpekcie č. INA-42-3-2.3/Z- E24,A22,A25-17, z ktorého vyplýva, že inšpektorom práce nebol opätovne, ani za účasti privolaných príslušníkov policajného zboru umožnený voľný vstup do priestorov a na pracoviská kontrolovaného subjektu a neboli vytvorené podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie zo strany štatutárneho zástupcu kontrolovaného subjektu. Štatutárny zástupca opakovane maril výkon inšpekcie práce tvrdením, že je práceneschopný a odmietol splnomocniť inú fyzickú osobu na účely vykonania fyzickej kontroly pracovísk v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Uvedené potvrdzuje aj záznam hliadky Obvodného oddelenia PZ Hlohovec zo dňa 25. 10. 2017.

4. Inšpektorát práce Nitra listom zo dňa 25. 10. 2017 označeným ako „Oznámenie o začatí inšpekcie práce - Výzva na predloženie dokladov“ vyzval žalobcu, aby v lehote 5 dní od doručenia výzvy predložil fotokópie v liste špecifikovaných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce. Zároveň žalobcu poučil, že uvedené dokumenty v stanovenom termíne môže predložiť štatutárny orgán žalobcu, resp. akákoľvek ním poverená osoba s tým, že nepredloženie požadovaných dokladov je považované za porušenie povinností vyplývajúcich z ust. 16 ods. 2 a práce, za ktoré možno uložiť pokutu. Výzvu si žalobca prevzal dňa 07.11.2017. Na výzvu žalobca reagoval listom zo dňa 07. 11. 2017, v ktorom uviedol, že požadované doklady je schopný doručiť až po skončení práceneschopnosti štatutárneho zástupcu.

5. Inšpektorát práce Nitra zistené nedostatky zdokumentoval v protokole o výsledku inšpekcie práce č. INA-45-3-2.3/P-E24, A22, A25-17 zo dňa 20. 12. 2017. Na prerokovanie protokolu bol žalobca vyzvaný listami zo dňa 14. 11. 2017 a 30. 11. 2017, v ktorých Inšpektorát práce Nitra upovedomil žalobcu, že pri výkone inšpekcie práce boli zistené porušenia právnych predpisov, a zároveň ho vyzval, aby sa jeho štatutárny zástupca alebo jeho splnomocnenec zúčastnil na prerokovaní protokolu. Na výzvy žalobca reagoval písomne s oznámením, že sa prerokovania protokolu nemôže zúčastniť z dôvodu práceneschopnosti. Uviedol, že nemá možnosť splnomocniť inú osobu na svoje zastupovanie a z uvedených dôvodov ospravedlnil svoju neúčasť na prerokovaní protokolu. Protokol mu bol zaslaný na vyjadrenie. V protokole Inšpektorát práce Nitra uvádza, že pri výkone inšpekcie kontrolovaný subjekt porušil ustanovenia a práce, z dôvodu marenia výkonu inšpekcie a nepredloženia dokladov potrebných na výkon inšpekcie nebolo možné zistiť celkový počet zamestnancov, prostredníctvom ktorých kontrolovaný subjekt realizuje predmet svojej činnosti a skutočnosť, či v kontrolovanom subjekte pôsobí zástupca zamestnancov. Taktiež nebolo možné preveriť dodržiavanie predpisov v oblasti nelegálneho zamestnávania. Žalobca sa k protokolu vyjadril listom zo dňa 12. 01. 2018, doručeným správnemu orgánu prvého stupňa dňa 16. 01. 2020, v ktorom nesúhlasil so záverom o porušení povinností v zmysle a práce s poukazom na jeho práceneschopnosť. Dňa 16.01.2018 bol vydaný Dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 16. 01. 2018 o výsledku inšpekcie práce, v ktorom Inšpektorát práce Nitra s poukazom na práce zotrval na závere o zistených nedostatkoch.

6. Z predložených potvrdení o práceneschopnosti vyplýva, že konateľ žalobcu A. M. bol práceneschopný v období od 07. 08. 2017 do 24. 12. 2017. Ukončenie práceneschopnosti žalobca Inšpektorátu práce Nitra oznámil dňa 16. 01. 2018.

