Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/107/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcov: 1. P.. R. K., C. E., A. XX, 2. B. K., C. E., A. XX, 3. A. K., C. E., A. XX, 4. M. A. K.Ű., C. E., A. XX, 5. A. K., C. E., A. XX, 6. Z. K., C. E., A. XX, 7. B. U., C. E., K. XX, 8. P.. M. U., C. E., K. XX, všetci zastúpení advokátkou JUDr. Alenou Zadákovou, AK so sídlom Košice, Kováčska 32, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky so sídlom Košice, Komenského 52, za účasti: 1. SOLIDSTAV HOLDING, s. r. o. so sídlom Vislanka 9, zast. advokátom JUDr. Slavomírom Kučmášom, AK so sídlom Michalovce, Plynárenská 1, X. Z.. S. D., C. E., A.É. XX, 3. U. K., C. E.Š., A. XX, 4. A. K., C. E., A. XX, 5. A. O., C. E., A. XX, 6. Q. Š., C. S.Š., Š. XX, 7. S. C., C. E., A. XX, 8. P.. A. D. K., C. E., A. XX, 9. A. S., C. E., A. XX, 10. B. K., C. E., A. XX, 11. Z.. Z. D., C. E., Č. X, 12. P.. K. R., C. E., K. XX a 13. P.. F. E., C. E., A. XX, účastníci v 2. až 4. rade, 11. rade a 13. rade zastúpení advokátkou JUDr. Alenou Zadákovou, AK so sídlom Košice, Kováčska 32, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 31. 07. 2017 č.: OU-KE-OVBP2-2017/030290, takto

rozhodol:

I. Žalobu žalobcov v 1. a 3. až 8. rade o d m i e t a.

II. Vo vzťahu k výroku I. rozsudku žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

III. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 31. 07. 2017 č.: OU-KE-OVBP2-2017/030290 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

IV. Žalobkyni v 2. rade p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

V. Ostatným účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 31. 07. 2017 č. OU-KE-OVBP2-2017/030290 žalovaný podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba správny poriadok) potvrdil rozhodnutie mesta Košice, pracovisko Košice - Staré mesto zo dňa 20. 02. 2017, č. MK/ A/2017/03553-60/I/STS, ktorým bolo podľa a a) o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej iba stavebný zákon) povolené umiestnenie stavby „Bytový dom, Jesenského 20, Košice“ na pozemku S.. Č.. XXXX/X, evidovanom N. Q. L. (umiestnenie domu) a na pozemku S.. Č.. XXXX, XXXX, XXXX/X, evidovaných N. Q. L. (dotknuté pozemky výstavbou pozemných inžinierskych sietí), v katastrálnom území Stredné mesto, nachádzajúcej sa v ochrannom pásme mestskej pamiatkovej rezervácie mesta Košice pre navrhovateľa SOLIDSTAV HOLDING, s. r. o., Vislanka, okres Stará Ľubovňa.

2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 10. 10. 2016 zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 27. 05. 2016 a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, pričom správny orgán prvého stupňa listom zo dňa 21. 12. 2016 oznámil začatie územného konania a nakoľko mu boli dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie stavby, upustil od miestneho šetrenia a ústneho pojednávania. Účastníkom bola zároveň stanovená lehota 7 pracovných dní na uplatnenie námietok a pripomienok a súčasne im bolo umožnené nahliadnuť do podkladov rozhodnutia. Následne bolo vydané dňa 20. 02. 2017 rozhodnutie, špecifikované v bode 1 odôvodnenia rozsudku. Proti nemu bolo včas podané odvolanie iba žalobkyňou v 2. rade, pričom odvolania žalobcov v 1. rade a 7. a 8. rade považoval za oneskorene podané s odvolaním sa na ustanovenie Správneho poriadku. Citujúc ustanovenia , , , , , a) ods. 1, , stavebného zákona, ako aj vyhlášky č. žalovaný konštatoval, že stavebný úrad v konaní, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby, na základe poznania územia, v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, určil stavebný pozemok, umiestnil stavbu na ňom a určil podmienky pre spracovanie projektovej dokumentácie stavby pre stavebné povolenie. Podmienky stavby určil najmä s ohľadom na ochranu a tvorbu životného prostredia, vychádzajúc zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy, pričom určil výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemkov, výšku stavby a v podmienkach pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu rešpektoval požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

3. K námietke, že vydané rozhodnutie nerešpektuje predpisy stavebného zákona, práva účastníkov stavebného konania, ani právny názor odvolacieho správneho orgánu, v zmysle ktorého bolo povinnosťou stavebného úradu ešte pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby na ústnom pojednávaní vysporiadať sa so všetkými námietkami, vznesenými účastníkmi konania a to tak, že k nim mal zaujať odborné stanovisko a vysvetliť, prečo námietky nie sú v posudzovanej veci relevantné a že nebolo rešpektované právo účastníka konania oboznámiť sa s odborným názorom stavebného úradu ešte pred rozhodnutím, aby sa ústne vznesené námietky nemuseli riešiť až v rámci odvolania, žalovaný uviedol, že stavebný úrad upustil od ústneho pojednávania, nakoľko pre dané územie je spracovaná plánovacia dokumentácia, na základe ktorej bolo možné posúdiť návrh na územné rozhodnutie a návrh poskytoval dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby tak, ako mu to umožňuje ustanovenie § 36 ods. 2 stavebného zákona. Preto sa nemohol na ústnom pojednávaní vysporiadať so všetkými námietkami a zaujať k nim odborné stanovisko, keďže od neho upustil. Týmto neboli porušené subjektívne práva účastníkov konania, ani im nebola odňatá možnosť chrániť svoje subjektívne práva, keďže stavebný úrad účastníkom konania umožnil nahliadať do podkladov rozhodnutia a stanovil im lehotu 7 pracovných dní na uplatnenie námietok a pripomienok, s ktorými sa nakoniec vysporiadal v odvolaním napadnutom rozhodnutí. K námietke, že stavebný úrad nedostatočne objasnil svoje rozhodnutie v časti, keď zamietol námietky účastníkov konania a nevysvetlil, akými úvahami a ktorými odbornými podkladmi sa riadil pri zamietnutí námietok účastníkov konania a prečo zásadné námietky považuje len za vyslovenie vlastného názoru účastníka a nie za námietku voči umiestneniu stavby žalovaný uviedol, že stavebný úrad v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia a dostatočne a kvalifikovane sa vysporiadal s námietkami účastníkov. Poukázal na to, že každý sa môže domáhať ochrany len svojich subjektívnych práv, pričom odvolateľka (žalobkyňa v 2. rade) nepodala námietky v lehote na podanie námietok, stanovenej stavebným úradom, preto sa stavebný úrad v odvolaním napadnutom rozhodnutí vysporiadaval s námietkami iných účastníkov konania a preto je irelevantné, že odvolateľka považuje za nedostatočne vyhodnotené námietky iných účastníkov konania. K námietke týkajúcej sa nesúhlasu s umiestnením stavby tak, ako to bolo rozhodnuté rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a požiadavke, aby odstup od parcely Č.. XXXX bol 2 metre od právnej hranice a od parcely č. XXXX/X odstup minimálne 3 metre, resp. požiadavke o vyjadrenie dotknutého orgánu, prečo nie je možné takýto odstup zrealizovať žalovaný uviedol, že riešenie odstupových vzdialeností je upravené vo vyhláške č. , ktorá pripúšťa odlišné riešenie s podmienkou individuálneho komplexného hodnotenia, vrátane potrebných výpočtov a meraní (ust. citovanej vyhlášky). Poukázal na to, že v danom konaní sa neuplatňujú ustanovenia , , a cit. vyhlášky, keďže sa nejedná o stavbu rodinného domu, ale o bytový dom. Zdôraznil, že navrhovateľ navrhuje umiestniť stavbu na právnej hranici. Tento predložil stavebnému úradu potrebné výpočty a merania, na základe ktorých je možné umiestniť navrhovanú stavbu na právnej hranici tak, aby spĺňala požiadavky uvedené v cit. vyhlášky a preto stavebný úrad určil odstupové vzdialenosti tak, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia. Ak navrhovateľ preukázal, že navrhovaná stavba môže byť umiestnená na právnej hranici

pozemkov, nemohol ho stavebný úrad svojvoľne obmedziť stanovením iných odstupových vzdialeností, preto uvedené požiadavky nepovažoval žalovaný za opodstatnené. K námietke týkajúcej sa nesúhlasu s veľkosťou stavby, ktorá má byť umiestnená cez celú šírku pozemku a preto nemôže spĺňať urbanistické, architektonické, hygienické podmienky a je v rozpore s ochranou pamiatkového pásma mesta a nemôže spĺňať ani požiadavky na denné osvetlenie a zachovanie pohody bývania tak, ako to predpokladá žalovaný uviedol, že stavebný úrad rozhodnutím o umiestnení stavby určuje stavebný pozemok, umiestňuje stavbu na ňom, určuje podmienky na umiestnenie stavby, požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a časť platnosti rozhodnutia, a to všetko na podklade predložených stanovísk a vyjadrení dotknutých orgánov. To, či stavba spĺňa urbanistické, architektonické, hygienické podmienky, či nie je v rozpore s ochranou pamiatkového pásma a spĺňa požiadavky na denné osvetlenie a zachovanie pohody bývania, vyplýva z projektovej dokumentácie, ktorú vyhotovila odborne spôsobilá osoba, ktorá pri svojej činnosti je povinná chrániť verejné záujmy, vyplývajúce okrem iného zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Za neopodstatnenú považoval žalovaný námietku, týkajúcu sa nesprávneho postupu pri posudzovaní námietok podaných v prebiehajúcom konaní, v ktorej súvislosti uviedol, že predošlé konania boli právoplatne ukončené rozhodnutiami žalovaného a preto sa stavebný úrad v novom konaní mohol zaoberať iba námietkami, vznesenými v príslušnom konaní. Stavebný úrad listom zo dňa 21. 12. 2016 oznámil začatie územného konania, umožnil účastníkom konania nahliadnuť do podkladov rozhodnutia a dal im možnosť uplatniť námietky a pripomienky. K námietke odvolateľky - žalobkyne v 2. rade, že umiestnením stavby by na právnej hranici pozemku bude v užívaní záhrady obmedzovaná samotnou realizáciou stavby a do budúcna bude jej záhrada vystavená možným nepriaznivým následkom počasia žalovaný uviedol, že na základe rozhodnutia o umiestnení stavby nie je ešte možné stavbu realizovať. Toto je len právnym základom pre stavebné konanie a až následne v stavebnom konaní bude zrejmé, akým spôsobom bude vyriešené odvádzanie dažďovej vody, či na stavbe budú zachytávače snehu a pod. a až potom bude možné zhodnotiť, či záhrada vo vlastníctve odvolateľky bude vystavená možným nepriaznivým následkom počasia a vysporiadať sa s touto námietkou. K námietke, že umiestnením stavby na právnej hranici pozemkov môže byť do budúcna vyvolaný súdny spor žalovaný uviedol, že rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby a aj požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a časť platnosti rozhodnutia. Rozhodnutie o umiestnení stavby reálne do práva na ochranu vlastníckych práv pred neoprávneným zásahom nezasahuje, vytvára sa ním právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže ale nemusí ďalej v budúcnosti ani dôjsť. Stavba sa realizuje až na základe vydaného stavebného povolenia, ktoré môže, ale nemusí byť v budúcnosti ani vydané, čo vyplýva aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. V prípade, ak bude stavebné povolenie vydané, je právom odvolateľky využiť zákonom stanovené opravné prostriedky a podať odvolanie. K námietke, že rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu, že stanoviská a vyjadrenia potrebné pre vydanie rozhodnutia stratili platnosť a nové neboli žiadané žalovaný uviedol, že správny orgán sa v konaní musí riadiť zásadami správneho konania a jednou z nich je aj zásada hospodárnosti, ktorá vedie k použitiu jednoduchých a účinných prostriedkov, ktoré zbytočne nezvyšujú náklady a zároveň vedú k správnemu rozhodnutiu. Uvedené je možné dosiahnuť racionálnym a efektívnym konaním správneho orgánu, výberom optimálnych nástrojov bez opakovaného zaobstarávania dôkazov a podobne. Vlastníci sietí a zariadení technického vybavenia sú oprávnení na vydanie záväzného stanoviska len v tom rozsahu, či povolením predmetnej stavby v prípade, že sa nachádza v ochrannom pásme, nebudú ohrozené ich siete, čiže výlučne z hľadiska ochrany sietí a zariadení technického vybavenia vo väzbe na ich ochranné pásma. Z vyjadrení správcov sietí vyplýva, že na pozemkoch dotknutých stavbou sa nenachádzajú inžinierske siete a keďže povoľovanie inžinierskych sietí podlieha stavebnému úradu, tento má zo svojej činnosti vedomosť o tom, že na dotknutých pozemkoch nie sú umiestnené žiadne nové siete. Preto žiadať nové vyjadrenia správcov sietí, ktoré by potvrdili skutočnosti, ktoré sú stavebnému úradu známe, by bolo nehospodárne z hľadiska časového, ako aj ekonomického. K veci ešte uviedol, že každý účastník konaním môže chrániť iba svoje subjektívne práva vyplývajúce mu z vlastníckych práv pozemkov a stavbám na nich. Inžinierske siete a zariadenia technického vybavenia územia chránia dotknuté orgány podľa stavebného zákona. Žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu prvého stupňa, spolu so spisovým materiálom týkajúcim sa veci v celom rozsahu, porovnal jeho výrokovú a dôvodovú časť platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä a nasl. staveného zákona a jeho vykonávacích predpisov a nezistil dôvody na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia stavebného úradu.

