Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_18C-6-2021.pdf
PDF · 116.11 KB
Case nature
Subarea
18C/6/2021
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobkyne: N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Z., t.č. B. Z., W. XXXX/X, proti žalovanému: H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Z., adresa na doručovanie: B. Z., ubytovňa L., W. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd neodkladným opatrením z a k a z u j e žalovanému vstupovať do bytu č. X na X. poschodí obytného domu súpisné číslo XXXX v B. Z. na ulici W. X.
II. Súd neodkladným opatrením u k l a d á žalovanému, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni, okrem súdnych, trestných a správnych konaní.
III. Súd neodkladným opatrením u k l a d á žalovanému, aby nekontaktoval žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.
IV. Súd p o u č u j e žalovaného, že je oprávnený podať v právnej veci žalobcu: H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Z., adresa na doručovanie: B. Z., ubytovňa L., W. XX, proti žalovanej: N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Z., t. č. B. Z., W. XXXX/X, návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Pokiaľ sa neodkladné opatrenie stane právoplatným a bude vykonateľné, jeho účinky až do jeho zrušenia budú trvať.
V. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
VI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky súdny poplatok za návrh vo výške 33 eur do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 03.02.2021domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému vstupovať do bytu č. X na X. poschodí obytného domu súpisné číslo XXXX v B. Z., W. 8, ktorý žalobkyňa užíva so synmi na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 28.04.2017, zakázal žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a zakázal žalovanému kontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Návrh odôvodňovala tým, že žalovaný je jej bývalý manžel, z manželstva pochádzajú dve deti, manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/149/2005-31, ktorý nadobudol právoplatnosť 06.12.2005. Žalovaný prehlásil, že sa od nich odsťahuje, ale neurobil tak. Aj keď si našla druhé bývanie a dňa 28.04.2017 podpísala nájomnú zmluvu, žalovaný sa k nim nasťahoval. Napriek tomu, že si to neželala a deti jeho prítomnosť a výčiny neznášali, odmietal odísť. Denne býval pod vplyvom alkoholu, bol veľmi agresívny, zastrašoval ju, vyhrážal sa jej zabitím, neodvážila sa vec riešiť cez políciu. Bála sa o svoj život a život svojich detí a tak mlčala. Mladší H. týmto
neurotickým prostredím veľmi trpel. V detstve prekonal onkologické ochorenie, ktoré mohlo mať príčinu v neurotizujúcom domácom prostredí. Na násilnosti žalovaného často reagoval zdravotnými ťažkosťami tráviaceho ústrojenstva, krvou v stolici, horúčkami. Život so žalovaným sa pre nich stal neznesiteľným. V roku 2020 si žalovaný našiel prácu v zahraničí, kde sa kvôli COVID-19 zdržiaval aj v mesiaci január 2021. Dňa 28.01.2021 jej niekto zazvonil večer pri dverách bytu, keď otvorila, na silu sa dnu vopchal žalovaný. Žiadala ho, aby okamžite odišiel, čo on odmietol urobiť. Tvrdil, že nemá kam ísť a chcel prespať v byte. Začal popíjať alkohol a vulgárne ju urážať. Stále ho žiadala, aby odišiel, na čo ju silno udrel otvorenou dlaňou do oblasti sánky, čím jej spôsobil zranenia tváre a šokový stav. Okamžite jej navrela veľká hrča a spravila sa jej modrina. Bála sa odísť na ošetrenie a nechať synov samých, snažila sa zachovať pokoj do rána s tým, že ráno pôjde na ošetrenie. Jej stav sa ale zhoršoval, zvracala, zistila, že vidí dvojito. Syn H. bol z toho taký rozrušený, že mu vyskočila horúčka na 38 stupňov. Ráno 29.01.2021 sa jej stav