7. Inšpektorát práce Nitra ako prvostupňový správny orgán, opierajúc sa o skutkové závery inšpekcie práce, začal správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi, čo žalobcovi oznámil listom zo dňa 24. 05. 2018. Žalobca sa k oznámeniu o začatí správneho konania vyjadril listom zo dňa 08. 06. 2018.

8. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 205/18/práv., IPNR_KHIP/ ROZ/2018/2669 zo dňa 27. 06. 2018 uložil žalobcovi podľa práce pokutu vo výške 10.000,- eur, a to za porušenie povinností ustanovených a práce. Povinnosť v zmysle práce porušil žalobca tým, že pri výkone inšpekcie práce dňa 06. 10. 2017 a 25. 10. 2017 neumožnil inšpektorom práce voľný vstup do priestorov prevádzky Bitúnok Hlohovec, Športová 1, Hlohovec a na pracoviská a neutvoril podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce. Povinnosť v zmysle práce porušil žalobca tým, že napriek písomnej výzve zo dňa 25. 10. 2017 na predloženie dokladov

potrebných na výkon inšpekcie práce (špecifikovaných vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa) v lehote 5 dní od doručenia výzvy, tieto Inšpektorátu práce Nitra v určenej lehote nepredložil.

9. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia o. i. konštatoval, že práceneschopnosť konateľa spoločnosti nie je objektívnou prekážkou marenia výkonu inšpekcie práce a dôvodom neplnenia si povinností zamestnávateľa a porušovania právnych predpisov zo strany kontrolovaného subjektu. Dôkazom toho bola prítomnosť konateľa spoločnosti na prevádzke bitúnku a robenie právnych úkonov voči inšpekcii práce súvisiacich s výkonom inšpekcie práce. Podľa práce na pracoviskách, na ktorých by mohlo dôjsť k bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu života a zdravia inšpektora práce, môže inšpektor práce vykonať inšpekciu len za účasti príslušného zodpovedného zamestnanca. Príslušným zodpovedným zamestnancom nie je bezvýhradne konateľ kontrolovaného subjektu. Inšpektorát práce bral do úvahy práceneschopnosť konateľa spoločnosti, ktorý bol opakovane informovaný o možnosti poveriť akúkoľvek inú osobu jeho zastupovaním. Konateľ spoločnosti výkon inšpekcie práce v jeho prevádzke neumožnil s odôvodnením, že je práceneschopný a a bez jeho prítomnosti nedovolil vykonať obhliadku pracovísk a technických zariadení, pričom odmietol poveriť prítomných zamestnancov účasťou na inšpekcii práce. Tým, že účastník konania neumožnil inšpektorom prác voľný vstup do priestorov prevádzky a na pracoviská, nevytvoril podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce. Účastník konania bol tiež poučený o možnosti doklady predkladať inou osobou poverenou zo strany konateľa spoločnosti. Napriek uvedenému si svoju povinnosť nesplnil, pričom vyhotovenie kópií požadovaných dokladov je organizačno-technickou záležitosťou, ku ktorej nie je nutná osobná prítomnosť konateľa spoločnosti. Pri určení výšky sankcie bola pri viacčinnom súbehu správnych deliktov použitá tzv. absorpčná zásada s tým, že pri ukladaní úhrnného trestu pri rovnakých sadzbách pokút správny orgán uloží sankciu podľa sadzby za ktorýkoľvek z týchto deliktov. Pri maximálnej možnej pokute 100.000,- eur správny orgán s prihliadnutím na závažnosť porušenia povinností a nemožnosti posúdenia ostatných kritérií rozhodujúcich pre ukladanie výšky sankcie práve pre nespoluprácu kontrolovaného subjektu dospel k záveru o primeranosti sankcie vo výške 10.000,- eur.

10. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 03. 08. 2018, ktorým žiadal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť, alternatívne v časti uloženej pokuty zmeniť a účastníkovi uložiť nižšiu pokutu. V odvolaní nesúhlasil so záverom o porušení povinností v zmysle a práce s poukazom na jeho práceneschopnosť. Uviedol, že inšpektorom práce neznemožnil výkon inšpekcie práce, len ich z dôvodu svojich zdravotných ťažkostí požiadal o prerušenie výkonu inšpekcie práce. Dočasná pracovná neschopnosť jediného konateľa spoločnosti trvala od 07. 08. 2017 do 24. 12. 2017 a bola objektívnou a nepredvídateľnou okolnosťou, ktorou nemal konateľ spoločnosti záujem mariť ani sťažiť výkon inšpekcie. Odvolateľ mal za to, že zodpovedného zástupcu kontrolovaného subjektu v obchodnej spoločnosti môže určiť výlučne jej štatutárny orgán, a ak taký zamestnanec štatutárnym orgánom nebol určený, tak jedine konateľ spoločnosti je oprávnený vykonávať úkony zodpovedného zamestnanca. K písomnej výzve na predloženie dokladov uviedol, že so správnym orgánom prvého stupňa riadne komunikoval, keď mu obratom oznámil, že požadované doklady doloží po ukončení práceneschopnosti konateľa. Z totožných dôvodov vyslovil nesúhlas aj s určenou výšou uloženej pokuty, ktorá je spôsobilá ovplyvniť existenciu spoločnosti a minimálne oslabiť jej konkurencieschopnosť.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

11. Rozhodnutím č.: PO/BEZ/2018/5398 O-485/2018 zo dňa 28. 09. 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný ako odvolací orgán príslušný podľa a práce postupom podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.: 205/18/práv., IPNR_KHIP/ROZ/2018/2669 zo dňa 27. 06. 2018 potvrdil.

12. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po zhodnotení právneho a skutkového stavu konštatoval, že prvostupňový správny orgán preukázal v napadnutom rozhodnutí, že žalobca ako účastník konania porušil v uvedenom čase na uvedenom mieste a popísaným spôsobom svoje povinnosti tak, ako sú vymedzené vo výroku rozhodnutia správneho

orgánu prvého stupňa. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k obidvom porušeniam žalobcu - k porušeniu povinností ustanovených v práce (keď žalobca neumožnil inšpektorom práce vstup na pracovisko a maril nerušený výkon inšpekcie práce) a v práce (keď žalobca neposkytol inšpektorátu práce v určenej lehote všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce) uviedol, že indispozícia konateľa žalobcu nie je objektívnym dôvodom pre to, aby kontrolovaný subjekt neumožnil vykonanie inšpekcie práce a toto oprávnenie inšpektorom práce sťažoval a inšpekciu práce neúmerne predlžoval.

13. Inšpektori práce sa dvakrát pokúsili vykonať inšpekciu práce v prevádzke účastníka konania. V prvom prípade inšpekcia práce aj začala, ale bola prerušená konateľom účastníka konania pre jeho nepriaznivý zdravotný stav, pričom účastník konania ani jeho štatutár nezabezpečili, aby inšpekcia mohla pokračovať. O 19 dní neskôr inšpektori práce opätovne mienili vykonať inšpekciu práce na predmetnej prevádzke, čo im účastník konania opakovane neumožnil aj napriek účasti príslušníkov policajného zboru. Žalovaný sa stotožnil so záverom, že príslušným zodpovedným zamestnancom nie je iba konateľ kontrolovaného subjektu. Ak jeho zdravotný stav neumožňoval zúčastniť sa osobne inšpekcie práce, bol povinný umožniť inšpektorom práce výkon inšpekcie práce, keďže inšpektori práce vykonávajú inšpekciu práce bez ohľadu na prítomnosť štatutárneho orgánu na pracovisku. K inšpektorátom práce určenej 5-dňovej lehote na doručenie vyžiadaných dokumentov žalovaný uviedol, že je to lehotou primeranou. Výzva na predloženie dokladov bola žalobcovi doručená začiatkom novembra 2017, práceneschopnosť konateľa skončila dňa 24. 12. 2017, pričom časť dokladov bola inšpektorátu práce predložená 17. 01. 2018. V danom prípade žalobca disponoval zamestnancami, ktorí by mohli byť súčinní inšpektorom práce pri výkone inšpekcii práce ako aj pri predložení vyžiadaných dokladov, prípadne žalobca mohol hľadať iné možnosti na to, aby povinnosti voči inšpektorátu práce splnil. Splnenie povinnosti požadoval inšpektorát práce od osoby oprávnenej konať za účastníka konania, ktorý si tieto povinnosti preukázateľne nesplnil.

