Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-0T/34/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou samosudcom V.. V. O. na hlavnom pojednávaní konanom dňa X.X.XXXX v trestnej veci obžalovaného: J. K., nar. XX.X.XXXX v O., bytom K. č. XXXX/X Z. nad Z., t. č. v P. R. pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. X Tr. zákona, takto

rozhodol:

T. J. K., nar. XX.X.XXXX v O., bytom K. č. XXXX/X Z. nad Z., t. č. v U. R.

s a u z n á v a v i n n ý m, ž e

hoci mal na základe ústnej dohody s L. E., ktorý mu dňa XX.XX.XXXX v čase medzi XX.XX-XX.XX hod. pri futbalovom ihrisku v obci Y. T. zapožičal osobné motorové vozidlo značky T. O., evidenčné číslo: BN XXX CB, O.:D v hodnote XXX € patriace poškodenému L. E. uvedené vozidlo mal vrátiť do XX.XX hod. dňa XX.XX.XXXX, v dohodnutom čase ho nevrátil a toto naďalej bez právneho titulu používal až do XX.XX hod. dňa XX.XX.XXXX na rôznych miestach najmä v rámci okresu Z. nad Z., t e d a

neoprávnene používal cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené

č í m s p á c h a l

prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 2X7 ods. 1 Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

B. § 2X7 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. X Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní X /osem/ mesiacov.

B. § 48 ods. X písm. b) Tr. zákona sa obžalovaný z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

T.. J. K., po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe a následne vypovedal, že vozidlo mu bolo zapožičané z vlastnej iniciatívy

L. E., tento sám niekoľko krát menil navrátenie vozidla, to bolo zmenené dva alebo tri krát. L. mu dokonca uvádzal, že mu má auto nechať pred Z. a nechať kľúče v kolese, čo odmietol. I. si vedomý, že by sa dopúšťal nejakého nezákonného konania tým, že vozidlo užíval alebo ho mal zapožičané. O. sa nezmocnil žiadnym protiprávnym konaním, násilím, ani doň nevnikol. L. E. mu ho ponúkol, nakoľko uvádzal, že je unavený, s tým, že mal vedomosť, že M. je vlastníčkou vodičského oprávnenia, ponúkol mu, aby si vozidlo zobral a aby ho M. viedla ďalej. B. nesúhlasil s právnou kvalifikáciou v obžalobe, má za to, že samotné zapožičanie vozidla nie je tr. činom. O. mu bolo zapožičané na cestu do I., avšak nakoniec išli iba do G., keďže svedkyňa G. bola unavená. B. navárate sa oneskorili, svedok L. E. im povedal, že sa na vrátení vozidla dohodnú potom. I. deň si s L. E. mali opakovane volať ohľadne vrátenia vozidla, pričom vtedy svedok E. navrhol nechanie vozidla pred Z. v Z. s kľúčami od vozidla v kolese, čo obžalovaný odmietol. B. odstraňovaní rozporov s touto verziou v podstate nepoprel verziu, že mu mal svedok L. E. XX.X.XXXX opakovane volať ohľadom vrátenia vozidla, ktoré obžalovaný odďaľoval. O. sám obžalovaný nevrátil, nakoľko tento opakovane menil okolnosti odovzdania a následne volal svedkovi O., či by tento nemohol vozidlo odviesť naspäť E., pričom k tomuto nedošlo, keďže vozidlo bolo zaistené PZ. V období do XX.X., nakoľko sám nemá vodičské oprávnenie ho niekto na vozidle viezol, ale väčšinou toto vozidlo bolo odstavené. W. uviedol, že nemal vedomosť o tom, že svedok L. E. nie je vlastníkom vozidla, tohto v minulosti niekoľko krát videl viesť toto vozidlo. T. poprel, že by sa v tomto období vyhýbal telefonátom od svedka L. E.. U., že nemá vedomosť, že by počas tohto obdobia došlo k poškodeniu predmetného vozidla.

