Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-13-2021.pdf
PDF · 96.02 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/13/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Dušana Krč-Šeberu a Mgr. Jána Odnogu, v trestnej veci proti odsúdenému F. K., nar. XX.X.XXXX v X., trvale bytom P. A. XXXX/XX, X., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 4.februára 2021, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.decembra 2020, sp. zn. 6Pp/227/2020 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.decembra 2020, sp. zn. 6Pp/227/2020, bolo rozhodnuté tak, že podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku, § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa odsúdený F. K., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/85/2018 zo dňa 21.01.2019. Podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona okresný súd odsúdenému určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov s probačným dohľadom, podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe a podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. uložil povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.
Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu prokurátor podal sťažnosť v neprospech odsúdeného do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Dodatočne prokurátor sťažnosť písomne odôvodnil. V úvode odôvodnenia sťažnosti poukázal na výrokovú časť napadnutého uznesenia. Ďalej uviedol nasledovné:
„Obsahom napadnutého uznesenia prvostupňového súdu vyplýva, že u odsúdeného boli splnené všetky tri zákonné podmienky vedúce k podmienečnému prepusteniu odsúdeného, t.j. formálna, materiálna ale aj dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode a neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy. Súd sa vysporiadal aj s povahou trestnej činnosti odsúdeného, kde konštatoval, že odsúdený prezentuje kritický postoj ku konzumácii návykových látok, má adekvátnu sebareflexiu vo vzťahu k ďalšej abstinencii, za významnú okolnosť súd považuje zmenu formy ochranného liečenia z ústavnej na ambulantnú.
Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom vyplýva, že správanie odsúdeného počas výkonu trestu bolo prevažne na požadovanej úrovni, správanie odsúdeného je bezkonfliktné a slušné. Vzťahy v rodine sú podporné a funkčné. Program zaobchádzania plní. Resocializačná prognóza odsúdeného je hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania, pričom rizikovými faktormi sú opakované páchanie trestnej činnosti,
závažnosť trestného činu, drogová závislosť, súdom nariadené ochranné protitoxikomanické liečenie, dlhy a disharmonické rodinné zázemie.
Záverom hodnotenia riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom konštatoval, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil jeho prepustenie s dohľadom.
Na verejnom zasadnutí zástupca ústavu konštatoval, že u odsúdeného nedošlo ku žiadnym zmenám a zotrváva na hodnotení bez zmien.
Zo zmyslu inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že podmienečné prepustenie nie je automaticky udeľovanou odmenou za relatívne dobré správanie vo výkone trestu bez ohľadu na účel trestu. Tieto skutočnosti odôvodňujú podmienečné prepustenie len vtedy, keď so zreteľom na ne, ale aj so zreteľom na ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnená nádej, že odsúdený bude viesť aj na slobode riadny život a nie je tu pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.
V kontexte s vyššie uvedeným som toho názoru, že u odsúdeného F. K. nie je odôvodnená nádej, že bude na slobode viesť riadny život. Je tomu tak preto, že jedným z rizikových faktorov u odsúdeného je jeho opakovaná trestná činnosť, ktorá je špeciálneho charakteru- ide o drogovú trestnú činnosť, ktorej sa odsúdený dopúšťal s menšími prestávkami opakovane od roku 2009 až do posledného odsúdenia v roku 2019. Ako vyplýva z odpisu registra trestov, odsúdenému skôr ukladané tresty nespojené s ich výkonom nesplnili požadovaný účel a odsúdený sa trestnej činnosti dopúšťal aj naďalej. Aj po zohľadnení požadovanej sebareflexie odsúdeného k trestnej činnosti, ako i skutočnosti, že sa odsúdený podrobil súdom uloženej ochrannej liečbe protitoxikomanickej a forma liečby mu bola zmenená z ústavnej na ambulantnú, odsúdený je aj naďalej drogovo závislý, čo po pristúpení ostatných existujúcich rizikových faktoroch v súhrne nedáva záruku, že odsúdený povedie na slobode riadny život.
