Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-39-2020.pdf
PDF · 95.86 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/39/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore navrhovateľky I. L., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., Štiavnička XXX/XX, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť príspevok A. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., K. XXX/XX, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č. k. 2Pc/3/2020-113 zo dňa 31. 07. 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno (ďalej tiež „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľky o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľka sa návrhom domáhala, aby súd uložil jej bývalému manželoviXXX,- L. (ďalej tiež „odporca“) povinnosť prispievať na jej výživu sumou 150,- Eur mesačne, počnúc dňom 01. 02. 2020.
3. Odporca žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť.
4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa 07. 10. 2008 a bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 3Pc/15/2018-40 zo dňa 03. 04. 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 04. 2019.
5. Z potvrdenia Obce Valaská súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľka je zamestnancom obce od 19. 212. 2019 a pracuje ako opatrovateľka na skrátený pracovný úväzok. Dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 276,47 Eur.
6. Z navrhovateľkou predložených listinných dôkazov prvostupňový súd zistil, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 12. 11. 2019 má navrhovateľka v nájme jednoizbový byt vo Valaskej, za užívanie ktorého platí nájomné vo výške 200,- Eur mesačne s energiami. Medzi jej ďalšie mesačné výdavky patrí platba životného poistenia NN 22,55 Eur mesačne a platba za telefón (faktúra na sumu 23,41 Eur).
7. Z oznámenia Ministerstva vnútra SR prvostupňový súd zistil, že odporca poberá výsluhový dôchodok vo výške 888,78 Eur. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni tiež zistil, že odporca poberá aj starobný dôchodok vo výške 211,80 Eur. Spolu tak má mesačný príjem vo výške 1 100,50 Eur.
8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 72 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) a podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine.
9. Prvostupňový súd konštatoval, že povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela, na rozdiel od vyživovacej povinnosti rodičov alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nevzniká zo zákona, ale len na základe dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu. Zákonnou podmienkou na rozhodovanie súdu je skutočnosť, že bývalí manželia sa nedohodli. Zákon o rodine aj rozsahom zreteľne odlišuje vyživovaciu povinnosť medzi rozvedenými manželmi od vyživovacej povinnosti medzi manželmi, kedy výšku príspevku na výživu rozvedeného manžela popri schopnostiach a možnostiach povinného rozvedeného manžela určujú len nevyhnutné potreby rozvedeného manžela, ktorý nie je schopný živiť sa sám. Súd predovšetkým skúma, či navrhovateľ je schopný sám sa živiť a zároveň prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu, posudzuje subjektívne a objektívne skutočnosti na strane navrhovateľa, týkajúce sa jeho schopnosti sám sa živiť. Podľa ustálenej judikatúry rozvedený manžel (manželka) nie je schopný sám sa živiť spravidla v tých prípadoch, keď sa stará o deti do troch rokov, prípadne o deti staršie, avšak invalidné alebo vyžadujúce osobitnú starostlivosť alebo keď nie je so zreteľom na svoj vek alebo zdravotný stav schopný zárobkovej činnosti alebo za danej situácie nemá možnosť a príležitosť zaobstarať si primerané zamestnanie.
10. Vykonaným dokazovaním považoval súd prvej inštancie za preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 3Pc/15/2018-40 zo dňa 03.04.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.04.2019. Navrhovateľka pracuje ako opatrovateľka na skrátený pracovný úväzok. Dosahuje priemerný mesačný čistý príjem vo výške 276,47 Eur. Prvostupňový súd uznáva, že jej príjem nemôže postačovať na pokrytie všetkých výdavkov, keď len nájomné za byt platí vo výške 200 Eur mesačne. Za podstatné pre rozhodnutie v danej veci považoval schopnosť navrhovateľky samostatne sa živiť. Navrhovateľka nepreukázala, že by bola neschopná sama sa živiť resp. že by bola neschopná samostatne si zabezpečiť taký príjem, ktorý by jej vystačil na pokrytie všetkých jej potrieb. Súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľka je vyučená krajčírka, ako krajčírka v minulosti aj bola zamestnaná. Bola tiež zamestnaná ako predavačka a až následne si urobila opatrovateľský kurz. Hoci by bolo možné aby sa zamestnala napríklad ako predavačka (čo súd zistil z portálu www.profesia.sk <http:// www.profesia.sk>l, že v obci Valaská sa otvára predajňa Billa), navrhovateľka uviedla, že jej zdravotný stav jej nedovoľuje pracovať v takejto profesii a rovnako nemôže pracovať ani ako krajčírka, pričom o svojej neschopnosti vykonávať uvedené činnosti nepredložila súdu žiadne dôkazy. Súd prvej inštancie k tomu dodal, že podľa jeho názoru práca predavačky alebo krajčírky nie sú o nič viac fyzicky náročnejšie než práca opatrovateľky, keď sama navrhovateľka uviedla, že je to fyzicky (opatruje aj ležiacich) ale i psychicky veľmi náročné.
11. Prvostupňový súd skonštatoval, že pokiaľ navrhovateľka dosahuje príjem, ktorý nezodpovedá jej potrebám, je namieste, aby vyvinula zvýšenú aktivitu na poli zamestnanosti, zamestnala sa na plný pracovný úväzok a prípadne za tým účelom zvážila aj zmenu pracovného pomeru. Súd prvej inštancie uzavrel, že jej schopnosť samostatne sa živiť bola v konaní preukázaná. Pokiaľ navrhovateľka sama vylučuje niektoré zamestnania z dôvodu zdravotných problémov (ktoré však nepreukázala), táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu odporcu v konaní o určenie príspevku na výživné rozvedenej manželky. Vychádzajúc z princípu ekonomickej nezávislosti oboch manželov po rozvode má sa vždy uprednostňovať zabezpečenie uspokojovania potrieb bývalých manželov v prvom rade spravodlivým vysporiadaním nárokov zo spoločného majetku. Alimentačná povinnosť by preto mala byť po zániku manželstva skôr výnimkou. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva ani skutočnosť, že navrhovateľke (hoci aj výrazne) klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie svojich potrieb. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa živiť. Životná úroveň bývalých manželov sa však neskúma ani neporovnáva. Prvostupňový súd návrh zamietol, pretože mal za to, že navrhovateľka je schopná sama sa živiť.