4. Žalobou zo dňa 26. 09. 2017, podanou na krajskom súde v Košiciach elektronicky dňa 10. 10. 2017, sa žalobcovia v 1. až 8. rade domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a zároveň žiadali, aby im bola priznaná voči žalovanému náhrada trov konania v plnej výške. V žalobe poukázali na to, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobcom doručené každému samostatne a to žalobkyni v 2. rade dňa 25. 08. 2017, žalobcom v 5. až 6. rade nebolo doručené na adresu trvalého pobytu a miesta, kde sa obvykle zdržiavajú, vzhľadom na ktorú skutočnosť považovali lehotu na podanie správnej žaloby za zachovanú. Namietali, že napadnuté rozhodnutie je nulitným správnym aktom, pretože nespĺňa náležitosti stanovené v § 47 ods. 5 Správneho poriadku, keď v rozhodnutí je uvedené, že za vedúceho odboru rozhodnutie podpísala neznáma osoba v zastúpení a nie je zrejmé, na základe čoho tak urobila. Poukázali na to, že nezákonný je aj postup žalovaného, vyplývajúci z ustanovenia § 46, § 57 a § 60 Správneho poriadku, ktorou úpravou sa žalovaný neriadil, nakoľko v konaní rozhodoval iba o odvolaní žalobkyne v 2. rade, pričom odvolania žalobcu v 1. rade a žalobcov v 7. a 8. rade vyhodnotil ako neskoro podané a nerozhodol ani o tom, že tieto odvolania odmieta. Poukázali na to, že sú vlastníkmi susedných nehnuteľností k nehnuteľnostiam par. č. XXXX/X, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX/X, evidovaných v registri L., katastrálnom území Stredné mesto, ktoré sa nachádzajú v ochrannom pásme mestskej pamiatkovej rezervácie mesta Košice, vo vlastníctve stavebníka firmy SOLIDSTAV HOLDING, s. r. o., Vislanka, a preto sú účastníkmi predmetného stavebného konania o umiestnení stavby - bytového domu na týchto pozemkoch. Napadnuté rozhodnutie považujú za nepreskúmateľné, pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keďže žalovaný za odvolanie podané včas považoval iba odvolanie žalobkyne v 2. rade a odvolanie žalobcu v 1. rade, podané dňa 10. 04. 2017, považoval za oneskorene podané rovnako, ako aj odvolanie žalobcov v 5. a 6. rade, ktoré bolo podané 10. 04. 2017, pričom ani správny orgán prvého stupňa, ani žalovaný neodôvodnili tento svoj záver. Zdôraznili, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, pričom lehota musela byť zachovaná s ohľadom na deň, kedy si títo žalobcovia zásielky prevzali, t. j. v odbernej lehote na pošte. Žalobcom v 5. a 6. rade nebolo rozhodnutie doručené na adresu trvalého bydliska, kde sa aj zdržiavajú, a preto im bolo odňaté právo podať odvolanie. Podľa ich názoru, stavebný úrad si nesprávne vykladá § 24 ods. 2 Správneho poriadku a ak uvažuje o fikcii doručenia, ak si adresát na základe oznámenia pošty vyzdvihne zásielku v odbernej lehote, nerešpektuje jeho právo podať odvolanie do 15 dní odo dňa nasledujúceho od prevzatia zásielky. Žalovaný iba konštatuje, že uvedené odvolania boli oneskorene podané bez toho, aby o odvolaní akokoľvek rozhodol, nevyužijúc ani § 60 správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné aj z dôvodu, že skutkový stav, ktorý žalovaný bral za základ napadnutého rozhodnutia, nebol dostatočne zistený. Žalovaný iba potvrdzuje správnosť rozhodnutia správneho orgánu bez toho, aby dostatočným spôsobom vyhodnotil námietky žalobcov obsiahnuté v odvolaní vrátane dôsledného vyhodnotenia nimi predložených dôkazov. Žalobcovia zdôraznili, že stavebný úrad sa neriadil právnym názorom odvolacieho správneho orgánu, ktorý rozhodnutím zo dňa 10. 10. 2016 zrušil skôr vydané rozhodnutie o povolení umiestnenia stavby v tom smere, že stavebný úrad je povinný sa na ústnom pojednávaní vysporiadať so všetkými námietkami, ktoré účastníci konania vzniesli a to takým spôsobom, že k týmto námietkam zaujme svoje odborné stanovisko a účastníkom vysvetlí, prečo námietky nie sú v posudzovanej veci relevantné ešte pred rozhodnutím, aby sa ústne vznesené námietky nemuseli riešiť až v rámci odvolania. Nevysporiadal sa s právnym názorom odvolacieho úradu, že je nutné vysporiadať sa s odbornou otázkou, či je možné umiestnenie požiarne nebezpečného priestoru a teda stavby bytového domu aj na právnej hranici, t. j. s nulovou odstupovou vzdialenosťou od vedľajšej parcely č. XXXX v kat. území K. Z. a od vedľajšieho bytového domu na par. č. XXXX/X v kat. území K. Z., zároveň bolo správnemu orgánu prvého stupňa uložené vysporiadať sa s námietkami účastníka konania - žalobcu v 1. rade s ohľadom na prebiehajúce stavebné konanie na pozemku parc. č. XXXX/ X kat. územia K. Z. o povolenie výstavby rodinného domu. Odvolací orgán postup stavebného úradu označil ako odporujúci , ktorý je spôsobilý zasiahnuť do práv účastníkov konania na pokojné užívanie majetku, nakoľko aj účastníci - žalobcovia v 1. a 2. rade, ako stavebníci na susedných parcelách majú právo na také rozhodnutia, výpočty a merania, aby nebolo obmedzované ich vlastnícke právo a právo uskutočniť stavbu. Napriek výhrade odvolacieho orgánu správny orgán prvého stupňa nevykonal ústne prejednanie námietok, hoci to viacerí účastníci navrhovali a neobjasnil, prečo nevyužil inštitút ústneho pojednávania s umožnením prítomnosti dotknutých osôb. Osobné prerokovanie námietok považujú za nenahraditeľný a podstatný nástroj na odstránenie sporných vecí o dostatočnosti záverov k zistenému skutkovému stavu, vyslovených správnym orgánom. Žalovaný nedostatočne objasnil, akými úvahami a ktorými odbornými podkladmi sa riadil pri zamietnutí námietok účastníkov konania a prečo zásadné námietky považuje len za vyslovenie vlastného názoru účastníka a nie za námietky voči umiestneniu stavby. Ich zásadná námietka, aby odstup od parc. č. XXXX bol 2 metre od

právnej hranice a od parc. č. XXXX/X odstup minimálne 3 metre, bola objasnená len tým, že sa nejedná o rodinný dom, ale o bytový dom a právne to odôvodnil vyhláškou č. , ktorá pojednáva o odstupových vzdialenostiach len medzi rodinnými domami a keďže navrhovateľ stavebného konania navrhol umiestniť stavbu na právnej hranici pozemkov, stavebný úrad určil odstupové vzdialenosti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a nevysvetlil, prečo deväťbytový dom je vhodné umiestniť na právnu hranicu. K ich námietke, týkajúcej sa veľkosti stavby, sa žalovaný obmedzil len na konštatovanie, že je vecou projektovej dokumentácie, ktorú pripravila odborne spôsobilá osoba a vyplýva to zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Nebral do úvahy nimi predložený dôkaz, odborný posudok M.. P.. F. S.. zo dňa 02. 04. 2015. Nevysporiadal sa s nesprávnym postupom stavebného úradu v tom smere, že v rozhodnutí posudzoval námietky len v aktuálnom konaní a nebral do úvahy predchádzajúce námietky, pre ktoré boli rozhodnutia stavebného úradu dvakrát zrušené. Išlo o námietky, že umiestnením stavby na právnej hranici pozemkov sa vyvolá do budúcna súdny spor v dôsledku neprimeraného zásahu do ich vlastníckych práv a práva na pokojné užívanie majetku, vzhľadom na ktorú skutočnosť už v stavebnom konaní navrhovali také usporiadanie susedských vzťahov, aby do budúcna sa predišlo súdnym sporom. Namietali aj skutočnosť, že žalovaný potvrdil rozhodnutie stavebného úradu aj napriek tomu, že došlo k strate platnosti niektorých odborných stanovísk, pričom nové stanoviská a vyjadrenia neboli vyžiadané a žalobcovia ako účastníci administratívneho konania neboli informovaní o tom, ktoré stanoviská vyjadrenia sú už neplatné. Považovali za nezákonné, aby vyjadrenia a stanoviska dotknutých orgánov boli nahradené vlastným šetrením stavebným úradom. Žalobcovia v 1., 7. a 8. rade boli ukrátení na svojich procesných právach aj tým, že o ich odvolaní žalovaný nerozhodoval. Vychádzajúc z uvedeného, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení správneho poriadku, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobcovia poukázali na nerešpektovanie zásady vyplývajúcej z ustanovenia Správneho poriadku, namietali aj nerešpektovanie a Správneho poriadku.

