Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/22/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, C., Srbsko, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov, pre pokračovací zločin vydierania podľa , písmeno e) spolupáchateľstvom podľa a pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 1.12.2023, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.4.2024 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa písmeno d) sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.

Podľa sa obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, C., Srbsko, tohto času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov,

u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

1/ v časovom rozpätí od 02:30 hod. do 03:00 hod. dňa 21.10.2022 obžalovaný po predchádzajúcej dohode s obvineným F. (ktorý je stíhaný v samostatnom konaní a o ktorého vine doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté) išiel na ubytovňu v G., H. XXX, kde vyhľadal poškodeného C. H., ktorého sa pýtal, či vie čo urobil a vyhrážal sa mu, že bude mať problém, ak neurobí to, čo od neho chce F., potom obžalovaný zavolal obvinenému F. a telefón odovzdal poškodenému, ktorému F. dal ultimátum, že ak „nestornuje“ trestné oznámenie, tak zabije jeho a jeho dieťa a ďalej obžalovaný pod hrozbou bezprostredného násilia kázal poškodenému, aby zmenil svoju výpoveď v prospech obžalovaného a obvineného F., teda aby stiahol svoje trestné oznámenie,

2/ v presne nezistenom čase okolo 12.00 hod. dňa 26.10.2022 obžalovaný po predchádzajúcej dohode s obvineným F. (ktorý je stíhaný v samostatnom konaní a o ktorého vine doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté), navštívil poškodeného C. H. na ubytovni v meste G. C. I. H. XXX, kedy poškodenému odovzdal telefón, cez ktorý sa obvinený F. poškodenému opakovane vyhrážal, že ho zabije a že zabije jeho priateľku a rodinu, následne obžalovaný vyzýval poškodeného, aby urobil všetko, čo od neho žiada F. a zároveň žiadal od poškodeného aj finančnú hotovosť vo výške 1.000,- eur, pretože ak to neurobí budú mať obaja problém s obvineným F. a tiež obžalovaný a F. od poškodeného ďalej žiadali, aby pre nich predával drogy, pričom pod týmto tlakom a v obave o svoj život a zdravie ako aj o život a zdravie svojej rodiny poškodený C. H. dňa 26.10.2022 v čase o 20.15 hod. aj pod hrozbou obžalovaného, ktorý mu uviedol, že ak neposlúchne F., tak ho bude musieť na pokyn F. udierať, pod hrozbou bezprostredného násilia odovzdal finančnú hotovosť vo výške 100,- eur obžalovanému, a to v meste G., I. H., konkrétne na parkovisku pred obchodným domom Tesco,

3/ od presne nezisteného času do 04.00 hod. dňa 27.10.2022, v budove Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante, na adrese Hlavná 13, pred umiestnením do cely policajného zaistenia v trestnej veci vedenej na Odbore Kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante pod ČVS: ORP-468/2-VYS-GA-2022, vo svojom spodnom prádle u seba neoprávnene prechovával mikroténové vrecko obsahujúce sušený rastlinný materiál zelenej farby s hmotnosťou 4994 mg, s obsahom minimálne 10 mg THC, čo zodpovedá najmenej 9 obvyklým jednorazovým dávkam drogy a mikroténové vrecko obsahujúce sušený rastlinný materiál zelenej farby s hmotnosťou 6025 mg, s obsahom minimálne 10 mg THC, čo zodpovedá najmenej 12 obvyklým jednorazovým dávkam drogy pričom rastliny z rodu Cannabis (konopa) sú v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol (THC) do I. skupiny psychotropných látok.

t e d a :

v bodoch 1 a 2

- spoločným konaním iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal,

v bode 3

- neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku z rastliny rodu konopa,

č í m s p á c h a l :

v bodoch 1 a 2

- pokračovací zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa k

v bode 3

- zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa .

Z a t o s a

o d s u d z u j e :

Podľa s použitím , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa písmeno a) obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa , na trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa písmeno a) na trest prepadnutia veci, a to:

- 1 kus mobilný telefón značky REDMI, modrej farby, IMEI 1: 861990043449446/01, IMEI 2: 861990043449453/01.

odôvodnenie:

Okresný súd Galanta (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 1.12.2023, sp. zn. (ďalej len „napadnutý rozsudok“), uznal obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného v bodoch 1/ a 2/ z pokračovacieho zločinu vydierania podľa , písmeno e) spolupáchateľstvom podľa a v bode 3/ zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , na skutkom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku. Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa , s použitím , , úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov. Podľa písmeno a) bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody

zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa , bol obžalovanému uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere 7 rokov. Podľa písmeno a) obžalovanému bol uložený trest prepadnutia veci, a to 1 kus mobilného telefónu značky REDMI, modrej farby, IMEI 1: 861990043449446/01, IMEI 2: 861990043449453/01. Podľa bol poškodený C. H. s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní, sa prokurátor vo vzťahu k výroku o vine vzdal práva na podanie odvolania a vo vzťahu k výroku o treste si ponechal lehotu. Obžalovaný si podal odvolanie voči všetkým výrokom.

Odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Pavla Kolenčíka podaním doručeným okresnému súdu dňa 2.2.2024. Obžalovaný uviedol, že nebolo preukázané, že spáchal žalované skutky. Vo vzťahu k pokračovaciemu zločinu vydierania poškodený viac krát klamal. Bolo preukázané, že dňa 11.10.2022 nebol poškodený so svojím vozidlom Audi A4 na ubytovni v B., hoci to tvrdil, preto je potrebné hodnotiť minimálne v tejto časti jeho výpoveď ako nedôveryhodnú a obdobne nahliadať aj na ostatné časti výpovede poškodeného. Obvinenie z vydierania je pritom postavené len na výpovedi nedôveryhodného poškodeného a jeho tvrdenia nepodporujú žiadne iné dôkazy. Ani z prekladov nahrávok nevyplýva nátlakové konanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenému. Obvinenie voči obžalovanému je vykonštruované. Je pravdepodobné, že pán J. vydieral poškodeného, ale nebolo preukázané, že by sa na tom podieľal obžalovaný. Obžalovaný namietol zákonnosť zvukových nahrávok vyhotovených poškodeným, keďže poškodený bol od podania trestného oznámenia na obžalovaného v pozícii agenta a inštruovaný políciou, pričom ohľadom zvukovej nahrávky nebolo postupované v zmysle . Podľa obžalovaného tento mal byť sledovaný políciou, hoci policajti tvrdili, že išlo o operatívne preverovanie. Vo vzťahu k sledovaniu obžalovaného sa nepostupovalo podľa . Vo vzťahu k zaistenej marihuane obžalovaný uviedol, že tento dôkaz bol zaistený nezákonne. Pri osobnej prehliadke sa ako nezúčastnená osoba zúčastnil príslušník PZ A. J., ktorý bol prítomný aj pri nezákonnom sledovaní obžalovaného. Pri vydaní drog a mobilného telefónu nebol obžalovaný poučený v materinskom jazyku o tom, že má právo odmietnuť vec vydať. Niečo iné je poznať hovorový jazyk a iné právnu terminológiu. Obžalovaný navrhol, aby bol oslobodený zo všetkých skutkov obžaloby.

