Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

73Ek/1287/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti povinnému X) M. I., J.. XX. XX. XXXX, G. Š. XXXX/XX, XXX XX I. Š., 2) Bestreality & Drawart, s. r. o., so sídlom Šarišská 1695/43, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 46 777 474, o vymoženie 1.101,43 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, so sídlom exekútorského úradu Kúpeľná 6, 080 01 Prešov, IČO: 37 787 691, pod sp. zn. 121EX 448/20, o návrhu povinného 1) na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Návrh povinného 1) na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26. 08. 2020 domáhal od povinných vymoženia 1.101,43 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Prešov, sp. zn. zo dňa 24. 10. 2019. 2. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 11. 09. 2020 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, so sídlom exekútorského úradu Kúpeľná 6, 080 01 Prešov, IČO: 37 787 691, ktorý ju vedie pod sp. zn. 121EX 448/20. Súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie v neprospech povinných na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.101,43 eur, jej príslušenstva a na vymoženie trov exekúcie oprávneného vo výške spolu 117,83 eur, a to za trovy právneho zastúpenia oprávneného vo výške 99,17 eur, za poplatok za konverziu vo výške 2,16 eur a za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur. 3. Podaním označeným ako „Žaloba o zastavenie exekúcie č.: 121EX 448/20, Námietky proti exekučnému konaniu, Námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu, Ochrana ohrozeného spotrebiteľa“ zo dňa 26. 09. 2020 sa povinný 1) domáhal zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pretože sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný 1) namietal premlčanie, nespôsobilosť exekučného titulu z dôvodu nepreskúmania spotrebiteľskej zmluvy a neprijateľných zmluvných podmienok prvoinštančným súdom, porušenie práva na spravodlivé súdne konanie ako aj na súdnu a inú právnu ochranu, rozpor s a únijným právom a tiež vady základného konania. Povinný 1) uviedol, že nebol informovaný o vzniku exekučného titulu, ani o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a preto podáva odpor a námietky proti vykonaniu predmetnej exekúcie a spornú pohľadávku neuznáva čo do dôvodu a výšky. Ďalej uviedol, že úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá preukázateľne obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a on ako spotrebiteľ nimi nie je viazaný, pričom žalobca pri jej uzatváraní použil nekalé obchodné praktiky a toto jeho konanie bolo účelové a v rozpore s

dobrými mravmi. Záverom povinný 1) namietal výšku trov exekúcie, pretože podľa jeho názoru nie je upozornenie súdneho exekútora o tom, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie v súlade s únijným právom, pričom zároveň spôsobuje dôvodnú obavu hrubého nátlaku a požiadal súd, aby po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov predmetnú exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na úhradu trov konania. 4. Oprávnený sa vyjadril k návrhu povinného 1) na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu dňa 13. 10. 2020, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému uplatňovanú sumu, exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, ale k úhrade dlžnej sumy nedošlo, a preto oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Návrh povinného 1) na zastavenie exekúcie považuje oprávnený za bezpredmetný, pretože ho nemožno využívať ako opravný prostriedok, ktorým by sa napádal právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len tie skutočnosti procesného i hmotného práva, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nemožno ich uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie, teda meritórne skúmať súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozsudok, či je v súlade s hmotným právom. Návrh na zastavenie exekúcie má formulárový charakter, povinný 1) v ňom neuvádza žiadne skutočnosti naplňujúce podmienky zastavenia exekúcie v zmysle Exekučného poriadku a domáha sa neplatnosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy, pričom táto predmetom predchádzajúceho súdneho konania nebola. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že povinný 1) nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil. Oprávnený si vo svojom vyjadrení nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného 1) na zastavenie exekúcie neuplatnil. 5. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 16. 10. 2020 označenom ako „Návrh povinného na zastavenie exekúcie - predloženie“ uviedol, že povinný 1) mu doručil dňa 26. 09. 2020 emailom, 01. 10. 2020 poštou a dňa 14. 10. 2020 opätovne poštou návrh na zastavenie exekúcie. Spolu s podaním predložil súdny exekútor súdu ako prílohu návrh povinného 1) na zastavenie exekúcie, vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného 1) na zastavenie exekúcie a upovedomenie o začatí exekúcie spolu s doručenkou preukazujúcou jeho doručenie povinnému. K návrhu povinného 1) na zastavenie exekúcie sa súdny exekútor bližšie nevyjadril, pretože skutočnosti, ktorými povinný 1) odôvodnil svoj návrh na zastavenie exekúcie mu nie sú známe, rozhodnutie nechal na zváženie súdu. 6. Podľa prvá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. 7. Podľa Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 10. Podľa Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 11. Návrh povinného 1) na zastavenie exekúcie má odkladný účinok, nakoľko bol podaný v lehote podľa Exekučného poriadku, keď upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému 1) doručené dňa 21. 09. 2020 a návrh povinného 1) na zastavenie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 01. 10. 2020. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, s návrhom povinného 1) na zastavenie exekúcie, s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného 1) na zastavenie exekúcie a s vyjadrením súdneho exekútora. 12. Preskúmaním návrhu povinného 1) na zastavenie exekúcie dospel súd k záveru, že nie je dôvodný. Konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie podanom v lehote podľa ustanovenia Exekučného poriadku je, vzhľadom na jeho odkladný účinok, tiež sporom o začatie exekúcie, kde

exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene, podmienky uvedené v ustanovení § 48 ods. 2 Exekučného poriadku boli ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie splnené a zároveň ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie nenastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ani iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd je pri rozhodovaní o podanom návrhu viazaný ustanovením § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré ho oprávňuje skúmať len tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Exekučný súd už neskúma vecnú stránku exekučného titulu, ale len tie okolnosti, ktoré nastali po jeho vzniku, teda po dni vydania rozhodnutia. Vo vykonávacom konaní je exekučný súd povinný vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré má povahu exekučného titulu, nakoľko vykonáva len to, o čom bolo už rozhodnuté a teda, nenahrádza súd, prípadne iný orgán v základnom konaní. Exekučný súd je v plnom rozsahu viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek preskúmavať. Súd konštatuje, že v rámci prebiehajúcej exekúcie nie je oprávnený preskúmavať tvrdenia povinného 1) týkajúce sa neplatnosti právneho úkonu, neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve, pretože s týmito skutočnosťami sa už v základnom konaní vysporiadal súd, ktorý predmetný exekučný titul vydal, teda Okresný súd Prešov. Vo vzťahu k tvrdeniam povinného 1), že v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, veriteľ voči nemu ako spotrebiteľovi postupuje v rozpore s dobrými mravmi a jeho spotrebiteľské práva boli porušené neprijateľnými zmluvnými podmienkami použitými v spotrebiteľskej zmluve, súd uvádza, že tieto nie sú spôsobilými privodiť zastavenie exekúcie, nakoľko ide o skutočnosti, ktoré boli predmetom tzv. základného konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul. 13. Vo vzťahu k tvrdeniam povinného 1) o povinnosti skúmať spôsobilosť a vykonateľnosť predloženého exekučného titulu súd uvádza, že predpokladom vedenia exekúcie voči dlžníkovi je vykonateľný exekučný titul. Vykonateľnosť rozhodnutia možno všeobecne definovať ako takú vlastnosť rozhodnutia, ktorá spočíva v možnosti vynútiť si splnenie rozhodnutím uloženej povinnosti aj proti vôli povinného subjektu (nútene), a to v osobitnom konaní označenom ako výkon rozhodnutia resp. exekúcia, v ktorom sa realizuje forma donútenia zo strany štátu. Právna teória rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia. Materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie účastníkov konania aj presné (určité) vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a tiež presne stanovenú lehotu na plnenie, inak povedané obsahuje presne určený predmet, rozsah a spôsob plnenia. Práve tieto náležitosti robia rozhodnutie vykonateľným. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon rozhodnutia resp. exekúciu. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní (alebo nepodaní) riadneho opravného prostriedku. 14. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Prešov, sp. zn. zo dňa 24. 10. 2019. Exekučným titulom bola povinným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške 1.101,43 eur, jej príslušenstvo a nahradiť oprávnenému trovy konania a trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 242,19 eur. Pokiaľ povinný 1) s vydaným rozhodnutím nesúhlasil a považoval nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť brániť sa voči nemu podaním odporu. V predmetnej veci odpor podaný, exekučný titul tak nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, podľa vyznačenej doložky dňa 03. 12. 2019. Keďže zo strany povinných nedošlo k uhradeniu súdom priznanej pohľadávky, neostávala oprávnenému iná možnosť ako domôcť sa priznaného práva cestou podania návrhu na vykonanie exekúcie. Nakoľko predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, má súd za to, že exekúcia sa vedie na základe spôsobilého exekučného titulu (formálne aj materiálne vykonateľného) a nie sú tu dôvody, pre ktoré by mala byť zastavená. 15. Podľa prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. 17. Podľa § , bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak ide o premlčanie nárokov z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, skončí sa premlčacia doba najneskôr po uplynutí