M. poškodený L. E., po zákonnom poučení vyššie, dňa XX.X.XXXX na hlavnom pojednávaní vypovedal, že požičal synovi L. auto T. O., s tým, že on toto auto vráti do rána, syn však toto auto ďalej požičal. Má manželku po operácii, to auto potreboval, musel si vzhľadom na toto auto požičiavať alebo platiť taxík. Čo sa týka auta, za to obdobie sa na aute spravilo XXXX km. L. mu syn volal, že ho požičal a že ho má ráno niekto doniesť, konkrétnu osobu, kto mu ho má doniesť, neoznačil, malo to byť o X-X hodiny. O. mu telefón obžalovaný nezdvíhal, nezdvíhal mu ho celý týždeň. B. čakal, že syn sa dohodne s obž. na vrátení toho vozidla, keď k tomu nedošlo, išiel na políciu. M. ohľadom vozidla volal viac krát, cca X krát. B. pri zapožičaní vozidla synovi neuviedol, že tento ho môže požičať ďalej, ale výslovne mu to nezakazoval. B. uviedol, že pri vrátení na streche vozidla bola preliačenina. W. vytepovať auto, lebo to auto bolo na poli a bolo pobehané psom.

X. XX.X.XXXX svedok poškodený L. E. bol po zákonnom poučení po vyjadrení, že netrvá na trestnom stíhaní obžalovaného dopočutý k predmetu konania, kde uviedol, že obžalovaný mu z väzenia napísal pekný list, on ho prekvapil, zostal z toho úplne namäkko. Z toho dôvodu má takýto postoj. T. mu takisto povedal, že mu nahradia aj škodu, preto na náhrade škody v trestnom konaní netrvá.

M. M. G. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že auto, ktoré mali vypožičané s obžalovaným mali vrátiť na druhý deň, to však nespravili, nereagovali na telefonáty. B. mali zaniesť auto na X., tak sa dohodli s L. E.. L. E. im písal aj cez J., kontaktoval ich aj cez telefón, ten mu nedvíhali a potom ho aj vypli. N. ich znova o pár dní, pričom ani vtedy mu nedvíhali. K miestu, kde sa nachádzalo auto v čase zaistenia uviedla, že v ten deň stretli svedka O., išli s ním na tom aute na priehradu, kde bola oslava a tam zostali. V rámci odstraňovania rozporov potvrdila, že auto malo byť vrátené nasledujúci deň po vypožičaní v doobedných hodinách. Z. dohodnutí aj na mieste, kde ho mali vrátiť, avšak oni tam nešli. F. chodili po okolitých dedinách, boli v ňom aj v G. a v aute aj prespávali. M. uviedla k vzťahu s obžalovaným, že je to jej priateľ.

M. G. O. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že sa cez víkend stretol s obžalovaným, bola asi nedeľa, pričom mu obžalovaný povedal, že potrebuje auto odviesť, avšak nemal osobu, ktorá by to auto mohla šoférovať. T. mu povedal, že to auto má požičané od osoby ako protislužbu za pôžičku. M. obžalovaného a svedkyňu G. zaviezol do B. ku krčme, potom naspäť, potom išli na sídlisko B., kde zostali a kde ich zastihla hliadka PZ. M. uviedol, že nemá vedomosť, že auto by malo byť v pátraní alebo niečo podobné. U., že nevie, kto je vlastník vozidla, na vozidle si nevšimol žiadne poškodenie. Na otázku súdu svedok sa vyjadril, že obžalovaného považuje za dobrého známeho.

M. L. E. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že požičal auto obžalovanému v Y. T. v auguste minulého roka, pričom pri odovzdaní sa dohodli, kedy sa má auto vrátiť, na druhý deň boli v kontakte, obžalovaný sa mu ospravedlnil, načo ešte prihliadal, neskôr však už nereagoval na telefónne výzvy, nebol s ním v kontakte. X. pritom bola taká, že auto má byť vrátené nasledujúce ráno.