Zdôvodnenie odvolania obžalovaný predložil aj prostredníctvom náhradného obhajcu Mgr. Petra Magdálika podaním doručeným okresnému súdu dňa 18.1.2024. Ku skutkovému stavu uviedol, že nebolo preukázané, že sa skutky stali tak, ako boli uvedené v napadnutom rozsudku. Nebol náležite zistený skutkový stav. Vo vykonaných výpovediach osôb boli značné rozpory. Okresný súd nekriticky zobral za vierohodnú a pravdivú výpoveď poškodeného, ktorá nebola podporená žiadnymi inými dôkazmi. Z prekladov zvukových nahrávok nevyplýva žiadne vydieranie poškodeného obžalovaným, pričom rozhovor viedli v pokojnom duchu v prítomnosti ďalších osôb. Obžalovaný sa poškodenému nijako nevyhrážal, maximálne ho upozornil na následky, o ktorých sa domnieval, že by poškodený mohol mať v súvislosti s incidentom s F. J., pričom ho len upozornil na informácie, ktoré obžalovaný o tejto osobe mal. Zo zaisteného telefónu obžalovaného vyplýva, že s poškodeným komunikoval, avšak obsahom ich komunikácie nebolo vyhrážanie. Zaistenie sumy 100 eur pri prehliadke vozidla a vrátenie tejto sumy poškodenému, nepreukazuje vydieranie. Poškodený obžalovanému dlží peniaze, ktorými ho obžalovaný podporoval po príchode na Slovensko. Výpoveď poškodeného je jediným usvedčujúcim dôkazom, pričom ju nemožno považovať za vierohodnú, keďže poškodený vypovedal, že volal s políciou v deň zadržania obžalovaného, pričom policajti čakali, kedy sa obžalovaný ozve a bude pýtať peniaze, avšak policajti popreli, že by poškodeného nejako inštruovali. Poškodený rozdielne opísal aj okolnosť, keď si pýtal peniaze, aby sa vec uzavrela, kde svedkovia J. a K. vypovedali rozdielne od poškodeného. Okresný súd nepodrobil výpoveď poškodeného ako jediný usvedčujúci dôkaz dostatočnej kritike najmä vo vzťahu k ostatným dôkazom. Obžalovaný nikdy nedával mobilný telefón poškodenému, aby komunikoval s F. J.. Obžalovaný je na Slovensku od roku 2020 a po celú dobu používa iba jediné telefónne číslo, pričom v jeho mobilnom telefóne nebol zistený žiadny telefónny hovor v časoch skutku s F. J., kedy by mal obžalovaný tento hovor s poškodeným sprostredkovať. U obžalovaného pri zadržaní bol nájdený len jeden telefón.

Ani zvukové nahrávky zhotovené tajne poškodeným nepreukazujú žiadne vydieranie poškodeného obžalovaným. Okrem toho nahratý rozhovor je v pokojnom duchu. Vyhotovenie nahrávok poškodeným vyvoláva pochybnosti o zákonnosti tohto dôkazu. Ku skutku 3/ obžalovaný uviedol, že vydaniu marihuany nepredchádzalo riadne a zákonné poučenie obžalovaného o jeho právach v jeho materinskom jazyku. Obžalovaný žije na Slovensku krátko, naučil sa hovorovo komunikovať, čo neznamená, že rozumie po slovensky všetkému a už vôbec nie odbornému textu, či poučeniam. Argument okresného súdu, že obžalovaný poučenie v slovenskom jazyku nenamietal neobstojí. Vydanie drog tak nebolo vykonané zákonne. Okrem toho nezúčastnenou osobou pri vydaní drog mal byť policajt A. J., ktorý bol aj pri zadržaní obžalovaného a mal sa podieľať na nezákonnom sledovaní obžalovaného. Podľa obžalovaného zo skutkovej vety v bode 3/ nevyplýva, že by obžalovanému bolo kladené a vinu prechovávanie takých látok, ktoré by boli spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka. Zo skutkovej vety nevyplýva, že by sa jednalo o návykové látky. Podľa obžalovaného nie sú skutky v napadnutom rozsudku riadne ustálené, v to v otázke spôsobu spáchania skutkov a tak, aby nemohli byť zameniteľné s inými skutkami, pričom v nich nevyplýva protiprávnosť konania obžalovaného. Obžalovaný má podozrenie, že jeho trestné stíhanie bolo začaté aj na podklade jeho nezákonného sledovania ako aj na podklade nezákonného plnenia úlohy agenta zo strany poškodeného. Vo vzťahu k zločinu vydierania podľa obžalovaného nebolo preukázané, že by sa tohto konania obžalovaný dopustil ani len v základnej skutkovej podstate, nie to kvalifikovanej. Okresný súd v napadnutom rozsudku nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne ho právne posúdil a nehodnotil dôkazy v súlade s ustanovením . Napadnutý rozsudok nie je náležite ani odôvodnený. Vo vzťahu k uloženému trestu obžalovaný poukázal, že na území Slovenska nebol nikdy trestaný ani priestupkovo postihnutý, pričom namieta, že bolo prihliadnuté na jeho odsúdenie v zahraničí. Obžalovanému tak mala byť priznaná poľahčujúca okolnosť podľa písmeno j) . Obžalovaný navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, resp. vec vrátiť okresnému súdu na znovu prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátor odvolanie nepodal, ani sa písomne nevyjadril k odvolaniu obžalovaného.

Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) termín verejného zasadnutia na 9.4.2024 na ktorý sa dostavili prokurátorka Krajskej prokuratúry Trnava, obžalovaný, ustanovený tlmočník, obhajca obžalovaného, ktorý však zo zdravotných dôvodov opustil pred začatím verejného zasadnutia pojednávaciu miestnosť, a náhradný obhajca obžalovaného. Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v tomto smere neboli. Prokurátorka na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu žiadala odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, keďže skutkový stav bol v napadnutom rozsudku zistený bez dôvodných pochybností, pričom súd sa vysporiadal aj s obranou obžalovaného, a uložené tresty boli zákonné, primerané a spravodlivé. Náhradný obhajca v konečnom návrhu zotrval na písomne odôvodnenom odvolaní a návrhu v ňom uvedenom. Obžalovaný sa pridržal návrhu predneseného jeho obhajcom.

Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal postupom podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam ohľadom skutkov 1/ až 3/ a právnej kvalifikácie skutku 3/ nie je dôvodné. Krajský súd však považuje za dôvodné odvolanie obžalovaného v časti právnej kvalifikácie skutkov 1/ až 2/, kde malo byť konanie obžalovaného kvalifikované podľa miernejšie trestného ustanovenia spáchaného formou spolupáchateľstva podľa .

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné dokazovanie a náležite zhodnotil všetky dôkazy realizované na hlavnom pojednávaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný. Následne okresný súd všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne, pričom vyhodnotil aj rozpory vo výpovediach, a dospel k úplným a správnym skutkovým záverom. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Ani krajský súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutky v rozsahu skutkových zistení napadnutého rozsudku okresného súdu. Z tohto dôvodu si skutkové závery okresného súdu osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje. Krajský súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.

S ohľadom na rozsah odvolacích námietok obžalovaného vo vzťahu ku všetkým trom skutkom, odvolací súd sa vyjadrí k jednotlivým skutočnostiam postupne.

Ku skutkovým okolnostiam skutkov pod bodmi 1/ a 2/:

Ku kľúčovej námietke obžalovaného, že výpoveď poškodeného je nedôveryhodná, lebo ohľadom viacerých okolností klamal, pričom jeho výpoveď je jediným usvedčujúcim dôkazom, ktorý nie je podporený žiadnymi inými dôkazmi, krajský súd uvádza, že okresný súd podrobne opísal obsah výpovedí poškodeného, či už z hlavného pojednávania alebo z prípravného konania, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, pričom vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 1/ a 2/ bola výpoveď poškodeného konzistentná, nemenná a vnútorne si neodporujúca, pričom poškodený na hladnom pojednávaní vo vzťahu k namietaným rozporom, tieto logicky a presvedčivo vysvetlil. Ku skutku pod bodom 1/ zo dňa 21.10.2022 poškodený uviedol, že obžalovaný mu podal telefón, cez ktorý komunikoval s ďalšou osobou, ktorá je stíhaná v samostatnom konaní a o ktorej vine doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté (ďalej len „ďalšia osoba“), pričom uviedol, že nevie, či išlo o telefón obžalovaného, keďže tento menil telefóny. Obžalovaný síce uviedol, že mal po celý čas na Slovensku len jeden telefón a v jeho telefóne nebol pri znaleckom skúmaní zistený uvádzaný hovor, avšak táto okolnosť sa nedá overiť. K zadržaniu obžalovaného prišlo až dňa 26.10.2022 a vtedy mal pri sebe len jeden telefón, ktorý bol podrobený znaleckému skúmaniu. Ku skutku pod bodom 2/ zo dňa 26.10.2022 poškodený vysvetlil, že netelefonoval s obžalovaným 2 až 3 hodiny, ale počas toho dňa mali viacero hovorov, čo vyplynulo aj zo zaisteného telefónu obžalovaného, pričom okresný súd podrobne rozpísal neprijaté hovory, či prijaté hovory a ich dĺžku z uvedeného dňa. K námietke obžalovaného, že bolo preukázané, že dňa 11.10.2022 nebol poškodený so svojím vozidlom Audi A4 na ubytovni v B., hoci to tvrdil, krajský súd uvádza, že okolnosti ohľadom dňa 11.10.2022 neboli bližšie v konaní preukazované, nakoľko sa netýkali priamo skutkov pod bodmi 1/ a 2/, pričom obžalovaný ani nežiadal odstraňovať prípadné rozpory ohľadom toho tvrdenia poškodeného. Nemožno prisvedčiť argumentu obžalovaného, že prípadná nepresnosť v tvrdení poškodeného, netýkajúca sa priamo skutkov a vo vzťahu ku ktorej ani neboli odstraňované prípadné rozpory, by robila výpoveď poškodeného nedôveryhodnou, a to aj vo vzťahu k ostatným jeho častiam. K argumentu, že poškodený rozdielne opísal okolnosť, keď si pýtal peniaze, aby sa vec uzavrela, kde svedkovia J. a K. vypovedali rozdielne od poškodeného, poškodený uviedol, že so svedkyňou J. nevedel telefonovať po slovensky, preto s ňou komunikoval len cez správy s využitím prekladača, pričom pokiaľ žiadal nejaké peniaze, bola to škoda, ktorá mu bola spôsobená. K tomuto treba podotknúť, že poškodený si riadne a včas škodu uplatnil aj v trestnom konaní v sume 17.000 eur, pričom komunikácia poškodeného so svedkyňou bola cez prekladač, teda nemusela byť presná. Z oboznámenej sms komunikácie vyplýva, že svedok G. K. kontaktoval svedkyňu L. J. s tým, že poškodený žiada, aby mu vrátili peniaze a potom s tými vecami skončí, z ktorého vyjadrenia nie je jednoznačne zrejmé, že poškodený žiadal peniaze za stiahnutie obžaloby tak, ako vypovedala svedkyňa J.. Z tohto dôvodu nemožno prisvedčiť ani argumentu obžalovaného, že poškodený rozdielne opísal okolnosti uvádzané svedkami K. a J., keďže oboznámená sms komunikácia nesvedčí o tom, že by svedkyňa J. správne interpretovala túto komunikáciu, keďže poškodený mal žiadať len vrátenie peňazí.

