Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41Ek-1272-2022.pdf
PDF · 134.14 KB
Case nature
Subarea
41Ek/1272/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. F., právne zastúpený: Advokátska kancelária D. G., s. r. o., so sídlom Špitálska 43, 811 08 Bratislava, IČO 36 855 995, proti povinnému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO 17 335 345, právne zastúpený: JUDr. Viera Nováková, advokátka, Skuteckého 33, 975 01 Banská Bystrica, o vymoženie 1.315.939,72 Eur, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivana Kapronczai, Exekútorský úrad Bratislava, Miletičova 23, 821 03 Bratislava, pod sp. zn. 352EX 302/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.05.2022 domáhal od povinného vymoženia 1.315.939,72 Eur, a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu – rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 36C/46/2006 zo dňa 26.10.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.07.2010 a vykonateľnosť dňa 19.07.2010 (ďalej v texte aj ako „exekučný titul“).
2. Súd výzvou zo dňa 01.06.2022 vyzval oprávneného, aby predložil súdu oznámenie súdneho exekútora JUDr. Petra Baranaya o ukončení exekučného konania, sp. zn. exekútora EX 111/2015, sp. zn. súdu 47Er/1072/2015, a to za účelom preukázania, že exekučné konanie je na Okresnom súde Trnava ukončené. Súd v rámci výzvy uviedol, že predložené uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 63Er/1059/2017 zo dňa 23.03.2022 sa týka iného exekučného konania. Zároveň, aby opravil návrh na vykonanie exekúcie v časti F) "Trovy exekúcie - oprávnený" tak, že si v tejto časti uplatní len nárok na zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 Eur, a teda si neuplatní nárok na vymoženie trov právneho zastúpenia v súvislosti s opätovným návrhom na vykonanie exekúcie. Súd v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. 3. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie a doručenej opravy vydal dňa 17.06.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivane Kapronczai, Exekútorský úrad Bratislava, Miletičova 23, 821 03 Bratislava, ktorá vedie exekúciu pod sp. zn. 352EX 302/22.
4. Súdny exekútor dňa 01.08.2022 predložil súdu podanie povinného označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie 352EX 302/22“ zo dňa 24.06.2022, v ktorom povinný v prvom rade uviedol, že exekučný titul – rozsudok č. 36C/46/2006 zo dňa 26.10.2007 nadobudol právoplatnosť 12.12.2007 a vykonateľnosť 16.12.2007, z toho dôvodu povinný namieta premlčanosť nároku, ktorá uplynula
dňa 16.12.2017. Povinný ďalej namietal, že dňa 27.05.2015 sa začalo exekučné konanie u súdneho exekútora JUDr. Peter Baranay č. k. EX111/2015 v prospech oprávneného Inet Media s.r.o., Boženy Němcovej 8,Bratislava, v zast. JUDr. Tomáš Klieštenec, M. Waltariho 7, Piešťany proti povinnému Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, na základe vykonateľného exekučného titulu č. 36C/46/2006 zo dňa 26.10.2007, vydaného Okresným súdom Trnava o vymoženie 1.315.939,72 EUR. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 63Er/1059/2017 zo dňa 16.09.2020, právoplatné dňa 15.10.2020 súd pripustil zmenu účastníka konania tak, že namiesto pôvodného oprávneného vstupuje do konania oprávnený H. H., nar. XX.XX.XXXX, G.. U dvoch súdnych exekútoroch prebieha výkon exekúcie na základe toho istého exekučného titulu. Povinný ďalej uviedol, že súdny exekútor JUDr. Peter Baranay dňa 23.03.2021 vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Voči predmetnému upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podal právny zástupca H. H., nar. XX.XX.XXXX, G., JUDr. Tomáš Klieštenec, M. Waltariho 7, Piešťany námietku. Do dnešného dňa nebolo povinnému Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 doručené rozhodnutie súdu o námietkach. Slovenský pozemkový fond nedisponuje oznámením o postúpení pohľadávky medzi postupcom H. H. a postupníkom A. B. C.. Taktiež Slovenskému pozemkovému fondu nebolo zo strany súdu doručené uznesenie o zmene oprávneného. Návrh na zmenu účastníka konania mal byť súdu doručený ešte pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie a v čase, keď oprávnený H. H. ešte žil. Ak návrh na zmenu účastníka konania bol súdu doručený po vydaní upovedomenia o zastavení exekúcie a po smrti H. H., súd nie je povinný rozhodovať o zmene účastníka konania. Povinný je toho názoru, že návrh na vykonanie exekúcie podala neoprávnená osoba. Vzhľadom na vyššie uvedené Slovenský pozemkový fond, ako povinný navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica zastavil exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) a d).