Na druhý deň svedok kontaktoval obžalovaného, ktorý ho požiadal o predĺženie vypožičania, s čím svedok súhlasil. O. tak malo byť vrátené do poobedňajších hodín nasledujúceho dňa. O. však auto vrátené nebolo a s obžalovaným sa nedalo skontaktovať. B. odstraňovaní rozporov s jeho výpoveďou z prípravného konania pripustil, že telefonát bol vedený so M. G. po tom, čo jej obžalovaný odovzdal telefón, pričom auto malo byť vrátené už v doobedňajších hodinách nasledujúceho dňa, čo sa nestalo a následne nebolo možné sa s obžalovaným skontaktovať. Čo sa týka poškodenia na aute, svedok uviedol, že pri odovzdávaní vozidlo poškodené nebolo, pričom následne po vrátení vozidla zistil, že na vozidle sa nachádza preliačenina v oblasti strechy. B. vedomostí svedka obžalovaný vedel, že auto nie je v jeho vlastníctve, keď ho obžalovanému odovzdával, keďže obžalovaný si navyše pozeral aj doklady od auta.

M. L. N. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že bol prítomný odovzdávania auta od L. E. obžalovanému, pričom nevie, za akých podmienok k tej pôžičke došlo, avšak o cca X dni sa u neho obžalovaný so svedkyňou G. zastavil, že sa nevedia dovolať L. E., že majú požičané jeho auto, a že nevedia čo s ním. M. sa takisto stalo, že L. E. mu nechal auto a potom sa na neho nevedel nakontaktovať a nevedel, ako mu ho má vrátiť, pričom až následne si L. po auto prišiel. M. taktiež uviedol, že vedel, že vlastníkom vozidla nie je svedok L. E., ale jeho otec, pretože svedok chcel s obžalovaným spísať zmluvu o požičaní auta, avšak potom od toho upustili, keď obžalovaný zistil, že svedok L. E. nie je vlastníkom vozidla. B. si, že svedok vtedy priniesol technický preukaz od vozidla, keď chceli spísať tú zmluvu, z ktorého jasne vyplynulo, že vlastníkom vozidla je otec L. E.. M. N. uviedol, že aj keď si nepamätá, že by bol prítomný nejakého telefonátu medzi obžalovaným a svedkom L. E. ohľadne vrátenia tohto vozidla, je možné, že k niečomu takémuto došlo.

M. na hlavnom pojednávaní ďalej oboznámil listinné dôkazy a to: výpis z ústrednej evidencie priestupkov a odpis registra trestov u obžalovaného. Z týchto listín vyplýva, že aj keď obžalovaný nebol v poslednom období priestupkovo postihnutý, v minulosti bol XXx trestnoprávne postihnutý, z čoho v štyroch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. V ďalších šiestich prípadoch boli obžalovanému ukladané nepodmienečné tresty za úmyselnú trestnú činnosť, naposledy za zločin podľa §X72 ods. 1 Tr. zákona a to na trest odňatia slobody vo výške X rokov a X mesiacov, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený X.X.XXXX, pričom k trestnej činnosti, ktorá je obžalovanému v súčasnosti kladená za vinu sa mal dopustiť práve v skúšobnej dobe predmetného podmienečného prepustenia výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že obžalovaný je vinný zo spáchania prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa §2X7 ods. 1 Tr. zákona. V danej veci obžalovaný uskutočnil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný z konania kladenému mu za vinu v obžalobe. V danom prípade obžalovaný nespochybňoval, že v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX na základe dohody s L. E. užíval osobné motorové vozidlo, ktoré bolo vo vlastníctve poškodeného L. E.. Z výsluchu poškodeného jednoznačne vyplynulo, že aj keď toto vozidlo zapožičal svojmu synovi - L. E. nesúhlasil s tým, aby tento mohol vozidlo ďalej zapožičať inej osobe. M. z výsluchu svedkyne M. G., svedka L. E. vyplynulo, že obžalovaný bol L. E. opakovane vyzývaný, aby mu toto vozidlo vrátil, čo ignoroval, resp. následne sa pred svedkom L. E. zatajoval, keď nezdvíhal telefonáty z jeho čísla, neodpovedal na jeho elektronické správy, prípadne úplne vypol mobilný telefón. Aj keď obžalovaný sám na hlavnom pojednávaní uvádzal inú verziu ohľadne tejto skutočnosti, keď prezentoval, že mal opakovane záujem sa so svedkom L. E. dohodnúť na vrátení vozidla, táto verzia bola nielen v rozpore so spomínanými svedeckými výpoveďami, ale dokonca aj s jeho vlastnou výpoveďou z prípravného konania, kde sa k týmto skutočnostiam vyjadril obdobne ako napríklad svedkyňa G.. M. z výpovede svedkyne G. podporenej výpoveďou poškodeného k rozsahu užívania vozidla vyplynulo, že toto vozidlo jednoznačne nebolo po uskutočnení tej jazdy, na ktorú bolo zapožičané odložené, resp., že nebolo ďalej využívané, práve naopak v období predmetného týždňa boli na ňom uskutočnené jazdy v rozsahu cca XXXX km podľa poškodeného a podľa svedkyne G. v tomto aute navyše prespávali a auto bolo poškodenému vrátené poškodené (ako to vyplýva zo svedeckých výpovedí poškodeného a svedka L. E.) aj značne znečistené. Z výsluchu svedka L. N. a L. E. vyplynulo, že obžalovaný, napriek svojmu odlišnému tvrdeniu mal vedomosť, že svedok L. E. nie je vlastníkom tohto motorového vozidla. Aj keď možno pripustiť z okolností odovzdávania vozidla, že L. E. súhlasil s tým, že v čase keď vozidlo zapožičia obžalovanému bude toto motorové vozidlo viesť M. G. z ničoho nevyplynulo, že by mal obžalovaný sa domnievať, že má oprávnenie umožniť užívať toto vozidlo aj iným osobám ako to urobil v prípade G. O.. Z pohľadu subjektívnej stránky z výsluchov obžalovaného a svedkov nevyplynulo, že by mal obžalovaný vedomosť o tom, že poškodený nedal súhlas svedkovi L. E. toto vozidlo ďalej požičiavať. Na

