Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/148/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: Mariana Reiselová - MAREI, IČO:41 962 061, s miestom podnikania: M. R. Štefánika 308/57, 972 23 Dolné Vestenice, zastúpená: Mgr. Natália Štangová, advokátka so sídlom Hlavná 709/10 L, 900 29 Nová Dedinka, IČO: 52 464 067, proti žalovanému: Národný Inšpektorát práce, právny odbor, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/5160 zo dňa 04.11.2020, t a k t o

rozhodol:

Krajský súd z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Dňa 03.12.2020 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/5160 zo dňa 04.11.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia o správnom konaní zamietol odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu Inšpektorátu práce Trenčín č. IPTN/ KHIP/ROZ/2020/947, 383/2019/1.2/G zo dňa 18.08.2020 100819905/2020, ktorým bola žalobcovi v zmysle ustanovenia o inšpekcii práce uložená pokuta v sume 3.000 Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

2. Zároveň s podanou žalobou žalobca žiadal s poukazom na ustanovenie , aby správny súd rozhodol o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že odklad vykonateľnosti má zabezpečiť predchádzanie porušenia práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb v dôsledku núteného výkonu právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, u ktorých je predpoklad, že sú nezákonné. Skutočnosť, či došlo k naplneniu podmienok pre odklad vykonateľnosti sa má posudzovať ad hoc, teda sa majú zvážiť individuálne špecifiká konkrétneho prípadu, najmä dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu subjektívnych práv a právom chránených záujmov žalobcu, resp. zákonnosti rozhodnutia, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. Žalobca je toho názoru, že vykonanie rozhodnutia by vzhľadom na výšku pokuty zasiahlo do bežnej platobnej schopnosti žalobcu, pričom by bolo ohrozené nielen pokračovanie v podnikateľskej činnosti žalobcu, ale aj jeho existencia ako fyzickej osoby a existencia jeho rodiny, a to vzhľadom na formu ručenia za záväzky pri podnikaní v zmysle ustanovení o živnostenskom podnikaní. Zároveň žalobca predložil daňové priznanie za rok 2019. Rovnako žalobca uviedol, že je predpoklad úspechu žalobcu v konaní, preto považuje za spravodlivé, aby bola po zohľadnení osobitostí a okolností prípadu odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, pričom priznanie odkladného účinku nemožno za žiadnych okolností považovať za rozpor alebo ohrozenie verejného záujmu.

3. Žalovaný k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe uviedol, že rozhodnutie o návrhu ponecháva na úvahe súdu.

4. Podľa ustanovenia (ďalej ) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

4.1. Podľa ustanovenia správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

4.2. Podľa ustanovenia , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

5. V zmysle zhora citovaných zákonných ustanovení nie je nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, avšak vyžaduje sa preukázanie, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe má mať vzhľadom na povahu dôsledkov, t. j. zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, len výnimočný charakter, pričom musí byť žalobcom dostatočne zdôvodnené osobitými okolnosťami. Uplatňuje sa dispozičná zásada znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý je povinný súdu v podanej žiadosti primeraným spôsobom preukázať existenciu možnej závažnej ujmy, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje len hypotetické tvrdenie o hroziacej ujme. Správny súd pri rozhodovaní berie do úvahy výnimočnosť zásahu do vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej ujmy, ktorú vykonanie napadnutého rozhodnutia prináša. Správny súd predovšetkým prihliada na to, že hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať nie zo všeobecných tvrdení žalobcu, ale z ním predložených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol vyhodnotiť.

6. V predmetnej veci je potrebné poukázať na to, že v návrhu žalobcu nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti a dôkazy, ktoré by preukazovali prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Návrh žalobcu v podstate len s poukázaním na ustanovenie s uvedením, že vykonanie napadnutého rozhodnutia by zasiahlo do bežnej platobnej schopnosti žalobcu, pričom by bolo ohrozené pokračovanie podnikateľskej činnosti, ako aj jeho existencia ako fyzickej osoby, nie je odôvodnený tak, ako to vyžaduje zákon. Správny súd v tejto súvislosti, s prihliadnutím na žalobcom predložené doklady, ako aj výšku uloženej pokuty, poukazuje predovšetkým na to, že vznik tvrdenej ujmy u žalobcu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku, musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom rozhodnutia. Táto podmienka žalobcom nebola preukázaná. Napadnuté rozhodnutie žalovaného s negatívnym hospodárskym výsledkom priamo nesúvisí a nemožno konštatovať, že nepriaznivá finančná situácia u žalobcu by bola spôsobená práve týmto rozhodnutím. Priznanie odkladného účinku tak logicky nemôže spôsobiť zlepšenie tejto situácie, resp. na druhej strane ani odvrátenie negatívnych dôsledkov hospodárenia u žalobcu. Rovnako nútený výkon rozhodnutia nie je bez ďalšieho dôvodom pre vyhovenie návrhu žalobcu. Nezákonnosť a nesprávnosť napadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy je predmetom posúdenia súdom v rámci rozhodovania vo veci samej. 7. Správny súd vzhľadom na viazanosť dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej je žalobca povinný v návrhu uviesť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe a niektorý z týchto dôvodov aj preukázať, nemohol vyhovieť návrhu žalobcu a tento preto v súlade s ustanovením zamietol, pričom s poukazom na uvedené sa otázkou rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom nezaoberal.

8. Uznesenie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť n i e j e p r í p u s t n á ( ).