14. K výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia bližšie popísal viaceré okolnosti prípadu, popísal prečo považuje porušenie povinnosti účastníkom konania za závažné, dôsledky zisteného porušenia povinnosti, neopakovanie nedostatku, ojedinelý výskyt nedostatku, ale aj to, že nebolo možné vyhodnotiť ďalšie kritériá, ako počet zamestnancov účastníka konania či nemožnosť vykonať kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, teda okolnosti, na ktoré inšpektorát práce pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol. Sankcia vzhľadom na rozhodovaciu prax inšpektorátov práce neodporuje zásade dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Výšku uloženej pokuty žalobca považoval za dostatočne odôvodnenú a správnu vzhľadom na závažnosť porušenia povinnosti.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

15. Žalobca sa žalobou zo dňa 19. 12. 2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 20. 12. 2018, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2018/5398 O-485/2018 zo dňa 28. 09. 2018. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.: 205/18/práv., IPNR_KHIP/ ROZ/2018/2669 zo dňa 27. 06. 2018.

16. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutím žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa boli porušené práva a právom chránené záujmy žalobcu. Zo záznamu z neumožnenia výkonu inšpekcie práce zo dňa 06. 10. 2017 vyplýva, že po zahájení kontroly štatutárny zástupca žalobcu A. M., ktorý bol jediným konateľom žalobcu, inšpektorom práce oznámil, že sa necíti dobre a požiadal ich o prerušenie výkonu inšpekcie práce. Žiadnym spôsobom neznemožnil výkon inšpekcie práce, inšpektorom nebránil vo voľnom vstupe do prevádzky žalobcu na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce, len ich z dôvodu svojich zdravotných ťažkostí požiadal o prerušenie výkonu inšpekcie práce. V čase uskutočnenia kontroly jediný konateľ žalobcu bol už dlhšiu dobu (konkrétne od 07. 08. 2017) práceneschopný. Kópiu písomného potvrdenia o jeho dočasnej pracovnej neschopnosti žalobca inšpektorátu práce doručil dňa 09. 11. 2017 v prílohe svojej odpovede na výzvu na predloženie dokladov. Dočasná pracovná neschopnosť konateľa žalobcu trvala až do 24. 12. 2017. Ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti Inšpektorátu

práce Nitra oznámila listom zo dňa 12. 01. 2018, ku ktorému priložil aj kópiu potvrdenia o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti konateľa. Predmetný list bol správnemu orgánu doručený dňa 16. 01. 2018. Žaloba má za to, že dlhodobá pracovná neschopnosť konateľa žalobcu bola objektívnou nepredvídateľnou okolnosťou, ktorou žalobca nemal záujem mariť, ani sťažiť výkon inšpekcie práce. Dočasná pracovná neschopnosť, dlhodobo zhoršený zdravotný stav jediného konateľa, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Vyhodnotenie konania, resp. nekonania žalobcu z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti jeho jediného konateľa, zároveň jediného spoločníka, ktorý ako jediný subjekt reálne koná v mene žalobcu a robí za neho najdôležitejšie, najvýznamnejšie právne úkony, nemožno vyhodnotiť ako neumožnenie výkonu inšpekcie práce. Dňa 25. 10. 2017 pri opätovnej návšteve prevádzky žalobcu inšpektormi práce za účelom vykonania inšpekcie práce bol konateľ žalobcu naďalej práceneschopný, pričom túto skutočnosť prítomným inšpektorom oznámil a riadne preukázal. Dňa 06. 10. 2017 a dňa 25. 10. 2018 žalobca, resp. jeho konateľ nemal žiadny úmysel mariť, ani sťažiť prácu inšpektorom, preto je napadnuté rozhodnutie nesprávne a nezákonné. Žalobca sa nestotožnil s výkladom pojmu „príslušný zodpovedný zamestnanec“ správnym orgánom prvého stupňa, podľa ktorého ním nemusí byť bezvýhradne konateľ kontrolovaného subjektu. Takýto výklad označil žalobca za extenzívny, ktorý nemá oporu v zákone, ani v rozhodovacej činnosti súdov. Podľa jeho názoru pojem „príslušný zodpovedný zamestnanec“ zákon o inšpekcie práce bližšie nedefinuje, preto zodpovedného zástupcu kontrolovaného subjektu v obchodnej spoločnosti môže určiť výlučne jej štatutárny orgán, konateľ, ktorý ako jediný má oprávnenie konať v mene obchodnej spoločnosti a zastupovať ju. Ak taký zamestnanec štatutárnym orgánom nebol určený, tak jedine konateľ spoločnosti je oprávnený vykonávať úkony zodpovedného zamestnanca. Žalobca nemôže byť proti svojej vôli nútený zvoliť si zástupcu, ktorý má byť prítomný pri výkone inšpekcie práce, ak má za to, že s takým zamestnancom nedisponuje a tretiu osobu, ktorá by ovládala aj technologické postupy prevádzky nepozná.