5. V písomnom vyjadrení zo dňa 19. 01. 2018 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. K námietke žalobcov, že rozhodnutie podpísala neznáma osoba, vzhľadom na ktorú skutočnosť nebola splnená podmienka, že rozhodnutie je podpísané oprávnenou osobou uviedol, že v zmysle vnútorných predpisov (pokynu prednostu okresného úradu Košice zo dňa 02. 10. 2013 o obehu písomnosti čl. 11) pre zabezpečenie plynulého plnenia úloh tunajšieho úradu v prípade neprítomnosti vedúceho zamestnanca odboru podpisuje písomnosti zastupujúci zamestnanec, ktorý pripojí pred svoj podpis skratku „v. z.“. Predmetné rozhodnutie podpísala vedúca oddelenia štátnej stavebnej správy, ktorá zastupuje vedúceho odboru v čase jeho neprítomnosti tak, ako to vyplýva z opisu jej štátnozamestnaneckého miesta, tzn. že rozhodnutie podpísala oprávnená osoba. K námietke žalobcov, že žalovaný porušil zákonnú povinnosť, keď rozhodoval len o včas podaných odvolaniach a nerozhodoval o tom, že oneskorené odvolania odmieta, ani ich nepreskúmal z hľadiska, či neodôvodňujú obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania žalovaný uviedol, že Správny poriadok umožňuje správnemu orgánu prvého stupňa rozhodovať o odvolaní, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie, aj to len v prípade, že odvolanie bolo včas podané. Lehoty na podanie odvolania sú presne stanovené a preto správny orgán prvého stupňa posúdi, či lehota na odvolanie bola dodržaná a v prípade, že nebola, postúpi odvolanie nadriadenému orgánu ako oneskorené. O oneskorenom odvolaní sa nevydáva rozhodnutie ani sa toto neodmieta. Ustanovenie § 60 správneho poriadku v záujme ochrany práv účastníkov konania, aby z dôvodu neznalosti zákona neutrpeli ujmu, umožňuje preskúmať aj odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, z hľadiska existencie dôvodov na aplikáciu mimoriadnych opravných prostriedkov. Predmetné rozhodnutie bolo preskúmané v celom rozsahu v riadnom odvolacom konaní a neboli zistené dôvody na jeho zrušenie, tzn. že oneskorené odvolania neodôvodňovali aplikáciu mimoriadnych opravných prostriedkov. K námietke žalobcov, týkajúcej sa oneskorených odvolaní žalovaný uviedol, že žalobcovi v 1. rade bolo rozhodnutie stavebného úradu doručené na základe fikcie doručenia, nakoľko tento v čase prvotného doručovania nebol zastihnutý a rovnako neúspešným, resp. bezvýsledným bol aj nový pokus o doručenie tohto rozhodnutia, v dôsledku čoho bola písomnosť uložená na pošte a s poukazom ust. § 27 ods. 2 Správneho poriadku, uplynutím trojdňovej lehoty od uloženia zásielky na pošte, bola táto zásielka považovaná za doručenú. Posledným dňom odvolacej lehoty bol deň 28. 03. 2017, pričom žalobca v 2. rade podal svoje odvolanie dňa 10. 04. 2017, t. j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Preto bolo jeho odvolanie kvalifikované ako oneskorene podané. Žalobcovia v 5. a 6. rade nepodali žiadne odvolanie, toto podali iba žalobcovia v 7. a 8. rade, ktorým bolo predmetné rozhodnutie doručované obdobne ako žalobcovi v 1. rade, pričom lehota na podanie odvolania im uplynula 28. 03. 2017 a odvolanie bolo stavebnému úradu doručené 07. 04.

2017, tzn. rovnako oneskorene. Pokiaľ ide o fikciu doručenia, žalovaný poukázal na to, že doručovanie posudzoval podľa právnej úpravy účinnej v čase doručovania, kedy ešte platila fikcia doručenia uplynutím trojdňovej lehoty od uloženia zásielky na pošte. K zmene právnej úpravy došlo až s účinnosťou od 01. 07. 2017. Žalobcom v 5. a 6. rade bolo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa doručené do vlastných rúk, ako to vyplýva z poštových návratiek, pričom po jeho prevzatí sa nedožadovali jeho zaslania na inú adresu a preto žalovaný zastáva názor, že títo sa o obsahu rozhodnutia riadne dozvedeli a preto im nebolo odňaté právo podať odvolanie. K námietke žalobcov, týkajúcej sa nerešpektovania právneho názoru odvolacieho orgánu v súvislosti s nariadením ústneho pojednávania a vysporiadania sa so všetkými námietkami vznesenými účastníkmi konania spôsobom, prezentovaným žalobcami, žalovaný uviedol, že takýto právny názor v rozhodnutí žalovaného zo dňa 10. 10. 2016 vyslovený nebol a preto sa ním správny orgán prvého stupňa nemohol riadiť. Navyše stavebný úrad upustil od ústneho pojednávania, čo mu umožňuje ust. § 36 ods. 2 stavebného zákona. K námietke žalobcov, týkajúcej sa nerešpektovania právneho názoru odvolacieho orgánu v súvislosti s riešením odbornej otázky, či je možné umiestnenie požiarne nebezpečného priestoru a teda stavby bytového domu na právnej hranici od vedľajšej parcely, ako aj s vysporiadaním sa s námietkami účastníka - žalobcu v 1. rade s ohľadom na prebiehajúce stavebné konanie k pozemku na parcele č. XXXX/X žalovaný uviedol, že rozhodnutím zo dňa 10. 10. 2016 bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie stavebného úradu a vec bola vrátená na nové prejednanie z dôvodu, že stavebný úrad nemal dostatočné podklady (zakreslenie požiarne nebezpečného priestoru) na to, aby vedel zhodnotiť umiestnenie stavby na právnej hranici, t. j. s nulovou odstupovou vzdialenosťou a bez tohto podkladu nemohol ani relevantne zhodnotiť námietky žalobcu v 1. rade týkajúce sa umiestnenia stavby. V tomto novom konaní bol odstránený uvedený nedostatok, boli zaobstarané príslušné podklady a v rozhodnutí sa správny orgán prvého stupňa dostatočne a kvalifikovane zaoberal podanými námietkami a teda sa riadil právnym názorom odvolacieho orgánu. K námietke žalobcov, týkajúcej sa nevykonania ústneho pojednávania, resp. prejednania námietok žalovaný uviedol, že je plne na zvážení stavebného úradu, či upustí od ústneho pojednávania a pokiaľ sú mu pomery na stavenisku dobre známe a navrhovaná stavba je v súlade s územným plánom tak, ako to ukladá § 36 ods. 2 stavebného zákona, je oprávnený upustiť od ústneho pojednávania. Týmto neboli porušené subjektívne práva účastníkov konania, ani im nebola odňatá možnosť chrániť si svoje subjektívne práva, nakoľko mali možnosť nahliadnuť do podkladov, rozhodnutia a podať svoje námietky a pripomienky, čo aj urobili. K námietke týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný nedostatočne objasnil svoje rozhodnutie v časti, keď zamietol námietky účastníkov konania a nevysvetlil, akými úvahami bol riadený a o aké podklady sa opieral žalovaný uviedol, že prvostupňový stavebný úrad sa dostatočne a kvalifikovane vysporiadal s podanými námietkami. K námietke týkajúcej sa odstupových vzdialeností žalovaný zotrval na svojej argumentácii v tejto súvislosti, obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že stavebný úrad neposudzuje vhodnosť umiestnenia stavby ale skúma, či navrhované umiestnenie stavby je v súlade so stavebným zákonom a jeho vykonávacími predpismi. K námietke, že stavba nemôže spĺňať urbanistické, architektonické, hygienické podmienky a pod. žalovaný uviedol, že za účelom ochrany verejných záujmov a dodržania príslušných zákonov pri povoľovaní stavieb môžu projektovú činnosť vykonávať len osoby, ktoré získali oprávnenie na výkon tejto činnosti. Projektantovi pri vypracovaní dokumentácie, potrebnej na vydanie územného rozhodnutia a vypracovaní projektu stavieb, potrebného na vydanie stavebného povolenia, je daná povinnosť dodržať všeobecné technické požiadavky na výstavbu a chrániť verejné záujmy. Vypracovanú projektovú dokumentáciu pre územné rozhodnutie predkladá navrhovateľ na posúdenie dotknutým orgánom, ktoré posúdia a záväzným stanoviskom potvrdia súlad projektovej dokumentácie s príslušnými právnymi predpismi v rozsahu svojej pôsobnosti. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán záväzný. Z vyššie uvedeného vyplýva, že stavebný úrad neposudzuje predložený návrh subjektívne, ale práve na základe podkladov, ako je projektová dokumentácia a stanoviská dotknutých orgánov, znalecké posudky a pod. K námietke, týkajúcej sa zohľadnenia odborného posudku M.. P.. F., S.. zo dňa 02. 04. 2015 žalovaný uviedol, že stavebný úrad tento posudok bral do úvahy, čo vyplýva aj z jeho rozhodnutia, kde na strane 7 uvádza, aké doklady boli predložené k návrhu na umiestnenie stavby, pričom jedným z dokladov boli odborné posudky, svetlo-technické posúdenia zo dňa 30. 07. 2015, 27. 03. 2015 a 02. 04. 2015 vypracované M.. P.. F., S.. K námietke žalobcov týkajúcej sa nesprávneho postupu stavebného úradu v tom smere, že posudzoval námietky v aktuálnom konaní, pričom nebral do úvahy predchádzajúce námietky žalovaný uviedol, že aj s touto námietkou sa primeraným spôsobom vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Rovnako dostatočne a kvalifikovane zaujal stanovisko aj k námietke týkajúcej sa uplynutia platnosti niektorých stanovísk vlastníkov sietí a zariadení technického vybavenia.

6. Účastník v 1. rade SOLIDSTAV HOLDING, s. r. o., Vislanka, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, stotožňujúc sa so skutkovou aj právnou argumentáciou žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol, že žalovaný vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil všetky svoje tvrdenia a vysporiadal sa s námietkami žalobcov. Zastáva názor, že stavebný úrad konal v súlade s § 36 ods. 2 stavebného zákona, v zmysle ktorého upustil od vykonania ústneho pojednávania za splnenia podmienok, stanovených týmto zákonným ustanovením a pri vydaní napadnutého rozhodnutia disponoval všetkými podkladmi, potrebnými pre posúdenie navrhovanej stavby. Konštatoval, že rovnako ako v stavebnom konaní, tak aj v územnom konaní sa uplatňuje koncentračná zásada, ktorou sa sleduje urýchlenie a zracionalizovanie územného konania, tzn., že aj dotknutý subjekt neoznámi v určenej lehote svoje námietky, na neskoro uplatnené námietky už stavebný úrad aj keby boli dôvodné neprihliada, pretože v opačnom prípade by porušil jednu so základných zásad, ktorou je ovládané správne konanie a to zásadu rovnosti účastníkov konania. Žalobcovia sa podľa jeho názoru svojimi tvrdeniami v správnej žalobe snažia zmariť zodpovednosť za dôsledky nesplnenia si vlastnej povinnosti včas oznámiť svoje námietky stavebnému úradu, ktorá zodpovednosť na nich dolieha v dôsledku koncentračnej zásady, ktorá sa aplikuje v územnom konaní. Zdôraznil, že pokiaľ žalobcovia svoje pripomienky a námietky napriek poučeniu stavebným úradom v príslušnej lehote neuplatnili, táto skutočnosť má za následok, že v ďalšom priebehu konania pred stavebný úradom nie je už možné takéto námietky vznesené po stanovenej lehote akceptovať a zaoberať sa nimi, a to aj pokiaľ by mali oporu v zákone. Žalovaný v územnom konaní postupoval náležite, v intenciách citovaných právnym noriem, zadovážil si dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistil skutočný stav veci a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite odôvodnil. K námietke žalobcu, že žalovaný nevysvetlil, prečo je bytový dom vhodné umiestniť na právnu hranicu účastník v 1. rade uviedol, že ako to vyplýva z vyhlášky č. , na ktorú poukázal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, sú prípustné aj odlišné riešenia s podmienkou individuálneho komplexného hodnotenia, vrátane potrebných výpočtov a meraní, ktoré navrhovateľ stavby žalovanému, resp. správnemu orgánu prvého stupňa predložil.

7. Účastníčka v 6. rade sa priklonila k názoru žalobcov s poukazom na to, že aj keď v súčasnosti býva v S., v tejto lokalite prežila podstatnú časť svojho života, a tak miestne pomery sú jej dobre známe.

8. Účastníci v 3., 4., a 13. rade vo svojich vyjadreniach zo dňa 16. 01. 2018 zhodne uviedli, že dôvody obsiahnuté v podanej žalobe sú pravdivé a zdôraznili, že stavebný úrad im odoprel ústne konanie aj napriek tomu, že sú novými nájomníkmi bytového domu na A. XX N. E.. Poukázali aj na to, že nariadenie ústneho konania vyslovene žiadali, pretože chceli na ňom uviesť všetky svoje námietky, pričom tieto spočívajú predovšetkým v odstupoch od susedných parciel, pretože stavebník nie je ochotný akceptovať odstupové vzdialenosti. Stavebný úrad ich námietky neakceptoval, v plnom rozsahu sa stotožnil s argumentmi stavebníka a preto zastávajú názor, že týmto postupom ide o znehodnotenie ich majetku a zvýhodnenie majetku stavebníka.