Z vyššie prezentovaných zistení som toho názoru, že u odsúdeného F. K. nie sú splnené zákonné predpoklady k podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd Trenčín napadnuté uznesenie Okresného súdu v Trenčíne spisová značka 6Pp 227/2020 zo dňa 11.12.2020 zrušil a uložil Okresnému súdu v Trenčíne, aby vo veci znovu konal a rozhodol.“
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Krajský súd na základe preskúmania konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, pre ktoré by mali byť zrušené sťažnosťou prokurátora napadnuté výroky uznesenia okresného súdu z dôvodu samotnej existencie takýchto procesných pochybení aj bez následného pristúpenia k prieskumu správnosti samotných napadnutých výrokov. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že existencia takýchto procesných vád v konaní, predchádzajúcom vydaniu napadnutého uznesenia, nie je v dôvodoch podanej sťažnosti ani vytýkaná.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.
Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého sťažnosťou prokurátora, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto v podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa ktorých záverov u odsúdeného sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 Tr. zák. Okresný súd správne poukázal na to, že uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie odsúdeného splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti (nie však nevyhnutnosti) očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu.
Pokiaľ ide o splnenie ostatných zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd považuje za potrebné poukázať na nasledovný obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia:
„Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje svoje polepšenie, a to schopnosťou viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak sa v danom prípade táto podmienka tiež javila ako splnená.
Z obsahu hodnotenia súd v podstate nezistil žiadne negatíva o odsúdenom počas doby výkonu trestu. Hodnotenie odsúdeného preto vyznieva pozitívne. Konkrétne neboli u odsúdeného zaznamenané žiadne porušenia ústavného poriadku, odsúdený trávil výkon trestu aktívne, zapájal sa do aktivít v rámci
kultúrno - osvetovej činnosti, bol pracovne zaradený, takisto sa zapájal do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Odsúdený taktiež absolvoval vo výkone trestu ochranné protitoxikomanické liečenie, pričom dodržiaval liečebný režim, aktívne na ochrannom liečení spolupracoval ako aj plnil všetky povinnosti, ktoré sa od neho očakávali. Odsúdený je navyše kritický k spáchanej trestnej činnosti a zároveň aj plní stanovený program zaobchádzania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odsúdený preukazuje vo výkone trestu odňatia slobody polepšenie v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zákona.
Splnená bola aj tretia z citovaných podmienok, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode a neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy.
Súd pri hodnotení tretej podmienky prihliadol na to, že odsúdený vo výkone trestu preukázal svoje polepšenie, zároveň má vybudované riadne pracovné návyky, keď vo výkone trestu bol pracovne zaradený, čím si vytvoril predpoklady po výkone trestu riadne sa zamestnať a predchádzať tak trestnej činnosti. Z hodnotenia ústavu tiež vyplynulo, že odsúdený má vybudované riadne sociálne zázemie, keď počas doby výkonu trestu udržiaval kontakt s matkou, ktorá ho podporuje aj zasielaním balíkov. Z uvedeného súd vyvodil, že v prípade prepustenia odsúdeného na slobodu ten nebude vzhľadom k jeho vybudovaným pracovným návykom, ale aj s ohľadom na jeho sociálne zázemie odkázaný na páchanie trestnej činnosti v prípade zabezpečovania si svojich základných životných potrieb (ubytovanie, strava). Nakoniec odsúdený je kritický k spáchanej trestnej činnosti, pričom zároveň plní stanovený program zaobchádzania, a teda možno konštatovať, že odsúdený využil čas strávený vo výkone trestu odňatia slobody k premene svojich osobnostných čŕt, ktoré ho viedli k spáchaniu trestnej činnosti.
Súd sa tak stotožnil so záverom hodnotenia ústavu, ktorý odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť. Súd len dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu o podmienečné prepustenie, súd primárne vychádza zo záverov hodnotenia ústavu, pretože iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného, môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy. V danom prípade súd nezistil iné skutočnosti, ktoré by záver hodnotenia ústavu ako aj jeho odporúčanie spochybňovali.