šiestich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty. 18. Vo vzťahu k tvrdeniu povinného 1) o zániku pohľadávky z dôvodu premlčania súd uvádza, že pre posúdenie premlčania vymáhanej pohľadávky je dôležité najskôr vyhodnotiť, či sa na daný právny vzťah aplikujú ustanovenia o premlčaní podľa alebo podľa (ďalej len „“). Z exekučného titulu je zrejmé, že ide o vzťah obchodnoprávny, preto sa v danom prípade použijú ustanovenia . V režime platí, že ak je exekučným titulom súdne rozhodnutie prípadne rozhodnutie v rozhodcovskom konaní, skončí sa premlčacia doba uplynutím desiatich rokov odo dňa, kedy sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (odo dňa splatnosti), prípadne od iného dňa od ktorého začala po prvý raz plynúť. Splatnosť pohľadávky vyplýva z hmotného práva a nastala ešte pred vznikom exekučného titulu, čo znamená, že lehota na plnenie uvedená v exekučnom titule je pre posúdenie premlčania irelevantná. V zmysle ustanovenia však námietku premlčania nemožno uplatniť, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný pred uplynutím desaťročnej doby. Z exekučného titulu je zrejmé, že dlžníci (povinní) malí splniť svoj záväzok vo výške 1.521,43 eur do 06. 12. 2017, avšak neurobili tak a dostali sa do omeškania. Keďže odo dňa, kedy sa mal záväzok splniť, resp. odo dňa jeho splatnosti neuplynulo 10 rokov, premlčacia doba neskončila a právo sa nepremlčalo, súd dospel k záveru, že vznesená námietka premlčania nebola v danom prípade dôvodná. 19. Podľa , Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. 20. Podľa Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. 21. Podľa , Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie; ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie. 22. Podľa , náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. 23. Podľa , , exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur; ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. 24. Preskúmaním predbežnej výšky trov exekúcie súd dospel k záveru, že predbežné trovy exekúcie uplatňované súdnym exekútorom sú preukázateľne vyčíslené v správnej výške, v súlade so zákonom. Exekučným titulom bola povinným uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 1.101,43 eur spolu s úrokmi z omeškania (ktoré boli ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie vyčíslené vo výške 174,02 eur) a trovami konania vo výške 242,19 eur. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vznikli oprávnenému tiež trovy exekúcie vo výške 117,83 eur (za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur, za trovy právneho zastúpenia vo výške 99,17 eur a za poplatok za konverziu vo výške 2,16 eur). Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v súlade s ustanovením a vo výške 232, eur, z toho odmena predstavuje sumu vo výške 164, eur, náhrada paušálnych nákladov sumu vo výške 30,00 eur a DPH sumu vo výške 38,80 eur. V prípade, že povinný nesplnil vymáhanú povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a neuhradil vyčíslené trovy, patria exekútorovi trovy podľa ustanovenia a . Súd na záver poukazuje na skutočnosť, že trovy exekútora sa môžu tiež navýšiť z titulu rastu vymáhaných úrokov z omeškania, a to až do ich zaplatenia. Súd preskúmaním upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. 121EX 448/20 zo dňa 18. 09. 2020, vydaného súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom dospel k záveru, že predmetné trovy exekútora boli vyčíslené v súlade so zákonom. 25. Vzhľadom na to, že v konaní o návrhu povinného 1) na zastavenie exekúcie neboli preukázané žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa Exekučného poriadku, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd návrh

povinného 1) na zastavenie exekúcie ako nedôvodný podľa ustanovenia § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol (I. výrok). 26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 27. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 28. Nakoľko súd návrh povinného 1) na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenému v zmysle ustanovenia § 199a ods. 1 v spojení s ustanovením § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného 1) na zastavenie exekúcie. Oprávnený si však vo svojom vyjadrení k návrhu povinného 1) na zastavenie exekúcie žiadne trovy neuplatnil, preto súd o nároku oprávneného na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného 1) na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že mu nárok nepriznal (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.