9. Účastníčka v 12. rade sa v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17. 01. 2018 stotožnila s návrhom žalobcov na zrušenie rozhodnutia s tým, že dôvody obsiahnuté v žalobe sú pravdivé, pričom napadnutými rozhodnutiami boli účastníci konania ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch.

10. V replike zo dňa 25. 11. 2019 žalobcovia vyslovili svoj nesúhlas s obsahom písomného vyjadrenia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a zotrvali na svojej argumentácii obsiahnutej v podanej žalobe. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že správny orgán prvého stupňa sa náležitým spôsobom vysporiadal s odborným posudkom zo dňa 02. 04. 2015, z odôvodnenia rozhodnutia táto skutočnosť nevyplýva a to ani z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V tejto súvislosti poukázali na to, že žalobca v 1. rade už v roku 2014 podal návrh na rozhodnutie o umiestnení stavby, ktorá mala byť postavená na susednom pozemku, práve predmetný odborný posudok prichádzal k záveru, že svetelné podmienky na umiestnenie jeho stavby nebudú dostatočné. Táto námietka je podľa ich názoru zásadného charakteru, keďže je zrejmé, že postaviť stavbu na svojom pozemku v požadovanom rozsahu môže len jedna z dotyčných osôb. Napriek dôležitosti tejto námietky ju správny orgán žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Poukázal tiež na to, že správny orgán prvého stupňa tvrdil, že sa s predmetnou námietkou nemohol zaoberať, nakoľko táto nebola podaná v aktuálnom prebiehajúcom konaní, čo svedčí nielen o rozporuplnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj o popretí zásady materiálnej pravdy. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia spočíva predovšetkým v tom, že správne orgány sa jednostranne priklonili

na stranu stavebníka a rozhodnutie prijali len formálne, so všeobecnou argumentáciou, ktorá rozpory neodstraňuje, ani sa im nevenuje. V tejto súvislosti zdôraznili, že žalovaný už pred tým dvakrát zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa aj z uvedených dôvodov. Poukázali na to, že v rámci prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad konštatoval, že je príslušný vyhodnocovať iba námietky, ktoré podali účastníci konania v aktuálnom prebiehajúcom konaní, čo podľa názoru žalobcov svedčí o tom, že tento správny orgán mal vedomosť o existencii dôvodných námietok rovnako, ako aj o ich obsahu, avšak týmito sa odmietol zaoberať a teda skutočnosti, ktorých sa námietky týkajú, neboli preskúmavané, čo je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy. Zdôraznili, že žalobca v 1. rade riadne poukázal na to, ktoré námietky uplatňuje, pričom vo vzťahu k ich odvodeniu poukázal na predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu. Zhodne ako v podanej žalobe namietali aj porušenie zásady zákonnosti, zásady materiálnej pravdy a v tejto súvislosti poukázali aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ako prílohu k tomuto vyjadreniu pripojili oznámenie o začatí stavebného konania a nariadení ústneho pojednávania zo dňa 28. 10. 2019 vo veci stavebného povolenia týkajúceho sa predmetnej stavby.

11. Správny súd v konaní podľa a nasl. , po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žalobu žalobcov v 1. a 3. až 8. rade je potrebné odmietnuť a žalobe žalobkyne v 2. rade je potrebné priznať úspech.

12. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že predmetné konanie bolo začaté na základe návrhu účastníka v 1. rade SOLIDSTAV HOLDING, s. r. o., Vislanka zo dňa 03. 06. 2014 na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Bytový dom, A. XX, E.“. Ako prílohy tohto návrhu navrhovateľ predložil listy vlastníctva, dokumentujúce vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam, na ktorých má byť navrhovaná stavba umiestnená, ako aj k susedným nehnuteľnostiam a príslušnú dokumentáciu pre územné rozhodnutie, t. j. projektovú dokumentáciu vrátane vyjadrení k tejto projektovej dokumentácii a k podzemným inžinierskym sieťam v záujmovom území pripravovanej stavby.

13. Listom zo dňa 12. 06. 2014 bolo príslušným stavebným úradom známym účastníkom konania a dotknutým orgánom oznámené začatie predmetného územného konania, ktoré sa začalo dňom podania návrhu, t. j. dňa 03. 06. 2014 a určený termín ústneho pojednávania na deň 01. 07. 2014 s tým, že účastníci konania môžu svoje námietky a pripomienky uplatniť na stavebnom úrade najneskôr na tomto pojednávaní, pričom títo boli zároveň upozornení na to, že podľa § 42 ods. 5 stavebného zákona sa v odvolacom konaní neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť a zároveň aj na to, kedy a kde je možné nahliadnuť do spisovej dokumentácie.

14. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 01. 07. 2014 vyplýva, že na tomto pojednávaní boli vlastníkmi bytov na A. V.. XX N. E. vznesené námietky voči umiestneniu navrhovanej stavby s tým, že správny orgán sa s nimi vysporiada v rozhodnutí o umiestnení stavby a vlastníci bytov H. A. V.. XX N. E. žiadali o spracovanie statického posúdenia pre základové konštrukcie navrhovanej stavby a ich bytového domu. Zo zápisnice zároveň vyplýva, že bolo vykonané aj miestne šetrenie. Ústne pojednávanie bolo ukončené s tým, že účastníkom, ktorým sa oznámenie o začatí predmetného konania nepodarilo doručiť, bude umožnené nahliadnuť do spisu a projektovej dokumentácie v lehote 7 dní od doručenia oznámenia. Jej prílohu tvoria písomné námietky a pripomienky žalobcov v 1., 2., 7., a 8. rade. Žalobcovia v 1. a 2. rade nesúhlasili s posúdením oslnenia a žiadali o vypracovanie znaleckého posudku rozporujúc bod oslnenia P3 v ich dome, namietali, že nie je posúdený vplyv hlučnosti zo vzduchotechniky, ani vplyv exhalátov z výfukových plynov z podzemných garáží, že neboli splnené procesné podmienky začatia administratívneho konania pre nedoručenie oznámenia niektorým účastníkom, že nemali možnosť oboznámiť sa so všetkými podkladmi, nebol rešpektovaný návrh na prerušenie konania, namietali umiestnenie stavby na právnej hranici pozemku, čo znemožní výstavbu domu na parc. č. XXXX/X predmetného kat. územia, že stavba nezapadá do pamiatkovej zóny, že tieni domu na parc. Č.. XXXX. Žalobcovia v 7. a 8. rade nesúhlasili s rozsahom a umiestnením stavby, žiadali odstup od východnej hranice 5 m, pretože navrhovaný odstup znevýhodňuje ich zámery s výstavbou na ich priamo susediacej parcele s poukazom na nevyhnutnosť dodržania 7 metrového rozostupu medzi stavbami, namietali, že realizácia predmetného návrhu bude mať za následok prehustenie priestoru v danej lokalite, ruch, hluk stratu súkromia a zrakovú nepohodu, že výška navrhovanej hmoty stavby zatieni ich pozemok a tým dôjde k jeho znehodnoteniu, poukazovali na problémy s prístupom k navrhovanej stavbe zo severnej

strany, vzhľadom na ktoré skutočnosti, pripájajúc sa aj k námietkam žalobcov v 1. a 2. rade navrhli predmetný projekt prepracovať.

15. Dňa 16. 07. 2014 bolo stavebnému úradu doručené doplňujúce stanovisko žalobcov v 7. a 8. rade, z obsahu ktorého vyplýva, že zástavba parciel na A. V.. Č.. XX B. XX N. E. vytvára z uličnej strany objekt v plnej šírke jednotlivých parciel so vstupným dofartom a následne pokračuje užšími krídlami do dvorovej časti, čím tento priestor vytvára vnútorný dvorový priestor - uzavretý vnútroblok, pričom zastávajú názor, že predložený návrh by mal vychádzať z daného širšieho priestoru zástavby, minimálne okolitých susedných parciel. Vyjadrili názor, že posudzovať stavebný zámer na parc. č. XXXX/X nie je možné samostatne bez parc. č. XXXX, keďže parc. č. XXXX/X nemá priamy samostatný prístup z ulice, výlučne iba cez parc. č. XXXX. Uviedli tiež, že na parc. č. XXXX/X pripravujú stavebný zámer na výstavbu rodinného domu a preto považujú za potrebné zohľadniť umiestnenie navrhovanej plánovanej investície.

16. Dňa 21. 07. 2014 vydal správny orgán prvého stupňa pod č. A/2014/15765-03/I/STS rozhodnutie, ktorým vyhovel návrhu účastníka v 1. rade, rozhodol o umiestnení predmetnej stavby v súlade s návrhom a pre jej umiestnenie a projektovú prípravu stanovil podmienky tak, ako sú špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia považujúc účastníkmi konania vznesené námietky za neopodstatnené.

17. Na základe včas podaného odvolania žalobcov v 1. a 2. rade, ktorí svoju argumentáciu v námietkach dokumentovali aj predložením odborného (svetelno-technického) posudku M.. P.. Z. F., S.. zo dňa 30. 07. 2014, žalovaný citované rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 24. 10. 2014 č. OU-KE-OVBT2-2014/039318 zrušil a vec mu vrátil no nové konanie, pre porušenie procesných práv jedného z účastníkov správneho konania, pre nevysporiadanie sa s námietkami účastníkov konania v zápisnici o ústnom pojednávaní s tým, že nepostačuje iba odkaz na to, že správny orgán prvého stupňa sa s námietkami vysporiada v rozhodnutí o umiestnení stavby, keďže ústne pojednávanie je určené na to, aby sa účastníci konania oboznámili s vecou a aby na ňom boli ich námietky prejednané, aby im bolo vysvetlené, prečo sú niektoré opodstatnené a niektoré irelevantné. Rozhodnutie teda bolo zrušené z procesných dôvodov a správnemu orgánu prvého stupňa bolo uložené odstrániť zistené procesné pochybenia a posúdiť návrh navrhovateľa aj vzhľadom na návrh kompromisného riešenia veci a podľa vývoja veci aj vyhodnotiť obsah odborného posudku, predloženého žalobkyňou v 2. rade spolu s odvolaním a na základe výsledkov vykonaného dokazovania rozhodnúť v súlade so stavebným zákonom a jeho vykonávacími predpismi.

18. Listom zo dňa 03. 02. 2015 bolo príslušným stavebným úradom účastníkom konania a dotknutým orgánom opätovne oznámené začatie predmetného územného konania, ktoré sa začalo dňom podania návrhu, t. j. dňa 03. 06. 2014 a určený termín ústneho pojednávania na deň 26. 02. 2015.

19. K citovanému oznámeniu sa písomne vyjadrili žalobcovia v 1., 2., 7. a 8. rade, ktorých námietky korešpondujú s námietkami, vznesenými na začiatku konania a v podanom odvolaní s tým, že na základe návrhu žalobcov v 1. a 2. rade bolo na rovnakom stavebnom úrade začaté konanie o umiestnení stavby na susednej parcele č. XXXX/X, vzhľadom na ktorú skutočnosť navrhli pripojiť predmetný spis a prerušiť toto konanie do skončenia konania o ich návrhu, ako aj účastník v 1. rade ako navrhovateľ predmetného konania, ktorý považuje žalobcami v 1. a 2. rade vedené stavebné konanie za účelové, a dokumentáciu v ňom predloženú za neúplnú, vadnú, čo malo za následok jeho prerušenie, pričom poukázali aj na to, že výšku bytového domu ústretovo znížili a vyjadrenia dotknutých orgánov a organizácií sú súhlasné.

20. Zo zápisnice vyhotovenej dňa 26. 02. 2015 z ústneho pojednávania vykonaného na správnom orgáne prvého stupňa vyplýva, že účastník v 1. rade ako navrhovateľ predmetného konania predložil zmenenú projektovú dokumentáciu, v ktorej bola znížená výška navrhovaného bytového domu tak, aby bola dodržaná maximálna hranica ekvivalentného uhla tienenia (vychádzajúc z posudku M.. P.. Z. F., S..). Konštatuje sa v nej, že na stavebný úrad bola doručená žiadosť o vydanie stavebného povolenia v spojenom územnom a stavebnom konaní na stavbu rodinného domu na parc. č. XXXX/X v kat. úz. K. Z.. Zaznamenaný bol priebeh ústneho pojednávania, na ktorom bolo zaujaté stanovisko k vzneseným námietkam.

21. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09. 03. 2015 bolo územné konanie o umiestnení stavby „Bytový dom, A. XX, E.“ prerušené a súčasne bol žalobca v 1. rade vyzvaný na predloženie svetelno-technického posúdenia vplyvu existujúceho bytového domu na parcele č. XXXX/X

kat. úz. K. Z. a svetelno-technického posúdenia vplyvu navrhovaného bytového domu na parc. č. XXXX/ X na navrhovaný rodinný dom na parc. č. XXXX/X toho istého kat. územia z dôvodu, že je nutné posúdiť umiestnenie oboch stavieb súčasne.

22. Dňa 29. 05. 2015 pod č. A/2015/01909-21/I/STS vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie, ktorým opakovane návrhu navrhovateľa - účastníka v 1. rade vyhovel, považujúc námietky, vznesené účastníkmi konania za neopodstatnené. K žalobcom v 1. rade predloženému odbornému svetelno- technickému posudku a jeho Doplnku č. 1 uviedol, že projektová dokumentácia a umiestnenie navrhovaného rodinného domu stavebníka - žalobcu v 1. rade neberie do úvahy, že na susednej parcele je navrhnutá výstavba bytového domu, pričom predmetné konanie bolo prerušené, keďže žiadosť uvedeného stavebníka, doložené doklady a projektová dokumentácia neposkytujú dostatočný podklad pre riadne posúdenie navrhovanej stavby rodinného domu.

23. Na základe žalobcami v 1., 2., 7. a 8. rade podaného odvolania žalovaný citované rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa svojím rozhodnutím zo dňa 05. 10. 2015 č. OV-KE- OVBP2-2015/035109 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bolo správnemu orgánu prvého stupňa uložené vysporiadať sa s vecným bremenom, zriadeným na parc. č. XXXX kat. úz. K. Z., zapísaným na LV č. XXXXX, spočívajúcom v práve prechodu na parc. č. XXXX v prospech vlastníka parc. č. XXXX, ktoré nezaniklo odčlenením stavebnej parcely, resp. rozčlenením pôvodnej parcely, kde bolo zriadené vecné bremeno, ako aj dôslednejšie posúdiť odstupové vzdialenosti a to nie iba podľa vyhlášky č. , ale keďže ide o bytový dom, aj podľa , , a citovanej vyhlášky s použitím relevantných výpočtov pre ich vyhodnotenie. Odvolací správny orgán konštatoval, že podľa citovanej vyhlášky vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania, odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Poukázal na to, že navrhovateľom predloženým výpočtom preslnenia a denného osvetlenia okolitých stavieb, vypracovaným P.. F. C., bolo vyhodnotené umiestnenie stavby z hľadiska požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a zachovanie pohody bývania, požiadavka na zachovanie požiarnej bezpečnosti bola riešená v projekte pre územné rozhodnutie, v časti protipožiarneho zabezpečenia objektu, vypracovanej P.. S. Z., pričom výpočet odstupových vzdialeností v bode 9 je v rozpore s cit. vyhlášky, nakoľko nie je možné vyhodnotiť, či je možné osadiť stavbu na bytového domu aj na právnej hranici, t. j. s nulovou odstupovou vzdialenosťou od parc. č. XXXX a od vedľajšieho bytového domu na parc. č. XXXX/X. Odvolací správny orgán zároveň zdôraznil, že takmer polovica stanovísk dotknutých orgánov už stratila platnosť a správny orgán prvého stupňa upozornil na postup pri posudzovaní účinnosti doručenia písomnosti na základe fikcie doručenia, ktorý vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade dodržaný nebol.

24. Listom zo dňa 21. 12. 2015 bolo príslušným stavebným úradom účastníkom konania a dotknutým orgánom opätovne oznámené začatie predmetného územného konania, ktoré sa začalo dňom podania návrhu, t. j. dňa 03. 06. 2014 a nakoľko stavebnému úradu boli známe pomery staveniska a žiadosť poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, tento v zmysle § 36 ods. 2 stavebného zákona upustil od miestneho šetrenia a ústneho pojednávania s tým, že účastníkom bola poskytnutá lehota 7 dní na vznesenie námietok s tým, že inak na ne nebude prihliadnuté.

25. Na citované oznámenie reagovali svojimi opakovanými námietkami žalobcovia v 1. a 2. rade a v 7. a 8. rade, ktorí sa dožadovali ústneho prejednania veci, pričom tieto námietky korešpondujú s ich predchádzajúcimi námietkami a odvolávajú sa na ne i na závery rozhodnutia odvolacieho orgánu a zároveň upriamujú pozornosť aj na nové zameranie existujúceho objektu budovy na A. XX N. E., pri ktorom bolo zistené, že zakreslenie budov je nepresné a po vnesení výsledku nového zamerania do katastra žiadali vypracovanie nového posudku tienenia bytu žalobcu v 1. rade.

26. Z oznámenia o doplnení dokladov k územnému konaniu zo dňa 03. 03. 2016 vyplýva, že na základe zamerania stavieb na parc. č. XXXX a XXXX, bola dňa 29. 02. 2016 do projektovej dokumentácie navrhovateľom doplnená opravená situácia umiestnenia navrhovanej stavby. Účastníkom bola zároveň daná možnosť uplatniť svoje námietky v tejto súvislosti v určenej lehote s tým, že na oneskorené námietky nebude prihliadnuté.

27. Dňa 27. 05. 2016 pod č. A/2016/004967-39/I/STS vydal správny orgán prvého stupňa ďalšie rozhodnutie, ktorým zhodne ako v predchádzajúcich rozhodnutiach návrhu navrhovateľa - účastníka v 1. rade vyhovel, považujúc námietky, vznesené účastníkmi konania za neopodstatnené. K námietke, týkajúcej sa ústneho prejednania veci uviedol, že predmetný návrh bol prejednaný na ústnom pojednávaní už dvakrát, preto, keďže sa na umiestnení predmetnej stavby nič nezmenilo, nebolo potrebné vo veci zvolať ústne pojednávanie. K ostatným námietkam zaujal zhodné stanovisko ako v predchádzajúcich rozhodnutiach.

28. Na základe žalobcami v 1. až 4. a 7. a 8. rade podaného odvolania žalovaný citované rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa svojím rozhodnutím zo dňa 10. 10. 2016 č. OV-KE- OVBP2-2016/038234 opätovne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom odvolanie žalobcov v 2. a 8. rade, považoval za oneskorene podané. Poukázal na to, že stavebný úrad už upozorňoval na to, že vzhľadom na to, že v danom prípade ide o umiestnenie stavby bytového domu, je potrebné odstupové vzdialenosti od iných stavieb v tejto lokalite posudzovať komplexne podľa , , a vyhlášky č. V projektovej dokumentácii nebol zakreslený požiarne nebezpečný priestor, pričom práve uvedené dáva stavebnému úradu možnosť určiť, či je možné stavbu bytového domu umiestniť na právnej hranici od vedľajšej parcely č. XXXX kat. úz. K. Z. a od vedľajšieho bytového domu na parc. č. XXXX/X tohto kat. úz. a zároveň vzhľadom na prebiehajúce stavebné konanie na pozemku parc. č. XXXX/X tohto kat. úz. aj relevantne vyhodnotiť námietky žalobcu v 1. rade ohľadne odstupovej vzdialenosti. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie Správneho poriadku, v zmysle ktorého správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Vychádzajúc z uvedeného považoval odvolací správny orgán za potrebné, aby ako navrhovateľ stavby „Bytový dom, A. XX, E.“, tak aj stavebník rodinného domu na parc. č. XXXX/X kat. úz. K. Z. - žalobca v 2. rade rešpektovali možnosť umiestnenia iných stavieb na susedných pozemkoch a zabezpečili v rámci svojich návrhov také podklady - výpočty, merania, aby nebolo obmedzované vlastnícke právo a právo uskutočniť stavbu ani u jedného z nich. Za potrebné považoval doplniť projekt požiarnej bezpečnosti aj o zakreslenie požiarne nebezpečného priestoru. Žalovaný stavebnému úradu vytýkal aj porušenie zásady rýchlosti a hospodárnosti konania, ako aj zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania a v tejto súvislosti zdôraznil jeho povinnosť po zistení ďalších osôb, ktoré majú postavenie účastníkov konania, prizvať ich do konania, oboznámiť ich s doterajším priebehom konania a vykonať nevyhnutné procesné úkony. Vzhľadom na to, že námietky účastníkov konania v uvedených súvislostiach mali vplyv na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, žalovaný nepovažoval z účelné zvlášť vyhodnocovať dôvody uvedené v jednotlivých odvolaniach.

29. Dňa 12. 12. 2016 bolo správnemu orgánu prvého stupňa navrhovateľom predmetnej stavby doručené doplnenie projektu požiarnej bezpečnosti aj o zakreslenie požiarne nebezpečného priestoru v zmysle rozhodnutia žalovaného, špecifikovaného v bode 28 odôvodnenia rozsudku.

30. Listom zo dňa 21. 12. 2016 bolo príslušným stavebným úradom účastníkom konania a dotknutým orgánom opätovne oznámené začatie predmetného územného konania, ktoré sa začalo dňom podania návrhu, t. j. dňa 03. 06. 2014 a nakoľko stavebnému úradu boli známe pomery staveniska a žiadosť poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, tento v zmysle § 36 ods. 2 stavebného zákona upustil od miestneho šetrenia a ústneho pojednávania s tým, že účastníkom a dotknutým orgánom bola poskytnutá lehota 7 dní na vznesenie námietok s tým, že inak na ne nebude prihliadnuté.

31. Podaniami zo dňa 18. 01. 2017 žalobcovia v 5. a 6. rade, ktorí sa stali spoluvlastníkmi jedného z bytov v susediacom bytovom dome od 29. 12. 2016, žiadali o nariadenie ústneho pojednávania v predmetnej veci, nakoľko o zámeroch staviteľa k navrhovanej stavbe a jej využitiu nemali žiadne informácie.

32. Podaním, doručeným správnemu orgánu prvého stupňa dňa 25. 01. 2017 sa účastníčka v 13. rade dožadovala nariadenia ústneho pojednávania s poukazom na neprehľadnosť situácie s tým, že nazretie do spisu je pre ňu nepostačujúce a je potrebné, aby stavebník vysvetlil svoj zámer a obhájil zmysel predmetného projektu.

33. Na uvedené podania reagoval správny orgán prvého stupňa listami zo dňa 25. 01. 2017 a 26. 01. 2017, ktorými menovaným účastníkom dal na vedomie, že v oznámení o začatí konania im bola poskytnutá lehota, v ktorej majú možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu a vzniesť námietky a pripomienky k umiestneniu predmetnej stavby s tým, že v predmetnej veci bolo ústne pojednávanie nariadené už dvakrát, stavebnému úradu sú známe pomery staveniska, na umiestnení stavby sa nič nezmenilo, návrh poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby a preto nebolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie.

34. Na citované oznámenie zo dňa 18. 01. 2017 reagovali svojimi opakovanými námietkami žalobcovia v 1. a 2. rade a v 7. a 8. rade, ktorí sa dožadovali ústneho prejednania veci, pričom tieto námietky korešpondujú s ich predchádzajúcimi námietkami a odvolávajú sa na ne i na závery odvolacieho orgánu, obsiahnuté v jeho predchádzajúcich rozhodnutiach. Žalobkyňa v 2. rade v rámci námietok žiadala o prerušenie konania do právoplatného skončenia konania pred Okresným súdom Košice I sp. zn. , prebiehajúceho na základe návrhu žalobcu v 1. rade o zriadenie vecného bremena.