5. Spolu s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného zo dňa 31.07.2022, v ktorom oprávnený prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa 26.10.2007, č.k. 36C/46/2002-201 (ďalej aj „Rozsudok“), vedie súdny exekútor JUDr. Peter Baranay, Exekútorský úrad so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 44955774 (ďalej len „Exekútor“) v konaní sp.zn. 362EX 111/2015 voči Slovenskému pozemkovému fondu ako povinnému exekúciu na vymoženie pohľadávky vo výške 1.315.939,72 EUR (ďalej len „Exekučné konanie“). Podľa tvrdenia povinného Exekučné konanie začalo dňa 27.05.2015. Exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 63Er/1059/2017. Oprávneným v exekučnom konaní bol H. H., nar. XX.XX.XXXX, 925 09 Košúty (ďalej aj ako „Postupca“) a povinným v predmetnom exekučnom konaní je Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava – Staré Mesto (ďalej aj ako „Povinný“ alebo „Dlžník“). Dňa 19.01.2021 oprávnený oznámil a preukázal exekútorovi prevod práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k. 36C/46/2002-201, titulom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.12.2017 (ďalej len ako „Zmluva o postúpení pohľadávky“), uzatvorenej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, medzi postupcom a oprávneným. Súčasťou tejto Zmluvy o postúpení pohľadávky je aj dohoda zmluvných strán podľa § 530 Občianskeho zákonníka, konkrétne upravená v čl. IV citovanej zmluvy, podľa ktorej sa zmluvné strany na žiadosť oprávneného dohodli, že postupca bude vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet oprávneného. Predmetom postúpenia, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky, je i rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. 36C/46/2002-201 právoplatne priznaná pohľadávka postupcu proti povinnému. Oprávnený niekoľkokrát urgoval Okresný súd Bratislava I vo veci rozhodnutia o návrhu na zmenu oprávneného v exekučnej veci sp.zn. 63Er/1059/2017, 362EX 111/2015. Do dnešného dňa nebolo oprávnenému doručené žiadne rozhodnutie v predmetnej veci. Vo vzťahu k námietke litispendencie oprávnený uviedol, že občiansky zákonník umožňuje, aby postupca vymáhal postúpenú pohľadávku od dlžníka priamo, aj keď už de iure nie je jej veriteľom. Ide o osobitnú formu nepriameho zastúpenia, ktoré je podmienené dohodou medzi postupcom a postupníkom. V rámci tohto nepriameho zastúpenia koná voči dlžníkovi postupca sám a vo vlastnom mene, ako keby bol naďalej veriteľom vymáhanej pohľadávky, avšak vždy na účet postupníka. To predovšetkým znamená, že plnenie dlžníka postupcovi alebo iné relevantné právne skutočnosti majú za následok zánik postupníkovej pohľadávky rovnako, ako keby ju vymáhal sám. Dňa 20.11.2020 došlo k úmrtiu postupcu, ktorý vymáhal pohľadávku právoplatne priznanú rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 26.10.2007, č.k. 36C/46/2002-201, vo svojom mene a na účet oprávneného (ako postupníka). Postupca tak mal v súvislosti s vymáhaním pohľadávky na účet oprávneného (ako postupníka) všetky práva veriteľa, ktoré bezprostredne súviseli s vedením exekúcie, a ktoré ku dňu jeho úmrtia zanikli ex lege. Smrť postupcu je tak inou skutočnosťou, ktorá
bráni vymáhateľnosti pohľadávky postupcom v jeho mene a na účet oprávneného. Dňa 09.05.2022 v mene oprávneného podali návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa 26.10.2007, č.k. 36C/46/2002-201, pričom konanie je vedené súdnou exekútorkou JUDr. Ivana Kapronczai pod sp. zn 352EX 302/2022. Okrem skutočnosti, že postupcovi (v exekučnom konaní sp.zn. 362EX 111/2015) ku dňu jeho úmrtia zanikli ex lege práva veriteľa, oprávnený tým, že začal vymáhať pohľadávku vo vlastnom mene a na vlastný účet (v konaní 352EX 302/2022) je jediným oprávneným (bez ohľadu na číslo exekučného konania), pričom v jej vymáhaní má ex lege prednosť, a to i v prípade, ak by nedošlo k úmrtiu postupcu, pretože začatím vymáhania pohľadávky oprávneným zaniká oprávnenie vymáhať pohľadávku postupcom. Pretože oprávnenému na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky svedčí nielen exekučný titul, ale začal i sám vymáhať postúpenú pohľadávku na základe uvedeného konštatuje, že:
- medzi postupcom a oprávneným ako postupníkom došlo k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky;
- okamihom uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky sa jediným veriteľom dlžníka stal oprávnený;
- súčasťou Zmluvy o postúpení pohľadávky je medzi postupcom a oprávneným ako postupníkom i dohoda podľa § 530 Občianskeho zákonníka;
- postupca na základe tejto dohody, podľa § 530 Občianskeho zákonníka, vymáhal v Exekučnom konaní sp.zn. 362EX 111/2015, na základe žiadosti oprávneného, právoplatne priznanú pohľadávku rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 26.10.2007, č.k. 36C/46/2002-201 proti povinnému, a to sám, vo vlastnom mene a na účet oprávneného;
- dňom 20.11.2020 zanikli postupcovi ex lege práva veriteľa smrťou;
- ak by tieto práva postupcovi nezanikli smrťou, tieto by mu zanikli ex lege samotným začatím vymáhania pohľadávky priamo oprávneným;
- oprávnený je tak jediným veriteľom dlžníka a teda jediným oprávneným, ktorý môže vymáhať pohľadávku vo vlastnom mene a na vlastný účet na základe rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa 26.10.2007, č.k. 36C/46/2002-201 proti dlžníkovi ako povinnému. Na tomto mieste si dovoľuje poukázať a najmä odkázať i na komentár k ustanoveniu § 530 Občianskeho zákonníka, v odbornej právnej publikácii autorov Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M. Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 – 880. 2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 1985 a nasl.). Vo vzťahu k námietke premlčania oprávnený uviedol, že v zmysle ustanovení § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. V predmetnej veci bolo právo na vymoženie pohľadávky priznanej rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 26.10.2007, č.k. 36C/46/2002-201 riadne uplatnené v premlčacej dobe na súde a bolo vedené exekučné konanie sp.zn. 362EX 111/2015. Oprávnený ako aj jeho právny predchodcovia riadne pokračovali v exekučnom konaní a teda premlčacia lehota neplynula. V predmetnej veci neprišlo riadne k meritórnemu skončeniu exekučného konania, resp. toto neskončilo s ohľadom na skutočnosť, že by oprávnený alebo jeho právny predchodcovia v konaní riadne nepokračovali. Ak súd dospeje k názoru, že prišlo k zastaveniu exekučného konania samotným úmrtím postupcu alebo z iného dôvodu, za ktorý de facto ani de iure nezodpovedá oprávnený, resp. nie je dôsledkom jeho procesnej pasivity, nemôže byť zastavenie exekučného konania na ťarchu oprávneného. V takomto prípade sa dĺžka premlčacej doby predlžuje o časový úsek jej spočívania podľa § 112 OZ. Na tomto mieste si dovoľuje poukázať a najmä odkázať i na komentár k ustanoveniu § 112 Občianskeho zákonníka, v odbornej právnej publikácii autorov Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M. Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1- 450. 1. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, s. 715 a nasl.). Oprávnený má teda za to, že do dnešného dňa neuplynula premlčacia doba na uplatnenie práva na vymoženie pohľadávky priznanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 26.10.2007, č.k. 36C/46/2002-201. V súlade s uvedeným bol návrh na vykonanie exekúcie vedený pod sp. zn. 352EX 302/2022 podaný včas a námietka premlčania uplatnená povinným nie je dôvodná. Vzhľadom k vyššie uvedenému oprávnený žiada o zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie a o pokračovanie v exekučnom konaní vedeným pod sp. zn. 352EX 303/2022, pretože v tomto prípade neexistuje prekážka litispendencie a právo oprávneného bolo na súde uplatnené včas a teda nebolo premlčané. 6. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
5. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).
7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a)uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b)oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c)zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na zastavenie.
9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
10. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.
11. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
12. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
13. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 23.06.2022 a návrh na zastavenie exekúcie povinný podal v zákonnej 15-dňovej lehote. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný. 14. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu: rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 36C/46/2006 zo dňa 26.10.2007, ktorým bol odporca (povinný v danom exekučnom konaní) povinný poskytnúť navrhovateľom ako oprávneným osobám
v zmysle rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Trnave č. j. K2004/01142 zo dňa 08.07.2004 a rozhodnutia č. j. K2004/01142 zo dňa 01.10.2004 náhradu za pozemky, ktoré im pre zákonné prekážky nebolo možné vrátiť, ocenené podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 86/2002 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v súlade so znaleckým posudkom č. 78/2004 zo dňa 20.07.2004, vypracovaným A. I. J., navrhovateľovi v 1. rade vo výške 39.644,00,-Sk a navrhovateľovi v 2. rade vo výške 39.644,00,-Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Exekučný titul predložený oprávneným spolu s návrhom na vykonanie exekúcie bol opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, podľa ktorej exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 15.07.2010 a vykonateľnosť dňa 19.07.2010.
15. Na základe daného exekučného titulu bola vedená exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Petrom Baranayom, so sídlom exekútorského úradu Ventúrska 16, 811 01 Bratislava pod sp. zn. EX 111/2015 (ďalej aj ako „stará exekúcia“). V zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, pričom z Upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 23.03.2021 (ďalej len ako „Upovedomenie“), vydaného súdnym exekútorom JUDr. Petrom Baranayom súd zistil, že stará exekúcia bola vedená na základe poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Trnava, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 15.03.2016. V danom prípade sa jedná o exekučné konanie, ktoré začalo pred 1. aprílom 2017 (v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z.), a preto sa na dané exekučné konanie aplikuje zákon č. 233/2019 Z. z. Súd ďalej uvádza, že v zmysle Upovedomenia došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., keďže uplynula rozhodná doba, teda doba piatich rokov odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V danom Upovedomení bola uvedená výška vymoženej pohľadávky oprávneného v sume 0,00 Eur, teda vymáhaná pohľadávka oprávneného nebola zo strany povinného v starej exekúcii ani čiastočne vymožená, preto oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. Zákon č. 233/2019 Z. z. v § 9 ods. 1 a nasl. výslovne upravuje možnosť oprávneného po zastavení starej exekúcie podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, a to elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára, preto oprávnený dňa 10.05.2022 podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie spolu s prílohami, na základe čoho súd vydal dňa 17.06.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivane Kapronczai. 16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
