Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Pc-10-2020.pdf
PDF · 82.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Pc/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci navrhovateľky G. proti manželovi L. za účasti maloletého dieťaťa M. bytom u matky, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, o rozvod manželstva s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Rozvádza manželstvo navrhovateľky G., uzavreté XX. XX. XXXX v Kežmarku, vedené v knihe manželstiev matričného úradu Kežmarok vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX.
II. Na čas po rozvode súd maloletú M. zveruje do osobnej starostlivosti matky.
III. Styk otca s maloletou M. neupravuje.
IV. Matka je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
V. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej M. sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky od právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala dňa 03. 03. 2020 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol.
2. Vo svojom návrhu navrhovateľka uviedla, že manželstvo uzavreli dňa 07. 02. 2020. U oboch išlo o prvé manželstvo, obaja majú národnosť slovenskú, štátnu príslušnosť SR. V čase podania návrhu z manželstva účastníkov konania nepochádzali žiadne maloleté deti. Ďalej podaný návrh odôvodnila tým, že po uzatvorení manželstva začal manžel vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje a pod ich vplyvom bol agresívny, vulgárne jej nadával, dokonca ju aj fyzicky napadol. Vzhľadom na jeho negatívne správanie voči jej osobe sa manžel odsťahoval späť k rodičom do obce P.. S manželom odvtedy žijú oddelene, nestýkajú sa, spoločne finančne nehospodária a nekomunikujú. Manžel odmietal zmeniť svoj vzťah k nej. V takomto vzťahu už navrhovateľka zotrvať nechce, nevidí ani nádej na obnovenie manželského spolužitia. Mala za to, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, manželstvo už neplní svoj spoločenský účel. Preto žiadala, aby súd podanému návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
3. Manžel s podaným návrhom o rozvod manželstva súhlasil.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom manžela a oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so sobášnym listom účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav.
5. Z predloženého sobášneho listu účastníkov konania súd zistil, že manželstvo bolo uzatvorené dňa XX. XX. XXXX v Kežmarku. U oboch účastníkov konania išlo o prvé manželstvo, obaja sú štátnymi príslušníkmi SR. Posledným spoločným bydliskom je obec A..
6. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu. Manželstvo trvalo iba 7 dní. Účastníci už 10 mesiacov nežijú v spoločnej domácnosti. Pred uzatvorením manželstva bol manžel pozorný, poznali sa asi 6 mesiacov, keď sa rozhodili zobrať. Po uzatvorení manželstva došlo k zmene správania manžela, najmä začal požívať vo zvýšenej miere alkoholické nápoje, pričom pod ich vplyvom bol agresívny, vulgárny. Zároveň hneď po prvých manželských nezhodách a problémoch, sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom do obce P., kde žije aj doposiaľ. Z jeho strany nebola žiadna strana o záchranu manželstva, ani raz za ňou, po tom čo odišiel zo spoločnej domácnosti neprišiel. Žiadnym spôsobom ju nekontaktoval, ani osobne ani telefonicky. Manželstvo je nefunkčné a dlhšiu dobu neplní svoj účel. Obnova manželského spolužitia nie je možná. Zároveň uviedla, že v súčasnej dobe je už matkou maloletej M., ktorá sa narodila dňa XX. XX. XXXX, teda počas trvania tohto konania. Preto je v rodnom liste ako otec uvedený manžel, aj keď počas manželstva sa intímne stýkala aj s iným mužom. Otehotnela v čase, keď s manželom ešte žila, no v čase podania návrhu, ešte nevedela, že je tehotná. Manžel spočiatku hovoril, že dieťa nie je jeho. O maloleté dieťa sa otec nezaujíma, bol za dcérou iba 2-krát, keď jej doniesol papiere na podpísanie otcovstva. Žiadala, aby súd zveril maloletú M. do jej osobnej starostlivosti, styk nežiadala upraviť a určiť minimálne výživné na dcéru. V súčasnej dobe už má nového partnera, s ktorým tvoria pár už 6 mesiacov. Zatiaľ nežijú v spoločnej domácnosti, no po rozvode chcú žiť spolu. Momentálne je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa
7. Manžel vo svojej výpovedi uviedol zmenil svoje stanovisko a s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Potvrdil však, že za manželkou nebol ani raz, od kedy opustil spoločnú domácnosť a odišiel bývať k rodičom do P.. Aj keď ona nechce obnoviť manželstvo, on by chcel, aby žili spolu. Alkohol vo zvýšenej miere nepožíva, dá si iba na oslavách. Myslí si, že je dcérin otec. Chcel by za ňou chodiť raz do týždňa. Súhlasil s tým, aby dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Naposledy bol však za ňou po narodení v novembri. Od toho času sa nekontaktoval ani s manželkou a nenavštívil ani dcéru. Pokiaľ ide o výživné, nemá z čoho platiť. Je nezamestnaný. Nemá žiaden príjem. Nepoberá ani žiadne dávky alebo príspevky.
8. Obaja účastníci odmietli párovú terapiu.
9. Podľa lustrácie v registri obyvateľov, maloletá M. rodičom, M. 10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
11. Pri rozhodovaní o rozvode súd zisťuje, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť, ako aj pre samotných účastníkov. Účel manželstva spočíva vo vytváraní prostredia, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení a poskytujú si vzájomnú podporu a pomoc.
V danom prípade podľa názoru súdu príčinou rozvratu manželstva účastníkov konania je oddelené spolužitie, a najmä ich vzájomné odcudzenie a tiež nezáujem spoločne riešiť problémy, ktoré sa v manželstve vyskytli. Súdu neunikla ani skutočnosť, že účastníci žili spoločne v jednej domácnosti ako manželia iba 7 dní. Zároveň ďalším faktom, ktorý poukázal na narušené manželské vzťahy je skutočnosť, že dňa 07. 02. 2020 manželia uzatvorili manželstvo a už dňa 03. 03. 2020 bol na tunajší súd podaný návrh o rozvod manželstva. Zároveň v tom čase už manžel nežil s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. Teda ich spoločný manželský život netrval ani jeden celý mesiac. Naopak oddelene už žijú 10 mesiacov,
pričom ani jeden z manželov sa nepokúsil počas tejto doby manželské spolužitie obnoviť, každý si žil svojím vlastným životom bez druhého partnera.
Súd podanému návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol, lebo bolo preukázané, že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Manželia už nežijú v spoločnej domácnosti, finančne spolu nehospodária. Manžel síce s podaným návrhom nesúhlasil, avšak pre záchranu manželstva neurobil nič. Počas 10 mesiacov oddeleného spolužitia ani raz nekontaktoval navrhovateľku, nepokúsil sa obnoviť manželstvo, tak aby plnilo svoj účel, neprejavil žiadnu reálnu snahu o obnovu manželstva, pričom ani po narodení dcéry k zmene jeho správania nedošlo. Vzhľadom na skutočnosť, že manželstvo v súčasnej dobe neplní svoj spoločenský účel, nie je predpoklad, aby došlo k obnove spolužitia medzi účastníkmi, nakoľko navrhovateľka odmieta túto možnosť a manžel svoj nesúhlas s rozvodom žiadnym konkrétnym skutkom ani na pojednávaní nepreukázal, súdu neostávalo nič iné, než podanému návrhu vyhovieť a manželstvo účastníkov rozviesť.
12. Podľa § 100 CMP; S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
13. Podľa § 24, ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine; rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
14. Súd sa až na pojednávaní konanom 04. 02. 2021 dozvedel, že navrhovateľke sa dňa XX. XX. XXXX narodila dcéra, pričom sa narodila počas trvania manželstva, preto je v rodnom liste maloletej dcéry uvedený manžel. Súdu tak vznikla povinnosť rozhodnúť aj o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode v zmysle § 100 CMP, nakoľko je to v záujme maloletého dieťaťa, pričom na vyjadrenie ustanoveného opatrovníka už nečakal.
15. Obaja rodičia súhlasili, aby bola maloletá dcéra na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá jej od narodenia poskytuje celodennú starostlivosť, preto súd zveril mal. M. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok. Styk otca s maloletou dcérou neupravil, nakoľko matka ho upraviť nežiadala a otec žiadal styk len raz za týždeň. Súd za výživné primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t. j. veku a potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, považoval minimálne zákonné výživné, t. j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa mesačne, nakoľko vyššie výživné presahuje reálne možnosti a schopnosti otca, ktorý je toho času nezamestnaný a nie je poberateľom ani žiadnych dávok. Zároveň súd dodáva, že ak sa zmenia pomery či už na strane dieťaťa alebo na strane otca, rozhodnutie o výživnom možno zmeniť.
16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovení § 52 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošle priezvisko.