Okresný súd správne poukázal na to, že výpoveď poškodeného je podporená aj ďalšími dôkazmi, ktorých zákonnosť však obžalovaný namieta. Čo sa týka zákonnosti zvukových nahrávok rozhovoru poškodeného s obžalovaným vyhotovených poškodeným zo dňa 21.10.2022 a 26.10.2022, nemožno prisvedčiť argumentu obžalovaného, že poškodený vystupoval v pozícii agenta, bol inštruovaný políciou, pričom nahrávky neboli zabezpečené podľa ustanovení . V prvom rade je potrebné uviesť, že v danom prípade nešlo o tzv. odposluchy podľa , ale o súkromnú nahrávku vyhotovenú poškodeným, pričom v konaní nebolo preukázané, že by bol k tomuto poškodený nejako inštruovaný políciou. Okresný súd zvukové nahrávky vyhotovené poškodeným správne vyhodnotil ako zákonné a prípustné a pri rozhodovaní na ne aj prihliadol. Najskôr je potrebné uviesť, že telefonické hovory s obžalovaným nahral sám poškodený ako súkromná osoba, pričom obžalovaný súhlas na ich vyhotovenie nedal, teda bolo porušené právo obžalovaného na ochranu osobnosti a nedotknuteľnosti súkromia. Pri posudzovaní oprávnenosti vyhotovenia týchto záznamov poškodeným a ich následného použitia je nutné podrobiť

testu proporcionality oprávnené záujmy obžalovaného a oprávnené záujmy poškodeného, teda porovnať, ktoré ústavné právo v danom prípade prevažuje, či ochrana osobnosti a nedotknuteľnosti súkromia obžalovaného, alebo ochrana života a zdravia poškodeného, ktorému sa obžalovaný opakovane vyhrážal. Ide o situáciu, keď dochádza ku kolízii chránených záujmov. Jednoznačne po vyhodnotení testu proporcionality ochrana osobnosti obžalovaného ustupuje pred ochranou života a zdravia poškodeného, ktorý tieto záznamy vyhotovil s cieľom zadokumentovať nezákonné správanie obžalovaného. Poškodený zdôvodnil prečo a za akých okolností vyhotovil obe nahrávky hovorov s obžalovaným. Obžalovaný na poškodeného vyvíjal opakovane nátlak, vyvolával v ňom obavu nie len o jeho život, ale aj život jeho rodiny, pričom ho opakovane kontaktoval a navštevoval, čo mohlo u poškodeného vzbudiť dôvodne strach. Po teste proporcionality možno vyhodnotiť obe nahrávky rozhovorov vykonaných poškodeným bez súhlasu obžalovaného ako zákonné, nakoľko tieto boli vykonané poškodeným v obave nie len o seba, ale aj jeho rodinu, pričom obžalovaný sa dožadoval rôznych plnení. S ohľadom na tieto skutočnosti je zásah do práva na súkromie obžalovaného plne ospravedlniteľný záujmom na ochrane slabšej strany, ktorej hrozila vážna ujma na živote či zdraví.

Vo vzťahu k obsahu nahrávok, kde obžalovaný namieta, že z nich nevyplýva vydieranie, ani nátlakové konanie a rozhovor s poškodeným je vedený v pokojnom duchu a aj v prítomnosti iných osôb, je potrebné uviesť, že samotná okolnosť, že rozhovor je vedený v pokojnom duchu nevylučuje vyvíjanie nátlaku na poškodeného, najmä ak celý rozhovor z 21.10.2022 trvá cez 30 minút a počas neho obžalovaný utvrdzuje poškodeného o tom, že ďalšia osoba môže byť nebezpečná pre poškodeného, či jeho rodinu, že táto ďalšia osoba poškodeného aj z hrobu vytiahne a zatrasie jeho mŕtvolou, aby si vypýtal ešte peniaze, taktiež hovorí poškodenému, aby stornoval výpoveď, a aj keď to urobí, bude platiť za tie opletačky. Je pravdou, že počas časti rozhovoru je počuť hudba a v jednom momente aj iné hlasy, avšak táto okolnosť nesvedčí o tom, že by k vyvíjaniu nátlaku nemohlo dôjsť, najmä ak sa obžalovaný s poškodeným rozprával v srbštine, a teda prítomné osoby obsahu ich rozhovoru nerozumeli.

Z obsahu nahrávky zo dňa 26.10.2022 vyplýva, že obžalovaný žiadal od poškodeného sumu 360 eur a tlačil na poškodeného, aby čo najskôr okrem hotovosti 100 eur, ktorú mu priniesol, zabezpečil aj tých 260 eur, či už z karty alebo od kamaráta, ako uvádzal poškodený. Obsahu nahrávky potom zodpovedá aj skutočnosť, že vo vozidle obžalovaného sa pri prehliadke našla 100 eurová bankovka, ktorá bola zaistená a poškodenému vrátená.

Čo sa týka prípadného inštruovania poškodeného políciou, z výpovedí policajtov nevyplynulo, že by poškodeného nejako inštruovali ako má postupovať. Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že poškodený podal dňa 18.10.2022 na polícii trestné oznámenie, avšak len vo vzťahu k ďalšej osobe, ktorá ho mala vydierať, pričom obžalovaný nebol v trestnom oznámení poškodeného označovaný za páchateľa, takže nebolo ani možné, aby polícia vo vzťahu k obžalovanému, voči ktorému trestné oznámenie poškodeného zo dňa 18.10.2022 nesmerovalo, nejako poškodeného inštruovala, či už ohľadom nahrávok alebo toho, aby pôsobil ako tzv. agent.

Vo vzťahu k namietanému nezákonnému sledovaniu, krajský súd uvádza, že toto z dokazovania nevyplynulo. Vypočutí policajti A. J. a F. M. uviedli, že dňa 26.10.2022 vykonávali operatívne pozorovanie, pričom pred ubytovňou zaznamenali zvýšený pohyb a videli poškodeného nastupovať do vozidla Audi. Pokiaľ by malo prísť sledovaniu obžalovaného musel by byť monitorovaný jeho pohyb, avšak v danom prípade bola hliadka polície pred ubytovacím zariadením, kde býval poškodený, a nebolo zistené, že by polícia sledovala pohyb obžalovaného. Nemožno tak hovoriť o neoprávnenom sledovaní do vzťahu k obžalovanému.