35. Následne dňa 20. 02. 2017 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. MK/A/2017/03553-60/ I//STS, ktorým bolo opakovane vyhovené návrhu stavebníka s tým, že stavebník doplnil situáciu projektu protipožiarnej bezpečnosti stavby 3/2014 so zakreslením odstupových vzdialeností požiarne nebezpečných priestorov, ktorý bol vypracovaný P.. S. Z., špecialistom požiarnej ochrany, v zmysle ktorého bolo možné umiestniť navrhovanú stavbu podľa návrhu a preto správny orgánu prvého stupňa konštatoval, že vzdialenosti vypočítané v projekte sú správne a preto možno stavbu umiestniť podľa návrhu. Uviedol, že žalobkyňa v 2. rade podala námietky oneskorene, pričom námietky ostatných účastníkov považoval za neopodstatnené. Konštatoval, že navrhovaná stavba požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a zachovanie pohody bývania v zmysle vyhlášky č. spĺňa, čo bolo preukázané svetlo-technickými posudkami aj doplneným projektom protipožiarnej bezpečnosti stavby a kladnými stanoviskami dotknutých orgánov. K námietkam žalobcu v 1. rade tak, ako boli formulované s odkazom na námietky, uplatnené v predchádzajúcich štádiách konania uviedol, že keďže jeho predchádzajúce rozhodnutia boli zrušené, nebol oprávnený vyhodnocovať tieto námietky, pretože môže vyhodnocovať iba námietky, podané v aktuálnom prebiehajúcom konaní. Zároveň uviedol, že sa opakovane zaoberal aj stavbou rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX/X kat. úz. K. Z. s tým, že navrhovaná stavba nebráni umiestneniu rodinného domu na susednom pozemku. Umiestnením predmetnej stavby nebudú podľa jeho názoru ohrozené práva a právom chránené záujmy účastníkov konania nad prípustnú mieru, ani práva žalobcu v 1. rade na umiestnenie rodinného domu na parc. č. XXXX/X kat. úz. K. Z., pričom jeho stavebné konanie je prerušené. Za neopodstatnený považoval aj návrh na prerušenie konania v zmysle bodu 34 odôvodnenia rozsudku. Vymenoval doklady, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia a konštatoval, že niektoré stanoviská a vyjadrenia stratili platnosť, pričom nové od stavebníka nežiadal, keďže stavebnému úradu je z jeho vlastnej činnosti známe, že na stavbou dotknutých pozemkoch nie sú umiestnené žiadne nové inžinierske siete.

36. Citované rozhodnutie prevzal žalobca v 1. rade dňa 27. 03. 2017, pričom tomuto bolo po prvýkrát doručované dňa 08. 03. 2017, kedy nebol zastihnutý a bolo mu oznámené jeho opakované doručenie dňa 09. 03. 2017, kedy opätovne nebol zastihnutý a zásielka bola v uvedený deň uložená na pošte, pričom fyzicky ho prevzal dňa 27. 03. 2017. Právna zástupkyňa žalobkyne v 2. rade rozhodnutie prevzala dňa 08. 03. 2017. Žalobcom v 3. a 4. rade bolo toto rozhodnutie po prvýkrát doručované dňa 08. 03. 2017, kedy neboli zastihnutí a bolo im oznámené jeho opakované doručenie dňa 09. 03. 2017, kedy opätovne neboli zastihnutí a zásielka bola v uvedený deň uložená na pošte, pričom fyzicky ho prevzali prostredníctvom splnomocnenca dňa 27. 03. 2017. Žalobca v 5. rade rozhodnutie prevzal dňa 17. 03. 2017 na adrese E., A. XX, žalobkyni v 6. rade bolo po prvýkrát doručované dňa 08. 03. 2017, kedy nebola zastihnutá na adrese E., K. XX a bolo jej oznámené jeho opakované doručenie dňa 09. 03. 2017, kedy opätovne nebola zastihnutá a zásielka bola v uvedený deň uložená na pošte, pričom fyzicky ju prevzala dňa 20. 03. 2017. Žalobkyni v 7. rade bolo rozhodnutie po prvýkrát doručované dňa 08. 03. 2017, kedy nebola zastihnutá a bolo jej oznámené jeho opakované doručenie dňa 09. 03. 2017, kedy opätovne nebola zastihnutá a zásielka bola v uvedený deň uložená na pošte, pričom táto si zásielku v odbernej lehote neprevzala. Žalobcovi v 8. rade bolo po prvýkrát doručované dňa 08. 03. 2017, kedy nebol zastihnutý a bolo mu oznámené jeho opakované doručenie dňa 09. 03. 2017, kedy opätovne nebol zastihnutý a zásielka bola v uvedený deň uložená na pošte, pričom fyzicky ju prevzal dňa 28. 03. 2017.

37. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 20. 02. 2017 podal odvolanie žalobca v 1. rade (dňa 10. 04. 2017), žalobkyňa v 2. rade (dňa 21. 03. 2017) a žalobcovia v 7. a 8. rade (dňa 07. 04. 2017), pričom ich námietky korešpondujú s námietkami, obsiahnutými v správnej žalobe a žalovaný vo veci rozhodol napadnutým rozhodnutím.

38. Súčasťou administratívneho spisu je aj posúdenie oslnenia P.. C. zo dňa 29. 04. 2014, predmetom ktorého bolo posúdenie oslňovania priečelia jestvujúceho bytového domu v stanovenom časovom horizonte, zo záveru ktorého vyplýva, že novostavba tieto podmienky nezhoršuje, jeho dodatok zo dňa 19. 02. 2015, predmetom ktorého bolo posúdenie oslňovania priečelia rodinného domu od jestvujúceho bytového domu na parc. č. XXXX/X, zo záveru ktorého vyplýva, že priečelie rodinného domu je od jestvujúcej budovy na parc. č. XXXX/X v stanovenom časovom horizonte tienené 3 hodny a dodatok zo dňa 20. 02. 2015, predmetom ktorého bolo posúdenie oslňovania priečelí projektovaného rodinného domu v stanovenom časovom horizonte, zo záveru ktorého vyplýva, že podľa STN 73 4301 čas preslnenia v stanovenom časovom horizonte je najmenej 1,5 hod., s dvoma a viac obytnými miestnosťami aspoň v jednej miestnosti, pričom tejto požiadavke vyhovuje miestnosť č. 1 - spálňa. Konštatuje sa v ňom, že tri priečelia orientované na SZ, SV a JV sú dostatočne oslňované a JZ priečelie je možné upraviť tak, aby vyhovovalo norme oslňovania (premiestnením okna na slnečnú stranu).

39. Súčasťou administratívneho spisu sú tiež odborné posudky vypracované M.. P.. F., S.., a to zo dňa 27. 03. 2015, ktorý sa týka svetelno-technických podmienok v byte bytového domu, nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX - tienenie vplyvom výstavby bytového domu na parc. č. XXXX/X, zo záveru ktorého vyplýva, že na základe vypočítaných hodnôt predpokladané tienenie dotknutej obytnej miestnosti bytu v bytovom dome na parc. č. XXXX novostavbou „Bytový dom, A. XX, E.“ na pozemku par. č. XXXX/X kat. úz. K. Z. je v rozpore s požiadavkami definovanými v STN 73 0580, Z1 a Z2 a preslnenie dotknutej obytnej miestnosti bytu v bytovom dome na parc. č. XXXX nie je dostatočné v zmysle STN 73 4301, čo nie je spôsobené navrhovanou výstavbou bytového domu, ako aj zo dňa 04. 03. 2015, týkajúci sa svetelno-technických podmienok v navrhovanom rodinnom dome na parc. č. XXXX/X - tienenie vplyvom existujúcej zástavby, zo záveru ktorého vyplýva, že na základe vypočítaných hodnôt predpokladané tienenie obytných miestností navrhovaného rodinného domu na parc. č. XXXX/X existujúcou zástavbou je v zmysle dovolených podmienok definovaných v STN 73 0580- 1/Zmena 2, preslnenie navrhovaného rodinného domu na parc. č. XXXX/X je dostatočné v zmysle STN 73 4301, nakoľko čas preslnenia aspoň jednej obytnej miestnosti je tiež viac ako 3 hodiny, úroveň denného osvetlenia obytných miestností navrhovaného rodinného domu na parc. č. XXXX/X reprezentovaná činiteľom dennej osvetlenosti je dostatočná v zmysle STN 73 0580-2. Doplnok č. 1 zo dňa 02. 04. 2015 k naposledy citovanému odbornému posudku sa týka svetelno-technických podmienok v navrhovanom rodinnom dome na parc. č. XXXX/X - tienenie vplyvom výstavby bytového domu na parc. č. XXXX/X a z jeho záveru vyplýva, že predpokladané tienenie obytných miestností navrhovaného rodinného domu na parc. č. XXXX/X výstavbou bytového domu na parc. č. XXXX/X je v rozpore s požiadavkami definovanými v STN 73 0580- 1/Zmena 2 a preslnenie navrhovaného rodinného domu na parc. č. XXXX/X nie je dostatočné v zmysle STN 73 4301, pričom nevyhovujúci stav je v plnom rozsahu spôsobený navrhovanou výstavbou bytového domu na parc. č. XXXX/X. Uvedené odborné posudky boli predložené žalobcom v 1. rade na základe požiadavky vo veci konajúceho správneho orgánu (viď bod 21 odôvodnenia rozsudku).

40. Účastníci v 5. až 10. a 12. rade sa na pojednávanie určené na deň 09. 12. 2020 na ktoré boli riadne a včas predvolaní nedostavili, pričom títo svoju neprítomnosť na ňom vopred neospravedlnili ani z vážneho dôvodu nepožiadali o jeho odročenie. Vychádzajúc z uvedeného súd postupoval v súlade s ust. a pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti.

41. Právny zástupca žalobcov zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného žalobcovia napádajú predovšetkým z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, ako aj z dôvodu porušenia zásady materiálnej pravdy. Zásadnými námietkami vznesenými v administratívnom konaní bola námietka, ktorá sa týkala svetelno-technického posúdenia vplyvu navrhovanej stavby na susedné nehnuteľnosti, vrátane nehnuteľnosti žalobcov v 1. a 2. rade, ako aj námietka, týkajúca sa rozstupu stavieb. Zastáva názor, že stavebný úrad ani žalovaný sa s týmito námietkami dôsledne v rámci svojich rozhodnutí nevysporiadali. V tejto súvislosti poukázal na charakter vykonávacej vyhlášky, hlavne ods. 1 § 6, z obsahu ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o rozostupové vzdialenosti, ako aj prípadné umiestnenie stavieb na právnej hranici susedných nehnuteľností, uvedené je potrebné posudzovať z

hľadísk, ktoré sú uvedené v tomto zákonnom ustanovení, čo v danom prípade podľa názoru žalobcov splnené nebolo. Správne orgány nevyhodnotili, či navrhovaná stavba a jej umiestnenie je v súlade s komplexným posúdením umiestnenia tejto stavby, vyplývajúcim z uvedeného zákonného ustanovenia, vzhľadom na lokalitu, kde má byť stavba umiestnená. Poukázal zároveň na to, že ide o opakované územné konanie, kde aj v predchádzajúcich konania boli vznesené rôzne námietky, ktoré v podstate obsahovo korešpondovali s námietkami, vznesenými v poslednom štádiu konania a preto povinnosťou správneho orgánu či už prvého stupňa alebo žalovaného bolo vysporiadať sa aj s týmito námietkami. Upriamil pozornosť predovšetkým na posudky, ktoré boli predložené žalobcom v 1. rade, ktoré sa týkali svetelno-technického posúdenia navrhovanej stavby vo vzťahu k rodinnému domu, o umiestnení stavby ktorého bolo rovnako začaté konanie, tzn. že pokiaľ ide o susedné nehnuteľnosti, na týchto prebiehajú územné konania súbežne a preto bolo povinnosťou správneho orgánu posúdiť túto námietku aj z tohto hľadiska. Poukázal tiež na to, že obe územné konania prebiehali pred jedným stavebným úradom a dokonca túto záležitosť vybavoval aj jeden pracovník, ktorému bol známy priebeh celého administratívneho konania, ako aj všetky námietky, ktoré boli v predmetnom konaní vznášané a aj napriek tomu sa s týmito námietkami nevysporiadal ani stavebný úrad, ani žalovaný s poukazom na to, že ide o samostatné územné konanie s tým, že predchádzajúce boli skončené. V ostatnom zotrval na argumentácii obsiahnutej v podanej žalobe a navrhol rozhodnúť v zmysle žalobného petitu.