IV. Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 31. 05. 2019, ktorým žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa vysporiadal s námietkami žalobcu prednesenými v priebehu správneho konania, ktoré sú zhodné s námietkami uvedenými v žalobe uviedol, že žalobca si povinnosti voči inšpektorátu práce a inšpektorom práce preukázateľne nesplnil a aj keď konateľ spoločnosti komunikoval s inšpektormi práce, žalobca nevynaložil v priebehu viac ako dvoch mesiacov žiadnu snahu o to, aby splnil svoje povinnosti a umožnil vykonanie inšpekcie práce. Žalovaný má za to, že správne orgány na oboch stupňoch postupovali v priebehu celého konania v súlade so správnym poriadkom a platnými právnymi predpismi, rešpektovali plne všetky práva žalobcu, vysporiadali sa s jeho námietkami a k jeho vyjadreniam zaujali v napadnutých rozhodnutiach relevantné stanovisko. S ohľadom na uvedené nevidí žalovaný dôvod na to, aby bolo jeho rozhodnutie, ani prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné zrušené. Inšpektorát práce dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré preukázal na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov. Žalovaný správne posúdil právny stav veci, ktorý odôvodnil, popísal zodpovedne aj skutkový stav vo vzťahu k porušeniu povinností, ktoré boli predmetom uloženia pokuty. Výška pokuty bola dôsledne v konaní zvážená a odôvodnená v rozhodnutí o uložení pokuty. Rozhodnutie je správne a zachováva zásady správneho konania a trestania.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

18. Krajský súd v Nitre ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej aj „“) a mieste príslušným podľa preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v až e) , keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania ( a nasl. ), avšak žiadne pochybenia v postupe a rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov v tomto smere nezistil. Správny súd žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné,

t. j. irelevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom ani sám nezistil dôvod zrušenia rozhodnutia z hľadiska niektorého z dôvodov uvedených v , na čo by správny súd musel prihliadať ex offo. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol podľa .

19. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 03. 02. 2020 pri dodržaní podmienok podľa ust. .

20. Podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného), inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu, ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom, 8. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv.

Podľa § 2 ods. 2 písm. a/vyššie citovaného zákona, inšpekcia práce sa vykonáva na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb.

Podľa § 7 ods. 11 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce je v správnom konaní správnym orgánom prvého stupňa.

Podľa § 6 ods. 1 písm. b/ vyššie citovaného zákona, Národný inšpektorát práce je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce.

Podľa § 7 ods. 3 písm. i/ vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu.

Podľa § 7 ods. 4 vety druhej písm. e/ vyššie citovaného zákona, závažným porušením právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia alebo pozastavenia prevádzkovania živnosti je, ak zamestnávateľ pri prevádzkovaní živnosti opakovane neumožní inšpektorovi práce pri výkone inšpekcie práce vstup do svojich priestorov a na svoje pracoviská.

Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený a) vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, d) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie,

Podľa § 12 ods. 5 vyššie citovaného zákona, na pracoviskách, na ktorých by mohlo dôjsť k bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu života a zdravia inšpektora práce, môže inšpektor práce vykonať inšpekciu len za účasti príslušného zodpovedného zamestnanca.

Podľa § 16 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, zamestnávateľ je povinný inšpektorovi práce pri výkone inšpekcie práce umožniť voľný vstup do priestorov a na pracoviská a utvárať podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce.

Podľa § 16 ods. 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.

