Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Cpr-11-2020.pdf
PDF · 88.3 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-5Cpr/11/2020
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobkyne: S. C., M.. XX.XX.XXXX, Q. D.G. I.. XXX/XX, XXX XX L., zastúpenej JUDr. Viktorom Kubalom, PhD., advokátom so sídlom Polianky 5, 841 01 Bratislava, proti žalovanému: SIMIO, s.r.o., so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, IČO: 44 070 578, o určenie choroby z povolania a o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave.
III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 27.05.2020 domáhala, aby súd určil, že žalobkyňa pracovala u žalovaného v dobe od 17.07.2015 do 31.07.2016 za podmienok vzniku choroby z povolania, a to choroby z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenia kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín v zmysle položky č. 29 Prílohy č. 1 k zákona č. 461/2003 Z. z.
2. Okresný súd Topoľčany uznesením č.k. XCpr/XX/XXXX-109 zo dňa 08.06.2020 vyzval žalobkyňu, aby doplnila svoje neúplné podanie, a to uviedla, ktorej veci sa týka, čo týmto podaním sleduje, presne špecifikovala žalobný návrh, t.j. čoho sa domáha a ako žalobkyňa žiada rozhodnúť, keď petit žaloby (t.j. to ako má súd rozhodnúť) musí byť určitý, jasný zrozumiteľný tak, aby v prípade úspechu vo veci bol petit žaloby vykonateľný.
3. Podaním doručeným súdu dňa 26.06.2020 žalobkyňa doplnila svoje podanie a žiadala, aby súd určil, že žalobkyňa S. C. má uznanú chorobu z povolania, za ktorú zodpovedá žalovaný SIMIO, s.r.o. Nitra v rozsahu 100%. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania.
4. Okresný súd Topoľčany uznesením č.k. XCpr/XX/XXXX-123 podanie žalobkyne, doručené Okresnému súdu Topoľčany dňa 27.05.2020, doplnené dňa 26.06.2020 odmietol. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Žalobkyňa v podanom odvolaní opätovne doplnila podanie zo dňa 27.05.2020 a špecifikovala žalobný petit o určenie, že choroba žalobkyne - choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenia kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín uvedená v zozname chorôb u povolania ako položka č. 29 Prílohy č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je chorobou z povolania, za ktorej vznik je v plnom rozsahu zodpovedný žalovaný.
5. Krajský súd v Nitre o podanom odvolaní proti vyššie uvedenému uzneseniu rozhodol uznesením č.k. XXCoPr/X/XXXX-143 zo dňa 29.09.2020, ktorým uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu
vyplýva, že žalobkyňa podala na súd žalobu, ktorá nespĺňala všetky zákonné náležitosti, preto bolo správne, že ju súd prvej inštancie vyzval na odstránenie vád takejto žaloby. Súd prvej inštancie síce postupoval v zmysle ním citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku a uznesením vyzval žalobkyňu, aby doplnila podanie doručené súdu dňa 27.05.2020 o uvedenie, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, a aby špecifikovala petit žaloby tak, že ten bude určitý, jasný, zrozumiteľný a vykonateľný, no v odôvodnení uznesenia obsahujúceho výzvu na odstránenie vád žaloby nedostatočne zdôvodnil, z akého dôvodu mal za to, že zo žaloby nevyplýva, ktorej veci sa týka, čo sa ňou sleduje a v čom spočíva nevykonateľnosť a nejasnosť v žalobe formulovaného petitu, aké konkrétne vady žalobkyňou naformulovaný petit obsahuje, a teda súčasne i to, ako má žalobkyňa tieto vady odstrániť. V odôvodnení uznesenia, ktorým súd vyzval na odstránenie vád, bolo v podstate len stroho konštatované, že zo žaloby nevyplýva, čoho sa žalobkyňa domáha, a zároveň bola zdôraznená viazanosť súdu žalobným návrhom, no viac skutočností bližšie konkretizujúcich charakter vád a dôvod ich vzniku uvedených nebolo. Výzva súdu prvej inštancie na odstránenie vád žaloby sa odvolaciemu súdu javila pomerne formálna do takej miery, že v predmetnom individuálnom pracovnoprávnom spore zapríčinila svoju nezlučiteľnosť s princípmi práva na spravodlivý súdny proces garantovanými čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Vzhľadom na to neboli splnené procesné predpoklady odôvodňujúce odmietnutie podania žalobkyne, ktoré by mohlo byť podľa jeho označenia žalobou.