17. Exekučný súd je v exekučnom konaní viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, jeho výrokom a nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva spochybniť. Exekučný súd počas výkonu exekúcie nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinným, prípadne orgánom, ktorý vydal exekučný titul a povinným. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len také skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo
podkladom pre výkon exekúcie. Preto návrh na zastavenie exekúcie nie je (a ani nemôže byť) opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Súd v tomto smere zdôraznil, že exekučné konanie je špecifické tým, že sa v ňom vykonáva exekúcia proti povinnému. Nepreskúmavajú sa v ňom okolnosti, ktoré mali byť predmetom základného konania. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul, bol predmetom skúmania súdu v tom konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a rovnako nie je príslušný ani skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, respektíve preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánov) vydaných v základnom konaní. Exekučný súd je viazaný obsahom týchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania, tie sa do exekučného konania rovnako neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo neprípustnú nápravu vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný exekučným titulom, ktorý je vykonávaný a ktorý zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči v ňom označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. Súd tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“ V kontexte tohto výkladu potom súd pristúpil k preskúmaniu vznesených námietok povinných uplatnených v návrhu na zastavenie exekúcie, pričom dospel k záveru, že tieto nezakladajú dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku.
18. K námietke povinného, že dňa 16.12.2017 nastala „premlčanosť“ predmetného nároku súd uvádza, že mal za preukázané, že na podklade rovnakého exekučného titulu sa už viedla voči povinnému stará exekúcia, v ktorej poverenie vydal Okresný súd Trnava (sp. zn. 47Er/1072/2015), a ktorú upovedomením o zastavení exekúcie zastavil súdny exekútor JUDr. Peter Baranay pod sp. EX 111/2015, a to podľa § 2 ods. 1 písm. a/ ZoUNEK. Podľa § 5 ods. 3 ZoUNEK mal súdny exekútor na zaslanie upovedomenia o zastavení starej exekúcie 180 dní od nadobudnutia účinnosti ZoUNEK oprávnenému. Súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie dňa 23.03.2021. K ukončeniu exekučného konania došlo doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Oprávnený následne dňa 10.05.2022 podal tunajšiemu súdu opätovný návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia nároku priznaného exekučným titulom, konkrétne sumy vo výške 1.315.939,72 Eur. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 17.06.2022 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivanu Kapronczai. Povinným vznesenú námietku premlčania nepovažoval súd za dôvodnú. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatné rozhodnutie súdu. Úprava premlčacej lehoty práva, ktoré bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu je upravená v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto ustanovení je obsiahnutý inštitút pretrhnutia premlčacej doby (medzitým ubehnutá premlčacia doba nemá žiadny právny význam). Občiansky zákonník zároveň upravuje aj prípady, kedy dochádza na základe zákonom predpokladaných dôvodov (§ 112 - 114 Občianskeho zákonníka) k spočívaniu premlčacej lehoty, a teda po určitý čas, kým trvá príčina, premlčacia lehota neplynie, a následne po odpadnutí prekážky pokračuje ďalej. Uplatnenie práva, ktoré už bolo priznané vykonateľným súdnym rozhodnutím súdu alebo iného orgánu návrhom na vykonanie exekúcie sa považuje za ďalší úkon, ktorý smeruje k realizácii práva.