zhoršil, točila sa jej hlava, ale správanie žalovaného sa nezmenilo, stále bol opitejší a agresívnejší, vulgárne jej nadával, kričal a vyhrážal sa jej, že ju zabije. Vyhádzal veci zo skrine, všade urobil neporiadok. V kuchyni pil a do drezu naskladal poháre a fľaše. V strachu o život ušli z domu. Ona išla na lekárske ošetrenie, kde sa zistilo, že prekonala otras mozgu. Podarilo sa jej privolať políciu a policajti po príchode do jej bytu žalovaného vykázali na 10 dní a zakázali mu približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Ona podala na žalovaného trestné oznámenie. Žalovaný rozhodnutie polície nerešpektoval a dňa 30.01.2021 sa k nej priblížil, keď bola aj so synom H. na ceste domov z polície. Nadával jej a tak zavolala políciu, ktorá ho odviedla. Potom zatarasili dvere, lebo syn H. sa veľmi bál. Po vykázaní z bytu jej telefonoval aj 13hovorov denne. Musela ho zablokovať. Dňa 02.02.2021 jej volal z telefónu sestry a posielal jej SMS správy, ktoré tiež zablokovala. Na základe poučenia polície sa obrátila o pomoc na centrum Slniečko n.o. v Nitre, kde požiadala o spísanie tohto návrhu. Dňa 01.02.2021 bol na ošetrení aj syn H., nakoľko sa mu zase objavila krv v stolici a horúčky, čo mával aj v minulosti, ako následok stresu. Jej stále hučí v ušiach, cíti sa zle a od 29.01.2021 je práceneschopná s diagnózou otras mozgu. Je nemysliteľné, aby so žalovaným žili v jednom byte, ku ktorému on nemá žiadny právny titul k jeho užívaniu. Žalovaný len roky zneužíval situáciu, ktorú vyvolával vyhrážkami a fyzickými útokmi na to, aby jej zabránil obrátiť sa o pomoc na políciu. Ona aj synovia sa ho boja, navyše mladší syn má dlhodobé psychické problémy zo spolunažívania so žalovaným, ktoré sa prejavujú v problémoch so zažívacím traktom a horúčkami. Žalovaný ju aj po vykázaní z bytu bombarduje telefonátmi a SMS správami a to až do takej miery, že si musela dať zablokovať jeho číslo. Pokiaľ súd vyhovie jej návrhu, úplne sa tým vyrieši otázka jej ochrany pred násilím zo strany žalovaného. V prípade, že nariadené neodkladné opatrenie konzumuje v sebe vec samú a možno prostredníctvom jeho účinku dosiahnu trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, nie je potrebné, aby ako žalobkyňa podala v určenej lehote žalobu vo veci samej. Zároveň požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože jej príjem je okolo 1000 eur. V spoločnej domácnosti žije s dospelým synom, ktorý prišiel pre prácu kvôli pandémii a je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Syn H. je onkologický pacient, študent stredného odborného učilišťa za kaderníka. Nájomné za byt platí vo výške 440 eur mesačne, spláca dlh vo výške 220 eur mesačne, za internet platí 30 eur mesačne a za 3 telefóny 40 eur mesačne. Všetko ostatné, ide na stravu, ošatenie a hygienu pre 3 osoby. V rodine má príjem jedine ona. Je astmatička, užíva Ventolin a Foster. Žalovaný na H. výživným neprispieva.
2. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané:
2.1.Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/149/2005-31 zo dňa 02.11.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 06.12.2005 bolo manželstvo účastníkov rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu ohľadne úpravy práv a povinností vtedy maloletým deťom, v zmysle ktorej bol otec povinný platiť výživné na každé dieťa vo výške 645 Sk. Súčasťou rozsudku bola dohoda rodičov o úprave styku vtedy s maloletými deťmi, podľa ktorej sa otec mal právo stýkať s nim neobmedzene. Z odôvodnenia rozsudku mal súd preukázané, že druhé manželstvo účastníkov bolo usporiadané len po krátku dobu. Navrhovateľka začala podozrievať odporcu, že nadväzuje mimomanželské známosti, nasledovali prudké hádky, nedorozumenia, ktorých početnosť a intenzita sa neustále zvyšovala a viackrát vyústila do fyzických atakov. Uvedený stav bol ovplyvnený požívaním alkoholických nápojov odporcu. Sám odporca potvrdil, že hádky boli časté a neznesiteľné a stávalo sa, že navrhovateľku fyzicky napadol. Predstava odporcu po rozvode manželstva bola taká, že odíde bývať k svojej matke, aby navrhovateľka s oboma maloletými deťmi zostala sama. 2.2.