Obžalovaný je zo spáchania skutkov 1/ a 2/ usvedčovaný nie len výpoveďou poškodeného ale aj ďalšími dôkazmi ako na ne správne poukázal okresný súd.

Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.

Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Všeobecným pravidlom určujúcim hodnotenie dôkazov je zásada vyjadrená v ustanovení , podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

K právnej kvalifikácii skutkov pod bodmi 1/ a 2/:

Okresný súd v napadnutom rozsudku skutky pod bodmi 1/ a 2/ kvalifikoval ako pokračovací zločin vydierania podľa , písmeno e) spolupáchateľstvom podľa teda, že obžalovaný spoločným konaním najmenej dvoch osôb iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal. V prvom rade je potrebné uviesť, že bolo nesprávne, keď okresný súd posúdil dané skutky súčasne ako spáchané spolupáchateľstvom podľa a aj podľa písmeno e) , kde spolupáchateľstvo predstavuje znak kvalifikovanej skutkovej podstaty, keďže tá istá okolnosť vo vzťahu k jednému skutku nemala byť kvalifikovaná dvakrát.

Krajský súd zameral svoju pozornosť na to ako správne kvalifikovať skutky pod bodmi 1/ a 2/, keďže obžalovaný sa ich dopustil s ďalšou osobou, ktorá je stíhaná v samostatnom konaní a o ktorej vine doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Obžalovaný tak mal spáchať skutky s ešte jednou ďalšou osobou.

Podľa písmeno e) , odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 (iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel) spoločným konaním najmenej dvoch osôb. K tomuto treba uviesť, že samotné spolupáchateľstvo nie je v chápané ako závažnejší spôsob konania, s výnimkou keď má atribúty organizovanej skupiny. Skutkové podstaty trestných činov sú formulované vo vzťahu k jednému páchateľovi, pričom vo všeobecnej časti upravuje v ustanovení , že ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám. V zmysle tohto potom môžu byť trestné činy spáchané či už v ich základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstate nie len jedným páchateľom, ale aj dvomi alebo viacerými páchateľmi, pričom pri kvalifikácii skutku sa to vyjadrí tak, že trestný čin bol spáchaný formou spolupáchateľstva podľa . Z doslovného znenia citovaného ustanovenia písmeno e) však vyplýva, že už spoločné konanie dvoch osôb by zakladalo kvalifikovanú skutkovú podstatu tohto trestného činu.

Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca musí sa od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( ). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad „e ratione legis“ pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 11. októbra 2007 a sp. zn. z 1. júla 2008). Pri výklade „e ratione legis“ ide o interpretáciu (výklad) právnej normy zo zmyslu jej prijatia, inak povedané, pojem "e ratione legis" znamená, že vykladáme konkrétne ustanovenie právneho predpisu "zo zmyslu zákona".

V danom prípade je krajský súd názoru, že hoci o jednoznačnosti citovaného ustanovenia písmeno e) nemusia byť pochybnosti, teda, že už spoločné konanie dvoch osôb by zakladalo kvalifikovanú skutkovú podstatu tohto trestného činu, je toto ustanovenie v rozpore so zmyslom a účelom, ktoré sa mali dosiahnuť novelizáciou tohto ustanovenia.

Do ustanovenia bolo písmeno e) doplnené novelou , a to , z ktorého dôvodovej správy k bodom 24 až 41, 56 a 57 (kde bod 31 sa týka práve doplnenia o písmeno e)) vyplýva, že navrhovaná právna úprava vychádza z konania o porušení č. 2019/2135, ktoré sa proti Slovenskej republiky viedlo z dôvodu, že si nesplnila povinnosti vykonať potrebné opatrenia za účelom úplnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 (ďalej len „smernica“) o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú.v. EÚ L 335, 17.12.2011). Smernica vyžaduje, aby sa smernicou stanovené okolnosti v zmysle čl. 9 považovali za priťažujúce okolnosti, ak už nie sú súčasťou skutkovej podstaty trestného činu, ktorý postihuje konania vymedzené v čl. 3 až 7 smernice. Z tohto dôvodu bolo preto nutné novelizovať niektoré skutkové podstaty trestných činov, pri ktorých je táto požiadavka smernice relevantná. Zmena sa uskutočňuje prostredníctvom doplnenia kvalifikovaných skutkových podstát o nový kvalifikačný moment "spoločným konaním najmenej dvoch osôb" alebo "a bezprostredne ním ohrozí život dieťaťa". Cieľom novelizácie tak bolo dosiahnuť, aby sa smernicou stanovené okolnosti v zmysle čl. 9 považovali za priťažujúce okolnosti.

Podľa čl. 9 smernice, ak nasledujúce okolnosti nie sú už súčasťou skutkovej podstaty trestných činov uvedených v článkoch 3 až 7, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa nasledujúce okolnosti mohli v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva považovať za priťažujúce okolnosti v súvislosti s trestnými činmi uvedenými v článkoch 3 až 7: a) trestný čin bol spáchaný na dieťati, ktoré sa nachádza v obzvlášť zraniteľnom postavení, akým je napríklad duševné alebo telesné postihnutie alebo závislosť, alebo stav duševnej alebo telesnej nespôsobilosti; b) trestný čin spáchal rodinný príslušník dieťaťa, osoba žijúca v spoločnej domácnosti s dieťaťom alebo osoba, ktorá zneužila svoje uznané postavenie dôvery alebo autority; c) trestný čin spáchalo viacero osôb spoločným konaním; d) trestné činy boli spáchané v rámci zločineckej organizácie v zmysle rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu ( 1 ); e) páchateľ bol už v minulosti odsúdený za trestný čin tej istej povahy; f) páchateľ zámerne alebo z nedbanlivosti ohrozil život dieťaťa alebo g) trestný čin bol sprevádzaný hrubým násilím alebo spôsobil dieťaťu ťažkú ujmu.

Články 3 až 7 smernice uvádzajú nasledujúce trestné činy: trestné činy súvisiace so sexuálnym zneužívaním, so sexuálnym vykorisťovaním, s detskou pornografiou, s kontaktovaním detí na účely ich sexuálneho zneužívania, ako aj týkajúce sa podnecovania, napomáhania, navádzania a pokusu o trestný čin.