6. Súd uznesením č. k. XCpr/XX/XXXX-154 zo dňa 10.12.2020 v intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre, vyzval žalobkyňu, aby doplnila svoje nejasné podanie, doručené súdu dňa 27.05.2020, doplnené dňa 26.06.2020 a dňa 18.08.2020 tak, aby z podania bolo zrejmé, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, a čoho sa žalobkyňa domáha - mala by uviesť určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit (návrh výroku ako má súd rozhodnúť vo veci samej tak, aby návrh výroku spĺňal podmienky jeho vykonateľnosti), zároveň zdôvodnil žalobkyni, z akého dôvodu mal za to, že zo žaloby nevyplýva, ktorej veci sa týka, čo sa ňou sleduje a v čom spočíva nevykonateľnosť a nejasnosť v žalobe formulovaného petitu, aké konkrétne vady žalobkyňou naformulovaný petit obsahuje, a teda súčasne i to, ako má žalobkyňa tieto vady odstrániť.
7. Podaním doručeným súdu dňa 07.01.2021 žalobkyňa doplnila svoje podanie. Z doplnenia podania vyplýva, že by sa malo jednať o pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Žalobkyňa vo svojom podaní opísala rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoj nárok - popísala trvanie pracovnoprávneho vzťahu. Pracovnoprávny vzťah so žalovaným bol uzatvorený dňa 16.07.2015, kedy bola podpísaná Dohoda o vykonaná práce podľa § 226 a nasl. Zákonníka práce. Pracovný pomer bol u žalovaného uzatvorený na dobu určitú a bol ukončený počas trvania práceneschopnosti dňa 31.07.2016 uplynutím dohodnutej doby. Po uplynutí jedného roka práceneschopnosti bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie v Bratislave bola uznaná za invalidnú pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45%. Absolvovala mnohé vyšetrenia a bola hospitalizovaná v Klinike pracovného lekárstva a toxikológie LF UK a UNB v Bratislave. Uvedenou Klinikou bol vypracovaný dňa 05.03.2019 Lekársky posudok, ktorým nebola uznaná choroba z povolania v súvislosti s pracovným pomerom u žalovaného. Následne bolo žalobkyni doručené Stanovisko k uznaniu choroby z povolania, ktoré vydala Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania pri Ministerstve zdravotníctva SR v Bratislave dňa 13.06.2019, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa nemá mať uznanú chorobu z povolania. V doplnení podania žalobkyne na čl. 168 a čl. 169 súdneho spisu žalobkyňa uviedla výpočet straty na zárobku, ktorú si uplatnila vo výške 44.276,84 eur od 01.03.2016, kedy bola uznaná za práceneschopnú až do 28.02.2017, kedy bola práceneschopnosť ukončená. Zároveň si uplatnila odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 26.474 eur, náhradu bolestného v sume 1.145 eur. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný porušil svoje povinnosti zamestnávateľa a jej práva zamestnanca uvedených v ustanoveniach Zákonníka práce a Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, predovšetkým ustanovenia ukladajúce zamestnávateľovi povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Keďže tieto porušenia zákona žalovaným spôsobili, že žalobkyňa vykonávala prácu za pracovných podmienok a s pracovnými pomôckami, ktoré boli príčinou vzniku škody na jej zdraví. Je toho názoru, že žalovaný je zodpovedný za vznik tejto škody na jej zdraví a zodpovedá za škodu, ktorá vznikla porušením právnych povinností pri plnení pracovných úloh. V závere doplnenia svojho podania žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalovanej škodu v sume 71.895,84 eur. Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa domáha zaplatenia bolestného vo výške 1.145 eur, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 26.474eur, náhrady za stratu na zárobku vo výške 44.276,84 eur.
8. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok( ďalej len CSP), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
9. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
10. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
11. Podľa § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
12. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj len zákon o sociálnom poistení), z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to a) úrazový príplatok, b) úrazová renta, c) jednorazové vyrovnanie, d) pozostalostná úrazová renta, e) jednorazové odškodnenie, f) pracovná rehabilitácia a rehabilitačné, g) rekvalifikácia a rekvalifikačné, h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, i) náhrada nákladov spojených s liečením, j) náhrada nákladov spojených s pohrebom.