Žalobkyňa uzavrela ako nájomca s prenajímateľom Zmluvu o nájme bytu podľa § 663 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Predmetom nájmu je trojizbový byt č. X na X. poschodí obytného domu súpisné číslo XXXX v B. Z., W. X. Prenajímateľ prenechal nájomcovi byt na dočasné užívanie v zmysle zmluvy
bez zariadenia v zmysle článku I. bod 1.2. zmluvy. Výška mesačného nájomného so zálohovými platbami za byt bola 350 eur, ktoré je nájomca povinný zaplatiť do 25-teho dňa predchádzajúceho mesiaca v mesačnom predstihu na účet prenajímateľa. 2.2.1 Žalobkyňa uzavrela dodatok ku zmluve dňa 28.04.2017, v zmysle ktorého sa účastníci nájomnej zmluvy dohodli na splácaní nedoplatku za poskytovanie elektrickej energie v mesačných splátkach a zároveň sa dohodli na zvýšení zálohových platieb za elektrickú energiu, v zmysle čoho došlo k zvýšeniu nájomného na sumu 360 eur mesačne. 2.3. MV SR OR PZ OO PZ Nové Zámky dňa 29.01.2021 vydalo potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia žalovaného dňa 29.01.2021 za prítomnosti nezúčastnenej osoby L. I. s tým, že žalovaný bol vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby, t.j. žalobkyne z bytu v B. Z., W. 8, na 3. poschodí s tým, že vykázanie sa vzťahuje aj na 10 metrov od vchodu bytovky, ako aj ohrozenej osoby, t.j. žalobkyne na dobu 10 dní. Vykázaná osoba, t.j. žalovaný sa bude zdržiavať na adrese ubytovňa L., B. Z., W. cesta XX. Potvrdenie o vykázaní z obydlia prevzal žalovaný, žalobkyňa a nezúčastnená osoba. 2.4. Žalobkyňa ako ohrozená osoba bola poučená pri vykázaní zo spoločného obydlia podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktoré prevzala dňa 29.01.2021. 2.5. OR PZ OO PZ Nové Zámky dňa 29.01.2021 zaslalo Okresnému súdu Nové Zámky potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia žalovaného, nakoľko podľa zistených skutočností je u neho možno očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, t.j. žalobkyne z dôvodu, že žalovaný mal vo večerných hodinách prísť do bytu žalobkyne k svojej bývalej manželke, kde následne začal požívať alkoholické nápoje, pričom prišlo medzi nimi k slovnej hádke a žalovaný poškodenú, t.j. žalobkyňu udrel otvorenou dlaňou pravej ruky do oblasti tváre. Spôsobil jej drobné zranenie, ktoré si vyžadovalo lekárske ošetrenie. Dňa 29.01.2021 sa agresívne správanie žalovaného opakovalo a vystupňovalo, pričom sa poškodenej vyhrážal ujmou na zdraví a to tým, že jej uviedol, že ju zbije a vulgárne jej nadával. Svedkom predmetného skutku bol syn poškodenej H. W., nar. 28.11.2001. Svedok uviedol, že do bytu na W. X v B. Z. prišiel jeho otec dňa 28.01.2021, pretože nemal kde prespať, opil sa, slovne pohádal s jeho matkou, pričom ju následne v obývačke udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre. Dňa 29.01.2021 žalovaný naďalej požíval alkoholické nápoje a jeho agresívne správanie sa voči matke stupňovalo a vyhrážal sa jej ujmou na zdraví a nadával jej. 2.6. Interná ambulancia urgentný príjem 1. typu FNsP Nové Zámky v náleze zo dňa 29.01.2021 o 19.55 h v závere uviedla, že žalobkyňa mala otras mozgu, lebka a tvar skeletu bez traumatických zmien. 2.7. Žalobkyňa je práceneschopná od 29.01.2021 a potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti U 661048 bolo vystavené dňa 01.02.2021 všeobecným lekárom Prof. MUDr. Jánom Gajdošíkom, PhD. 2.8. Pediater MUDr. Gabriel Komáromy dňa 01.02.2021 vyšetril syna strán sporu H. W., pretože mal krv v stolici a teplotu 38 stupňov z dôvodu stresu, nakoľko otec napadol matku. 