Podľa § 19 ods. 6 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

21. Podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.

Podľa § 59 ods. 1 až 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

22. Podľa a (ďalej aj „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa a , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa , správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

Podľa , správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

23. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

24. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

25. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa (ktoré žalobca žiadal zrušiť) sú vecne správne.

26. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a následne i žalovaného, ktoré konštatovali u žalobcu porušenie povinností ustanovených v a práce z dôvodu, že žalobca neumožnil inšpektorom práce vstup na pracovisko a maril nerušený výkon inšpekcie práce a neposkytol inšpektorátu práce v určenej lehote všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce. Sporným medzi účastníkmi konania vyvstala otázka súčinnosti žalobcu v priebehu konania pred správnym orgánom prvého stupňa.

27. Žalobca v priebehu správneho konania a následne i v podanej žalobe argumentoval existenciou objektívnej prekážky na strane jediného konateľa žalobcu, ktorý bol v čase vykonávania inšpekcie práce práceneschopný. Správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že závery správneho orgánu prvého stupňa prezentované v odôvodnení rozhodnutia č.: 205/18/práv., IPNR_KHIP/ROZ/2018/2669 zo dňa 27. 06. 2018 a následne i rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu (žalovaného) sú vecne správne a majú podklad v zistenom skutkovom stave i príslušnej právnej úprave.

28. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Inšpektorát práce Nitra (správny orgán prvého stupňa) vykonával v období od 06. 10. 2017 do 20. 12. 2017 u žalobcu inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, pracovnoprávnych predpisov a mzdových predpisov a na kontrolu dodržiavania právnych a ostatých predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na prevádzke žalobcu - Bitúnok Hlohovec, Športová 1, Hlohovec. Inšpektorát práce Nitra zahájil výkon inšpekcie práce dňa 06. 10. 2017 na prevádzke žalobcu, pričom výkon inšpekcie nebolo možné uskutočniť z dôvodov na strane konateľa žalobcu. Následne nebol výkon inšpekcie práce umožnený ani dňa 25. 10. 2017, kedy inšpektorom práce bol zamedzený vstup do prevádzky žalobcu za účelom vykonania kontroly aj napriek prítomnosti privolanej policajnej hliadky. V oboch prípadoch bolo zistené, že sa na prevádzke žalobcu nachádzal štatutárny zástupca žalobcu, ktorý dôvodiac svojou práceneschopnosťou neumožnil inšpektorom práce uskutočnenie kontroly. Konateľ žalobcu pritom odmietol splnomocniť inú fyzickú osobu na účely vykonania fyzickej kontroly pracovísk v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

29. Rozsah inšpekcie práce je upravený v práce. Inšpektoráty práce vykonávajú dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, osobitného predpisu, ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom, a osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb ( práce); a vyvodzujú zodpovednosť za porušovanie predpisov uvedených v písmene a/ a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv ( práce). Na to, aby inšpektoráty práce mohli vykonávať svoju pôsobnosť je nutné, aby im kontrolované subjekty poskytovali dostatočnú súčinnosť. V prípade, ak súčinnosť nie je poskytovaná vôbec, nie je možné zistiť, či zo strany kontrolovaného subjektu dochádza k dodržiavaniu právnych predpisov definovaných v práce.

30. Inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a tiež požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie ( práce), pričom zamestnávateľ je na druhej strane povinný inšpektorovi práce pri výkone inšpekcie práce umožniť voľný vstup do priestorov a na pracoviská a utvárať podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce ( práce). Podľa vyššie citovaného zákona, na pracoviskách, na ktorých by mohlo dôjsť k bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu života a zdravia inšpektora práce, môže inšpektor práce vykonať inšpekciu len za účasti príslušného zodpovedného zamestnanca.

31. Súd sa v tejto súvislosti nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že práceneschopnosť jeho jediného konateľa bola objektívnym dôvodom, pre ktorý nebolo možné poskytnúť dostatočnú súčinnosť Inšpektorátu práce Nitra. Kontrolovaný subjekt má postupovať tak, aby sa výkon inšpekcie mohol uskutočniť a je povinný vytvoriť pre riadny výkon inšpekcie podmienky. Podľa názoru súdu sa príslušným zodpovedným zamestnancom rozumie osoba oprávnená konať v mene kontrolovaného subjektu,

prípadne iná ním určená osoba. Konateľ žalobcu takúto osobu odmietol určiť a svojim konaním zmaril výkon inšpekcie práce. Nie je pritom možné akceptovať tvrdenie, že jedinou takouto osobou je konateľ žalobcu, keďže samotná práceneschopnosť člena štatutárneho orgánu nemôže byť prekážkou plnenia si kontrolnej úlohy štátu. Existencia právnickej osoby nie je viazaná na zdravotný stav člena štatutárneho orgánu a pokiaľ je žalobca právne existujúcim subjektom vykonávajúcim činnosť v zapísanom predmete podnikania a je vedený ako zamestnávateľ, podlieha kontrolným mechanizmom štátu. Inak povedané, práceneschopnosť konateľa žalobcu (fyzickej osoby) nie je dôvodom na ukončenie činnosti žalobcu ako podnikateľského subjektu (právnickej osoby), a ak zamestnávateľ vykonáva svoju činnosť, má povinnosť sprístupniť svoje prevádzky príslušným kontrolným orgánom štátu, v tomto prípade inšpektorátu práce.

32. Na základe vyššie uvedeného súd v prejednávanej veci dospel k záveru o správnosti názoru žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, že žalobca bol povinný poskytnúť potrebnú súčinnosť pri výkone inšpekcie, túto neposkytol, za čo mu bola uložená sankcia v zmysle práce. Porušenie povinností bolo správnym orgánom prvého stupňa dostatočne špecifikované vo výroku rozhodnutia zo dňa 27. 06. 2018 a spočívalo v porušení povinností ustanovených a práce. Povinnosť v zmysle práce porušil žalobca tým, že pri výkone inšpekcie práce dňa 06. 10. 2017 a 25. 10. 2017 neumožnil inšpektorom práce voľný vstup do priestorov svojej prevádzky a na pracoviská a neutvoril podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce. Povinnosť v zmysle práce porušil žalobca tým, že napriek písomnej výzve zo dňa 25. 10. 2017 na predloženie dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce (špecifikovaných vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu) v lehote 5 dní od doručenia výzvy, tieto Inšpektorátu práce Nitra v určenej lehote nepredložil. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 07. 11. 2017 a na výzvu predložením dokladov reagoval až dňa 17. 01. 2018, hoci práceneschopnosť ukončil už dňa 24. 12. 2017 a správny orgán prvého stupňa ho už v prvotnej výzve poučil, že uvedené dokumenty v stanovenom termíne môže predložiť štatutárny orgán žalobcu, resp. akákoľvek ním poverená osoba. V prípade žalobcu išlo o viacčinný súbeh správnych deliktov, pričom za každý zo správnych deliktov by bolo možné samostatne uložiť pokutu do výšky 100.000,- eur. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. vety druhej písm. e/ práce, v zmysle ktorého sa opakované neumožnenie vstupu inšpektorovi práce pri výkone inšpekcie práce do priestorov zamestnávateľa a na jeho pracoviská považuje za závažné porušenie právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a tohto zákona. Ide o legálnu definíciu intenzity porušovanej povinnosti pri konkrétnom porušení povinnosti stanovenej zákonom, z ktorej je možné vychádzať aj pri ukladaní sankcie. Za použitia absorpčnej zásady správny orgán správne určil s prihliadnutím na závažnosť porušenej povinnosti pokutu vo výške 10.000,- eur, keď konaním žalobcu bolo znemožnené zistiť, či u žalobcu dochádza k dodržiavaniu príslušných právnych predpisov ( práce).

33. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch inštancií obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení orgány verejnej správy uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s námietkami žalobcu a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Námietky vo vzťahu k odôvodneniu preskúmavaného rozhodnutia sú nedôvodné, nakoľko žalovaný reagoval na všetky podstatné námietky žalobcu, a to v súlade so zákonom aj s odkazom na dostatočne odôvodnené prvostupňové rozhodnutie, ktoré ako zákonné potvrdil.

34. Správny súd sa preto stotožnil so záverom žalovaného, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je v súlade so zákonom a ani námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým žalovaný dospel a dostatočne presvedčivým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani správny súd a preto správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

35. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

36. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.