V zmysle bodu 21 úvodných ustanovení smernice, členské štáty by mali vo svojom vnútroštátnom práve prijať uplatniteľné ustanovenia týkajúce sa priťažujúcich okolností v súlade s pravidlami svojho právneho systému týkajúcimi sa priťažujúcich okolností. Mali by zabezpečiť, aby takéto priťažujúce okolnosti boli sudcom pri súdení páchateľov známe, aby ich mohli zohľadniť napriek tomu, že sudcovia nemajú povinnosť prihliadať na priťažujúce okolnosti. Členské štáty by priťažujúce okolnosti nemali zahŕňať do svojich vnútroštátnych právnych predpisov, ak nie sú vzhľadom na povahu konkrétneho trestného činu relevantné. Pri každom trestnom čine uvedenom v tejto smernici by sa mala na vnútroštátnej úrovni posúdiť relevantnosť jednotlivých priťažujúcich okolností uvedených v tejto smernici.

V prvom rade je potrebné uviesť, že smernica sa týka ochrany detí pred akoukoľvek formou sexuálneho vykorisťovania. V zmysle čl. 9 písmeno c) smernice má byť priťažujúcou okolnosťou, ak trestný čin spáchalo viacero osôb spoločným konaním. Pojem viacero osôb smernica nedefinuje, avšak chápe pojem viacero osôb ako najmenej tri osoby. Ak už teda bola okolnosť spáchania skutku viacerými osobami transponovaná do kvalifikovaných skutkových podstatách niektorých trestných činov v , mal tento pojem zahŕňať spoločné konanie najmenej troch osôb a nie dvoch. Okrem toho v zmysle bodu 21 úvodných ustanovení smernice mali byť tieto okolnosti zohľadňované ako priťažujúce, na ktoré sa prihliada na základe zváženia sudcu a iba v prípadoch ak sú vzhľadom na povahu konkrétneho trestného činu vo vzťahu k ochrane detí relevantné. Citovanou novelou Trestného

zákona, avšak boli tieto okolnosti vložené do kvalifikovaných skutkových podstát konkrétnych trestných činov a nie medzi priťažujúce okolnosti. Taktiež treba poukázať na skutočnosť, že tieto priťažujúce okolnosti boli transponované aj do skutkových podstát trestných činov, ktoré sa primárne nevzťahujú na ochranu detí pred sexuálnym vykorisťovaním.

Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že v bodoch 24 až 41, 56 a 57, ktorým sa novelizoval , okrem iného aj o písmeno e) v , bol prijatý z dôvodu, aby si Slovenská republika splnila povinnosť vykonať potrebné opatrenia za účelom úplnej transpozície smernice, ktorá sa však týka len ochrany detí pred sexuálnym vykorisťovaním. S ohľadom na interpretáciu ustanovenia písmeno e) podľa zásady „e ratione legis“, teda zo zmyslu jej prijatia, nie je možné v danej právnej veci, ktorá sa ani netýka sexuálneho vykorisťovania detí, aplikovať toto ustanovenie a konanie obžalovaného kvalifikovať aj podľa písmeno e) . Z tohto dôvodu krajský súd kvalifikoval konanie obžalovaného len podľa , avšak spáchaného formou spolupáchateľstva podľa .

Ku skutku pod bodom 3/:

Ku kľúčovej odvolacej námietke obžalovaného, že obžalovaný nebol pri vydaní veci riadne a zákonne poučený o jeho právach v materinskom jazyku, preto je vydaný sušený rastlinný materiál nezákonným dôkazom, krajský súd uvádza nasledovné.

Už okresný súd sa v napadnutom rozsudku vysporiadaval s touto námietkou obžalovaného a k jeho zdôvodneniu krajský súd dopĺňa, že nie len okolnosť, že obžalovaný zápisnicu o vydaní veci podpísal, nenamietal priebeh úkonu ani obsah zápisnice, hoci táto bola v slovenskom jazyku, ale ani žiadne úkony trestného konania vykonané s obžalovaným pred úkonom vydania veci až do momentu rozhodovania o návrhu prokurátora na vzatie obžalovaného do väzby, nenasvedčovali potrebe pribratia tlmočníka, či prekladateľa do konania, a o toto nežiadal po opakovaných poučeniach ani obžalovaný.

Z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaný bol obmedzený na osobnej slobode dňa 26.10.2022 o 21:10 hod., o čom podpísal aj záznam o obmedzení osobnej slobody s poučením o jeho právach v slovenskom jazyku, kde svojím podpisom aj potvrdil, že bol poučený a poučeniu porozumel. Obžalovaný podpísal aj zápisnicu o zdržaní s poučením o jeho právach v slovenskom jazyku dňa 26.10.2022 o 21:45 hod.. Obžalovaný podľa zápisnice o vydaní veci dňa 27.10.2022 o 4:00 hod. dobrovoľne po poučení podľa , vydal 2 ks igelitových vrecúšok s obsahom neznámej zelenej sušenej rastliny. Zápisnica aj poučenie boli v slovenskom jazyku a túto obžalovaný aj podpísal. Obžalovaný pri výsluchu ako zadržaný dňa 27.10.2022 o 13:00 hod. podpísal zápisnicu v slovenskom jazyku, pričom z obsahu zápisnice vyplýva, že výslovne nežiadal tlmočníka ani preložiť spis, nakoľko po slovensky vie dobre, a súčasne po slovensky vypovedal k jeho osobe o tom, kedy prišiel na Slovensko, kde býva, kde si preberá poštu a kde je zamestnaný, pričom vo vzťahu k veci využil svoje právo nevypovedať. Obžalovaný bol ku skutku 3/ vypočutý ako svedok dňa 27.10.2022 o 13:30 hod., kde po poučení v slovenskom jazyku uviedol, že slovenský jazyk ovláda a tlmočníka nežiada, pričom okrem vyjadrenia k svojej osobe sa vyjadril v slovenskom jazyku aj ku skutku. Príkazom zo dňa 27.10.2022 bol obžalovaný prepustený zo zadržania na slobodu, z dôvodu zrušenia uznesenie o vznesení obvinenia obžalovanému, avšak dňa 27.10.2022 bolo vydané nové uznesenie o vznesení obvinenia a obžalovaný bol dňa 27.10.2022 o 16:15 hod. opätovne obmedzený na osobnej slobode, pričom obžalovaný aj podpísal zápisnicu o zadržaní, ktorej súčasťou bolo aj poučenie o právach zadržaného podozrivého, a to nie len v slovenskom ale aj srbskom jazyku. Dňa 27.10.2022 o 17:00 hod. bol obžalovaný opätovne vypočutý ako zadržaný, kde uviedol, že ovláda slovenský jazyk slovom aj písmom a tlmočníka nežiada a bude vypovedať v slovenskom jazyku, pričom nežiadal ani preklad písomností. Obžalovaný sa opätovne v slovenskom jazyku vyjadril k jeho osobe a využil právo nevypovedať ku skutkom. Dňa 28.10.2022 o 10:40 hod. bol obžalovaný vypočutý ako obvinený, kde uviedol, že bude vypovedať po slovensky a tlmočníka nežiada, pričom sa vyjadril k jeho osobe a ku skutkom využil právo nevypovedať. Obžalovaný pri výsluchu na okresnom súde dňa 30.10.2022 o 9:25 hod. pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na jeho vzatie do väzby uviedol, že nerozumie slovanskému jazyku na 100% a bolo by lepšie, aby mal tlmočníka, avšak potvrdil, že pri výsluchu pred vyšetrovateľom uviedol, že slovenskému