2.9. MV SR OR PZ OO PZ Nové Zámky dňa 29.01.2021 potvrdilo, že žalobkyňa podala oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49/1 písmena d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktoré je evidované pod č. ORPZ-NZ-00P3-P-5421. 2.10. Listinný dôkaz o blokovaných hovoroch dňa 02.02.2021 od volajúceho Kuki Teri - sestra žalovaného O. K.. Blokované hovory dňa 01.02.2021 v počte 13 od volajúceho Apoka - t.j. žalovaný. SMS správa od žalovaného, z ktorej vyplýva, že sa ospravedlňuje žalobkyni, že bol sprostý, vie prečo ho zbili policajti, aj to, že prečo mala strach, že jej už nikdy neublíži, ľúbi ju a prosí ju o odpustenie aj to, že jej to už veľakrát sľúbil, že nebude piť. Dostal ponaučenie, bol zadržaný a keby dala na neho trestné oznámenie, tak už je v base. Ďakuje jej, prosí o odpustenie. Je jeho srdcom. 2.11. Fotodokumentácia, ktorou preukazuje žalobkyňa neporiadok, vyhádzanie vecí a fľaše od alkoholu (č. l. 33-42). 2.12. Z lustrácie v sociálnej poisťovni na žalobkyňu mal súd preukázané, že za posledných 12 mesiacov bola žalobkyňa zamestnaná u zamestnávateľa REAL-K, s.r.o. Komárno, Novozámocká cesta 3946, v období od 13.12.2019 do 31.08.2020, v období od 04.09.2020 do 31.01.2020 u zamestnávateľa ADECCO Slovakia, s.r.o. Bratislava, Einsteinova 19 a od 01.02.2021 u zamestnávateľa Amazon Fulfillment Slovakia, s.r.o. Sereď, Amazonská 1 a jej priemerný vymeriavací základ za posledných 12 mesiacov bol vo výške 613 eur.
3. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
6.Podľa § 325 ods. 2 písmeno h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
7.Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
8.Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
9.Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
10.Neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Preto v súvislosti násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou. Z uvedeného dôvodu bolo sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, ktorého účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
11.Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, mal development a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012). Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. Navyše obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
12. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená.
13.Za určitých okolností nemusí na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nadväzovať ani podanie žaloby. CSP vyslovene pripúšťa aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§330 ods.2 CSP). Spravidla pôjde o tzv. zdržovacie nároky, v rámci ktorých môže byť súdna ochrana žalobcovi efektívne poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Žalobca preto nemusí byť vždy motivovaný domáhať sa následne svojho nároku aj žalobou vo veci samej. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V prípade neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. e) CSP je účelom eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia, alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia je potrebné osvedčiť, že žalobcova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Môže ísť napr. o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby a podobne. Pri neodkladných opatreniach podľa § 325 ods.2 písm. h) CSP
ich zákon charakterizuje ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného a sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená; aj táto skutočnosť však musí byť osvedčená. Kumulácia neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. e), h) CSP nie je vylúčená.
