Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_BB-74S-77-2022.pdf
PDF · 102.56 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-74S/77/2022
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Neuman Aluminium Components s.r.o., so sídlom Bystrická 657, 966 81 Žarnovica, IČO: 48 162 949 (predtým Neuman Aluminium PWG s.r.o., so sídlom Bystrická 657, 966 81 Žarnovica, IČO: 48 162 949), zast.: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 276/98, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 166 375, o preskúmanie zákonnosti opatrenia č.: IBB-105-86-2.3/P- B24,25-22 zo dňa 22. 08. 2022, takto
rozhodol:
I. Žalobu o d m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 04. 10. 2022 na Krajský súd v Banskej Bystrici domáhal preskúmania protokolu o výsledku inšpekcie práce č.: IBB-105-86-2.3/P-B24,25-22 zo dňa 22. 08. 2022 v znení dodatku č. 1 zo dňa 21. 09. 2022 k protokolu, vydaného Inšpektorátom práce Banská Bystrica, v ktorom bol konštatovaný jeden nedostatok spočívajúci v porušení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“). Zákaz nelegálneho zamestnávania bol žalobcom porušený tým, že dňa 20. 01. 2022 využíval závislú prácu fyzickej osoby A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt C. XXXX, XXX XX C., ktorý pre žalobcu ako zamestnávateľa vykonával závislú prácu operátor logistiky o 13:33 hod. na pracovisku žalobcu, na adrese Bystrická 657, 966 81 Žarnovica a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, čím porušil § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
2. V protokole o výsledku inšpekcie práce č.: IBB-105-86-2.3/P-B24,25-22 zo dňa 22. 08. 2022 (ďalej len „protokol“) inšpektor práce v súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) uložil žalobcovi
ako zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a tiež povinnosť doručiť Inšpektorátu práce Banská Bystrica písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení a ich príčin v lehote 7 dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce.
3. Žalobca v správnej žalobe, ktorou sa domáhal preskúmania protokolu vytkol žalovanému najmä to, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu znakov závislej práce, keď A. B. vykonával pre žalobcu na základe Rámcovej zmluvy na poskytnutie odbornej činnosti obsluhu vysokozdvižného vozíka v rámci ich obchodného vzťahu, v ktorom A. B. vystupoval ako živnostník (samostatne zárobkovo činná osoba). Žalobca sa tiež vyjadroval k postupu Inšpektorátu práce Banská Bystrica, ktorý začatie výkonu inšpekcie práce vopred žalobcovi neohlásil ako i k spôsobu formulácie otázok zo strany zamestnancov Inšpektorátu práce Banská Bystrica adresovaných p. A. B.. Žalobca tiež namietal nenáležité odôvodnenie úvah Inšpektorátu práce Banská Bystrica v protokole a prekročenie zákonom zverenej právomoci nad rámec právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na inšpekciu práce tým, že Inšpektorát práce Banská Bystrica hodnotil súlad činností objednaných žalobcom od p. A. B. ako živnostníka s predmetmi podnikania, ktoré mal A. B. v čase inšpekcie práce ako živnostník zapísané v živnostenskom registri.
4. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“); v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
6. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
7. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP; na účely tohto zákona sa rozumie c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
8. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 6 ods. 2 SSP; (2) správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach.
10. Podľa § 7 písm. e) SSP; správne súdy nepreskúmavajú e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
11. Podľa § 97 SSP; ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP; správny súd uznesením odmietne žalobu, ak g) je neprípustná.