jazyku rozumie, že bude vypovedať po slovensky a že nežiada tlmočníka. Okresný súd mu uviedol, že s ohľadom na obsah spisu nezabezpečil prítomnosť tlmočníka, pričom obžalovaný vo veci vypovedal v slovenskom jazyku k jeho osobe a v krátkosti aj ku skutkom.

S ohľadom na vyššie opísané úkony s obžalovaným v dňoch od 26.10.2022 do 30.10.2022, nie je možné akceptovať námietku obžalovaného o tom, že nebol riadne a zákonne poučený pri vydaní veci, keďže nebol poučený v jeho materinskom jazyku. Obžalovaný od jeho zadržania dňa 26.10.2022 komunikoval v slovenskom jazyku, opakovane pri výpovediach (dva krát ako zadržaný, raz ako svedok a raz ako obvinený) do 30.10.2022 uvádzal, že slovenskému jazyku rozumie dostatočne a tlmočníka nežiada, preto nebolo dôvodné ani k úkonu vydania veci pribrať tlmočníka. Obžalovaný prvý krát namietol, že na 100% nerozumie slovenčine až pri výsluchu na súde dňa 30.10.2022, keď sa rozhodovalo o návrhu na jeho vzatie do väzby, pričom dovtedy nemal žiadne výhrady voči tomu, že by nedostatočne rozumel, napriek tomu, že všetky úkony s ním boli vykonávané len v slovenskom jazyku. Okrem toho aj po vydaní veci obžalovaný opakovane vypovedal v slovenskom jazyku (dva krát ako zadržaný, raz ako svedok a raz ako obvinený), pričom výslovne nežiadal tlmočníka.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný prvé štyri dni po zadržaní komunikoval v slovenskom jazyku v rozsahu, ktorý ani nevzbudzoval pochybnosti, že tomuto jazyku rozumie, pričom sám výslovne pri štyroch úkonoch uviedol, že slovenskému jazyku rozumie dostatočne a tlmočníka nežiada, pričom tieto úkony boli vykonané po vydaní veci, čo sa uskutočnilo dňa 27.10.2022, nemožno v tomto štádiu konania akceptovať námietku obhajoby o nezákonnom dobrovoľnom vydaní veci z dôvodu absencie poučenia obžalovaného v jeho materinskom jazyku. K tomuto treba poukázať aj na okolnosť, že obžalovaný dva krát v pozícii zadržaného a raz v pozícii obvineného využil pri výpovedi právo nevypovedať, z čoho je zrejmé, že dostatočne rozumel aj poučeniu o práve nevypovedať, preto ani argument obžalovaného, že hovorová slovenčina je iná ako právna, neobstojí, nakoľko poučeniu o práve nevypovedať porozumel, keďže toto využil. Okrem toho, ak by poučeniu z dôvodu absencie právneho vzdelania nerozumel, bolo by mu vysvetlené.

S ohľadom na tieto skutočnosti je potrebné považovať dobrovoľné vydanie 2 ks igelitových vrecúšok s obsahom neznámej zelenej sušenej rastliny po predchádzajúcom poučení podľa aj keď bolo urobené len v slovenskom jazyku za zákonný a prípustný dôkaz.

Vo vzťahu k námietke, že pri vydaní veci bol ako nezúčastnená osoba prítomný policajt A. J., ktorý bol aj pri zadržaní obžalovaného a ktorý sa mal podieľať aj na nezákonnom sledovaní obžalovaného, treba v prvom rade uviesť, že pri úkone vydania veci nie je podľa nevyhnutná prítomnosť nezúčastnenej osoby tak, ako jej prítomnosť vyžaduje napr. pri výkone domovej prehliadky. Keďže vydanie veci možno vykonať aj bez prítomnosti nezúčastnenej osoby, možno podpis policajta A. J. pri úkone posúdiť len ako podpis prítomnej osoby pri úkone, ktorá však nemusí pri vydaní veci mať postavenie nezúčastnenej osoby v zmysle a . Nezúčastnenú osobu je potrebné pribrať na vykonanie úkonu tam, kde to zákon ustanovuje, pričom pri vydaní veci sa prítomnosť nezúčastnenej osoby podľa nevyžaduje. Ani z tohto pohľadu tak úkon vydania veci netrpí vadou, ktorá by spôsobovala jeho nezákonnosť.