Pokiaľ ide o riziká sociálneho zlyhania uvedené v hodnotení ústavu tie sú podľa súdu u odsúdeného čiastočne znížené resp. nie sú úplne opodstatnené (opakované páchanie trestnej činnosti, závažnosť trestného činu, drogová závislosť, súdom nariadené ochranné liečenie protitoxikomanické, dlhy a disharmonické rodinné prostredie).
V tomto súd poukazuje pokiaľ ide o I. opakované páchanie trestnej činnosti, že je pravdou, že odsúdený bol už celkom 5-krát súdne trestaný a teda ide o kriminálne narušenejšiu osobu, ktorej náprava je tak z tohto pohľadu sťažená. Zároveň je nutné uviesť, že v prípade odsúdení vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/92/2002, 1T/64/2009 a 2T/63/2012 sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. No najmä odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát a teda neexistuje v jeho prípade negatívny poznatok o tom, že by tento druh trestu nemal pozitívny vplyv na jeho prevýchovu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že trest odňatia slobody je v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky najprísnejším trestom, a z tohto pohľadu je jeho nápravný vplyv na páchateľa vyšší ako je tomu pri ostatných trestoch. Aj preto možno mať za to s poukazom na vyššie rozobrané pozitívne skutočnosti o odsúdenom, že v jeho prípade je doterajšie pôsobenie týmto druhom trestu dostatočné. V tejto súvislosti súd uvádza, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.
V prípade II. závažnosti spáchanej trestnej činnosti súd uvádza, že táto sama o sebe nemôže byť prekážkou pre podmienečné prepustenie, ak inak odsúdený spĺňa zákonné podmienky, keď závažnosť trestnej činnosti je zohľadnená jednak vo výmere uloženého trestu odňatia slobody, ale aj tým, že odsúdený môže byť podmienečne prepustený až po vykonaní určitej výmery trestu, ktorej doba je závislá od toho či sa jedná o prečin, zločin resp. obzvlášť závažný zločin, teda práve od závažnosti trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o III. dlhy je nutné uviesť, že odsúdený vo výkone trestu pracoval, čím si udržal pracovné návyky. Taktiež má vytvorené riadne sociálne zázemie. Z uvedeného tak súdu vyplýva, že odsúdený
by po prepustení nemal byť odkázaný na páchanie trestnej činnosti aby si tak zabezpečil prostriedky na živobytie. Nakoniec vo výkone trestu ani nie je pre majetkovú trestnú činnosť. Zo skutkovej vety odsudzujúceho rozhodnutia zároveň nevyplynulo, že by sa odsúdený živil predajom drog.
V prípade IV. drogovej závislosti a nariadeného ochranného protitoxikomanického liečenia súd z odsudzujúceho rozhodnutia zistil, že toto bolo odsúdenému uložené v ústavnej forme. Následne však bola táto forma zmenená na ambulantnú. Z uvedeného teda vyplýva, že u odsúdeného neexistuje potreba aby bol v prípade ochranného liečenia izolovaný od vonkajšieho sveta, pričom spoločnosť je dostatočne chránená ak ten bude vykonávať toto liečenie v ambulantnej forme. Súd pre eliminovanie tohto rizika zároveň uložil odsúdenému aj zákaz užívania alkoholických nápojov či iných návykových látok.
Nakoniec pokiaľ ide o V. disharmonické rodinné prostredie túto skutočnosť odsúdený sám nemôže ovplyvniť. Naproti tomu z obsahu hodnotenia vyplýva, že odsúdený bol v kontakte s matkou, ktorý kontakt v zmysle hodnotenia vyznieva pozitívne.
Z hľadiska povahy trestnej činnosti, na ktorú súd musí v zmysle § 66 ods. 2 Tr. zákona prihliadať, súd uvádza, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody pre drogovú trestnú činnosť, konkrétne pre prechovávanie drog. V tomto zmysle súd prihliadol k tomu, že odsúdenému bola zmenená forma výkonu ochranného liečenia z ústavnej na ambulantnú. V zmysle hodnotenia v priebehu liečby odsúdený prezentoval kritický postoj ku konzumácii návykových látok ako aj adekvátnu sebareflexiu vo vzťahu k ďalšej abstinencii. U odsúdeného tak súd nenašiel žiadnu skutočnosť z hľadiska povahy spáchanej trestnej činnosti, ktorá by bránila jeho podmienečnému prepustenie. Je totiž zrejmé, že odsúdený pracoval na sebe pokiaľ ide o jeho závislosť od drog, pre ktorú sa dostal do výkonu trestu odňatia slobody.
Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam, ako aj vzhľadom na povahu trestného činu a vzhľadom na ústav (minimálny stupeň stráženia), v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného bola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.
Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keďže odsúdený spĺňal všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie a súčasne určil odsúdenému skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, ktorú vzhľadom na osobné pomery odsúdeného, spáchanú trestnú činnosť a ostávajúcu dobu výkonu trestu odňatia slobody, považoval za dostatočnú.
Zároveň pre zabezpečenie dovŕšenia nápravy odsúdeného na slobode nariadil súd nad odsúdeným probačný dohľad na dobu 18 (osemnásť) mesiacov za uloženia I. zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe a II. príkazu zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie“.
Podľa názoru krajského súdu v tejto časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd dal všetky odpovede na otázky rozhodné z hľadiska posúdenia splnenia zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného, pričom argumentácia okresného súdu nielenže má úplnú oporu v obsahu spisového materiálu, ale dáva jasné a zrozumiteľné odpovede aj na argumentáciu prokurátora v dôvodoch jeho sťažnosti.
Pokiaľ ide o prokurátorom namietané rizikové faktory u odsúdeného, podľa ktorých sa podľa jeho názoru nedá prijať záver o tom, že sa odsúdený skutočne napravil a dôvodne od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, krajský súd sa s dôvodnosťou tejto námietky prokurátora v dôvodoch jeho sťažnosti nestotožnil.
Podľa názoru krajského súdu okresný súd v danom prípade správne zistil a vyhodnotil skutočnosť, že aj napriek opakovanému páchaniu trestnej činnosti odsúdeným, je na neho prvýkrát pôsobené výkonom trestu odňatia slobody, kedy do popredia vystupuje prevýchovná zložka výkonu trestu tak, ako to má na zreteli aj účel inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa názoru krajského súdu okresný súd správne vyhodnotil aj otázku drogovej závislosti, ktorá bola v minulosti dôvodom páchania trestnej činnosti odsúdeného. Ani krajský súd sa nestotožnil s
názorom prokurátora, že by táto skutočnosť mala byť dôvodom, ktorý by bránil prijať záver o očakávaní, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Z obsahu hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody jednoznačne vyplýva, že odsúdený počas výkonu trestu vykonal ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Liečebný režim dodržiaval, aktívne na ňom spolupracoval a plnil si všetky povinnosti, ktoré sa od neho očakávali. Ku konzumácii návykových látok prezentoval kritický postoj a adekvátnu sebareflexiu aj vo vzťahu k ďalšej abstinencii.
S poukazom na správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu, s poukazom na doterajšie poznatky o jeho osobe a s poukazom na okolnosti spáchania trestnej činnosti, podľa názoru krajského súdu okresným súdom uložené obmedzenia a povinnosti v rámci probačného dohľadu sú spôsobilé eliminovať rizikové faktory života odsúdeného, ktoré by mohli vzniknúť najmä v dôsledku požívania návykových látok a ktoré rizikové faktory mali rozhodný podiel na spáchaní jeho trestnej činnosti. Práve možnosť kontroly dodržiavania uložených povinností a obmedzení umožní priebežnú kontrolu správania sa odsúdeného na slobode, ktorá kontrola by absentovala po úplnom vykonaní trestu odňatia slobody. Preto podľa názoru krajského súdu v prípade tohto odsúdeného z hľadiska dovŕšenia výchovného účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. na miske váh prevažuje možnosť kontroly odsúdeného počas uloženej skúšobnej doby nad výchovným pôsobením na odsúdeného v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody počas zostávajúcej doby doposiaľ nevykonaného trestu odňatia slobody.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.