Podaním návrhu na vykonanie exekúcie sa plynutie 10-ročnej premlčacej doby zastavuje (spočíva), a to na celý čas trvania exekučného konania. V tomto bode poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo 3/2008 zo dňa 25.06.2008. Pre posúdenie dôvodnosti podanej námietky premlčania bolo podstatné zistenie začiatku jej plynutia. V danom prípade bol začiatok plynutia premlčacej lehoty s poukazom na § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazaný na dátum právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. 16.12.2007, kedy od tohto dátumu mal oprávnený možnosť uplatniť si svoj nárok priznaný exekučným titulom v rámci exekučného konania, nakoľko predmetný exekučný titul spĺňal materiálne i formálne predpoklady vykonateľnosti, a teda bol spôsobilým exekučným titulom. Zo spisového materiálu mal súd za preukázané, že poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 111/2015 bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 15.03.2016. Exekučné konanie bolo ukončené dňa 23.03.2021. Súd konštatuje, že počas trvania exekučného konania pod sp. zn. súdu 47Er/1072/2015 premlčacia lehota s poukazom na vyššie uvedené neplynula, pričom z 10 - ročnej premlčacej lehoty v zmysle Občianskeho zákonníka uplynul približne rok pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Nakoľko v danom prípade sa jedná o repodaj, podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK sa pohľadávka oprávneného nepremlčí skôr ako uplynie jeden rok po ukončení starého exekučného konania. Keďže exekučné konanie bolo skončené doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu a oprávnený podal nový návrh na vykonanie exekúcie dňa 10.05.2022, t. j. do jedného roka, ani z tohto hľadiska tak nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku oprávneného. Súd preto uzatvára, že oprávnený si uplatnil návrhom na vykonanie exekúcie nárok, ktorý nie je premlčaný, a teda nie je tu prekážka vedenia exekúcie. 19. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
20. Súd uvádza, že účelom inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch, je aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil svoje právo včas, teda v stanovenej premlčacej dobe, nakoľko účinné vznesenie námietky premlčania zo strany povinného subjektu znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, a teda použitie tejto námietky ma za následok zánik vymáhateľnosti nároku oprávneného.
21. K ďalšej námietke povinného, že dňa 27.05.2015 sa začalo exekučné konanie u súdneho exekútora JUDr. Petra Baranaya č. k. EX 111/2015 v prospech oprávneného Inet Media s.r.o., so sídlom Boženy Nemcovej 8, Bratislava, v zast. JUDr. Tomáš Klieštenec, M. Waltariho 7, Piešťany proti povinnému Slovenský pozemkový fond na základe vykonateľného exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 36C/46/2006 zo dňa 26.10.2007 a u dvoch súdnych exekútoroch prebieha výkon exekúcie na základe toho istého exekučného titulu, súd poukazuje na to, že na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi, môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním. V danom prípade z označenia účastníkov konania je evidentné v prospech koho je vedená táto exekúcia (oprávnený - A. B. C.) na ktorého bola pohľadávka z exekučného titulu postúpená a je súčasným veriteľom. V zmysle § 530 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník má postupník ako osoba na ktorú bola pohľadávka postúpená prednostné právo vymáhať postúpenú pohľadávku ak sa postupca s postupníkom dohodol. Súd uvádza, že z hľadiska hmotného práva je veriteľom predmetnej pohľadávky postupník – oprávnený A. B. C. a veriteľ pohľadávky je oprávnený daný nárok vymáhať a nejedná sa tzv. litispendenciu, nakoľko nie je daná totožnosť účastníkov konania, t. j. osoby oprávneného v daných konaniach. Uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky sa veriteľom dlžníka stal A. B. C., ktorý vystupuje v tomto exekučnom konaní na strane oprávneného. Oprávneným v danom exekučnom konaní bol H. H., nar. XX.XX.XXXX, 925 09 Košúty (ďalej aj ako „Postupca“) a povinným v predmetnom exekučnom konaní je Slovenský pozemkový fond (ďalej aj ako „Povinný“ alebo „Dlžník“). Dňa 19.01.2021 oprávnený oznámil a preukázal exekútorovi prevod práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu
- rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 36C/46/2002, titulom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.12.2017, uzatvorenej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, medzi postupcom a oprávneným. Súčasťou predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky je aj dohoda zmluvných strán podľa § 530 Občianskeho zákonníka, konkrétne upravená v čl. IV citovanej zmluvy, podľa ktorej sa zmluvné strany na žiadosť oprávneného dohodli, že postupca bude vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet oprávneného. Predmetom postúpenia, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky, je i rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. 36C/46/2002-201 právoplatne priznaná pohľadávka postupcu proti
povinnému. Občiansky zákonník umožňuje aby oprávnený priamo od dlžníka postúpenú pohľadávku vymáhal. Postupca (H. H., nar. XX.XX.XXXX) tak mal v súvislosti s vymáhaním pohľadávky na účet postupníka všetky práva veriteľa, ktoré súviseli s vedením exekúcie a ktoré ku dňu jeho úmrtia ex lege zanikli. Smrť postupcu je tak inou skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti pohľadávky postupcom v jeho mene na účet postupníka. Vzhľadom na uvedené súd predmetnú námietku povinného považoval za nedôvodnú.
