Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoE/8/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2, povinnému G. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom C. L., o vymoženie sumy 16,60 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu C. č.k. XEr/XXX/XXXX - 28 zo dňa 26. novembra 2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie exekučného súdu. Stranám trovy odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd zastavil exekúciu. Oprávnenému a povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v sume 58,88 EUR proti oprávnenému. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Obvodného úradu v C.j L., odbor všeobecnej vnútornej správy, rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 24.07.2006 č. XXXX/XXXXX-XXX pr., ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť 16,60 EUR (500,- SK) za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a proti verejnému poriadku, právoplatný dňa 22.08.2006 a vykonateľný dňa 06.09.2006. Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na o priestupkoch, v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o pokute, na otázku plynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu a vymoženie pohľadávky, na novelu Zákona o priestupkoch s účinnosťou od 01.09.2008, s odkazom na Správneho poriadku, pričom vyslovil, že vo veci bol podaný návrh na začatie exekúcie v lehote, pričom pre plynutie lehoty postačuje výkon exekúcie nariadiť, t.j. k preklúzii práva nedošlo. Exekučný súd preto s odkazom na návrh súdneho exekútora, vzhľadom na konštatovanie nemajetnosti povinného, v súlade s psím. h/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil z tohto dôvodu. O náhrade trov súdneho exekútora rozhodol súd podľa , Exekučného poriadku, s tým, že u povinného bola zistená jeho nemajetnosť, s odkazom na šetrenie súdneho exekútora. Je preto namieste postup v zmysle Exekučného poriadku a priznanie trov súdnemu exekútorovi s tým, že na ich úhradu bol zaviazaný oprávnený. Súdnemu exekútorovi priznal exekučný súd trovy v sume 58,88 EUR, po posúdení účelnosti a správnosti predloženého vyúčtovania.

2. Proti tomuto rozhodnutiu, podal odvolanie oprávnený, navrhol uznesenie zmeniť tak, že na úhradu trov bude zaviazaný povinný, alternatívne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu. Poukázal na to, že exekučný súd sa mal venovať obom návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, k zastaveniu malo dôjsť s odkazom na preklúziu exekučného titulu - pričom exekučný súd túto skutočnosť nesprávne právne posúdil, keď nezastavil exekúciu zo zákona z dôvodu zániku exekučného titulu, ale zaoberal sa nemajetnosťou povinného a následne exekúciu aj z toho dôvodu zastavil. Oprávnený je toho názoru, že súdnemu exekútorovi nemal byť priznaný nárok na náhradu trov.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle , účinného od 01.07.2016, preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu skonaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s a v spojení s Exekučného poriadku, v znení účinnom k 31.03.2017 v zmysle tohto zákona. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s a contrario, pričom dospel k záveru, že podané odvolanie oprávneného neje dôvodné.

4. V predmetnej veci je exekučným titulom rozhodnutie Obvodného úradu v SL.i, odbor všeobecnej vnútornej správy, rozkaz o uložení pokuty povinnému za priestupok zo dňa 24.07.2006 č. 2XXX/ XXXXX-XXX pr. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.8.2006 a vykonateľnosť dňa 06.09.2006. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 10.07.2008. Dňa 15.07.2008 exekučný súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Z. R..

5. Dňa 26.04.2016 bolo správnemu súdu predložené podanie exekútora, podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia, ktoré je vo veci exekučným titulom.

6. Podaním zo dňa 02.08.2019 súdny exekútor doplnil svoje prvšie podanie, kde s odkazom na zistenú nemajetnosť povinného žiadal, aby exekučný súd exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného a o trovách exekúcie rozhodol tak, že na ich úhradu zaviaže oprávneného.

7. Z rozhodnutia exekučného súdu je zrejmé, že o zastavení exekúcie súd prvej inštancie rozhodol s odkazom na § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, po tom, čo konštatoval nemajetnosť povinného, na základe zistení a šetrenia súdneho exekútora povereného vedením exekúcie.

8. Vzhľadom na obsah a rozsah podaného odvolania oprávneného, kedy oprávnený nenamietal samotné zastavenie exekúcie, ale len dôvody, pre ktoré tak došlo, s odkazom na , v zmysle ktorého odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné, odvolací súd posúdil odvolanie oprávneného ako odvolanie proti III. výroku o trovách súdneho exekútora, voči ktorému smerovala argumentácia v podanom odvolaní a vznesené námietky.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

12. Ak exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval nemajetnosť povinného, pričom tá bola spoľahlivo šetrená súdnym exekútorom v priebehu vykonávania exekúcie, a ak na tomto základe došlo k zastaveniu exekúcie, exekučný súd postupoval správne, ak o trovách súdneho exekútora rozhodoval s odkazom na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý výslovne hovorí o tom, že sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné. Exekučný súd postupoval správne, keď konanie zastavil a keď o trovách exekúcie rozhodol tak, že povinnosť ich náhrady uložil oprávnenému.

14. Odvolací súd preto podľa uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený nemal v tomto konaní úspech, ostatným stranám trovy odvolacieho konania nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).