12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol aplikujúc § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
13. Rozsudok okresného súdu napadla odvolaním navrhovateľka (ďalej tiež „odvolateľka“). Z obsahu podaného odvolania pre odvolací súd vyplynulo, že sa domáha zmeny odvolaním napadnutého rozsudku tak, že jej návrhu o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky bude vyhovené.
14. V podanom odvolaní odvolateľka namietala, že odporca vo svojich písomných vyjadreniach k podanému návrhu a vo výpovediach na súdnom pojednávaní neuvádzal pravdivé skutočnosti. Jediná príčina, ktorá viedla k rozvratu ich manželstva bol práve on. Nevážil si jej kvality, ponižoval ju, neustále citovo vydieral a dokonca ju vyháňal z bytu. Často chodieval domov pod vplyvom alkoholu. Podľa jej názoru odporca nesprávne vyčíslil aj mesačné výdavky. Odvolateľka v podanom odvolaní poukázala na to, že jej priemerný čistý príjem dosahuje výšku 276,- Eur. Po vyplatení svojich výdavkov jej ostáva necelých 30,- Eur na živobytie. Pokiaľ súd mal výhrady aj k jej zamestnaniu, uviedla, že práca opatrovateľky ju napĺňa a určite ju meniť nebude. Žiadala iba o dočasný príspevok, nakoľko momentálne pracuje na skrátený pracovný úväzok.
15. Odporca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľky uviedol, že okresný súd návrh o príspevok na výživu rozvedenej manželky zamietol oprávnene. Dôvody uvádzané v odvolaní sa nezakladajú na pravde. K jeho mesačným výdavkom uviedol, že tieto sú uvádzané správne a sú podložené dokladmi. Odporca má za to, že súd správne a úplne zistil skutkový stav veci.
16. Na vyjadrenie odporcu k podanému odvolaniu reagovala navrhovateľka odvolacou replikou, v ktorej uviedla, že odporca vo svojom vyjadrení opäť neuvádza pravdivé dôvody. Uviedla tiež, že nie je pravda, že by jej úmyslom bolo poškodiť ho, alebo nejakým spôsobom ho vydierať. Poukázala na to, že ako jeho manželka sa svedomito starala o všetko a pracovala. Podotkla, že jej vôbec nejde o žiadnu pomstu, alebo zdieranie odporcu, ako sa v závere svojho vyjadrenia vyjadril. Návrh podala z dôvodu nepostačujúcich financií pri nižšom momentálnom zárobku.
17. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 65 CMP, bez ohľadu na dôvody odvolania podľa § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými, skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, teda spĺňa základné kritéria odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.
21. Podané odvolanie nebolo dôvodné. Navrhovateľka podaným odvolaním žiadnym spôsobom nespochybnila správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
22. Aby odvolací súd neopakoval na zdôraznenie svojho rozhodnutia logické argumenty a závery prvostupňového súdu, ktoré prvostupňový súd už vyslovil v odôvodnení svojho rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP), preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty odvolateľky uvedené v jej odvolaní.
23. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka je schopná sama sa živiť a teda nespĺňa podmienky na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky.
24. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
25. Zo znenia citovaného ust. § 72 možno vyvodiť nasledujúce hmotno-právne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela. Sú to:
- manželstvo musí byť právoplatne rozvedené,
- jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť,
- schopnosti možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať,
- bývalí manželia sa nevedia dohodnúť o poskytnutí príspevku,
- súlad s dobrými mravmi, obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu manželstva.
26. Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má možnosť sám sa živiť ( aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do 3 rokov, v starostlivosti i invalidné dieťa, či neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery.
27. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, a to z potvrdenia Obce Valaská, že navrhovateľka je zamestnancom obce od 19. 12. 2019, pričom pracuje ako opatrovateľka na skrátený pracovný úväzok. Dosahuje priemerný mesačný čistý príjem vo výške 276,47 Eur.
28. Za tohto skutkového zistenia možno uzavrieť, že navrhovateľka je schopná sama sa živiť. Pokiaľ navrhovateľka dosahuje príjem, ktorý nezodpovedá jej potrebám, má možnosť vyvinúť vyššiu aktivitu na poli zamestnanosti, tak ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, prípadne zvážiť aj zmenu pracovného pomeru. Navrhovateľka však v podanom odvolaní sama uviedla, že prácu opatrovateľky kvôli nižšiemu zárobku určite meniť nebude.
29. Keďže navrhovateľka nepreukázala, že by stratila schopnosť sa samostatne živiť napríklad z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, resp. starostlivosti o maloleté dieťa do 3 rokov, alebo starostlivosti o invalidné dieťa, či z dôvodu neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku, teda, že by nebola schopná dosahovať príjem zo zamestnania, či s príslušných dávok sociálneho zabezpečenia, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď je návrh o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela zamietol. Len samotný odkaz navrhovateľky na to, že jej príjem nie je dostatočný na pokrytie jej životných potrieb nemôže byť dôvodom na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky.
30. Vzhľadom na to, že odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil žiadne pochybenie, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
31. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 52 CMP a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).