22. Povinný ďalej argumentoval tým, že súdny exekútor JUDr. Peter Baranay dňa 23.03.2021 vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Voči predmetnému upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podal právny zástupca pôvodného oprávneného námietku. Do dnešného dňa nebolo povinnému doručené rozhodnutie súdu o námietkach. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., v zmysle ktorého platí, že: „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.“ Súd uvádza, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie sa doručuje výlučne oprávnenému, ktorý je oprávnený podať proti predmetnému upovedomeniu námietky, a to v lehote 30 dní od jeho doručenia u súdneho exekútora (§ 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z.). S poukazom na vyššie uvedené súd uvádza, že rozhodnutie súdu o námietkach sa povinnému nedoručuje v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. a teda súd vyhodnotil námietku povinného ako právne irelevantnú, nemajúcu oporu v príslušných zákonných ustanoveniach.
23. Napokon povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na skutočnosť, že nedisponuje oznámením o postúpení pohľadávky medzi postupcom H. H. a postupníkom A. B. C. a že mu zo strany súdu nebolo doručené uznesenie o zmene oprávneného. Dňa 19.01.2021 oprávnený oznámil a preukázal exekútorovi prevod práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 36C/46/2002, titulom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.12.2017, uzatvorenej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, medzi postupcom a oprávneným. Súčasťou tejto Zmluvy o postúpení pohľadávky je aj dohoda zmluvných strán podľa § 530 Občianskeho zákonníka, konkrétne upravená v čl. IV citovanej zmluvy, podľa ktorej sa zmluvné strany na žiadosť oprávneného dohodli, že postupca bude vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet oprávneného. Predmetom postúpenia, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky, je i rozsudkom Okresného súdu v Trnave sp. zn. 36C/46/2002 právoplatne priznaná pohľadávka postupcu proti povinnému. V tejto súvislosti súd uvádza, že Občiansky zákonník nedisponuje formou pre oznámenia postúpenia. Exekúcia sa začala v prospech oprávneného, čo je dostačujúce na preukázanie aktívnej legitimácie. Ďalej súd uvádza, že relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Obo 210/01). Pokiaľ ide o zmenu oprávneného, súd uvádza, že o zmene oprávneného rozhodnuté nebolo, pričom sa nejedná o skutočnosť, ktorá by bránila tomu, aby oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie (§ 530 Občianskeho zákonníka). 24. V nadväznosti na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že sa nejedná o skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod zastavenia exekúcie. Súd opätovne zdôrazňuje, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len také skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Nepreskúmavajú sa v ňom okolnosti, ktoré mali byť predmetom základného konania. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul, bol predmetom skúmania súdu v tom konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný.
25. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z dôkazných prostriedkov uvedených v odôvodnení, dospel k záveru, že nie je dôvod zastavenie exekúcie. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol (I. výroková veta rozhodnutia).
26. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom, resp. v prípade rozhodnutia súdu, ktorým exekučný súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní.
27. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 28. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 29. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 30. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 31. Podľa § 199a Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 32. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 33. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnený nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie voči povinnému neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.