13. Podľa § 172 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.
14. Podľa § 172 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ,konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie").
15. Podľa § 172 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ,predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach.
16. Podľa § 177 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne.
17. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty.
18. Podľa § 179 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v prvom stupni o dôchodkových dávkach, o zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného predpisu, 95a) o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente.
19. Podľa § 198 ods. 1 písm. d) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za vecnú škodu; ustanovenie § 192 ods. 3 platí rovnako.
20. Jednou zo základných procesných podmienok konania, ktorých dodržanie je predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vo veci rozhodnúť, je právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. Na to, či je daná právomoc súdu na konanie a rozhodnutie v konkrétnej veci, súd prihliadne z úradnej povinnosti v každom štádiu konania. Nedostatok právomoci je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania, preto ak súd zistí, že spor alebo vec nepatrí do jeho právomoci, musí konanie zastaviť a ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky spor alebo vec tomuto orgánu postúpiť (§ 10 CSP).
21. Dňa 1.1.2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorým boli zrušené dovtedy platné ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a) až c) a § 199 až § 213 Zákonníka práce. V rámci pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zostal zamestnancovi zachovaný len nárok na náhradu vecnej škody v zmysle § 198 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce. Na základe zákona o sociálnom poistení sa úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania stalo súčasťou systému sociálneho poistenia a je ním definované výlučne ako povinné poistenie. Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ (s výnimkou zamestnávateľa sudcu a prokurátora - § 16 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), ktorého zaťažuje povinnosť platiť poistné na úrazové poistenie (§ 128 ods. 8 zákona o sociálnom poistení). Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 17 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Podľa § 172 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.
22. Zákonom o sociálnom poistení bol nahradený dovtedajší systém odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania systémom poskytovania úrazových dávok v rámci úrazového poistenia. Plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, s výnimkou nároku na náhradu vecnej škody, sú dávkami úrazového poistenia (úrazovými dávkami), o ktorých na základe žiadosti poškodeného (ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak) rozhoduje Sociálna poisťovňa. Rozhodovania o týchto plneniach preto nepatrí do právomoci súdu. Len nárok na náhradu vecnej škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zostal nárokom zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania (nestal sa úrazovou dávkou), teda nárokom z pracovnoprávneho vzťahu, o ktorom v prípade sporu rozhoduje súd.
23. Žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na úrazové dávky v sume 71.895,84 eur - náhradu bolestného v sume 1.145 eur, - náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 26.474 eur,- náhradu za stratu na zárobku v sume 44.276,84 eur, ktoré nároky sú v zmysle zákona o sociálnom poistení dávkami sociálneho poistenia a konania o týchto nárokoch sú konaniami vo veciach sociálneho poistenia, na rozhodnutie o ktorých je daná právomoc Sociálnej poisťovne v dávkovom konaní v súlade s § 172 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.
24. Ako vyplýva z citovaných ustanovení CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány a len ak to ustanovuje zákon prejednávanú a rozhodujú súdy aj iné spory a veci. Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení a Zákonníka práce vyplýva, že rozhodovanie o nároku na úrazové dávky patrí do právomoci Sociálnej poisťovne a iba rozhodovanie o nároku na náhradu vecnej škody patrí do právomoci súdu.
25. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že vo veci nie je daná právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie veci, preto konanie podľa § 10 ods. 1 CSP zastavil, keď nebola splnená podmienka konania, ktorou je právomoc súdu, a keďže rozhodovanie o úrazových dávkach, patrí v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení do právomoci Sociálnej poisťovne (príslušnej pobočky resp. ústredia) súčasne rozhodol, že vec bude v zastavenej časti po právoplatnosti uznesenia postúpená Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave.
26. Podľa § 262 odsek 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 255 odsek 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 255 odsek 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Podľa § 256 odsek 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 odsek 1 CSP tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa síce tým, že podala na súd žalobu, ktorá nespadá do právomoci súdu, procesne zavinila zastavenie konania, avšak z obsahu spisu mal súd za preukázané, že žalovanému v súvislosti s konaním žiadne trovy konania nevznikli, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 9 ods. 1 a § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony - lehota na podanie odvolania proti uzneseniu v čase do 28.2.2021 neplynie.
Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.