Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-1T/113/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. 02. 2021 samosudcom JUDr. Ivom Hlucháňom, v trestnej veci obžalovanej: W. O., nar. XX. XX. XXXX v Z. H., trvale bytom O. A. N., A. N., t.č. ÚVV a ÚVTOS, C., R. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák., takto

rozhodol:

Obžalovaná W. O., nar. XX. XX. XXXX v Z. H., trvale bytom O. A. N., A. N., t.č. ÚVV a ÚVTOS, C. Y. XX, R.,

j e v i n n á, ž e

pod vplyvom alkoholických nápojov, v A. N., na H. ulici č. XXX, vedľa vchodu do fitnes centra A. - B., nachádzajúceho sa v budove N. centra, v čase o 16.45 h. dňa 10.09.2020 v spoločnosti svojich dvoch maloletých detí a ďalších troch osôb a piatich maloletých detí, zakričala na tam prechádzajúceho poškodeného U. U., nar. XX.XX.XXXX, aby prišiel ku nim, po čom poškodený prišiel k skupinke týchto ľudí sediacich na obrubníku vedľa predmetného vchodu do fitnes centra, následne od poškodeného U. U. žiadala peniaze, ktoré jej poškodený U. U. odmietol dať, po čom v čase o 16.47h. dňa 10. 09. 2020 pristúpila bližšie k poškodenému U. U., ktorému sa snažila svojou pravou rukou vziať peňaženku z pravého zadného vrecka nohavíc, čo sa jej však nepodarilo, nakoľko si poškodený U. U. svojou pravou rukou chytil oblasť zadného pravého vrecka, začal sa brániť, načo obv. W. O. do neho strkala, ktorého v snahe zmocniť sa jeho peňaženky, vytlačila asi tri metre k stene vedľa vchodu do fitnescentra, kde ho oboma rukami sotila do oblasti tváre, v dôsledku čoho sa poškodený U. U. dotackal a oprel sa o stenu tejto budovy fitnescentra, potom poškodeného oboma rukami schytila a strhla ho tvárou na zem, na betónovú dlažbu, kedy poškodenému spadli na zem okuliare, ktoré mal nasadené na tvári, a spolu s poškodeným spadla na zem a následne vstala zo zeme, pričom poškodený bol stále na zemi, kopla ho svojou pravou nohou do zadnej časti hlavy, taktiež ho rukami začala udierať do oblasti hlavy, následne sa zavalila na poškodeného, ktorý bol v tom čase na kolenách a neustále sa bránil a snažila sa mu opäť svojou pravou rukou vziať z pravého vrecka predmetnú peňaženku, poškodeného znovu zvalila na zem na chrbát, a niekoľkokrát ho udrela rukami do oblasti tváre, poškodený sa neustále snažil brániť pred týmito útokmi, pričom počas toho ako obv. W. O. držala ruky poškodeného, prišli k nej jej dve maloleté dcéry a ďalší maloletý chlapec, ktorí videli tento fyzický útok, následne obv. W. O. začala poškodeného, ktorý ležal na zemi ťahať za tričko a kopla ho pravou nohou do oblasti brucha, po čom obv. W. O. spadla na poškodeného, začala medzi nimi strkanica, poškodený sa snažil stále brániť, po chvíli obv. W. O. vstala zo zeme a opätovne začala udierať poškodeného rukami do oblasti hlavy, zvalila sa na poškodeného, potom opäť vstala a kopla pravou nohou poškodeného do oblasti tváre, obišla ho a zozadu ako stála nad ním, ho niekoľkokrát kopla pravou nohou do chrbta, po čom, keď zostal poškodený už ležať na zemi, sa v čase o 16.52h. prikrčila a svojou ľavou rukou vzala z pravého zadného vrecka poškodeného U. U. jeho peňaženku, poškodený U. U. sa snažil si ešte túto peňaženku inštinktívne zachytiť, ale to sa mu nepodarilo, po čom obv. W. O. odkráčala smerom k W. G., kde vo vzdialenosti asi 20 metrov otvorila peňaženku a vybrala z nej finančnú hotovosť vo výške 175,- Eur v papierových bankovkách, peňaženku

následne odhodila na zem, čím poškodenému U. U. spôsobila zranenia povrchové poranenie vlasatej kože hlavy a povrchové poranenie inej časti hlavy, s dobou liečby 5 dní, a majetkovú škodu vo výške 175,- Eur,

t e d a

- proti inému použila násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchala na chránenej osobe

- osobe vyššieho vek,

- sa dopustila fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadla iného a čin spáchala v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemnásť rokov,

t ý m s p á c h a l a

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák.

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák. ,

a z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 /slovom: päť/ rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaná pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 74 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá obžalovanej ochranné opatrenie spočívajúce v uložení protialkoholickej ambulantnej liečby.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovanú obžalobu pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., ako aj prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku.

Obžalovaná ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní sa k spáchaniu trestnej činnosti v celom rozsahu doznala.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. 02. 2021 urobila vyhlásenie podľa , teda, že je vinná zo spáchania skutku, ktoré sú jej kladené za vinu a na všetky otázky uvedené v , , , , odpovedala „áno“.

