Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

84Pc/5/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ivanou Gajdošovou v právnej veci na návrh oprávnenej z výživného A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Konvičný, so sídlom Rázusova 1, Košice za účasti otca oprávnenej E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, D., právne zast. JUDr. Vincentom Lechmanom, advokátom, so sídlom Štefánikova 40, Košice v konaní o určenie výživného takto

rozhodol:

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu oprávnenej A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 300 EUR mesačne od 23.06.2023 do budúcna do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám oprávnenej z výživného počnúc aprílom 2024.

II. D l ž n é v ý ž i v n é na oprávnenú za obdobie od 23.06.2023 do 31.03.2024 spolu v sume 1980 EUR sa otec z a v ä z u j e zaplatiť v pravidelných štyroch mesačných splátkach každá vo výške 495 EUR, splatných vždy spolu s bežným výživným k rukám oprávnenej z výživného pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania.

III. V prevyšujúcej miere návrh zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Oprávnená z výživného (ďalej „navrhovateľka“) sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.06.2023 domáhala, aby súd zaviazal otca oprávnenej prispievaním na jej výživu sumou 300 €, uložil mu povinnosť uhradiť dlžné výživné do troch dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol o trovách konania.

Podaním zo dňa 5.9.2023 navrhovateľka doplnila a zmenila svoj návrh na začatie konania v zmysle návrhu, aby súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na jej výživu sumou 350 € mesačne odo dňa podania návrhu.

2. Návrh a doplňujúce podanie odôvodnila tým, že aktuálne žije v spoločnej domácnosti s matkou na adrese C. X, D., pričom ešte do dňa 07.06.2023 žila v rodinnom dome na E. XX F. D., kedy ju otec navrhovateľky vyhodil z domu (počas toho, ako bola navrhovateľka v škole, otec navrhovateľky vysťahoval jej veci k jej starým rodičom, vymenil zámok a navrhovateľku následne už odmietol vpustiť domov, a to aj po privolaní policajnej hliadky), a to ako následok toho, že navrhovateľka nahlásila na polícii fyzické napadnutie zo strany otca navrhovateľky. Fyzické napadnutie navrhovateľky je aktuálne riešené ako priestupok na Okresnom úrade Košice. Dňa 01.04.2023 bola vyhodená z rodinného domu otcom navrhovateľky aj jej matka.

Navrhovateľka je B. X. G. H. I. F. D.. Aktuálne žije v spoločnej domácnosti s matkou, pričom jej náklady sú a v minulosti boli hradené primárne matkou. Matka navrhovateľky prispievala navrhovateľke na úhradu jej nákladov (vrátane stravy) aj počas obdobia apríl a máj 2023, kedy navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti s otcom navrhovateľky. Matka navrhovateľky je toho času zamestnaná v J. A., pričom jej priemerný čistý mesačný príjem je cca 780,- €. Z uvedeného príjmu matka navrhovateľky hradí nielen náklady navrhovateľky, ale zároveň aj svoje vlastné náklady. Matke navrhovateľky finančne pomáhajú aj jej rodičia, nakoľko bez ich pomoci by nevedela reálne pokryť všetky mesačné výdavky navrhovateľky a svoje mesačné výdavky.

Navrhovateľka nie je a doteraz ani nebola v žiadnom pracovnom pomere. Naďalej sa pripravuje na svoje budúce povolanie, pričom vzhľadom na charakter štúdia (gymnázium) plánuje pokračovať vo svojom štúdiu ďalší rok aj na vysokej škole.

3. Súd vykonal dokazovanie zisťovaním stanoviska otca navrhovateľky, zisťovaním bytovej, príjmovej, majetkovej a výdavkovej situácie oboch účastníkov konania, výsluchom účastníkov konania a zistil nasledovný skutočný stav veci.

4. Z vyjadrenia otca navrhovateľky zo dňa 24.11.2023 súd zistil, že otec navrhovateľky s návrhom nesúhlasí a tvrdí, že dcéra A. sa správa voči nemu v rozpore s dobrými mravmi a ako dieťa porušuje povinnosti dané zákonom o rodine. Navrhovateľka žila s ním v spoločnej domácnosti do júna 2023 a vyhodil ju z dôvodov, že sa v domácnosti správala v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka si už dlhšie obdobie neplnila svoje povinnosti ako dieťa k rodičom, a to už aj pred dovŕšením plnoletosti. Odmietala sa akýmkoľvek spôsobom podieľať na starostlivosti o domácnosť, nerešpektovala pravidlá v domácnosti a vo vzťahu k otcovi sa nesprávala s úctou a rešpektom. Z dôvodu, že otec navrhovateľky od navrhovateľky ako rodič od dcéry požadoval plnenie jej povinností, vznikali v domácnosti konflikty, kedy napríklad naňho v roku 2021 aj rukou zaútočila a zranila ho. Konflikty v dôsledku neplnenia si povinností eskalovali postupne, pričom napríklad 22.03.2023 sa správala voči otcovi vulgárne, ničila nábytok a otec navrhovateľky bol nútený volať policajnú hliadku. Dôvodom, kedy otec navrhovateľky navrhovateľku ako plnoletú vyhodil z domácnosti bol konflikt zo dňa 07.05.2023, kedy došlo k neprimeranému správaniu sa navrhovateľky. Otec navrhovateľku požiadal a upozornil, aby neplytvala elektrickou energiou v čase, keď to nie je potrebné, pričom navrhovateľka sa na otca viackrát zaháňala rôznymi predmetmi a vyhrážala sa mu. Zároveň navrhovateľka prevracala a kopala do nábytku a iných predmetov v domácnosti. Navrhovateľka v daný deň odmietla domácnosť opustiť. Otec navrhovateľky má za to, že navrhovateľka si ani výsledkami v škole neplní riadne svoje povinnosti. V rámci zlých výsledkov štúdia bola nútená robiť komisionálne skúšky, a podľa jeho vedomostí má aj pomerne veľa vymeškaných hodín, ktoré jej ospravedlňuje matka.

V čase, keď navrhovateľka opustila domácnosť otca a šla bývať k matke, sa otec navrhovateľky s jej matkou dohodol, že jej bude platiť výživné v sume 100,- EUR, čo aj učinil. Takto jej zaslal od júna 2023 výživné každý mesiac, okrem mesiaca august 2023. Matka navrhovateľky poberá na navrhovateľku prídavok na dieťa v sume 60,- EUR mesačne, a uplatňuje si na navrhovateľku daňový bonus v sume cca 50,- EUR mesačne. Preto potreby navrhovateľky môžu byť hradené aj z týchto finančných prostriedkov. Otec navrhovateľky nepovažuje za pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že kým bola v jeho domácnosti hradila jej výdavky primárne matka. Rovnako navrhovateľke aj pred plnoletosťou zabezpečoval jej výdavky, pritom aj nad rámec jej potrieb, napr. mobilný telefón so slúchadlami a poistením v sume 1770,- EUR, k čomu čerpal úver, ktorý je k dnešnému dňu už splatený.

Otec navrhovateľky aktuálne žije v domácnosti s plnoletým synom, ktorý si svoje potreby plne zabezpečuje sám. Súčasne sa stará o svoju matku, vdovu K. B., ktorá má 77 rokov a s ohľadom na jej vek má viacero zdravotných problémov a pohyblivosťou, ktoré vyžadujú pravidelné návštevy lekárov a pomoc pri doprave na vyšetrenia a zabezpečovaní nákupov.

5. Z vyjadrenia navrhovateľky zo dňa 29.01.2024 súd zistil, že navrhovateľka má za to, že tvrdenia otca navrhovateľky z jeho vyjadrenia k návrhu zo dňa 24.11.2023 sa nezakladajú na pravde. V čase, keď bývala v spoločnej domácnosti spolu s rodičmi, resp. od apríla 2023 už len s povinným, nie je pravdou, že by v domácnosti rodičom nepomáhala, resp. že by sa voči nim nesprávala s úctou a rešpektom. Do obdobia, keď v spoločnej domácnosti žila s navrhovateľkou a otcom navrhovateľky aj

matka navrhovateľky všetka zodpovednosť za starostlivosť, či už o domácnosť alebo o deti bola výlučne len na matke navrhovateľky, pričom otec navrhovateľky to odôvodňoval tým, že ide o povinnosť ženy, nakoľko on zarábal peniaze. Matka navrhovateľky zabezpečovala potreby navrhovateľky aj potom, ako opustila spoločnú domácnosť, s tým, že navrhovateľke pravidelne posielala aj finančné prostriedky, a to najmä na stravu, nakoľko otec navrhovateľky sa odmietal o navrhovateľku starať s odôvodnením, že je už plnoletá a svoje výdavky si má najmä hradiť sama z finančných prostriedkov, ktoré si sama zarobí. Otec navrhovateľku niekoľkokrát fyzicky napadol, pričom jej spôsobil viaceré zranenia, s tým, že posledné fyzické napadnutie je toho času ešte stále riešené ako priestupok. Otec navrhovateľky si u navrhovateľky vynucoval poslušnosť spôsobom, ktorý nie je prijateľný, naopak, častokrát napĺňa znaky protiprávneho konania. Navrhovateľka tvrdí, že bola vysťahovaná zo spoločnej domácnosti až dňa 07.06.2023 po tom, čo sa otec navrhovateľky dozvedel, že navrhovateľka nahlásila na polícii fyzické napadnutie z jeho strany, ku ktorému došlo dňa 07.05.2023 a nie z dôvodu plytvania elektrickou energiou.

Navrhovateľka uviedla, že je pravdou, že musela v minulosti, ešte pred dvoma rokmi absolvovať komisionálne skúšky, a to vzhľadom na zhoršené známky v škole. Aktuálne školské výsledky navrhovateľky sú v zásade dobré a navrhovateľka sa riadne učí a ak má nejaké vymeškané hodiny, je to najmä z dôvodu choroby, čo bolo škole vždy zdokladované od ošetrujúceho lekára.

Navrhovateľka uviedla, že je pravdou, že sa stretne raz za čas s priateľmi v sobotu večer v meste, avšak je plnoletá, nikdy nechodievala domov v skorých ranných hodinách, nikdy neprišla domov v stave pod vplyvom alkoholu ani pod vplyvom iných omamných a psychotropných látok, ktoré ani neužíva, resp. do mesta nechodieva pravidelne a nikdy do mesta večer nešla, ak mala na ďalší deň školu.

Ďalej navrhovateľka uviedla, že otec navrhovateľky ju osočoval, resp. očierňoval pred tretími osobami, v minulosti prišiel aj do školy navrhovateľky, kde naliehal, aby škola vyvíjala aktivitu k tomu, aby bola navrhovateľka umiestnená do reedukačného centra. Navrhovateľka uviedla, že od momentu, kedy ju otec navrhovateľky vyhodil z domu sa o ňu nezaujímal. Z vyjadrení navrhovateľky zo dňa 11.03.2024 a 02.04.2024 súd zistil, že má za to, že z výpisu z bankového účtu otca navrhovateľky za obdobie apríl 2023 až marec 2024 vyplýva, že za minimálne posledný kalendárny rok boli nadpriemerné nielen príjmy otca navrhovateľky, ale zároveň tiež i jeho výdavky, ktoré boli dokonca takmer každý kalendárny mesiac vyššie ako jeho príjem, čo svedčí o miere životnej úrovne povinného.

6. Z vyjadrenia otca navrhovateľky zo dňa 02.04.2024 súd zistil, že má za to, že navrhovateľka tvrdí, že ju otec slovne napádal, pričom ale opomína skutočnosť, že od navrhovateľky v zásade vyžadoval len plnenie jej povinností ako dieťaťa v rodine, čo nechcela rešpektovať.

V danom prípade nie je možné celé bremeno finančných nákladov navrhovateľky preniesť len na otca navrhovateľky. Povinným rodičom je aj matka, a je potrebné poukázať, že miera osobnej starostlivosti matky už voči plnoletej navrhovateľke je značne znížená. Starostlivosť matky spočíva predovšetkým v poskytovaní obydlia, stravu si navrhovateľky vyčíslila samostatne. V tomto rozsahu teda aj matka by mala navrhovateľke príslušnou mierou prispievať finančne na plnenie jej potrieb.

Navrhovateľka vo svojom úvodnom návrhu vyčíslila svoje potreby a náklady na sumu cca 530,- EUR mesačne (už s nákladmi na bývanie v domácnosti s matkou), po zvýšení na základe jej vyjadrenia z 5.9.2023 o sumu 50,- EUR mesačne je to suma 580,- EUR mesačne. Polovica týchto potrieb činí sumu 290,- EUR, a nie 300,- EUR a ani nie 350,- EUR mesačne ako sa navrhovateľka domáha. Navrhovateľka si na úhradu svojich ďalších potrieb nad rámec oprávnených privyrábala brigádnicky, a pre účely súdneho konania je potrebné ustáliť, v akom období a koľko takto zarobila.

Otec nepovažuje priznanie výživného v prospech dcéry za okolností, ak sa voči nemu správala v rozpore s dobrými mravmi za súladné zo zákonom o rodine a ani za spravodlivé. Súčasne v zmysle súdnej praxe rešpektuje, že navrhovateľka napriek tomu nárok na výživné má a preto jej na výživné prispieva. Aj súdy najmä českej právnej proveniencie v prípadoch konania v rozpore s dobrými mravmi uznávajú, že ak aj oprávnený má nárok na výživné, tak jeho konanie proti povinnému v rozpore s dobrými mravmi môže byť zohľadnené čo do výšky priznaného výživného (napr. len na pokrytie základných životných potrieb).

7. Z potvrdenia o návšteve školy, ako aj zo správy školy zo dňa 22.1.2024 súd zistil, že navrhovateľka v súčasnosti študuje v 4. ročníku Gymnázia Alejová, Košice. Ide o denné štúdium, ktoré nemá v súčasnosti prerušené.

Občasne si privyrába brigádami na J. D., pričom z výpisu z účtu navrhovateľky súd zistil, že priemerný mesačný príjem navrhovateľky z výkonu brigádnickej činnosti za obdobie od júna 2023 do marca 2024 predstavoval priemerne mesačne 160,76 €. Otec jej zasiela na jej účet výživné vo výške 100,- eur mesačne. Iné príjmy navrhovateľky z iných zdrojov súd nezistil. Jej výdavky nad uvedené príjmy uhrádza jej matka a rovnakú finančnú výpomoc jej poskytujú aj matkini rodičia, teda starí rodičia navrhovateľky.

Je slobodná, nemá žiadne deti, je zdravá a zo svojim zdravotným stavom nemá žiadne výdavky.

Navrhovateľka nevlastní žiadne nehnuteľnosti, nevlastní žiadne hnuteľné veci vyššej hodnoty.

V súčasnosti žije v 2- izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jej matky. Žije tam len ona a jej matka. Čo sa týka prispievania na bývanie, na služby spojené s bývaním neprispieva. Ak je z jej príjmu zvýši, tak prispeje na nákup potravín. Jej matka je zamestnaná, pričom jej príjem predstavuje 700,- eur až 800,- eur v čistom. Okrem toho poberá prídavok na navrhovateľku z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo výške 60,- eur mesačne. Jej matka iné príjmy nemá.

8. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 30.10.2023 súd zistil, že otec v súčasnosti poberá výsluhový dôchodok vo výške 1286,67 € mesačne. Zo správy posledného zamestnávateľa otca Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zo dňa 6.9.2023 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca z pracovnej činnosti za obdobie od 1/2022 do 5/2023 predstavoval 1759,88 €. Z vyjadrenia otca zo dňa 24.11.2023 súd zistil, že do výsluhového dôchodku odišiel z dôvodu splnenia zákonných predpokladov a odpracovania príslušného obdobia.

Otec poberá ročný príjem z vlastníctva nehnuteľností, ktoré sú obhospodarované inými subjektmi: L. 124, 81 €, I. M., N., 6,77 € a 283,23 €, I. M. 2,29 €.

Pravidelný priemerný čistý mesačný príjem otca v súčasnosti predstavuje 1321,43 € (výsluhový dôchodok + príjmy z prenájmu pôdy).

Z výpisov z účtu otca oprávnenej súd zistil, že od 3/2023 do 3/2024 mu na účet bola pripísaná celková suma 2200 €, ktorá pozostávala z položiek, ktoré charakterizoval ako vrátenie pôžičiek od rôznych osôb. Mesačne to predstavovalo príjem vo výške 169,23 €.

Z výpisov z účtu otca oprávnenej súd zistil ďalšie príjmy otca za posledných 12 mesiacov:

- dňa 16.10.2023 mu bola na účet pripísaná suma vo výške 1800 €, ktorú otec charakterizoval ako náhrada nemajetkovej ujmy zo skončeného súdneho sporu,

- dňa 26.10.2023 - Odbor sociálneho zabezpečenia 20 974,32 €, ide o odchodné, vyplatené jeho bývalým zamestnávateľom.

Iné príjmy otca súd nezistil.

Otec navrhovateľky vlastní 53 nehnuteľností. Z toho sú dve nehnuteľnosti rodinné domy - je to rodinný dom s pozemkom v Krásnej, v ktorom otec v súčasnosti žije a druhý rodinný dom s pozemkom takisto v Krásnej, kde má spoluvlastnícky podiel vo výške 1, pričom otec uviedol, že to je rodičovský dom, v ktorom žije bezodplatne jeho matka. Ostatné nehnuteľnosti sú 1 nehnuteľnosť trvalé trávne porasty v Budimíry, 2-krát nehnuteľnosť A. K., 1-krát Furča, 39-krát Košická Nová Ves, 7-krát Krásna, 3-krát Nižná Úvrať. Ďalej vlastnil stavebný pozemok v Krásnej, ktorý daroval svojmu synovi.

Ďalej otec vlastní hnuteľné veci vyššej hodnoty - osobné motorové vozidlo E. I., rok výroby 2015 a úspory

- odchodné, ktoré mu bolo vyplatené Ministerstvom vnútra pri odchode do výsluhového dôchodku vo výške 20 974,32,- eur.

Iný nehnuteľný majetok, alebo hnuteľný majetok vyššej hodnoty nevlastní.

Iné vyživovacie povinnosti nemá.

Otec v súčasnosti žije v rodinnom dome v Krásnej, ktorého je výlučným vlastníkom. Rodinný dom je 5-izbový. V tomto rodinnom dome žije otec a jeho plnoletý syn. Syn je zamestnaný ako hasič a jeho príjem predstavuje približne 1000,- eur mesačne. Syn sa nepodieľa na žiadnych výdavkoch spojených s bývaním, alebo so stravou, pretože stavia dom. Otec sa stará o všetko, upratuje, varí, robí všetky domáce práce. Synovi pomáha pri stavbe domu aj finančne.

9. Navrhovateľka deklarovala svoje mesačné výdavky v konaní nasledovne:

Náklady spojené s užívaním bytu sú cca 220,- € mesačne. Okrem toho sú s domácnosťou spojené aj ďalšie náklady, ako napr. náklady na prostriedky do domácnosti (cca 20,- € mesačne) a na internet a TV (cca 17,- € mesačne). Okrem vyššie uvedených výdavkov navrhovateľka uviedla aj ďalšie mesačné náklady, a to náklady na telefón (cca 20,- €), cestovné výdavky (cca 25,- €), školské potreby a pomôcky (cca 15,- €), oblečenie a obuv (v priemere cca 60,- €), stravu (cca 140,- €), lieky a vitamíny (cca 15,- €) a hygienu, drogériu a kozmetiku (cca 60,- €). Navrhovateľka má zároveň aj pravidelné náklady súvisiace s rôznymi mimoškolskými aktivitami (napr. kino, divadlo, trávenie času s priateľmi, výlety, atď.), a to vo výške cca 60,- € mesačne.

V rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 15.2.2024 navrhovateľka špecifikovala tieto výdavky tak, že výdavky spojené s užívaním bytu, internet, náklady na prostriedky do domácnosti toto všetko hradí matka. Prostriedky do domácnosti špecifikuje ako bežná drogéria slúžiaca sa na udržiavanie domácnosti.

Lieky a vitamíny vo výške 15,- eur mesačne, ide o lieky a vitamíny pri príležitostných ochoreniach. Ostatné výdavky sú bežného charakteru a bežnej výšky.

10. Otec navrhovateľky deklaroval v konaní tieto mesačné výdavky:

- náklady na bývanie (inkaso) 240,- EUR, - TV (Digi) 13,60 EUR, - internet (T-com) 15,- EUR, - daň z nehnuteľností cca 32,- EUR (385,- EUR ročne), - životné poistenia v Allianz od 35,- EUR, - poistenie majetku 18,34 EUR (110,04 € / polrok), - strava cca 280,- EUR, - cestovné výdavky (PHM) 100,- EUR,

- oblečenie a obuv cca 40,- EUR, - drogéria a kozmetika cca 30,- EUR, - lieky a vitamíny cca 10,- EUR,

- mobilný telefón cca 25-30,- EUR,

- starostlivosť o psa cca 20 EUR, - výživné Natália 100,- EUR. Spolu cca 960-1000,- EUR.

V rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 15.2.2024 otec špecifikoval svoje výdavky tak, že výdavok náklady na bývanie, inkaso vo výške 240,- eur je výdavok na celú domácnosť, teda za dve dospelé osoby a na toto mu syn neprispieva. Výdavok na stravu vo výške 280,- eur mesačne je výdavok na dve dospelé osoby, na strave sa syn podieľa príležitostne príležitostným prispením. Výdavky na lieky a vitamíny vo výške 10,- eur mesačne, to sú lieky a vitamíny pri príležitostných ochoreniach, žiadnu pravidelnú liečbu nepoberá. Okrem týchto výdavkov má výdavky bežného charakteru a bežnej výšky.

11. Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní dňa 15.2.2024 a dňa 9.4.2024 súd zistil, že pred podaním návrhu svojho otca ohľadom určenia výživného nekontaktovala. S otcom nie je v žiadnom kontakte odkedy ju vyhodil z domu, čo bolo v júni 2023. Aktuálne nemá žiaden vzťah s otcom, ako dieťa mala s otcom dobrý vzťah. Prvé problémy začala badať okolo 14 rokov veku, otec ju slovne napádal, dôvodom boli rôzne maličkosti napr. nezhasnuté svetlá. Konkretizovala, že jej otec nadával a došlo aj k fyzickému napadnutiu, čo popísala tak, že ju udieral rukou po celom tele, udieral ju vecami, kopal do nej. Ako dieťa si uvedomovala aj psychický nátlak na svoju matku a bola svedkom aj fyzického napadnutia.

V júni 2023 bola vyhodená z domácnosti, tomuto nepredchádzala žiadna hádka, ani konflikt s otcom. Ráno šla do školy a tam ju kontaktovala matka, že po ňu príde do školy, pretože otec vymenil zámky na dome a vyhádzal jej veci von.

V čase, keď navrhovateľka bývala s otcom v spoločnej domácnosti, mala v škole zlé výsledky, pretože sa nedokázala v tomto prostredí sústrediť na výučbu. Odkedy sa od neho odsťahovala, je to lepšie, vie sa sústrediť lepšie. Kým bývala u otca, tak aj mnoho potravín, svoje obedy, alebo svoju osobnú hygienu si hradila zo svojich prostriedkov, otec sa vyjadril, že ak chce niečo naviac, nech si na to zarobí.

Od 23.6.2023 jej otec na výživu prispel sumou 100,- eur každý mesiac okrem mesiaca august 2023 až do mesiaca marec 2024 vrátane. Nad uvedené sumy jej finančne neprispel. Neprispel ani inými hmotnými plneniami.

12. Z výpovede otca navrhovateľky na pojednávaní dňa 15.2.2024 a 9.4.2024 súd zistil, že problémy vo vzťahu k navrhovateľke vystali už keď končila 9. ročník základnej školy. Už vtedy sa obliekala, maľovala si nechty, s čím mali učiteľky na základnej škole problém. Roztržky mala navrhovateľka aj so svojou matkou, párkrát ju jej matka zbila a otec ich od seba oddeľoval, aby navrhovateľka na matku nezaútočila. Navrhovateľka mala stále drzé správanie a napádala svojich rodičov.

Dňa 26.3.2023 sa stal incident, kedy navrhovateľka začala v domácnosti robiť bordel. Otec má za to, že bola asi pod vplyvom omamných látok, vzala nôž a vtedy volal aj OOPZ. Zároveň navrhovateľka veľa vymeškala z vyučovania, pričom jej matka aj jej starí rodičia jej vybavovali ospravedlnenky u lekárov. V treťom ročníku prepadala z matematiky, a to z toho dôvodu, že sa neučila a chodila po baroch. Navrhovateľka upratovala len svoju izbu a svoju kúpeľňu. Nesprávala sa vhodne k zariadeniu domácnosti, do nábytku kopala, poškodila vchodové dvere. Dňa 7.5.2023 navrhovateľka otca napadla. On má za to, že bola pod vplyvom omamných látok. Takisto privolal hliadku, kopala do nábytku, rozhádzala ho, kopala do vchodových dverí, toxikológiu odmietla a on sa vtedy musel brániť, aby ho nezranila. Potom 8.5.2023 podal trestné oznámenie na OOPZ.

Navrhovateľka si žila na vysokej nohe a mala vysoké požiadavky na svoje potreby. Navrhovateľku vyhodil z domu z dôvodu, že nedodržiavala jeho pravidlá. Vymenil zámky a nie je pravda, že jej veci vyhádzal von, veci odniesol ku starým rodičom navrhovateľky.

13. V konaní navrhli účastníci vykonať tieto dôkazy: I. Zadováženie administratívneho spisu z Okresného úradu Košice týkajúceho sa podozrenia z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť navrhovateľka, ako aj vo veci, kde sa mal priestupku dopustiť otec navrhovateľky – súd si vyžiadal výsledok prešetrenia priestupku, pričom zistil v oboch konaniach, že vec bola odložená (č. l. 303). Vyžiadanie celého administratívneho spisu nepovažoval súd za hospodárne, ani potrebné pre toto konanie.

II. Zistenie výšky výsluhového dôchodku otca dožiadaním Sociálnej poisťovne – dôkaz bol vykonaný správou Ministerstva vnútra SR, odbor sociálneho zabezpečenia zo dňa 30.10.2023 (č. l. 58).

III. Vyžiadaním informácií z katastra nehnuteľností ohľadne zistenia rozsahu majetku otca navrhovateľky – dôkaz vykonaný lustráciou Úradu geodézie, kartografie a katastra SR v rozsahu celého územia SR dňa 14.2.2024 (č. l. 228), pričom bolo zistené, že otec navrhovateľky bol ku dňu 13.02.2024 vedený ako vlastník nehnuteľností: v okrese Košice – okolie, k. ú. O. č. J. XXXX, k. ú. A. K. č. LV XXX a J. XXX.

V okrese Košice III, k. ú. P. č. J. XXXXX; k. ú. D. A. F. č. LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX.

V okrese Košice IV, k. ú. D. č. LV XXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, LV XXXX, J. XXXX; k. ú. A. Q. č. LV XXXXX, LV XXXXX a J. XXXXX.

IV. Zadováženie úplného výpisu zo všetkých bankových účtov otca navrhovateľky za obdobie posledného roka – dôkaz vykonaný predložením výpisov otcom navrhovateľky (č. l. 270),

V. Zistenie študijného prospechu a dochádzky navrhovateľky vyžiadaním správy zo školy, kde navrhovateľka študuje – dôkaz vykonaný správou školy zo dňa 22.1.2024, kde škola v podanej správe uviedla, že navrhovateľka počas štvorročného štúdia dosahovala priemerné študijné výsledky. Škola v správe ďalej uviedla, že aj keď je navrhovateľka pracovitá a na štúdium vynakladá značné úsilie, i napriek tomu sa jej veľmi nedarí. Správanie navrhovateľky je veľmi dobré. Je milá, skôr introvertnej povahy, priateľská. V kolektíve žiakov je obľúbená, aj keď sa menej prejavuje a je skôr uzavretá, voči učiteľom je slušná a zdvorilá (č. l. 159).

VI. Zadováženie denného záznamu o výjazde policajnej hliadky zo dňa 22.03.2023 – vyžiadaním z OOPZ Košice – Nad jazerom, resp. Košice – Juh – dôkaz nebol vykonaný z dôvodu, že to súd nepovažoval za potrebné, nakoľko by ním nebolo možné zistiť žiadne skutočnosti relevantné pre konanie, keďže takýto záznam o výjazde neuvádza, kto bol za konflikt zodpovedný, zaznamenáva len to, že takýto konflikt sa stal, čo obaja účastníci v konaní nepopierali. VII. Zistenie výšky odchodného otca navrhovateľky, dožiadaním Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – dôkaz bol vykonaný správou Ministerstva vnútra SR, odbor sociálneho zabezpečenia zo dňa 30.10.2023 (č. l. 58).

VIII. Denný záznam o výjazde policajnej hliadky (pohotovostná motorizovaná jednotka) zo dňa 26.03.2023 vyžiadaním z príslušného riaditeľstva policajného zboru, z adresy: E. XX, XXX XX D. a oboznámením s obsahom – dôkaz nebol vykonaný z dôvodu, že to súd nepovažoval za potrebné, nakoľko by ním nebolo možné zistiť žiadne skutočnosti relevantné pre konanie, keďže takýto záznam o výjazde neuvádza, kto bol za konflikt zodpovedný, zaznamenáva len to, že takýto konflikt sa stal, čo obaja účastníci v konaní nepopierali.

IX. Spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Obvodného oddelenia PZ Košice Nad jazerom zo dňa 08.05.2023, ID: 127.23/2098, spolu s výpoveďou otca, vyžiadaním a oboznámením s obsahom oznámenia a ďalšími dôkazmi –súd si vyžiadal správu o výsledku prípadného konania, pričom z oznámenia OO PZ Košice – Nad Jazerom zo dňa 8.4.2024 bolo zistené, že dňa 8.5.2023 podali na seba navrhovateľka a jej otec navzájom trestné oznámenia, ktoré boli predložené na Okresný úrad v Košiciach na prejednanie priestupku (č. l. 300). Celý spis OO PZ si súd nevyžiadal, keďže oboznámenie sa s celým jeho obsahom nepovažoval v konaní za hospodárne, ani potrebné.

X. Zdokladovať výdavky na kozmetiku a drogériu a na mimoškolské aktivity navrhovateľky v rozsahu po 60,- EUR mesačne – daný dôkaz súd nevykonal, pretože to nepovažoval za potrebné. V danej otázke súd uvádza, že výdavok na hygienu, drogériu a kozmetiku vo výške 60,- EUR mesačne predstavuje výdavok priemerne 2 €, resp. 1,94 € na deň, čo považuje za primeraný denný výdavok na hygienu u dospelej ženy. Uvedené rovnako platí pre výdavok 60 € mesačne na voľnočasové aktivity, kde súd výdavok vo výške priemerne 2 €, resp. 1,94 € denne na voľnočasovú aktivity študentky maturitného ročníka strednej školy považuje za primeraný a bežnej výšky, keďže tento zahŕňa všetky voľnočasové aktivity, a teda nielen návštevu kina, divadla a pohostinstiev, ako deklaroval otec navrhovateľky, ale aj nákup kníh, časopisov, poplatky za streamovacie služby (napr. Netlix, Spotify), výlety, dovolenky, športové aktivity, využitie skrášľovacích služieb a podobne.

XI. Výpisy z bankového účtu navrhovateľky vedeného v N. N., I., IBAN: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za posledných 12 mesiacov – dôkaz bol vykonaný predložením výpisov navrhovateľkou (č. l. 312).

XII. Dohody o brigádnickej práci študenta na meno navrhovateľky za posledných 12 mesiacov – dôkaz súd nevykonal, nakoľko skutočnosti, ktoré ním mali byť preukázané – zistenie čistého príjmu navrhovateľky z brigádnickej činnosti – boli zistené z výpisov účtu navrhovateľky, ktoré súdu predložila.

XIII. Výpisy z bankového účtu dcérinej matky, M. R. B., vedeného v C. O. S. G. I. N., I., pobočka zahraničnej banky, IBAN: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za posledných 12 mesiacov

Výpis z bankového účtu dcérinej matky M. R. B., vedeného v N. N., I., IBAN: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX

Výpis z bankového účtu dcérinej matky M. R. B., vedeného v N. N., I., pod názvom „diskrétny účet“, číslo účtu: XXXXXX

Výpisy z katastra nehnuteľností na meno M. R. B., G. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: C. X, XXX XX D., resp. E. XX, D., PSC XXX XX.

Dôkazy týkajúce sa zisťovania príjmov a majetku matky navrhovateľky súd nevykonal, nakoľko to nebolo v konaní potrebné pre zistenie skutočného stavu veci. Navrhovateľka v konaní uviedla, a jej otec nerozporoval, že matka sa na výžive dcéry podieľa, a to poskytovaním bezplatného bývania vo svojom byte, plným hradením za služby spojené s bývaním, plným hradením stravy navrhovateľky, ako aj hradením všetkých jej potrieb, ktoré nie sú kryté výživným zo strany otca, či príjmom navrhovateľky z brigádnickej činnosti. Uvedené bolo preukázané aj výpismi z účtov navrhovateľky, kde sa za každý mesiac nachádzajú opakujúce sa platby zo strany matky na účet navrhovateľky. Na základe uvedeného má súd za to, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére plní, a to vo väčšom rozsahu, ako otec oprávnenej, ktorý jej na výživu poskytuje 100 € mesačne a v ďalšom sa na výžive dcéry finančne, hmotnými plneniami, ani osobnou starostlivosťou nepodieľa. V ďalšom pre posúdenie výšky vyživovacej povinnosti otca v tomto konaní nebolo potrebné preukazovať majetkové pomery matky navrhovateľky, keďže výška vyživovacej povinnosti rodiča k plnoletému oprávnenému z výživného sa odvíja od majetkovej situácie povinného rodiča a odôvodnených výdavkov oprávneného dieťaťa. Vykonanie takéhoto dokazovania vo veci by preto nebolo účelné, ani hospodárne a neprimerane by predĺžilo konanie, ako aj znásobilo jeho trovy.

XIV. Doklady osvedčujúce ospravedlnenie dcéry z vyučovania, návrh aby súd vyžiadal zo školy Gymnázium I. X, D. – dôkaz nebol vykonaný, keďže súd má za to, že nie je v jeho pôsobnosti skúmať, či ospravedlnenie neprítomnosti študenta na vyučovaní zodpovedá skutočným dôvodom uvedeným v ospravedlnení, resp. v akej miere je takéto ospravedlnenie dostačujúce pre ospravedlnenie neprítomnosti študenta na vyučovaní. Uvedené je v pôsobnosti danej školy, ktorej bolo ospravedlnenie predložené ako školskému zariadeniu, ktoré eviduje a spravuje dochádzku svojich študentov. Predmetná škola vyhodnotila predložené ospravedlnenia ako dostačujúce a na ich základe absencie navrhovateľky ospravedlnila, súd v ďalšom vychádza z vyjadrenia školy navrhovateľky zo dňa 22.1.2024.

XV. Výsluch svedka: G. B., syn otca navrhovateľky a brat navrhovateľky, za účelom vyjadrenia sa k správaniu sa dcéry v domácnosti, uvedený dôkaz mal preukázať, či správanie navrhovateľky voči otcovi bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento dôkaz súd v konaní nevykonal. keďže obaja účastníci sa zhodne vyjadrili, že keď nastal v rodine rozkol, dcéra sa priklonila na stranu matky a syn na stranu otca. Otec so synom doposiaľ žije v spoločnej domácnosti, hradí mu bývanie a stravu, pomáha mu finančne a inak pri stavbe domu a daroval mu pozemok, na ktorom sa výstavba realizuje. Z uvedených dôvodov súd nepovažuje výpoveď syna ako svedka v konaní za objektívnu, rovnako ako by pristúpil aj k výpovedi matky navrhovateľky v konaní, a to uvedomujúc si účasť všetkých členov rodiny na prebiehajúcom rodinnom konflikte, ich vzájomné väzby a prepojenia ako v minulosti, tak aj v prítomnosti, zohľadniac aj finančnú závislosť syna na otcovi v súčasnosti. Keďže uvedený princíp vrhá pochybnosti na dôveryhodnosť výpovede tohto svedka už pred jeho výpoveďou, súd považuje vykonanie takéhoto dôkazu za nadbytočné.

14. Podľa o rodine (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

17. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods. 1 a 2 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

19. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

23. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Príspevky na výživu sú časovo ohraničené. Systém vyživovacích povinností predstavuje mechanizmus, ktorý má v rámci blízkych príbuzenských vzťahov zabezpečiť, že žiadna osoba nezostane bez prostriedkov na výživu, pokiaľ je v možnostiach a schopnostiach blízkych príbuzných túto osobu živiť.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí preukázanie skutočnosti, že dieťa už je schopné nejakej – hocijakej – zárobkovej činnosti.

24. Po vykonaní vyššie uvedeného dokazovania a aplikovaní citovaných zákonných ustanovení súd v prvom radom ustálil otázku, či vyživovacia povinnosť otca voči dcére trvá aj v súčasnosti. Pri posúdení uvedeného vychádzal zo zistení, že navrhovateľka v súčasnosti študuje na strednej škole, a teda pokračuje príprave a budúce povolanie, pričom forma štúdia je denná, štúdium nemá prerušené a v dôsledku jeho existencie nie je v jej možnostiach zamestnať sa v riadnom pracovnom čase a zabezpečiť si tak plnohodnotnú výživu sama z odmeny za výkon pracovnej činnosti. Uvedené spôsobuje, že navrhovateľka v súčasnosti nie je schopná sama sa živiť a vyživovacia povinnosť otca voči nej trvá. Zákon uprednostňuje záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká.

Existenciu a trvanie svojej vyživovacej povinnosti voči dcére uznal v konaní aj otec, a to jednak konkludentne – samotným hradením výživného dcére každý mesiac vo výške 100 €, ako aj výslovne počas konania, kedy sa opakovane vyjadril, že uznáva svoju povinnosť prispievať dcére na výživu, neuznáva však výšku tejto povinnosti, ktorej sa dcéra domáhala. V otázke trvania vyživovacej povinnosti otca voči dcére a jeho určenia v určitej (účastníkmi rôzne navrhovanej) výške nebol v konaní medzi účastníkmi rozpor.

25. Rozpor medzi účastníkmi pretrval v otázke výšky vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke. Navrhovateľka žiadala určiť výživné vo výške 350 € mesačne, otec vo výške 150, resp. 180 € mesačne. Otec danú výšku výživného zdôvodňoval správaním sa navrhovateľky voči nemu ako rodičovi v čase, keď zdieľali spoločnú domácnosť, pričom toto považoval za v rozpore s dobrými mravmi.

K namietaniu nesúladu správania sa navrhovateľky voči otcovi s dobrými mravmi súd uvádza, že právo oprávneného na výživné od povinného podľa zákona o rodine musí byť v súlade s dobrými mravmi. Skúma sa oprávnenie, nie povinnosť. To znamená, že podľa tohto ustanovenia nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá to teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Nevplýva na zánik vyživovacej povinnosti, tá trvá naďalej. Avšak pre prekážku rozporu s dobrými mravmi súd nemôže výživné priznať. Ide o úplnú stratu nároku, preto nie je možné použiť toto ustanovenie ako modifikačný činiteľ a na jeho základe výšku požadovaného výživného primerane znížiť.

Na základe uvedených úvah súd nemohol moderovať / znížiť výšku vyživovacej povinnosti otca voči dcére pre nesúlad jej správania s dobrými mravmi, nakoľko mu zákon takúto možnosť neposkytuje a keďže dospel k záveru, že v danom prípade sú dôvody na priznanie výživného, pri určení jeho výšky sa musel spravovať ustanovením § 75 ods. 1 zákona o rodine.

26. V záujme zistenia skutočného stavu veci sa súd zaoberal aj otázkou, či nedošlo na strane dcéry k správaniu, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho by došlo k strate oprávnenia na jej strane na priznanie výživného zo strany otca v celosti.

Pri skúmaní uvedeného vychádzal z výpovedí a písomných vyjadrení účastníkov konania, ktorí popisovali rôzne konfliktné situácie, ktoré v minulosti v rodine vyvstali. Pri týchto situáciách dochádzalo k verbálnemu a fyzickému násiliu medzi otcom a dcérou, pričom priebeh týchto konfliktov popisoval každý z účastníkov subjektívne, dávajúc ich vznik za vinu druhej strane. Účastníci sa zhodli v tvrdeniach, že vzťah otca a dcéry nebol dobrý už v čase, keď bola navrhovateľka maloletá a tento eskaloval v dobe, keď spoločnú domácnosť opustila matka navrhovateľky. Za účelom zistenia skutočného priebehu týchto konfliktov si súd vyžiadal aj vyjadrenia OO PZ, resp. Okresného úradu o posúdení trestných oznámení, ktoré na seba účastníci podali, resp. posúdenia priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa mali obaja svojím správaním dopustiť, pričom však bolo zistené, že tieto konania boli odložené a ich vinník ustálený nebol. Súd má za to, že zistiť skutočný podrobný priebeh týchto konfliktov a na základe toho ustáliť vinníka v každej z opisovaných situácii nie je v tomto konaní možné, keďže tieto situácie prebehli v domácom prostredí, pričom ich svedkami boli len rodinní príslušníci, ktorí sú sami dlhodobo účastníkmi pretrvávajúceho rodinného konfliktu. Treba zároveň poukázať sa skutočnosť, že otec v konaní pripustil, že modriny na nohách, ktorých fotky dcéra do spisu predložila jej skutočne spôsobil on sám, aj keď v rámci obrany. Taktiež treba poukázať na to, že otec nikdy nepoprel, že by bol aktívnym účastníkom týchto konfliktov, aj jeho opis uvedených situácií v časti zodpovedá opisu dcéry, že na vyvstaní a následnom eskalovaní konfliktu sa podieľali obe strany, a teda nešlo o jednostranné verbálne, či fyzické násilie dcéry voči otcovi. Taktiež treba poukázať na správanie otca, keď dcéru vysťahoval zo spoločnej domácnosti v čase jej účasti na školskom vyučovaní bez poskytnutia možnosti dcére dôstojne si presťahovať svoje osobné veci. Na uvedené súd poukazuje z dôvodu, že správanie sa dcéry voči otcovi nemožno vnímať izolovane bez súčasného vnímania správania sa otca voči dcére. Posudzovaním toho, či bolo správanie sa dcéry v rozpore s dobrými mravmi bez súčasného posudzovania správania sa otca voči dcére by nebolo spravodlivé, nakoľko ide o dvojstranný vzťah a v danom prípade šlo o sériu akcií a reakcií s dlhodobým problémom vo vzťahoch tejto rodiny. Tento problém je nevyhnutné vnímať komplexne a vo vzájomnom prepojení s eskaláciou a vyhrotením vzájomných rodinných vzťahov medzi všetkými členmi rodiny, pretože v opačnom prípade by izolovaním a vytrhnutím správania sa dcéry z kontextu vzájomného vzťahu otca a dcéry, jeho histórie, ako aj správania sa otca voči dcére by nebolo spravodlivé a ani správne. Súd bral do úvahy aj výchovu dcéry, ku ktorej sa otec vyjadril, že ponechal na manželke, ktorá ju podľa jeho názoru nezvládla, prihliadal aj na to, že problémy s dcérou dlhodobo neriešil, prihliadal na nedôstojné vyjadrenia otca na adresu dcéry v konaní (poukazovaním na jej výzor, na jej zameranie na hmotné statky, opakovaným uvádzaním, že dcéra nič v živote nedosiahla) a rovnako aj na vyhodenie dcéry zo spoločnej domácnosti, ktoré nezodpovedalo ani dobrým mravom, ani plneniu si povinností rodiča voči dieťaťu tak, ako mu to ukladá zákon o rodine.

Zároveň súd bral do úvahy aj to, že otec nepreukázal správanie sa dcéry v rozpore s dobrými mravmi, aký tvrdil. Nepreukázalo sa to v trestnom, resp. priestupkovom konaní. Nepreukázala to správa školského zariadenia, ktorá navrhovateľku popísala pozitívne, napriek tomu, že otec tvrdil veľké výchovné problémy aj v škole. Nepreukázalo to ani správanie sa navrhovateľky voči otcovi počas súdneho konania,

ktorá na otca verbálne a ani inak neútočila, a to ani v situáciách, keď tak pred súdom opakovane voči nej vystupoval otec. Posúdením všetkých uvedených aspektov veci má súd za to, že v danom konaní nebolo preukázané správanie sa dcéry voči otcovi, ktoré by dosahovalo takú intenzitu rozporu s dobrými mravmi, že by odôvodňovalo nepriznanie nároku na plnenie výživného zo strany otca voči dcére.

27. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca voči dcére súd vychádzal z príjmovej a majetkovej situácie otca a výdavkov navrhovateľky.

Pri posudzovaní situácie otca súd vychádzal zo súčasného pravidelného príjmu otca, ktorý predstavuje výsluhový dôchodok a príjmy z prenájmu pôdy spolu vo výške 1321,43 € mesačne. Ďalej prihliadal na vlastníctvo nehnuteľností otca, ktoré predstavuje 53 nehnuteľností, z toho dve nehnuteľnosti sú rodinné domy (na jednom má spoluvlastnícky podiel vo výške 1). Prihliadal na hnuteľný majetok vyššej hodnoty otca, a to úspory vo výške 20 974,32 €. Prihliadal na to, že v nehnuteľnosti, v ktorej má spoluvlastnícky podiel 1 žije bezodplatne jeho matka, ako aj na to, že v jeho rodinnom dome žije bezodplatne syn, ktorý je dospelý a zárobkovo činný a ktorý nehradí nájom, služby spojené s bývaním ani stravu. Všetky tieto výdavky mu hradí otec, pričom je potrebné poukázať na to, že vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu, ktoré nie je schopné samé sa živiť predchádza vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, ktoré je schopné si výživu samo zaobstarať, ako aj voči rodičovi rodiča. Prihliadal na to, že otec daroval synovi pozemok na stavbu nehnuteľnosti a taktiež na to, že mu s touto výstavbou finančne vypomáha, pričom má za to, že toto všetko sú výdavky, pred ktorými má výživné voči navrhovateľke prednosť.

Na druhej strane súd posúdil výdavky navrhovateľky, ktoré uviedla vo výške spolu 523,50 € mesačne (resp. zvýšené o 50 € podaním zo dňa 5.9.2023 - 573,50 €) ako odôvodnené (pričom s námietkami otca navrhovateľky sa vysporiadal vyššie). Pri uvážení, že časť týchto výdavkov si hradí navrhovateľka sama zo svojho pravidelného príjmu z brigádnickej činnosti vo výške priemerne 160 € mesačne, časť hradí matka navrhovateľky (výdavky spojené s užívaním bytu, internet, náklady na prostriedky do domácnosti vo výške 128,50 €, strava 140 €, na ktorej sa navrhovateľka podieľa len príležitostne, vreckové zasielané na účet navrhovateľky vyplývajúce z výpisov z účtu a pomerná časť ostatných výdavkov), ktorá sa na výžive dcéry podieľa aj poskytovaním bývania a starostlivosťou o domácnosť, v ktorej navrhovateľka býva, súd dospel k záveru, že suma 300 € zo strany otca na výživu navrhovateľky zodpovedá právu navrhovateľky podieľať sa na životnej úrovni otca, ako aj zodpovedá povinnosti otca podieľať sa na časti odôvodnených výdavkov dcéry.

Spravujúc sa všetkými uvedenými úvahami preto súd určil výživné vo výške 300 € mesačne a v prevyšujúcej miere (50 €) návrh navrhovateľky zamietol.

28. Podľa hmotnoprávnej úpravy zákona o rodine sa pri vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom nerozlišuje medzi maloletým a plnoletým oprávneným. Preto nemožno vyvodiť záver, že vyživovacia povinnosť rodiča k plnoletému dieťaťu vznikne až súdnym rozhodnutím. Rodič je v zmysle zákona o rodine povinný svoje dieťa vyživovať, a to od narodenia až do času, kým nie je schopné samo sa živiť. Keďže navrhovateľka sa v tomto konaní domáhala určenia výživného odo dňa podania návrhu na začatie konania, t. j. od 23.6.2023, spravujúc sa uvedenými úvahami súd jej návrhu vyhovel.

Obaja účastníci sa zhodli v tvrdeniach, že otec na výživu navrhovateľky prispel za každý mesiac konania vo výške 100 €, okrem mesiaca august 2023. Dlžné výživné preto súd vypočítal ako dlh od podania návrhu od 23.6.2023 do 31.3.2024, od ktorého odpočítal otcom vyplatených 100 € za každý mesiac okrem mesiaca august s výslednou sumou 1980 €. Súd povolil otcovi predmetný dlh splatiť v štyroch mesačných splátkach na základe jeho žiadosti, s prihliadnutím na výšku jeho pravidelného mesačného príjmu a s prihliadnutím na výšku vyživovacej povinnosti, ktorú mu uložil za účelom, aby tento dlh bol riadne a včas splatený a aby jeho nárazové splatenie neohrozilo možnosť otca plniť si mesačne súdom určenú vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke.

29. O trovách konania rozhodol súd na základe návrhu navrhovateľky v súlade s a 57 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd aj bez návrhu ( ).