13. Podľa § 170 písm. a) SSP; žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak a) žaloba bola odmietnutá.
14. Doterajšia judikatúra k otázke, či je protokol z inšpekcie práce aktom preskúmateľným v správnom súdnictve, vyslovila rozličné názory. Správny súd v tomto smere však odkazuje na ostatné uznesenie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 19SVs/2/2022 z 4. decembra 2023, ktoré je záväzné pre všetky správne súdy, keď veľký senát v bode 17. a 18. dôvodil, že: „17. Z uvedených dôvodov sa veľký senát v zásade stotožňuje s právnym názorom, ktorý bol vyslovený v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11 Sžk 11/2021, ale aj v predkladajúcom uznesení senátu kasačného súdu. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa § 7 písm. e) SSP potom platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. v tomto zmysle uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 7/2021, č. 2/2022 ZNSS). 18. Z ustanovenia § 7 písm. e) SSP však podľa veľkého senátu zároveň vyplýva, že a priori nie je možné vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný. Formulácia citovaného ustanovenia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) totiž napovedá, že len opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré sú celkom jasne nespôsobilé zasiahnuť do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP. Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je svojím obsahom, teda tým, čo ukladá alebo zakazuje, objektívne spôsobilé do takého práva (prípadne povinnosti alebo právneho záujmu) zasiahnuť, potom jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť objektívne vylúčené podľa § 7 písm. e) SSP. Pokiaľ ide o opatrenia uložené v protokole z inšpekcie práce, môže ísť tiež o opatrenie formálne odkazujúce na § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., no ktoré svojím obsahom zodpovedá niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) cit. zák. Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom. Z uvedeného vyplýva, že navonok všeobecne formulovaná povinnosť „odstrániť zistené nedostatky“ môže pre konkrétneho zamestnávateľa znamenať uloženie povinnosti konať celkom konkrétnym spôsobom, ktorý môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky (§ 97 SSP) a medzi nimi aj prípustnosť predmetu prieskumu v zmysle § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP.“
15. Z uznesenia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 19SVs/2/2022 z 4. decembra 2023 vyplýva, že protokol z inšpekcie práce je opatrenie orgánu verejnej správy (§ 3 ods. 1 písm. c) SSP), ktorý s opatreniami v ňom uvedenými predstavuje jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce. Sám o sebe však spravidla nepredstavuje akt, ktorý by priamo zasahoval do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu kontrolovaného subjektu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Z tohto všeobecného pravidla existuje však výnimka v prípadoch, keď správne súdy vychádzajúc zo žalobných bodov vyhodnotia, že konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce (t.j. opatrenie spočívajúce v nariadení odstránenia zistených
nedostatkov kontrolovanému subjektu) zodpovedá svojím obsahom niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) zákona o inšpekcii práce, resp. znamená uloženie povinnosti konať celkom konkrétnym spôsobom, ktorý môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov.
16. Správny súd v medziach žalobných bodov skúmal, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, či opatrenia uložené žalobcovi protokolom, spočívajúce konkrétne v povinnosti prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov (§ 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) a ich príčin a tiež v povinnosti doručiť Inšpektorátu práce Banská Bystrica písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení a ich príčin v stanovenej lehote, môžu byť opatreniami ukladajúcimi žalobcovi také povinnosti, ktoré sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do jeho práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu.
17. Správny súd považuje za potrebné primárne uviesť, že súdy nepreskúmavajú rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania (§ 7 písm. e) SSP). S poukazom na § 6 a § 2 ods. 1 a 2 SSP iba tie rozhodnutia, resp. opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých priamym účinkom je legálny zásah do právneho postavenia jednotlivca, prostredníctvom založenia, zmeny alebo zrušenia oprávnenia alebo povinnosti, alebo pripustenia možnosti tohto legálneho zásahu do jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností, podliehajú súdnemu prieskumu podľa správneho súdneho poriadku, ktorý má však charakter subsidiárnej súdnej ochrany v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky pre oblasť rozhodovania v správnom konaní. (8 Sžk/4/2018, bod 38.).
18. Podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v § 7 písm. e) SSP zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí.
19. Podľa bodu 16. uznesenia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 19SVs/2/2022 z 4. decembra 2023: „Opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, ktoré môže uložiť inšpektor práce na základe výsledkov inšpekcie práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., sú súčasťou protokolu z inšpekcie práce. Neukladajú sa však vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv.“
20. Správny súd uvádza, že žalobca len vo všeobecnosti v žalobe tvrdí, že postup Inšpektorátu práce Banská Bystrica je nezákonný a že v konečnom dôsledku je žalobca priamo dotknutý následkami opatrenia - v podobe protokolu, pričom bližšie nekonkretizuje tieto následky a ani subjektívne právo, na ktorom je žalobca opatreniami v zmysle protokolu dotknutý či ukrátený. Pokiaľ by týmto právom malo byť oprávnenie žalobcu ako právnickej osoby rozhodnúť sa či bude inú fyzickú osobu zamestnávať a založí s ňou pracovno-právny vzťah alebo či s ňou vstúpi ako so živnostníkom (podnikateľom) do obchodno- záväzkového vzťahu, tak je nutné konštatovať, že opatreniami v zmysle protokolu nemohol byť žalobca na tomto práve nijako dotknutý či ukrátený. Opatrenia v zmysle protokolu nijako nie sú spôsobilé zasiahnuť do práva žalobcu využívať na výkon žalobcom požadovaných prác činnosť fyzických osôb v postavení fyzických osôb - živnostníkov, avšak táto práca nesmie spĺňať podmienky závislej činnosti, ktorú je možné vykonávať len v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy či dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, keďže výkon závislej činnosti na živnosť prestavuje nelegálnu prácu.
21. Podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) zákona o inšpekcii práce; (2) na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený c) nariadiť, aby prítomné osoby ihneď opustili priestory, v ktorých je bezprostredne ohrozená ich bezpečnosť a zdravie, d) zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení a iných technických zariadení a pracovných prostriedkov, pracovných postupov, látok a vykonávanie činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím, e) zakázať používanie motorového vozidla v prípadoch uvedených v osobitnom predpise,20) f) zakázať prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti, ak sa vykonávajú v rozpore s osobitnými predpismi, g) nariadiť zachovanie pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave až do skončenia vyšetrovania alebo zadokumentovať stav pracoviska alebo jeho časti, h) nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon inšpekcie práce, i) nariadiť zverejnenie informácií podľa osobitných predpisov21) na mieste u zamestnávateľa obvyklom a voľne prístupnom, j) podať návrh na začatie konania o 1. odobratí oprávnenia, osvedčenia, dokladu, preukazu alebo povolenia podľa § 6 ods. 1 písm. d) a e) a § 7 ods. 3 písm. d) a e), 2. uložení zákazu činnosti podľa § 7 ods. 3 písm. j) a ods. 8 písm. b), 3. uložení pokuty podľa § 7 ods. 3 písm. j), § 19, 20 a osobitného predpisu,17a)
22. Správny súd tiež dopĺňa, že opatrenia v zmysle protokolu spočívajúce konkrétne v povinnosti prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov ohľadom nelegálneho zamestnávania a ich príčin a tiež v povinnosti doručiť Inšpektorátu práce Banská Bystrica písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení a ich príčin v stanovenej lehote svojim obsahom nezodpovedajú žiadnemu z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) zákona o inšpekcii práce, ako je napr. nariadenie opustenia ohrozených priestorov pri bezprostrednom ohrození života alebo zdravia osôb, nariadenie zásahov potrebných na zlepšenie zisteného stavu majúce charakter technických opatrení, organizačných opatrení či iných opatrení, nariadenie splnenia informačnej/návrhovej povinnosti alebo vydávanie zákazov. Nestotožnenie sa žalobcu s právnou argumentáciou žalovaného, resp. s jeho právnym posúdením vo väzbe na naplnenie znakov závislej práce vykonávanej v posudzovanom prípade pre žalobcu zo strany p. A. B., si nemožno zamieňať so zásahom do akéhokoľvek žalobcovho subjektívneho hmotného či procesného práva.
23. Správny súd tiež uvádza v nadväznosti na žalobné body obsiahnuté v správnej žalobe, že nie je ani potenciálne možné ukrátenie žalobcu na jeho procesných právach zaručených zákonom o inšpekcii práce, keďže oznámenie prítomnosti inšpektora práce vopred pred začatím inšpekcie práce sa nevyžaduje, ak by inšpektor práce takýmto včasným oznámením mohol negatívne ovplyvniť výkon inšpekcie práce, najmä práve pri kontrole nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, čo je aj daný prípad (§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce).