K námietke obžalovaného, že zo skutkovej vety v bode 3/ nevyplýva, že by bolo obžalovanému kladené za vinu prechovávanie takých látok, ktoré by boli spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, a teda že by sa jednalo o návykové látky, krajský súd uvádza, že skutková veta dostatočne formuluje množstvo sušeného rastlinného materiálu zelenej farby, ktoré obsahovalo minimálne 10 mg THC, ako aj skutočnosť, že tetahydrokanabinol (THC) patrí v zmysle do skupiny psychotropných látok, pričom tieto obžalovaný prechovával neoprávnene. Teda okolnosť že sa jednalo o návykovú látku vyplýva zo skutočnosti, že zaistená sušina obsahovala THC, ktoré je zaradené do psychotropných látok, a tie sú spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, pričom neuvedenie tohto vyjadrenia v skutkovej vete neznamená, že by nešlo o návykovú látku, pokiaľ je jednoznačne podľa príslušného zákona identifikované, o akú konkrétnu návykovú látku ide. V tejto súvislosti možno okresnému súdu vytknúť, že mal upraviť po vykonanom dokazovaní skutkovú vetu v bode 3/ podľa záverov znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru o konkrétne údaje o tom aká priemerná koncentrácia v percentách hmotnostných THC sa nachádzala v každej zo zaistených sušín, aj s konkrétnym obsahom THC, keďže podľa oboznámeného znaleckého posudku sušina s hmotnosťou 4994 mg, s priemernou koncentráciou 16,3 % hmotnostných

THC, obsahovala 814 mg THC, a sušina s hmotnosťou 6025 mg, s priemernou koncentráciou 16,3 % hmotnostných THC, obsahovala 982 mg THC. Aj keď okresný súd skutkovú vetu nespresnil podľa záverov znaleckého posudku, táto dostatočne formuluje neoprávnené prechovávania sušiny s obsahom THC, ktoré je psychotropnou látkou, obžalovaným. Okresný súd však v skutkovej vete bodu 3/ správne zohľadnil množstvo obvyklých jednorazových dávok drogy s ohľadom na hmotnostné kritérium.

Vzhľadom na uvedené argumenty bolo dôvodné skutok v bode 3/ rozsudku kvalifikovať ako zločin podľa , pričom z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, čo vyplynulo zo zákonne vykonaných dôkazov. K výroku o treste:

Keďže krajský súd skutky pod bodmi 1/ a 2/ prekvalifikoval z pokračovacieho zločinu vydierania podľa , písmeno e) spolupáchateľstvom podľa na pokračovací zločin vydierania podľa k , bolo potrebné túto okolnosť zohľadniť aj pri ukladaní trestu.

Pri trestnom čine podľa je trestná sadzba 2 roky až 6 rokov. Pri trestnom čine podľa je trestná sadzba 4 roky až 10 rokov. Pri trestnom čine podľa je trestná sadzba 3 roky až 7 rokov.

Krajský súd obžalovaného odsudzoval za dva zločiny spáchané dvomi skutkami, z ktorých je prísnejšie trestný zločin podľa , preto obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa s poukazom na . U obžalovaného tak ako okresný súd ani krajský súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť, preto zohľadnil len ustanovenie .

Argumentu obžalovaného, že mu mala byť priznaná poľahčujúca okolnosť podľa písmeno j) a nemalo byť prihliadnuté na jeho odsúdenie v zahraničí, krajský súd uvádza, že pri posudzovaní toho, či obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, možno prihliadnuť aj na odsúdenie obžalovaného v Srbsku, teda jeho rodnej krajine, keďže okresný súd mal pripojeným rozsudkom Vyššieho súdu v Niši vyhláseného dňa 16.12.2019, právoplatného dňa 29.12.2019, preukázané, že obžalovaný pred spáchaním skutku v danej veci bol odsúdený za trestný čin neoprávnenej výroby a distribúcie omamných látok, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Okresný súd správne na toto odsúdenie obžalovaného v Srbsku prihliadol ako na okolnosť na posúdenie skutočnosti, či odsúdený viedol riadny život. Ak by však bolo Srbsko členským štátom Európskej únie, bolo by potrebné na toto odsúdenie prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť s poukazom na ustanovenie , v zmysle ktorého právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní na účely trestného konania sa zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre trestný čin podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Keďže však toto odsúdenie nebolo možné zohľadniť ako kedy bolo vydané súdom Slovenskej republiky, a teda prihliadnuť naň ako na priťažujúcu okolnosť, bolo dôvodné naň prihliadať len vo vzťahu k osobe obžalovaného a spôsobu vedenie jeho predchádzajúceho života. Pri posudzovaní osoby obžalovaného treba okresnému súdu vytknúť nedôsledné oboznámenie priestupkovej minulosti obžalovaného, kedy okresný súd opomenul oboznámiť register priestupkov obžalovaného zabezpečený v prípravnom konaní, z ktorého vyplýva, že obžalovaný sa dopustil od roku 2020 piatich dopravných priestupkov s pokutami do 350 eur aj zákazom činnosti, pričom oboznámil len aktuálny register priestupkov, z ktorého nevyplýval žiadny záznam. Aj napriek tomuto opomenutiu okresného súdu nebolo možné osobu obžalovaného s ohľadom na jeho právoplatné odsúdenie v Srbsku v roku 2019 za drogovú trestnú činnosť, hodnotiť ako osobu, ktorá by pred spáchaním trestného činu viedla riadny život.

Krajský súd za dva zločiny spáchané dvomi skutkami, ukladal obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, teda o rok vyššie ako je dolná hranica trestnej sadzby pri zločine podľa , a to najmä s poukazom na to, že druhý zločin bol spáchaný dvomi čiastkovými útokmi a predstavuje nie menej závažný trestný čin. Úhrnný trest vo výmere 4 roky považoval krajský súd za zákonný a spravodlivý, zohľadňujúci všetky zásady rozhodné pre ukladanie trestu v zmysle odsek

1, odsek 4 , na ktoré už poukázal okresný súd. Výmeru uloženého trestu nemožno považovať za prísnu aj s ohľadom na skutočnosť, že sa horná hranica trestnej sadzby podľa zvyšovala o jednu tretinu zo 7 rokov na 9 rokov a 4 mesiace. Obžalovanému bol pritom trest uložený pri dolnej hranici trestnej sadzby.

Obžalovaný bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Keďže obžalovaný mobilný telefón zn. REDMI použil na páchanie trestnej činnosti, a to vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 1 a 2, bol obžalovanému uložený tak ako okresným súdom aj trest prepadnutia veci.

S ohľadom na charakter a závažnosť spáchaných trestných činov obžalovaným, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, pričom na území Slovenskej republiky mal len dočasne povolený pobyt, a nebol mu udelený azyl ani iná forma ochrany, pričom si to vyžaduje bezpečnosť osôb, bolo dôvodné obžalovanému ukladať aj trest vyhostenia. Uložený trest vyhostenia na dobu 7 rokov je vo výmere pod polovicou trestnej sadzby, ktorá je 1 rok až 15 rokov.

Na základe prezentovaných úvah a právnych záverov krajský súd na verejnom zasadnutí postupom podľa písmeno d) napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a podľa sám vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.