druhú stranu však subjektívne obžalovaný používal predmetné vozidlo aj v rozpore s tými podmienkami, za akých mu bolo odovzdané svedkom L. E.. T. nie len využíval vozidlo v podstatne väčšom rozsahu, než na aký mu bolo zapožičané, ale aj zjavne úmyselne prekračoval dobu dokedy malo byť vozidlo vrátené a podnikal aj kroky, aby znemožnil svedkovi E. dožadovať sa vrátenia tohto vozidla. M. vozidlo používal aj iným ako bežným spôsobom užívania (prespávanie vo vozidle), toto vozidlo taktiež poškodil a takisto zašpinil interiér, čo poškodenému spôsobilo ďalšie náklady. V danom prípade obhajoba namietala potrebu použitia "ultima ratio", kde mali zato, že v podstate ide iba o nedodržanie zmluvy medzi svedkom L. E. a obžalovaným. Je síce pravdou, že obžalovaný nemusel mať vedomosť o skutočnosti, že svedok L. E., ktorý mu vozidlo zapožičal, nemá od poškodeného ako vlastníka vozidla udelený súhlas na ďalšie zapožičanie vozidla, avšak obžalovaný nedodržiaval ani podmienky zapožičania vozidla, na ktorých sa dohodol so samotným svedkom L. E.. V rámci podmienok si sám úmyselne predĺžil zapožičanie vozidla z cca jedného dňa, prípadne dvoch dní na sedem dní, používal vozidlo v podstatne väčšom rozsahu a podstatne inými spôsobmi ako bolo dohodnuté a pod.. G. konal úmyselne, čo je zjavné z vyhýbania sa odovzdania vozidla, pričom to, že vozidlo podľa výpovede obžalovaného malo byť vrátené na základe jeho vlastnej iniciatívy v deň zaistenia, vyvracajú výpovede svedka O. a aj M. G.. X. neoprávneného užívania vozidla tak bola skončená v tomto rozsahu iba vďaka včasnému zásahu policajného zboru. Z týchto skutočností jednoznačne možno vyvodiť, že obžalovaný úmyselne užíval cudzie motorové vozidlo takým spôsobom, na aký nebol oprávnený, navyše sám úmyselne vytváral také okolnosti, aby mal možnosť naďalej v rozpore so zverením vozidla toto vozidlo neoprávnene užívať. M. s ohľadom na takto zistený skutkový stav, kde výpovede poškodeného, svedka L. E., svedkyne M. G. a podporne výpovede svedkov G. O. a L. N. tvorili ucelenú logickú reťaz dôkazov usvedčujúcich obžalovaného zo spáchania žalobného skutku, mal súd za preukázané, že obžalovaný naplnil všetky obligatórne znaky trestného činu - prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 2X7 ods. 1 Tr. zákona. Z pohľadu použitia "ultima ratio" pri hodnotení konania obžalovaného súd má zato, že v rámci slovenského právneho systému v zásade je možné využiť tento inštitút v rámci prihliadania na "materiálny korektív" pri páchaní činnosti, ktorá by mala ináč znaky prečinu a ktorej nebezpečnosť je nepatrná. Po zohľadnení, že zo strany obžalovaného ide o úmyselné konanie, v ktorom sám aktívne vyvíjal kroky, aby zabránil, resp. oddialil opätovné užívanie vozidla oprávnenou osobou, navyše ktorý toto vozidlo pri neoprávnenom používaní poškodil a s prihliadnutím taktiež na poznatky o osobe obžalovaného, nebezpečnosť tohto konania súd vyhodnotil jednoznačne za väčšiu ako nepatrnú. Na samotnej úrovni nebezpečnosti konania obžalovaného nemení nič ani dodatočné ospravedlnenie obžalovaného poškodenému v priebehu hlavného pojednávania na tomto súde, aj keď toto bolo prijaté poškodeným.