24. V nadväznosti na ďalší žalobný bod týkajúci sa nenáležitého odôvodnenia úvah Inšpektorátu práce Banská Bystrica v napadnutom protokole je nutné poukázať na § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, ktorý taxatívne vymedzuje obsahové náležitosti protokolu, ktoré si nemožno zamieňať s náležitosťami odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“), a preto správny súd uzatvára, že žalobcovi vo vzťahu k protokolu nepatrí právo na odôvodnenie protokolu v ponímaní ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku.
25. Správny súd v kontexte žalobnej námietky týkajúcej sa tvrdeného prekročenia právomoci zo strany žalovaného danej mu ust. § 2 zákona o inšpekcii práce, a to posudzovaním, vyhodnocovaním či akoukoľvek inou kontrolou dodržiavania právnych predpisov na úseku živnostenského podnikania uvádza, že v protokole sa nekonštatuje porušenie povinností na úseku živnostenského podnikania a v tomto kontexte nie sú ani formulované uložené opatrenia. Protokol sa týka porušenia právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu, ktorý je podnikateľom - právnickou osobou. Zaobstaraním si výpisu zo živnostenského registra na meno A.
B. s uvedením predmetov podnikania zo strany inšpektora práce a s konštatovaním nevykonávania takej činnosti na pracovisku žalobcu, ktorá by bola predmetom činnosti zapísaným pre menovaného v živnostenskom registri v protokole nie je spôsobilé zasiahnuť do žiadneho práva žalobcu, keďže podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o inšpekcii práce je inšpektor práce pri výkone inšpekcie práce oprávnený okrem kontroly či skúšky i na vyšetrovanie a na iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce (t.j. aj právne predpisy, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania) a tiež či sa dodržiavajú záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv.
26. V neposlednom rade k námietke spôsobu formulácie otázok položených inšpektorom práce správny súd uvádza, že tak p. A. B. ako i p. D. E. si splnili svoju povinnosť podľa § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce a poskytli inšpektorovi práce informácie potrebné na výkon inšpekcie práce. Predmetnej povinnosti fyzickej osoby poskytnúť na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce informácie potrebné na výkon inšpekcie práce korešponduje oprávnenie inšpektora práce pri výkone inšpekcie práce požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti (§ 12 ods. 1 písm. g) zákona o inšpekcii práce). Zo zápisníc o podaní informácií vyplynulo, že žiadna z osôb poskytujúcich informácie inšpektorovi práce nevzniesla námietky voči spôsobu formulácie kladených otázok zo strany inšpektora práce, keď je nutné podotknúť, že poskytnutie informácie podľa § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce si nemožno zamieňať s inštitútom výsluchu svedka. Žalobcom formulovaná žalobná námietka má výlučne základ v subjektívnej nespokojnosti žalobcu s napadnutým protokolom a s obsahom informácií poskytnutých inšpektorovi práce zo strany p. B. a p. E., avšak takto koncipovanú námietku musí správny súd vo väzbe na skúmanie možnosti súdneho prieskumu protokolu o výsledku inšpekcie práce rovnako ako i predchádzajúce námietky odmietnuť, lebo nepreukazuje žiadnu ujmu na subjektívnom práve, ktoré by mal zákon o inšpekcii práce žalobcovi priznávať.
27. Správny súd na podklade žalobných bodov nevzhliadol žiaden osobitný dôvod na to, aby sa odklonil od všeobecného pravidla týkajúceho sa výluky protokolu o výsledku inšpekcie práce zo súdneho prieskumu (§ 3 písm. c), § 7 písm. e) SSP), keďže žiadna rozhodná ujma (dotknutie sa) na subjektívnych právach, resp. všeobecnejšie na právnom postavení (právnych záujmoch) žalobcu nebola a ani nemôže byť opatreniami v rámci správnou žalobou napadnutého protokolu daná. Preto súd správnu žalobu podľa § 98 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP odmietol.
28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP), v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.