Nakoľko prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovanej súd v zmysle uznesením prijal vyhlásenie obžalovanej o tom, že je vinná zo spáchania uvedeného skutku.

Podľa ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa ods. 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu a akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranné opatrenia.

Súd vykonal dokazovanie k uloženému druhu trestu a jeho výmere, ako aj ochrannému opatreniu a to oboznámením sa so závermi znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odpis z registra trestov, výpisom z evidencie priestupkov, správou z Mestského úradu A. N., správami z ÚPSVaR A. N., zo Sociálnej poisťovne, A. N., hodnotením z ÚVV a ÚVTOS R., rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 23. 09. 2020 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovné:

Podľa záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva je potrebné, aby menovanej bola uložená protialkoholická liečba, nakoľko bol zistený u menovanej syndróm závislosti od alkoholu, pričom liečba môže byť vykonávaná ambulantne.

Obžalovaná bola doposiaľ súdne šesťkrát trestaná za majetkovú trestnú činnosť. Po viacerých odsúdeniach sa hľadí na menovanú ako na netrestanú. Pred podaním obžaloby bola odsúdená rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. za skutky, ktoré spáchala ešte v roku 2014 a bol jej uložený spoločný trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov s probáciou v trvaní štyroch rokov. V mieste bydliska je hodnotená priemerne. Podľa výpisu z evidencie priestupkov bola viackrát priestupkovo riešená pre drobné krádeže. Z výkonu väzby bola hodnotená pozitívne. Je nezamestnaná, zdržuje sa v A. N. v dome bez súpisného čísla. Spolu s druhom vychovávajú 5 detí vo vekom rozpätí 4 až 18 rokov.

Na základe takto vykonaného dokazovania a to s ohľadom na samotné vyhlásenie obžalovanej o vine, potom súd kvalifikoval konanie obžalovanej ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák., nakoľko bolo jednoznačne preukázané a to zo samotnej výpovede obžalovanej, že táto proti inému použila násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchala na chránenej osobe - osobe vyššieho veku a zároveň sa dopustila fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadla iného a čím spáchala v prítomnosti skupiny osôb mladších ako 18 rokov.

Podľa § 34 ods.1, ods. 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery u obžalovaných prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osoby obžalovaných a ich pomery, ako i možnosť ich nápravy. Súd prihliadol na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má mať trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, žeby použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov.

Podľa § 41 ods. 1 veta prvá Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

Súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovanej vychádzal zo zákonnej sadzby uvedenej v § 188 ods. 2 Tr. zák. a to v rozpätí 7 až 12 rokov.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd mal za preukázané, že u obžalovanej boli splnené dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l), n) Tr. zák., a dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h), m) Tr. zák., teda pomer poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam bol 2:2.

Pri ukladaní trestu u obžalovanej teda súd vychádzal zo základnej sadzby 7 až 12 rokov. Súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery dospel k záveru, že napriek surovosti, ktorú použila obžalovaná pri spáchaní trestnej činnosti, ako aj okolnosti prípadu a osobe obžalovanej, čo sa týka jej trestnej činnosti v minulosti je možné vzhľadom na osobné pomery obžalovanej a to najmä skutočnosť, že táto sa doposiaľ starala o 5 nezaopatrených detí, kde najmenšie dieťa má len 4 roky. Z tohto dôvodu potom súd dospel k záveru,

že v tomto prípade možno uložiť trest odňatia slobody aj pod dolnú hranicu zákonom stanovenej sadzby, nakoľko nie okolnosti prípadu, ale pomery páchateľa sú také, že ukladanie trestu na dolnej hranici v trvaní 7 rokov by z tohto pohľadu potom sa mohlo javiť ako neprimeraný trest a súd považoval za postačujúci trest - trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov pričom bral čiastočne do úvahy aj postoj samotného poškodeného, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že on nechcel ani políciu volať a že nechce, aby dostala akýkoľvek trest. Takýto trest súd považuje teda vzhľadom na osobné pomery obžalovanej za trest zákonný a zároveň spravodlivý, ktorým druhom trestu a jeho výmerou bude dostatočne zabezpečený účel trestu ako to má na mysli zákonodarca.

Nakoľko súd obžalovanú odsudzoval za dva trestné činy, tejto ukladal v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obžalovanú pre výkon trestu do nápravnovýchovného ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko táto v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.

Nakoľko podľa záverov znaleckého posudku obžalovaná je závislá na alkohole a tento spáchala pod vplyvom alkoholu, súd jej v zmysle § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. uložil ochranné opatrenie spočívajúce v uložení protialkoholickej liečby ambulantnou formou, ktoré v zmysle § 74 ods. 1 Tr. zák. bude vykonávať popri nepodmienečnom treste.

Poškodený si v rámci trestného konania škodu neuplatnil.

Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba ( ).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného ( ).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ).