Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_12C-2-2021.pdf
PDF · 98.77 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/2/2021
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v spore navrhovateľky: B. D., X.. D., E.. XX.XX.XXXX, I. Y. XXXX/X, XXX XX J., J..Č.. I. Q. A. W. D., E.. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/X, XXX XX J., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Juraj Füzer, so sídlom M. R. Štefánika 1256/22, 075 01 Trebišov, IČO: 31262597, proti odporcovi: A. Z., X.. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. I. XXXX/XX, XXX XX J., J..Č.. I. Y. XXXX/X, XXX XX J., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný znášať užívanie bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu XXXX na ulici Y. Č.. X K. J. navrhovateľkou a jej maloletými deťmi J. D., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX po doručení tohto uznesenia.
II. Navrhovateľke priznáva právo na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100%.
III. Poučuje odporcu, ktorému sa týmto neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k navrhovateľke. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.01.2021 sa navrhovateľka domáhala toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť umožniť navrhovateľke a jej mal. deťom J. D.Á., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX, po doručení uznesenia užívanie bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. Poschodí bytového domu XXXX na ulici Y. Č.. Xv J. a vydal jej kľúče od tohto bytu. Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že s odporcom žije v družnom pomere. Zmluvou o nájme bytu zo dňa 06.10.2020 nám vlastník bytu Mesto J. v zastúpení Bytový podnik J., s.r.o. prenechal ako nájomcom byt č. XX E.achádzajúci sa na X. Poschodí bytového domu XXXX na ulici Y. Č.. X K. J.. Doba nájmu podľa čl. 8 zmluvy bola dohodnutá do 31.03.2021. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca nám deti a ona je matkou mal. J. D., nar. XX.XX.XXXX a G. B., ner. XX.XX.XXXX jej bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 25.09.2019, sp. zn. 11P/114/2019. Dňa 09.01.2021 odporca navrhovateľke povedal, že potrebuje vysťahovať z bytu svoje osobné veci a iné veci, pretože z bytu odchádza a nechce s navrhovateľkou ďalej žiť. Do bytu prišiel odporca so svojimi tromi kamarátmi, ktorých navrhovateľka nepoznala. Začali nábytok rozoberať, vykladať ho a odporca si do tašky podával svoje šaty. Navrhovateľka uviedla, že odporca jej povedal, aby išla s deťmi von, aby sa im pri sťahovaní neublížilo a keď sa vysťahuje majú sa vrátiť naspäť. Z uvedeného dôvodu navrhovateľka odišla s deťmi na chodbu a potom pred bytovku. Svoje kľúče nechala v zámku vchodových dverí. U matky bola cca 3 hodiny. Myslela si, že odporca je už vysťahovaný, a preto sa vrátila do bytu. Odporca jej otvoril dvere a povedal jej, že ju do bytu nepustí, zatvoril dvere a aj s deťmi ju nechal na chodbe. Keďže navrhovateľku odmietal pustiť do bytu, odišla s deťmi k svojej matke, u ktorej sa doteraz zdržuje. Odporcovi písala cez aplikáciu Messenger, aby jej umožnil bývať v byte, pričom odporca tvrdil, že nemá tam čo robiť, keďže byt je jeho. K svojmu návrhu navrhovateľka predložila čestné prehlásenie svojej
matky W. D. a jej sestry O. D. zo dňa 13.01.2021, ktorými preukazovala, že odporca ju odmieta pustiť do bytu, čím osvedčila naliehavý právny záujem na vydaní neodkladného opatrenia. Z vyššie uvedených dôvodov sa v zmysle § 324, 325 ods. 2 písm. d) a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) domáhala nariadenia neodkladného opatrenia.
2. Navrhovateľka k svojmu návrhu pripojila listinné dôkazy, a to Zmluvu o nájme bytu zo dňa 06.10.2020, Čestné prehlásenie matky W. D. a sestry O. D. zo dňa 13.01.2021, Rodný list mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX, Rodný list mal. J. D., nar. XX.XX.XXXX, Rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 11P/114/2019 zo dňa 25.09.2019, právoplatný dňa 27.09.2019.
3. Tunajší súd ako príslušný súd preskúmal návrh navrhovateľky spolu s predloženými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.
4. Zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 06.10.2020 je zrejmé, že bola uzatvorená medzi prenajímateľom
- Mesto J., zastúpené Bytovým podnikom J. s.r.o. a nájomcami A. Z., nar. XX.XX.XXXX, B. D., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom nájomnej zmluvy bol byt č. XX nachádzajúci sa na X. Poschodí bytového domu XXXX na ulici Y. Č.. X K. J.. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.10.2020 do 31.03.2021.
5. Z Čestného prehlásenia matky a sestry navrhovateľky vyplýva, že navrhovateľka spolu s odporcom majú uzatvorenú nájomnú zmluvu k bytu č. XX, ktorý sa nachádza na X. Poschodí bytového domu XXXX na ulici Y. K. J.. Dňa 09.01.2021 odporca nepustil navrhovateľku do bytu, opustil ju a tvrdil, že byt je jeho. Navrhovateľka sa z uvedeného dôvodu nasťahovala s deťmi J. D., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX k svojej matke W. D., nar. XX.XX.XXXX, pretože nemala kde bývať so svojimi deťmi a odporca ju odmietol pustiť do bytu.
6. Z Rodného listu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľka je matkou mal. J. D., nar. XX.XX.XXXX. Y. Rodného listu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že matkou mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX je G. B., anr. XX.XX.XXXX, avšak rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 11P/114/2019 zo dňa 25.09.2019 bola mal. G. B. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke.
7. Podľa § 685 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
8. Podľa § 700 ods. 1 OZ, byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa §132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa prvej vety § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
19. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
20. V predmetnej veci bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný pred začatím konania.
21. Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samotnej podstaty neodkladného opatrenia vyplýva, že sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie.
22. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží.
23. Účelom neodkladných opatrení je potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany, pričom predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú:
- osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
- navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
- skutočnosť, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektíve možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
- navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,
- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzujú povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),
- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
24. Všetky tieto zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, t.j. či ide o zásah primeraný.
25. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (rozhodnutie NS SR 5Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008).
26. Splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z hľadiska kvalitatívneho nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP.
27. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok, že ide o akútny a jednorazový stav. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozšírenie škody alebo inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.
28. V predmetnej veci je z obsahu spisu zrejmé, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a odporcom, ktorý je založený na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 06.10.2020. Z predmetnej zmluvy má súd za dostatočne osvedčené, že navrhovateľka a odporca sú spoločnými nájomcami bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu XXXX na ulici Y. Č.. X K. J.Š.. Uvedená nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, pričom v čase rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia právo nájmu pre nájomcov trvá do 31.03.2021. Opodstatnenie návrhu vidí súd v tom, že navrhovateľka osvedčila svoje právo užívať byt spolu so svojimi deťmi. Rovnaké právo vyplýva aj pre odporcu, ktorý je taktiež nájomcom daného bytu. Navrhovateľka tvrdí, že odporca ju do bytu odmietol pustiť dňa 09.01.2021 po tom, čo sa rozhodol opustiť navrhovateľku a chcel si vysťahovať svoje osobné veci. Následne navrhovateľka odišla so svojimi deťmi k svojej matke, kým si odporca vysťahuje svoje veci z bytu, pričom kľúče od bytu nechala vo vchodových dverách. Po návrate do bytu ju odporca odmietol pustiť a tvrdil, že byt je jeho. Taktiež jej odmietol vydať kľúče od bytu. Uvedené skutočnosti navrhovateľka osvedčila aj čestnými vyhláseniami svojej matky sestry. Keďže navrhovateľka so svojimi deťmi nemala k dispozícii iné bývanie, dočasne sa nasťahovala k svojej matke. Z § 700 ods. 1 OZ vyplýva, že byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb, pričom spoloční nájomníci majú rovnaké práva a povinnosti k bytu. V danom prípade sa jedná o spoločný nájom bytu medzi navrhovateľkou a odporcom, čo vyplýva zo zmluvy o nájme bytu. Keďže z tohto spoločného nájmu vyplývajú pre nájomcov rovnaké práva a povinnosti k bytu, odporca nemá právo odopierať vstup navrhovateľky do bytu a jeho užívanie iba na základe jeho rozhodnutia a svojvôle. Taktiež rovnaké právo užívania bytu majú aj mal. deti J. D., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sa majú právo podieľať na životnej úrovni svojej matky. Zároveň navrhovateľka má povinnosť zaopatrovať maloleté deti a poskytnúť im adekvátne životné podmienky. Taktiež je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že odporca svojim konaním odoprel navrhovateľke a maloletým deťom pristúp k ich osobným veciam, ktoré navrhovateľka potrebuje pre zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti. Z uvedeného je zrejmé, že odporca nemal žiadne oprávnenie odoprieť navrhovateľke a jej maloletým deťom vstup do bytu. Naopak, navrhovateľka so svojimi maloletými deťmi dostatočne osvedčila svoje právo na užívanie daného bytu minimálne do skončenia nájomnej zmluvy (do 31.03.2021). O potrebe neodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľkou a odporcom svedčí konanie odporcu, ktoré spočívalo v odopretí práva užívať daný byt navrhovateľke a jej maloletým deťom bez akéhokoľvek oprávnenia. Zároveň navrhovateľka nemá k dispozícii iné vlastné bývanie, preto sa dočasne nasťahovala so svojimi maloletými deťmi k svojej matke. Vzhľadom k danej situácii má sú za dostatočne osvedčené neodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi navrhovateľkou a odporcom.
29. Princíp proporcionality pri nariadení neodkladného opatrenia je významný a pozostáva z troch krokov, a to vhodnosti použitého prostriedku, ďalej v otázke, či použitým prostriedkom je možné
dosiahnuť sledovaný účel. Tretím krokom je skúmanie primeranosti použitého prostriedku pri zásahu do ústavou chránených práv. Prvé dva kroky tohto testu proporcionality, a to vhodnosť použitého prostriedku a dosiahnutie sledovaného účelu týmto prostriedkom, súd už vyššie konštatoval. K otázke primeranosti zásahu do ústavou chránených práv, súd považuje za potrebné uviesť, že uložením povinnosti odporcovi strpieť užívanie bytu navrhovateľkou a jej maloletými deťmi nijakým neprimeraným spôsobom nezasiahne do je práv. Uvedená skutočnosť vyplýva, predovšetkým z vyššie citovaného § 700 ods. 1 OZ, podľa ktorého malú spoloční nájomcovia rovnaké práva a povinnosti k bytu. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou súd nezistil žiadnu zmenu v právach navrhovateľky. Práve naopak, je zrejmé, že navrhovateľka má právo so svojimi maloletými deťmi užívať byt, ktorý je predmetom nájomnej zmluvy v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok ako odporca. Nariadením neodkladného opatrenia nebude odporcovi spôsobená žiadna ujma na jeho právach.
30. Súd je toho názoru, že nariadenie neodkladného opatrenia v podobe uloženia povinnosti odporcovi strpieť užívanie bytu navrhovateľkou a jej maloletými deťmi, je danom prípade efektívnym prostriedkom, ktorý umožní navrhovateľke realizovať jej práva vyplývajúce z nájomnej zmluvy a zároveň nijakým neprimeraným spôsobom neobmedzí odporcu.
31. Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia.
32. V tejto súvislosti súd dodáva, že vo veci nebolo možné vydať zabezpečovacie opatrenie, nakoľko nie je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
33. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
34. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
35. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
36. Ako už bolo uvedené, nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené s určitým zásahom do práv a právom chránených záujmov odporcu, pričom tento zásah súd vyhodnotil ako primeraný. Súd pritom v prejednávanej veci dospel k záveru, že neodkladným opatrením v zásade možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto vo výroku tohto uznesenia neuložil navrhovateľke neodkladného opatrenia povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Zároveň pre prípad, že by sa s takýmto právnym názorom nestotožnil odporca a mal by za to, že je potrebné za účelom usporiadania predmetných vzájomných sporných práv a povinností riešiť záležitosť súdnou cestou, v súlade s § 337 ods. 1 CSP súd poučil odporcu o možnosti podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k navrhovateľke, pričom následkom takéhoto konania môže byť zrušenie neodkladného opatrenia. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.
37. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia mala plný úspech, súd jej v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona priznal proti odporcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom doručenia (§ 332 CSP).
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods. 1 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.