42. Žalobca v 1. rade sa pripojil k prednesu svojho právneho zástupcu.

43. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na argumentácii, uvedenej v napadnutom rozhodnutí žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené s tým, že v tomto prípade sa žalovaný správny orgán vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli vznesené v podanom odvolaní, rozhodnutie preskúmal z hľadísk stanovených zákonom a tento postup považuje za súladný so zákonom. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nebolo nepreskúmateľným, pretože ak by tomu tak bolo, žalovaný by ho zrušil. Zotrvala na svojej argumentácii vo vzťahu k charakteru predmetného konania, zdôraznila, že v danom prípade je potrebné uvedomiť si čo je predmetom konania, že ide o územné konanie a nie o stavebné konanie, pričom v tomto konaní rozhodnutím, ktoré bolo vydané stavebným úradom, nemohli byť porušené subjektívne práva účastníkov tohto konania. Títo budú účastníkmi aj nadväzujúceho stavebného konania, kde budú môcť uplatniť námietky, ktoré boli uplatnené už v tomto konaní, ktoré budú vyhodnotené a o ktorých bude rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, s odkazom na vyjadrenia, ktoré boli súdu doručené.

44. Zástupkyňa účastníka v 1. rade zotrvala na písomných vyjadreniach, ktoré boli v predmetnej veci súdu doručené a stotožnila sa s prednesom zástupkyne žalovaného s tým, že podľa názoru účastníka v 1. rade správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný rozhodli v predmetnej veci v súlade so zákonom, pretože žalobca splnil všetky podmienky, ktoré pre vyhovenie jeho návrhu na vydanie územného rozhodnutia vyžaduje zákon. Preto tu nebol dôvod pre zamietnutie tohto návrhu. Poukázala aj na to, že niektorým požiadavkám a námietkam, vzneseným v priebehu administratívneho konania zo strany žalobcu, bolo aj vyhovené, pretože v tomto prípade došlo aj k zníženiu stavby o 60 cm tak, ako to vyplýva zo spisovej dokumentácie. Vychádzajúc z uvedeného, navrhla, aby správny súd žalobu zamietol a účastníkovi v 1. rade priznal právo na náhradu trov konania. Na otázku predsedníčky senátu zástupkyňa účastníka v 1. rade uviedla, že k zníženiu predmetnej stavby došlo na základe dodatkov, vypracovaných P.. C. v súvislosti s posúdením oslnenia, k jeho pôvodnému stanovisku zo dňa 29. 04. 2014, pričom išlo o posúdenie z februára 2015, pokiaľ ide o vzťah navrhovanej stavby k stavbe navrhovanej žalobcom v 1. rade.

45. Zástupkyňa žalovaného reagujúc na uvedené prednesy uviedla, že bežne sa v rámci územného konania posudky, týkajúce sa svetelno-technických podmienok nevyžadujú ani nerealizujú, tieto sa realizujú spravidla až v rámci konania o vydanie stavebného povolenia, avšak vzhľadom na špecifický charakter tohto konania, keďže ide o výstavbu bytového domu v lokalite, kde môžu byť postavené aj rodinné domy, boli vypracované aj tieto posudky, aby správne orgány získali reálny pohľad alebo prehľad situácie v danej lokalite podstatný pre posúdenie veci.

46. Právny zástupca žalobcov sa nestotožnil so stanoviskom zástupkyne žalovaného a v nadväznosti na to uviedol, že v danom prípade bolo predmetné súdne konanie začaté predovšetkým z toho dôvodu, že na stavebnom úrade sa už aj uskutočnilo stavebné konanie, ktorého boli žalobcovia účastníkmi a

kde im bolo povedané, že v rámci tohto konania nie je možné zaoberať sa námietkami, ktoré mali byť vznesené v územnom konaní a z toho hľadiska, že stavebný úrad je v tomto konaní viazaný záväzným rozhodnutím vydaným v územnom konaní. Pokiaľ sa žalovaný ani správny orgán prvého stupňa v územnom konaní nevysporiadali s námietkou, ktorá bola žalobcami vznesená v súvislosti so svetelno- technickými podmienkami, môže nastať situácia, vzhľadom na vyjadrenie zástupkyne žalovaného, že prvostupňový správny orgán v konaní o povolení stavby sa touto námietkou už zaoberať nebude, pričom žalobcovia zastávajú názor, že táto námietka je relevantná aj pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia o umiestnení stavby a preto bolo povinnosťou správnych orgánov sa s touto námietkou a predloženými dôkazmi v tomto územnom konaní vysporiadať.

47. Žalobca v 1. rade uviedol, že pokiaľ ide o zníženie navrhovanej stavby, k tomu došlo na základe posudku M.. P.. F., S.., ktorý zaujal stanovisko k posudku P.. C. a dospel k záveru, že v danom prípade navrhovaná stavba tieni existujúcim stavbám, v dôsledku ktorého teda došlo k zníženiu navrhovanej stavby. Následne boli predložené posudky M.. P.. F., S.. aj vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade navrhovanému rodinného domu, ktoré posudky už v rámci administratívneho konania vyhodnotené neboli. Žalobca v 1. rade sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že sa nemôže v rámci tohto konania zaoberať námietkami, ktoré boli vznesené v predchádzajúcich štádiách tohto konania, pretože v konečnom dôsledku sa tieto námietky opakujú.

48. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojom stanovisku s tým, že nie je možné vracať sa do obdobia spred piatich rokov a že je potrebné riešiť situáciu, ktorá je tu v súčasnej dobe. Na otázky členov senátu zástupkyňa žalovaného uviedla, že podľa jej názoru zrušením prvostupňového rozhodnutia druhostupňovým orgánom a vrátením veci na ďalšie konanie ide vlastne o nové konanie. Na ďalšiu otázku uviedla, že okrem pôvodného návrhu účastníka v 1. rade žiadny iný návrh po zrušení rozhodnutia v ďalších konania podaný nebol. Na ďalšiu otázku člena senátu, z čoho žalovaný vyvodzuje, že po zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ide vždy o nové konanie, v ktorom nie je potrebné zaoberať sa predošlými námietkami, resp. právnymi problémami so strany účastníkov konania, zástupkyňa žalovaného uviedla, že je tomu tak z dôvodu, že keď je podané odvolanie proti rozhodnutiu, tak druhostupňový správny orgán preskúma rozhodnutie v celom rozsahu, podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, to znamená, že nielen čo do dôvodov odvolania. V každom odvolacom konaní sa musí vysporiadať s námietkami, ktoré boli podané a na základe toho rozhodnúť. Každé nové konanie môže priniesť aj nové skutočnosti. Žalovaný toto konanie označuje za nové, ktoré sa uskutočňuje síce na základe toho istého návrhu, pričom stavebný úrad prvého stupňa je viazaný právnym názorom vysloveným druhostupňovým správnym orgánom, na základe ktorého musí ďalej postupovať, čo však neznamená, že v tomto novom konaní nemôžu nastať aj nové skutočnosti, preto sa žalovaný pri opakovanom posudzovaní odvolania zaoberá tým, či právny názor ktorý bol vyslovený v poslednom rozhodnutí odvolacieho orgánu bol správnym orgánom prvého stupňa rešpektovaný a či náhodou nenastali nové skutočnosti, pretože v druhostupňovom konaní sa rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa preskúmava v celom rozsahu, nielen čo do dôvodov odvolania. Predmet konania zostáva stále rovnaký. Námietky a pripomienky sa dávajú v rozhodnom čase. Na ďalšiu otázku, akým spôsobom správny orgán v rámci územného konania posudzuje rozostupy stavieb, keďže podľa jej vyjadrenia je rozdiel medzi rodinným domom a bytovým domom a aký je rozdiel medzi bytovým domom a rodinným domom, čo sa týka posudzovania umiestňovania stavieb na hranici pozemkov, resp. či existuje metodický pokyn, na základe ktorého by správne orgány v tejto súvislosti postupovali zástupkyňa žalovaného uviedla, že žiadnym metodickým pokynom nedisponuje, vec posudzuje vždy podľa zákona a podľa správnej úvahy, ktorá je v medziach zákona. Poukázala na to, že aj keď ide o bytový dom, ktorý má byť umiestnený na parcele a je známe, že sú tam aj rodinné domy, musí sa vziať do úvahy to, či hmota, výška stavby tohto bytového domu, ktorý je navrhovaný nebude tieniť stavbe bytového domu, nie pozemku, pretože na toto sa neprihliada. Pokiaľ prebiehajú súčasne dve konania je dôležité si uvedomiť, že sú tu dva návrhy, rozhoduje sa o nich a samozrejme sa berie do úvahy vzájomná súvzťažnosť, aby bolo možné postaviť rodinný dom, keď si niekto chce postaviť rodinný dom vzhľadom na to, že niekto chce uplatniť svoje právo a chce si postaviť bytový dom. Nie je možné chcieť, aby bytový doma mal tvar rodinného domu. Uvedené sa posudzuje podľa vyhlášky č. , zohľadňuje skutočnosť, že nesmie presiahnuť strecha nad pozemok susedný, pretože aj bytové domy môžu mať sedlovú strechu a v neposlednom rade musí byť vypracovaný požiarny posudok odborne spôsobilej osoby, ktorý hovorí o tom, akým spôsobom stavba, ktorá je navrhovaná, t. j. bytový dom, aký má vplyv na požiarnu bezpečnosť susedných stavieb a keď toto všetko má správny orgán preskúmané a je mu zrejmé, že umiestnenie stavby bytového domu nebráni tomu, aby bol na vedľajšom pozemku postavený

rodinný dom, vydá vo veci rozhodnutie. Nemôže sa stať, aby boli upreté subjektívne práva človeka užívať svoju nehnuteľnosť spôsobom, akým povoľuje zákon. Na ďalšiu otázku, či boli vyhodnocované užívacie alebo vlastnícke práva susedného vlastníka v predmetnej veci zástupkyňa žalovaného uviedla, že toto robia vždy, robí to správny orgán prvého stupňa a pokiaľ to príde na odvolacie konanie, odvolací správny orgán vyhodnotí, o čo tam ide a vo väčšine prípadov takéto rozhodnutie nepotvrdzujú. Zastáva názor, že vlastník susedného pozemku nemôže nesúhlasiť s umiestnením stavby na hranici pozemku, pretože stavbu na hranici pozemku je možné umiestniť, ak sú splnené všetky zákonné podmienky. Stavebný úrad nemôže nútiť navrhovateľa, aby zmenil svoj návrh podľa toho, ako si to predstavuje účastník konania.

49. Podľa o správnom konaní v znení, účinnom do 30. 06. 2017, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

50. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

51. Podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

52. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.

53. Podľa (ďalej iba ) správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

54. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

55. Ako to vyplýva z bodu 36 odôvodnenia rozsudku, žalobcovi v 1. rade bolo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa doručené na základe fikcie doručenia dňa 12. 03. 2017, vzhľadom na ktorú skutočnosť mu 15-dňová lehota na podanie odvolania uplynula dňa 28. 03. 2017, pričom odvolanie podal dňa 10. 04. 2017. Žalobcom v 7. a 8. rade bolo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa doručené rovnako na základe fikcie doručenia dňa 12. 03. 2017, 15-dňová lehota na podanie odvolania im uplynula dňa 28. 03. 2017 a odvolanie podali až dňa 07. 04. 2017. Žalovaný pri posudzovaní včasnosti podania odvolania týmito účastníkmi správne vychádzal z ustanovenia § 24 ods. 2 Správe títo neho poriadku, účinného v čase podania odvolania, v zmysle ktorého ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Vychádzajúc z uvedeného predmetné odvolania boli podané po zákonnom stanovenej lehote, z čoho nemožno vyvodiť iný záver, než že pred právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia žalovaného títo žalobcovia nevyčerpali všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Rovnako žalobcovia v 3. až 6. rade, ktorí proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktoré im bolo riadne doručené, ako to vyplýva z doručeniek, obsiahnutých v administratívnom spise, odvolanie vôbec nepodali, t. j. pred podaním žaloby nevyčerpali všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. S poukazom na citované ustanovenie správny súd nemohol právoplatné rozhodnutie žalovaného na základe ich žaloby preskúmať, preto žalobu týchto účastníkov ako neprípustnú v zmysle ustanovenia § odmietol.

56. Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

57. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.

58. V danom prípade, ako to vyplýva z doručeniek, nachádzajúcich sa v administratívnom spise, bolo rozhodnutie žalovaného žalobcom v 7. a 8. rade doručené dňa 08. 08. 2017. Posledným dňom dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby v zmysle citovaného bol deň 08. 10. 2017, ktorý pripadol na nedeľu, t. j. deň pracovného pokoja, vzhľadom na ktorú skutočnosť sa podľa presunul na najbližší pracovný deň, t. j. pondelok 09. 10. 2017. Títo žalobcovia správnu žalobu podali dňa 10. 10. 2017, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie, preto správny súd ich žalobu podľa odmietol ako oneskorene podanú.

59. Vo vzťahu k výroku o odmietnutí žaloby žalobcov v 1. a 3. až 8. rade správny súd rozhodol o trovách konania podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá, pričom zohľadnená bola skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo i napriek uvedenému meritórne preskúmané na základe žaloby žalobkyne v 2. rade.

60. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.

61. Podľa § 36 ods. 1 citovaného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.

62. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní.

63. Podľa § 37 ods. 1 citovaného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

64. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

65. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

66. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

67. Podľa § 39 ods. 1 citovaného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

68. Podľa § 39 ods. 1 citovaného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

69. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

70. Podľa vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

71. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

72. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.

73. Podľa ods. 7 citovaného zákonného ustanovenia vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.

74. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

75. Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu

pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

76. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach včas podanej žaloby žalobkyne v 2. rade a dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval v súlade s platnou právnou úpravou. Tento nerešpektoval najmä ustanovenie § 47 ods. 3 SP a preto aj preskúmavané rozhodnutie nemožno považovať za vecne správne a zákonné, keďže trpí vadou nepreskúmateľnosti. Právo na riadne odôvodnenie správnych aktov vyplýva priamo zo zákona alebo zo všeobecných zásad správneho práva a taktiež práva na súdnu a inú ochranu podľa ustanovenia SR. Správne rozhodnutie okrem výroku, vyjadrujúceho prejav vôle správneho orgánu v konkrétnej veci, musí obsahovať aj náležité a konkrétne odôvodnenie, vypovedajúce o dôvodoch, ktoré k prijatiu riešenia obsiahnutého vo vlastnom prejave vôle správneho orgánu viedli.

77. Za dôvodnú považoval správny súd námietku, týkajúcu sa nesprávnosti postupu vo veci konajúcich správnych orgánov, ktoré sa zaoberali iba námietkami účastníkov, vznesenými v tzv. aktuálnom konaní. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predmetné konanie bolo začaté na základe žiadosti stavebníka - účastníka v 1. rade na začatie územného konania o umiestnení predmetnej stavby. Vo veci boli pred vydaním predmetných rozhodnutí, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, správnym orgánom I. stupňa vydané viaceré rozhodnutia, ktoré však boli odvolacím orgánom zrušené (viď body 17, 23 a 28 odôvodnenia rozsudku) a vec mu bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, čím sa konanie vrátilo do fázy pred vydaním rozhodnutia na základe vždy tej istej - pôvodnej žiadosti. Preto podľa názoru súdu bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa pri vydaní každého nového rozhodnutia zohľadniť a vysporiadať sa so všetkými námietkami vznesenými v dovtedajšom priebehu konania, ktoré sa v podstate opakovali, pri rešpektovaní právneho názoru odvolacieho orgánu, vysloveného v každom zrušujúcom rozhodnutí. Postup správneho orgánu prvého stupňa, ktorý po zrušení rozhodnutia opakovane oznamoval začatie administratívneho konania všetkým účastníkom konania a týchto opakovane vyzýval na podanie námietok bol relevantný najmä vo vzťahu k tým účastníkom administratívneho konania, ktorí nimi neboli od začiatku konania a stali sa nimi v jeho priebehu. Navyše tento postup žalovaný náležitým spôsobom ani neodôvodnil, pretože z jeho argumentácie nie je zrejmé, o ktoré zákonné ustanovenia ho opiera. Keďže žalovaný ani správny orgán prvého stupňa sa všetkými účastníkmi konania v priebehu prvostupňového konania vznesenými námietkami v odôvodnení svojich rozhodnutiach nezaoberali, postupovali v rozpore s ustanovením § 33 ods. 2 Správneho poriadku, čo je dôvodom, aby správny súd zrušil rozhodnutie o umiestnení stavby (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. augusta 2011, ).

78. Relevantnou je podľa názoru správneho súdu predovšetkým námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v súvislosti s hodnotením námietok účastníkov konania, t. j. aj žalobkyne v 2. rade, týkajúcich sa odstupových vzdialeností navrhovanej stavby od susedných parciel, resp. stavieb nielen v zmysle , ale komplexne aj podľa ods. 2, a vyhl. č. a to aj z hľadiska existencie súčasne prebiehajúceho spojeného územného a stavebného konania žalobcov v 1. a 2. rade (ako stavebník je vedený žalobca v 1. rade) na par. č. XXXX/X k. ú. K. Z. v nadväznosti na predchádzajúce zrušujúce rozhodnutia odvolacieho orgánu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia i rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa síce vyplýva, že navrhovateľ predložil stavebnému úradu potrebné výpočty a merania, na základe ktorých je podľa názoru žalovaného možné umiestniť navrhovanú stavbu na právnej hranici tak, aby spĺňala požiadavky uvedené v vyhlášky č. a z administratívneho spisu tiež vyplýva, že stavebník doplnil situáciu projektu protipožiarnej bezpečnosti stavby 3/2014 so zakreslením odstupových vzdialeností požiarne nebezpečných priestorov. Vychádzajúc však z rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. 10. 2015 a následne aj zo dňa 10. 10. 2016, pri existencii súbežného spojeného územného a stavebného konania, vedeného na základe návrhu stavebníka - žalobcu v 1. rade, ktorý je manželom žalobkyne v 2. rade, ktoré sa týka umiestnenia a stavby rodinného domu na parc. č. XXXX/X kat. úz. K. Z., ktorá bezprostredne susedí s nehnuteľnosťami, na ktorých má byť umiestnená predmetná navrhovaná stavba bytového domu, správny orgán prvého stupňa z hľadiska komplexného posudzovania odstupových vzdialeností v zmysle , , a vyhl. č. a následne ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysvetlil, o ktoré konkrétne skutočnosti a podklady opiera tento svoj záver.

79. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 09. 12. 2020 uviedla, že bežne sa v rámci územného konania posudky, týkajúce sa svetelno-technických podmienok nevyžadujú ani nerealizujú, tieto sa realizujú spravidla až v rámci konania o vydanie stavebného povolenia, avšak vzhľadom na špecifický charakter tohto konania, keďže ide o výstavbu bytového domu v lokalite, kde môžu byť postavené aj rodinné domy, boli vypracované aj tieto posudky, aby správne orgány získali reálny pohľad alebo prehľad situácie v danej lokalite podstatný pre posúdenie veci. V nadväznosti na uvedené a bod 78 odôvodnenia rozsudku záver žalovaného, že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia a dostatočne a kvalifikovane sa vysporiadal s námietkami účastníkov konania a že toto bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou a preto neboli splnené podmienky pre jeho zrušenie považuje správny súd za neodôvodnený, pretože ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, tento v ňom špecifikoval dôkazy, o ktoré oprel svoje rozhodnutie a konštatoval, že navrhovaná stavba spĺňa všetky požiadavky v súvislosti s odstupmi stavieb, čo vyplýva okrem iného aj z predložených odborných posudkov okrem iných aj M.. P.. Z. F., S.. zo dňa 30. 07. 2014, 27. 03. 2015 a Doplnku 1 zo dňa 02. 04. 2015, týkajúcich sa svetelno-technického posúdenia, ktoré ako to vyplýva z už uvedeného predložil žalobca na základe požiadavky stavebného úradu, avšak nie je z neho zrejmé, akými úvahami sa pri ich hodnotení spravoval a ktoré skutočnosti z nich vyplývajúce považoval za podstatné pre vyslovenie tohto svojho záveru, keď najmä z Doplnku 1 zo dňa 02. 04. 2015 vyplýva, že predpokladané tienenie obytných miestností navrhovaného rodinného domu navrhovanou stavbou bytového domu je v rozpore s požiadavkami stanovenými prísl. STN a preslnenie nie je dostatočné s tým, že nevyhovujúci stav je spôsobený navrhovanou stavbou bytového domu. Za daných okolností nie je zrejmé, prečo správne orgány za situácie, že súbežne prebiehajú dve územné konania na susediacich parcelách, vychádzajúc zo záverov predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutí, v celom rozsahu vyhoveli návrhu účastníka v 1. rade, rozhodli o umiestnení stavby predmetného bytového domu na právnej hranici, resp. určili odstupy tak, ako vyplývajú z podmienok pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu v I. stupňovom rozhodnutí, t. j. tento návrh uprednostnili pred návrhom žalobcov v 1. a 2. rade (stavebník žalobca v 1. rade), ktoré konanie bolo v konečnom dôsledku prerušené. Uvedené nevyplýva ani z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného.

80. Skutočnosť, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia dostatočne neozrejmil, prečo sa zaoberal iba odvolaním žalobkyne v 2. rade a prečo považuje odvolania ostatných žalobcov za oneskorene podané s poukazom na § 60 Správneho poriadku, v zmysle ktorého aj v prípade oneskorene podaného odvolania je povinnosťou odvolacieho orgánu preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, samu o sebe nepovažoval správny súd za dôvod, pre ktorý je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože v danom prípade bolo odvolanie podané viacerými účastníkmi konania, takže v predmetnej veci prebehlo riadne odvolacie konanie a v tejto súvislosti poukazuje na § 59 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je povinnosťou odvolacieho orgánu preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, t. j. aj nad rámec odvolacích námietok. Vzhľadom na uvedené nebolo potrebné vydávať samostatné rozhodnutia o odmietnutí odvolania, pričom uvedené žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil.

81. Neopodstatnenou je námietka, týkajúca sa nulitnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu absencie mena, priezviska a funkcie osoby, oprávnenej podpísať rozhodnutie (za vedúceho odboru v. z. podpísala neznáma osoba), pretože toto rozhodnutie podpísala oprávnená osoba, ktorej toto oprávnenie vyplýva z opisu štátnozamestnaneckého miesta, účinného od 01. 06. 2017.

82. Rovnako neopodstatnenou je aj námietka v súvislosti so stratou platnosti niektorých odborných stanovísk, pretože žalovaný sa s touto námietkou náležite vysporiadal na str. 8 rozhodnutia, kde uviedol, že sa jedná o stanoviská správcov sietí a vysvetlil aj dôvody, pre ktoré nepovažoval za potrebné a odôvodnené žiadať v tejto súvislosti nové stanoviská.

83. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe podľa napadnuté rozhodnutie žalovaného jednomyseľne ( ) pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že jeho úlohou v ďalšom konaní bude rešpektujúc právny názor správneho súdu v naznačenom smere vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy a na ich základe vydať vo veci rozhodnutie, v ktorom sa vysporiada so všetkými účastníkmi konania vznesenými námietkami a svoje stanovisko v kontexte s vykonanými dôkazmi náležite odôvodní v súlade s požiadavkami, uvedenými v Správneho poriadku.

84. O náhrade trov konania vo vzťahu k zrušujúcemu výroku rozsudku rozhodol správny súd podľa a , v zmysle ktorých úspešnej žalobkyni v 2. rade priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o ich výške bude rozhodnuté v súlade s samostatným uznesením. Ostatným účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže pre ich priznanie neboli splnené zákonné podmienky, t. j. týmto správny súd v konaní neuložil žiadnu povinnosť, so splnením ktorej by tieto eventuálne vniknúť mohli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (správnych žalobách v sociálnych veciach a vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).