O. na skutočnosť, že v priebehu trestného konania nevznikli pochybnosti o rozsahu ovládacích a rozpoznávacích schopností na strane obžalovaného, ani o schopnosti z jeho strany chápať zmysel trestného konania a skutočnosť, že súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané naplnenie obligatórnych všetkých znakov žalovaného prečinu obžalovaným, súd obžalovaného uznal za vinného zo spáchania prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla § 2X7 ods. 1 Tr. zákona, uvedeného konania sa obžalovaný dopustil v priamom úmysle, keď svojím konaním obžalovaný sám chcel zasiahnuť do zákonom chráneného záujmu spoločnosti na ochrane vlastníkov vozidla pred neoprávneným užívaním tohto vozidla inými osobami. M. po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu u obžalovaného J. K., prihliadal na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie, poznatky o osobe páchateľa a na vzájomný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. M. je toho názoru, že v danom prípade na strane obžalovaného J. K. neexistovali poľahčujúce okolnosti, keď síce svoje konanie ľutoval, avšak k tomuto sa nedoznával ako k trestnému činu. M. na druhú stranu v konaní obžalovaného priťažujúcu okolnosť vzhliadol v existencii predchádzajúceho odsúdenia. M. pri takto zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach, mal za preukázané, že v danom prípade existuje prevaha priťažujúcich okolností. O. na túto okolnosť, súd upravoval základnú trestnú sadzbu za prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla § XX7 ods. 1 Tr. zákona ( až na 2 roky) zvýšením hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu na X mesiacov až X roky. M. po zohľadnení v podstate nízkych následkov konania obžalovaného a na skutočnosť, že obžalovaný sa poškodenému písomne ospravedlnil, ktoré ospravedlnenie poškodený prijal, súd mal za to, že je možné uložiť trest vo výmere na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, t.j. vo výmere X mesiacov, a to napriek poznatkom o osobe obžalovaného, ktorý sa v minulosti opakovane musel pre trestnú činnosť podrobiť priamemu výkonu trestu odňatia slobody. O. na spáchanie trestnej činnosti v rámci plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, za úmyselnú trestnú činnosť súd

obžalovaného zaradil na priamy výkon trestu odňatia slobody a to do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia v súlade s § 48 ods. X písm. b) Tr. zákona. I. poškodený sa na pojednávaní dňa XX.X.XXXX výslovne vyjadril, že nárok na náhradu škody v trestnom konaní nepožaduje, súd o nároku na náhradu škody nerozhodoval.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. (podľa ). Podľa s poukazom na písmeno a) v období od 19.01.2021 do 28.02.2021 (vrátane dňa 28.02.2021) neplynie lehota na podanie opravného prostriedku obvinenému, jeho obhajcovi, poškodenému a zúčastnenej osobe.