14.V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 odsek 2 písm. e), g), h) CSP. Žalobkyňa preukázala a osvedčila dôvod nariadenia neodkladného opatrenia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a neadekvátne správanie žalovaného voči nej jednak tým, že vstupoval do nehnuteľnosti, ktorú užíva žalobkyňa spolu s deťmi strán sporu na základe nájomnej zmluvy a pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol žalobkyňu, následkom čoho utrpela otras mozgu, čo vyplýva z lekárskeho nálezu a je i toho času práceneschopná. Nevhodné správanie žalovaného malo negatívny vplyv i na zdravotný stav syna strán sporu, ktorý rovnako vyhľadal lekárske ošetrenie. Žalovaný bol vykázaný z bytu a bolo mu zakázané približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť 10 metrov, čo porušil a obmedzoval žalobkyňu i v meste, keď sa vracala spolu so synom od lekára. Žalovaný atakoval žalobkyňu i telefonátmi, SMS správami i z mobilu svojej sestry, následkom čoho si musela žalobkyňa dať zablokovať telefónne číslo žalovaného. Súd nepopiera, že žalovaný si uvedomil svoje nevhodné správanie, čo vyplýva z predloženej SMS správy, avšak v čase rozhodovania súdu bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa osvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia za účelom úpravy pomerov medzi účastníkmi tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. V danom prípade bol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia podaný z dôvodov uvedených v § 325 ods.2 písm. e, g, h) CSP a podľa svojho obsahu, ako je vyššie uvedené, sa jedná o neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods.2 CSP). Súdom nebola určená ani doba trvania neodkladného opatrenia, pretože koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§ 334 CSP). Časové obmedzenie neodkladného opatrenia je preto výnimočným limitovaním jeho účinkov, ku ktorému pristúpi súd iba v odôvodnených prípadoch, čo nie je možné konštatovať pre posúdenú vec, pri ktorej nebola zistená existencia žiadnych výnimočných okolností, ktoré by mali za následok časové obmedzenie neodkladného opatrenia. Z ustanovenia § 324 ods. 3 CSP vyplýva ďalšia podmienka v tom, že neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V tomto prípade však zabezpečovacím opatrením v žiadnom prípade nemožno dosiahnuť sledovaný účel, pretože zabezpečovacie opatrenie podľa § 343 CSP slúži na zriadenie záložného práva na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd opakuje, že pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. e ) CSP je postačujúce, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia a zároveň týmto typom neodkladného opatrenia je účelom poskytnúť oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Tieto závery v plnom rozsahu aplikuje na danú vec. Tvrdené okolnosti prípadu, nevyvolávajú pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov.
15.Na záver súd udáva, že CSP zaviedol aj tzv. neodkladné opatrenie vo veci samej, teda neodkladné opatrenie, ktorým by súd vyriešil spor medzi stranami sporu bez potreby podávania žaloby vo veci samej. Ide o prípady, keď neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, teda keď predmet neodkladného opatrenia vyčerpáva a usporiada celý spor alebo situáciu, ktorú je potrebné upraviť, čím neodkladné opatrenie konzumuje vec samu (stáva sa vecou samou). V danom prípade podľa názoru súdu ide o takýto prípad, preto súd neodkladné opatrenie časovo neohraničoval a ani neukladal navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej. Zároveň súd ani nepoučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, pretože v danom prípade ide o zriedkavý prípad, keď neexistuje žaloba vo veci samej, ktorou by sa zvrátili následky tohto neodkladného opatrenia, keďže na zvrátenie týchto následkov môže povinný podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak dospeje k záveru, že pominuli dôvody na jeho zrušenie, v ktorom konaní sa bude skúmať, či tieto stále trvajú alebo či nie je dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia. Súd preto poučil žalovaného iba o práve podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia (samozrejme za predpokladu, že neodkladné opatrenie nariadené súdom nadobudne právoplatnosť).
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni, ktorá mala plný úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
17. Žalobkyňa požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom na svoje finančné možnosti a sociálnu situáciu a súd podľa § 254 CSP jej priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože mal jednoznačne preukázané, že žalobkyňa nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Za posledných 12 mesiacov bola zamestnaná a jej priemerný vymeriavací základe evidovaný v sociálnej poisťovni bol vo výške 613 eur. Z uvedeného príjmu žalobkyňa platí nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu vo výške 440 eur, kde býva spolu s dvoma synmi strán sporu. Jeden syn je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce z dôvodu pandémie a druhý syn je študentom strednej školy. Po zaplatení nájomného jej zostane len suma rovnajúca sa životnému minimu podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov pre tri osoby. Žalovaný si neplní vyživovaciu povinnosť voči synovi, ktorý je študentom strednej školy. I napriek tomu, žalobkyňa priznala, že jej posledný príjem podľa vlastného vyhlásenia je okolo 1000 eur mesačne, avšak momentálne pre správanie žalovaného je práceneschopná. Ak by súd zohľadňoval aj tento príjem, po vyplatení nájomného, internetu a telefónov pre 3 osoby, by žalobkyni zostala suma 490 eur pre 3 osoby, z ktorej spláca dlh vo výške 220 eur, ktorý bližšie nešpecifikovala. Z týchto dôvodov súd priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov.
18. Podľa § 2 odsek 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa položky 1 písmena c) sadzobníka súdnych poplatkoch vo výške 33 eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.